Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/83/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému K. K., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom S., A. XX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí, konanom dňa 12. novembra 2018, prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. augusta 2018, sp. zn. 1T/40/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a o ochrannom dohľade.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovaný K. K., nar. XX.X.XXXX v M.

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analógiam na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 22. augusta 2018, sp.zn. 1T/40/2018 bol obžalovaný K. K. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák., v časti spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že obžalovaný K. K. a ďalší minimálne dvaja doposiaľ nestotožnení páchatelia po predchádzajúcej vzájomnej dohode v bližšie nezistenom čase od 16:00 hod. dňa 06.12.2016 do 04:40 hod. dňa 07.12.2016 v F. prekonali uzamknutú bránu oploteného areálu obchodnej spoločnosti AGRO - FERMAT, s.r.o., Ostratice č. p. 228 tak, že nezisteným predmetom odstránili visiaci zámok na bráne, vstúpili do objektu v ktorom na základe nájomnej zmluvy parkuje poľnohospodársku techniku podnikateľský subjekt W. G., TELVIS Slovakia TKT, so sídlom P. Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 11767871 a obchodná spoločnosť AGRIX Topoľčany, s.r.o., P. Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 45 630 321, kde následne na uzamknutom odstavenom traktore továrenskej značky JCB Fastrac - V. XXXX, C. J. v hodnote 61.244,00,- €, s pripojeným vlekom továrenskej značky Annburger HTS 29.3, EČV J.-XXV. v hodnote 45.242,00,- € vylomili zámok ľavých dverí vodiča, vytrhli autorádio, odcudzili z neho GPS jednotku a poškodili elektroinštaláciu, pokúsili sa traktor naštartovať vylomením spínacej skrinky, traktor však nespojazdnili, pretože neprekonali nainštalovaný tzv. skrytý vypínač elektrických obvodov a z toho dôvodu následne na ďalšom odstavenom a riadne uzamknutom traktore továrenskej značky JCB Fastrac 8310 HMV8310, EČV J. v hodnote 123.364,00,- €, s pripojeným vlekom továrenskej značky FLIEGEL ASW 270, EČV J. v hodnote 24.215,00,- € vylomili zámok ľavých dverí vodiča, rozobrali prístrojovú dosku, vytrhli autorádio a poškodili elektroinštaláciu, pokúsili sa traktor naštartovať vylomením spínacej skrinky, traktor však nespojazdnili, pretože znovu neprekonali nainštalovaný tzv. skrytý vypínač elektrických obvodov, pričom z oboch týchto traktorov následne odcudzili dva kovové kufríky s ručným náradím v hodnote 400,- €, dve golasady v hodnote 80,- €, plastový kufrík so súčiastkami, ako sú ložiská, reťaze, skrutky, ventily v hodnote 150,- €, dve autorádia v hodnote 100,- €, autochladničku, GPS navigáciu a vzduchový mazací lis v súhrnnej hodnote 230,- €, ďalej v uvedenom areáli vylomili zámky piatych dverí na tam zaparkovaných vozidlách továrenskej značky Peugeot Boxer, EČV J. a Fiat Ducato, C. J., avšak z vozidiel neodcudzili žiadne veci, čím spôsobili vylomením zámkov škodu v hodnote 100,- € a ostatne obžalovaný spolu s nestotožnenými páchateľmi na uzamknutom odstavenom traktore továrenskej značky JCB Fastrac 3200 Plus HMV 3200, EČV J. v hodnote 50.326,00,- € s pripojeným špeciálnym nákladným návesom za traktor

- fekálnym aplikátorom Zunhammer SK 18,5PUL SK18,5PUL, EČV J. v hodnote 35.403,00,- € vylomili zámok ľavých dverí vodiča, vylomili spínaciu skrinku, traktor naštartovali a následne s ním opustili areál spoločnosti AGRO - FERMAT s.r.o. Ostratice č. 228 a jazdili až k obci Zbehy, okres Nitra, kde po tom, čo bolo uvedené vozidlo prenasledované hliadkou polície, obžalovaný spolu s nezistenými páchateľmi v snahe ujsť policajtom vozidlo opustil a toto bolo následne po jeho nájdení príslušníkmi polície zaistené a vrátené majiteľovi, pričom obžalovaný K. K. spolu s minimálne dvoma nezistenými páchateľmi spôsobil svojim konaním poškodenému podnikateľskému subjektu W. G., TELVIS Slovakia TKT so sídlom P. Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 11767871 a obchodnej spoločnosti AGRIX Topoľčany, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 2, Topoľčany, IČO: 45 630 321 celkovú škodu vo výške 339.794,00,- €.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť poškodenej spoločnosti AGRIX Topoľčany s.r.o., Mudroňova 2, Topoľčany, IČO: 45385009, za ktorú koná W. G., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 4.272,47 eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré odvolanie smerovalo proti výrokom o uloženom treste v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem v časti týkajúceho sa výroku o vine obžalovaného K. K. za zákonný a dôvodný a rovnako tak nemám žiadne výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.

