Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-224-2018.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Subarea
12Co/224/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: T.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. XXXX/XXA, XXX XX G., zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, proti žalovanej: B. Z., O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. XXXX/XXA, XXX XX G., zastúpenej advokátskou spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 78.000 eur s príslušenstvom a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/93/2018-34 zo dňa 15.08.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zakázal žalovanej scudziť, predať, prenajať, zriadiť záložné právo alebo vecné bremeno na nehnuteľnostiach v kat. úz. V., zapísaných ako parcely registra "C" v LV č. XXXX, a to parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 80 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XX/X, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že dôvodom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že žalovaná je vlastníčkou uvedených nehnuteľností, pričom na ich kúpu použila finančné prostriedky v sume 78.000 eur, ktoré jej poskytol žalobca a ktoré mu doposiaľ nevrátila. V blízkosti nehnuteľnosti žalobca videl pohybovať sa zástupcov realitných kancelárií, z čoho usúdil, že žalovaná plánuje zrealizovať prevod vlastníctva. Keďže žalovaná je na materskej dovolenke a nemá iný majetok, v prípade predaja nehnuteľnosti by bola exekúcia ohrozená.
2. Nariadenie neodkladného opatrenia súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení poukázal na to, že žalobca preukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Mal za osvedčené, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 78.000 eur, ktorých vrátenia sa domáha. Žalovaná je na materskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok. Okrem nehnuteľností v kat. úz. Drážovce nevlastní žiadny iný majetok. Ak by s nehnuteľnosťami nakladala, mohlo by dôjsť k zmene vlastníckeho práva a exekúcia by v prípade úspechu žalobcu vo veci samej bola ohrozená. Spoločnosť Impresia Star, s.r.o., ktorej konateľkou je žalovaná, ponúka nehnuteľnosti na prenájom. Žalobca osvedčil, že žalovaná robí kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, preto poskytol žalobcovi včasnú a efektívnu ochranu jeho práv. 3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh zamietol. Namietala, že neodkladné opatrenie obmedzuje jej práva a znižuje jej životnú úroveň, čím ju vystavuje riziku prepadnutia do stavu hmotnej núdze. Táto nehnuteľnosť jej až do rozchodu so žalobcom slúžila ako najdôležitejší zdroj príjmu, pretože ju prenajímala. Je matkou troch maloletých detí, z toho jedno dieťa, mal. dcéra N., pochádza zo vzťahu so žalobcom, od ktorého ušla, pretože sa obávala o svoj život a zdravie. Na žalobcu podala trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Kúpu nehnuteľnosti financovala zo svojich príjmov, bez pomoci žalobcu. Žalobca sa jej vyhrážal, že keď ho opustí, pripraví ju o nájomníkov. Ďalej poukázala na fiktívne prevody nehnuteľností, ktoré realizuje žalobca a ktoré ho vykresľujú ako nedôveryhodnú osobu. Tvrdenie žalobcu ohľadne pohybu zástupcov realitných kancelárii v okolí nehnuteľnosti nie je ničím preukázané a nemôže byť ani dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná sa ho snaží kriminalizovať, pričom trestné stíhanie na základe trestného oznámenia žalovanej nebolo voči nemu začaté. Nijako nepreukázala opak skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich v tom, že exekúcia môže byť v budúcnosti jej postupom ohrozená. Nerešpektuje ani nariadené neodkladné opatrenie, pretože nehnuteľnosť stále ponúka na prenájom. Svojím konaním vytvára na neho nátlak za účelom späťvzatia žaloby a neumožňuje mu ani kontakt s dcérou. Spochybnil jej tvrdenia o financovaní kúpy nehnuteľnosti z jej finančných prostriedkov. 5. Žalovaná v následnom vyjadrení uviedla, že chcela dom prenajať, preto uverejnila inzerát v inzertných portáloch ešte v čase úteku od žalobcu. Nemá však v