Nestotožňujem sa však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu, ktoré som napadol v zákonnej lehote, dňa 22.08.2018 priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní riadnym opravným prostriedkom, odvolaním v neprospech obžalovaného K. K. a to z dôvodu neodôvodneného použitia moderačného oprávnenia v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona v maximálnom rozsahu a neuloženia trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby upravenej za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, tak ako to navrhol intervenujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín počas záverečnej reči dňa 22.08.2018.

Senát prvostupňového súdu svoje rozhodnutie o použití zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby v maximálnom rozsahu limitovaného ustanovením § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona odôvodnil predovšetkým skutočnosťou, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, pričom na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa názoru súdu prejavil dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a snahu zmeniť do budúcna svoj život tak, aby mohol byť oporou svojej rodine a najmä synovi. Poukázal tiež na výšku reálne spôsobenej škody, ako aj na s výnimkou jedného incidentu pozitívne hodnotenie obžalovaného z ústavu, kde momentálne vykonával trest odňatia slobody. Vychádzajúc pri ukladaní trestu zo zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc osobu páchateľa, jeho osobné pomery ako aj možnosti jeho nápravy a tiež všetkých skutočností, ktoré vyšli najavo počas hlavného pojednávania, sa použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 odsek 5 Trestného zákona v rozpätí 140 až 160 mesiacov javí ako neprimerane prísne. Uložený trest vo výmere piatich rokov nepodmienečne je z pohľadu preventívneho a výchovného charakteru trestom dostatočným. Uvedené okolnosti súd zohľadnil aj pri zaradení obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody, keď ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia za použitia ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, nakoľko sa nejedná o tak narušeného páchateľa, ktorý by musel trest vykonávať v najprísnejšej skupine.

Senát Okresného súdu v Partizánskom ďalej obžalovanému uložil obligatórne ochranný dohl'ad v zmysle § 76 odsek 1 a § 78 odsek 1 Trestného zákona v trvaní dvoch rokov.

S uvedeným výrokom o treste ako aj s argumentáciou súdu v súvislosti s uplatnením zmierňovacieho ustanovenia v podobe § 39 odsek 1 Trestného zákona v maximálnom možnom rozsahu obmedzenom ustanovením § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona sa nestotožňujem a to z nasledovných dôvodov.

V prípade obžalovaného K. K. aj napriek veku iba 29 rokov ide už v poradí o jeho ôsme odsúdenie, pričom obžalovaný bol v nedávnej minulosti odsúdený aj pre spáchanie zločinu, čo prvostupňový súd bral v podobe ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona do úvahy, avšak nesprávne vyhodnotil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody za použitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v maximálnom rozsahu. Nie je pritom podstatné, že u väčšiny odsúdení ide o odsúdenia pre prečiny, podstatná je skutočnosť, že obžalovanému boli postupne uložené podmienečné tresty odňatia slobody, na ktorú skutočnosť obžalovaný nereflektoval a páchaním ďalšej protiprávnej činnosti jednoznačne preukázal, že nie je možné veriť jeho osobe, že povedie riadny život, tak ako tomu v plnom rozsahu a naivne uveril senát prvostupňového súdu. Uveriť osobe obžalovaného, že chce byť oporou svojej rodine a najmä synovi možno iba veľmi ťažko, nakoľko obžalovaný uvedomujúc si, že má syna a rodinu opakovane pácha trestnú činnosť, ktorej závažnosť sa neustále zvyšuje. Uvedené sa premietlo aj do skutočnosti, že obžalovanému v ďalšom konaní boli ukladané už nepodmienečné tresty odňatia slobody, čo podstatne zvyšuje nebezpečnosť jeho osoby pre spoločnosť. Okrem iného bol právoplatne odsúdený aj pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, kedy rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T 257/2011 zo dňa 23.11.2011, právoplatného dňom 23.11.2011 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov nepodmienečne.

Uvedené skutočnosti a teda samotná osoba obžalovaného podstatne zvyšujú nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť, pričom v spojení so spôsobom akým bol trestný čin obžalovaným spáchaný odôvodňuje jednoznačne ukladanie trestu odňatia slobody obžalovanému v rámci zákonnej trestnej sadzby upravenej ešte ustanovením § 38 odsek 5 Trestného zákona vzhľadom k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu pre zločin, konkrétne v jej dolnej polovici a nie pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby ako to urobil prvostupňový súd. Senát Okresného súdu v Partizánske nemal absolútne splnené podmienky na postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, tento vyslovene uveril tvrdeniam ôsmykrát trestaného človeka a premietol jeho vyjadrenia do odôvodnenia rozhodnutia o ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V osobe obžalovaného neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti prípadu, ani osobné či rodinné pomery páchateľa odôvodňujúce použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby navyše v maximálne možnom rozsahu limitovaným ustanovením § 39 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Naopak v prípade konania obžalovaného išlo o premyslené a vopred plánované konanie so snahou obohatiť sa na úkor cudzieho majetku, čo vzhľadom aj k osobe obžalovaného odôvodňuje jednoznačne ukladanie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam som toho názoru, že z hľadiska dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je potrebné obžalovanému K. K. uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 212 odsek 5 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona, tak ako to bolo navrhnuté intervenujúcim prokurátorom.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona súd môže mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom, ak má vzhľadom k okolnostiam prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Okolnosťami prípadu v zmysle danom ustanovením § 39 odsek 1 Trestného zákona sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie závažnosti trestného činu a možnosti nápravy páchateľa. Pomermi páchateľa sa rozumejú rôzne osobné a rodinné pomery, ktoré existujú v dobe rozhodovania o treste.

Je dôležité, aby súd použitie moderačného práva v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona vždy argumentačne odôvodnil spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. K tomu však v danom prípade nedošlo. Vo vzťahu k obžalovanému K. K. súd neuviedol žiadnu výnimočnú okolnosť prípadu, alebo mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu.

Z výkladu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu či osobnosť páchateľa, dôkaznú náročnosť veci preto priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby.

V prípade obžalovaného neexistujú a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa ani nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa súd pri mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vychádzal iba zo skutočnosti, že obžalovaný vykonal vyhlásenie o uznaní viny, čo však samo osebe neodôvodňuje automatické, čisto mechanické zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a už vôbec nie v maximálne možnom rozsahu.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nie je zrejmé z akých dôvodov nebolo možné uložiť obžalovanému trest v zákonnej trestnej sadzbe a nie je ani zrejmé, prečo by práve obžalovaný mal pociťovať uloženie takéhoto trestu podstatne citeľnejšie.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby u obžalovaného nie je naplnený individuálno-preventívny účinok trestnej sankcie.

Medzi funkcie trestu patrí aj tzv. generálna prevencia, ktorej úlohou je výchovné pôsobenie trestov na ostatných členov spoločnosti - potenciálnych páchateľov. Uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza ani k zabezpečeniu ochrany spoločnosti.

Vzhľadom k uvedenému som toho názoru, že obžalovanému K. K. je aj po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, okolností prípadu, najmä osoby páchateľa z hľadiska dosiahnutia účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby podľa § 212 odsek 5 Trestného zákona upravenej za použitia § 38 odsek 5 Trestného zákona, ako to bolo intervenujúcim prokurátorom navrhované aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2018.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému K. K. uloží podľa § 212 odsek 5 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno m) Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia za použitia ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného zákona, súčasne podľa § 76 odsek 1, § 77 odsek 1, odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, aby senát odvolacieho súdu zaviazal obžalovaného K. K. k povinnosti uhradiť poškodenej spoločnosti AGRIX Topoľčany s.r.o., Mudroňova 2, Topoľčany, IČO: 45385009 náhradu škody vo výške 4.272,47 Eur.“

K odvolaniu prokurátora a písomne vyjadril obžalovaný sám a aj prostredníctvom obhajcu. Obhajca obžalovaného uviedol nasledovné:

„Obžalovaný bol prvostupňovým súdom odsúdený za obzvlášť závažný zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, a to v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za uvedený skutok mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 5 rokov. Je pravdou a v konečnom dôsledku to konštatoval tak súd, ako aj prokuratúra, že obžalovaný bol doposiaľ 7- krát súdne trestaný. Nechceme zľahčovať uvedené odsúdenia, ale je potrebné skúmať taktiež z akých trestných činností bol obžalovaný odsúdený, obhajoba poukazuje, že išlo predovšetkým o marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. K uvedenému skutku a celému priebehu tohto konania, by sme chceli uviesť, že škoda, bola určená vo výške prevyšujúcu sumu 330.000 eur. Naproti tomu bolo súdom rozhodnuté o povinnosti zaplatiť škodu poškodenému "len" v sume 4272,47 €. Máme za to, že súd by mal brať v úvahu akú reálnu škodu obžalovaný spôsobil pri ukladaní trestu, napriek tomu, že to zákonodarca v právnej kvalifikácií nezohľadňuje. Z pohľadu obhajoby je zásadný rozdiel v tom, či obžalovaný spôsobí škodu vo výške približne 330.000 eur alebo vo výške cca 4000.- eur.

Pokiaľ Okresná prokuratúra upriamuje pozornosť na generálnu prevenciu, tak v tejto časti uvádzame, že práve trest vo výmere 5-tich rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia s uložením aj ochranného dohľadu za uvedený skutok je spravodlivý, zákonný a predovšetkým z pohľadu vzniknutej škody a ohrozenia tejto spoločnosti je trest v súlade s generálnou prevenciou.

Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 Trestného poriadku, ktoré bolo urobené jednak z dôvodu uvedomenia si celého konania a jednak aj z dôvodu, že obžalovaný má maloletého syna, o ktorého má záujem o čom svedčí aj jeho korešpondencia z Ústavu na výkon trestu Hrnčiarovce nad Parnou. Tieto skutočnosti si obžalovaný neuvedomoval v minulosti a musel prísť až do tohto štádia života, aby pochopil svoje správanie a konanie. Na tomto základe urobil vyhlásenie, ktoré súd prijal a použil ho pri ukladaní trestu na jeho zmiernenie.

Vzhľadom k hore uvedenému navrhujeme Krajskému súdu Trenčín odvolanie podľa 319 § Tr. poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“

Obžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že po prečítaní odôvodnenia prokurátora sa s ním nemôže stotožniť, nakoľko nie je také monštrum, akým ho pán prokurátor vyfarbil. Je si vedomý, že nie je ani prvotrestaný. K danej veci uvádza, že v minulosti bol odsúdený za zločin (drogy), no daný trest si odpykal. Po výkone tohto trestu sa riadne zamestnal, ako vodič VZV v Odpadovom hospodárstve, no prepustili ho, nakoľko bol vo výkone trestu. Nechcel páchať trestnú činnosť, a tak pracoval ako pomocný automechanik v D. D. DAMI, s. r. o., so sídlom v Seredi. Časom si prenajal vlastnú garáž a opravoval automobily sám. Po celý čas za ním chodili ľudia, ktorí sa zaoberajú predajom drog, aby sa vrátil „do starých koľají“, čo rázne odmietal. Tak mu povedali, že sa vrátim tam, odkiaľ prišiel. Tu sa dostáva k svojim odsúdeniam za marenie úradného rozhodnutia, ktoré je úmyselný trestný čin, no chce, aby si súd vytvoril pravdivý obraz jeho osoby. Povedal im, že ak mu nedajú pokoj, zavolá políciu. Odišli a on pokračoval s opravami automobilov. Mal prenajatú garáž na Ulici L. D. S.. Prvé odsúdenie za marenie bolo z tohto miesta, keď som vyparkoval auto z garáže, prišli na ním dvaja policajti a zaklopali mu na okienko, že či viem, že má zákaz viesť motorové vozidlá, podotýkam, že ich videl prvýkrát v živote. No a to bolo jeho prvé odsúdenie po výkone trestu. Potom zmenil garáž a prenajal si garáž na T. ulici a tam sa mu stalo to isté, a to bolo jeho druhé odsúdenie. Vie, že mal opravené vozidlá radšej vytlačiť, ale chce, aby súd vedel, že len živil svoju rodinu a nejazdil na verejných komunikáciách. Tretie odsúdenie za marenie bolo v P.. Išli aj s družkou a osvojenou dcérou do Y. k starej mame a družka dostala v Tekove diabetický šok, tak presadol za volant a hľadal pohostinstvo, aby si doplnila príjem cukru. Skontrolovala ich hliadka a bolo to. Vie, že nemal za volantom čo robiť, len nebolo to tak, že si len tak z nudy sadol za volant, ako to opisuje pán prokurátor. K svojej osobe ešte uviedol, že má dve deti, syna svojho - volá sa K., nar. XX.XX.XXXX, no jeho matke očividne nestačil a zatiaľ čo bol doma s malým, si našla milenca. Tak sa odsťahoval a po vyše roku si našiel družku I. a časom si osvojil aj jej dcéru K.. So synom bol v kontakte a cez víkendy chodil k nemu, nevedel však, že I. je závislá na pervitíne a zmýšľa inak ako on. No a tu prichádza krádež, za ktorú bol odsúdený Okresným súdom Partizánske na 60 mesiacov nepodmienečne. To, čoho sa dopustil, ho moc mrzí a je mu to moc ľúto. Preto sa aj priznal k spáchaniu skutku a spolupracoval s OČTK. Nechal sa citovo vydierať a dopustil sa niečoho, čo mu je moc ľúto a nevie to nijako odčiniť. Jediné čo mohol momentálne spraviť, bolo s pokorou prijať trest, ktorý sa mu zdá spravodlivý. Má rád svoje deti a nechce, aby ho navštevovali vo väzení. Preto im povedal, že je na pracovnej ceste. Má ich moc rád a chce zachytiť ešte časť ich detstva. K. má skoro 4 roky, K. má 5,5 roka a nechcel by prísť z výkonu trestu a oni už budú na strednej škole. Po výkone trestu spôsobenú škodu bude splácať, nakoľko toľko veľa peňazí nemá a nechce páchať trestnú činnosť, ale chce viesť už riadny život bez priestupkov. Chce sa starať o svoje deti ako doposiaľ a chce im byť dobrým otcom ako doteraz. Chce poprosiť Krajský súd v Trenčíne o poslednú šancu ukázať, že nie je taký zlý človek, ako si myslí pán prokurátor. A tou šancou myslí, aby sa stotožnil s Okresným súdom Partizánske. Ďakuje za možnosť podať vyjadrenie k odvolaniu pána prokurátora a verí, že Krajský súd v Trenčíne rozhodne spravodlivo, či už v jeho prospech, alebo neprospech. S pokorou príjme jemu vymeraný trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste. Z podaného odvolania a jeho odôvodnenia vyplýva že prokurátor namietal absenciu takých okolností prípadu a pomerov obžalovaného, ktoré by v danom prípade odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na daný prípad uviedol nasledovné: „V danom prípade súd považoval uloženie trestu obžalovanému v upravenej trestnej sadzbe, s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania skutku a na postoj páchateľa k spáchanému skutku za neprimerane prísne a v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu a uložil mu trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 3 písm. c/ Trestného zákona) vo výmere 5 rokov nepodmienečne, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že i trest odňatia slobody v takto určenej výške môže u obžalovaného splniť svoj účel, ktorým je ho najmä prevychovať, aby v budúcnosti viedol riadny život a zároveň ním je naplnená i zložka individuálnej i generálnej prevencie, keďže i takýto trest môže dostatočne vplývať na ostatných v tom smere, aby ich odradil od páchania takejto trestnej činnosti a zároveň je v ňom naplnená i zložka represívna, pričom v tejto súvislosti (z hľadiska represívnej zložky trestu) súd konštatuje, že obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Zároveň v konaní pred súdom prejavil aj dostatočnú mieru pokory a sebareflexie a prejavil snahu do budúcna zmeniť svoj život tak, aby sa mohol venovať svojej rodine, najmä svojmu synovi, ktorému chce byť oporou. Tiež uviedol, že si je vedomý toho, že sa môže spoliehať len na zhovievavé nazeranie zo strany súdu a je pripravený niesť akýkoľvek trest, ktorý mu bude uložený, pričom dúfa v spravodlivé rozhodnutie. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento s ohľadom na jeho mladý vek už bol sedemkrát odsúdený i nepodmienečným trestom odňatia slobody a napriek tomu ho to neodradilo od páchania ďalšej trestnej činnosti, ba naopak dopustil sa konania vykazujúceho znaky obzvlášť závažného zločinu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z predchádzajúceho výkonu trestu obžalovaného, v ktorej bol v podstate hodnotený, až na jednu výnimku, kladne, bez výraznejších anomálii v jeho správaní. Konečne pri ukladaní trestu súd prihliadol na celkový škodlivý následok, ktorý nastal konaním obžalovaného, pričom poškodený si v tomto konaní uplatnil náhradu škody, ktorá mu v dôsledku konania obžalovaného vznikla v celkovej výške 4.272,47 €. Za týchto okolností, s ohľadom na rozhodnutie obžalovaného urobiť zmenu v jeho živote smerom k lepšiemu, na skutočnosť, že má maloleté deti, ktorým chce byť dobrým otcom, na jeho mladý vek a celkový nepriaznivý následok plynúci z jeho konania súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov za dostatočný a preto dal obžalovanému šancu o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení, aby tak dokázal svojej rodine i spoločnosti, že si takéto zhovievavé nazeranie na neho naozaj zaslúžil a počas výkonu tohto trestu sa dostatočne poučí a prevychová a bude viesť po výkone trestu riadny život.“ Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Okolnosti uvedené vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (pokora obžalovaného, verbálne prejavené odhodlanie viesť do budúcna riadny život a okresným súdom prijaté vyhlásenie viny) vo svetle kriminálnej minulosti obžalovaného, na ktorého bolo už viackrát pôsobené aj výkonom trestu odňatia slobody kratšieho trvania s výsledkom nenaplnenia aj účelu § 34 ods. 1 Tr zákona viesť obžalovaného po ich výkone riadny život, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu podriadiť pod okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. Preto odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade na vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., v dôsledku čoho napadnutý rozsudok trpí vadou podľa § 321 ods. 1, 2 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému nesprávne ukladal trest aj podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. Uvedené ustanovenie ukladá súdu povinnosť zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu postupom podľa § 38 ods. 8 Tr. zák., ak páchateľ spácha zločin opätovne. Keďže opätovnosť spáchania zločinu je skutkovou otázkou, ktorú je nevyhnutné dokazovať a ktorá skutková okolnosť, zaradená vo všeobecnej časti Trestného zákona, je pojmovým znakom, zakladajúcim prísnejšiu trestnú sadzbu (ako napr. v prípade § 47 ods. 2 Tr. zák.), je podľa § 163 ods. 3 Tr. por. nevyhnutné, aby táto skutková okolnosť, zakladajúca prísnejšiu trestnú sadzbu, bola súčasťou skutku, zo spáchania ktorého je páchateľ uznaný za vinného. Ako vyplýva zo skutkovej vety výrokovej časti napadnutého rozsudku, skutková okolnosť predchádzajúceho spáchania zločinu obžalovaným nie je súčasťou skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný vinným napadnutým rozsudkom. Vzhľadom na to, že výrok o vine obžalovaného bol založený na prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, z ktorého dôvodu podľa § 257 ods. 5 Tr. por. je výrok o vine obžalovaného nenapadnuteľný odvolaním, je nevyhnutné z obsahu tohto skutku vychádzať aj pri rozhodovaní o treste. Keďže skutok v napadnutom rozsudku neobsahuje skutkovú okolnosť predchádzajúceho spáchania zločinu obžalovaným, nie je v prejednávanom prípade daný skutkový základ pre aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch o uloženom treste a na ne nadväzujúcom výroku o uloženom ochrannom dohľade. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že nové rozhodnutie možno urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Preto odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. mohol vo veci sám rozhodnúť rozsudkom.

Pri rozhodovaní o treste odvolací súd dospel k záveru, že okrem vyššie uvedeného skutkové okolnosti, rozhodné pre uloženie trestu, sú okresným súdom v napadnutom rozsudku správne zistené a správne právne posúdené. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v prejednávanom prípad nevyhnutné zohľadniť, že obžalovaný urobil úplné vyhlásenie o svojej vine v rámci trestného stíhania, čin úplným spôsobom opísal, vrátane identifikácie osôb, ktoré sa mali podieľať na čine. Za správny považuje odvolací súd aj záver okresného súdu, že obžalovaný čin úprimne oľutoval, vzhľadom na jeho postoje pri prejednávaní veci. S poukazom na to odvolací súd považoval za žiaduce použiť v prípade obžalovaného analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý trest má charakter vysokého trestu, podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na prejavené postoje obžalovaného je spôsobilý viesť obžalovaného k náprave, dlhodobo ochráni spoločnosť tým, že zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na druhej strane tiež dá aj signál ďalším páchateľom trestných činov, že má pre nich význam účinne napomáhať príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti. Preto odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.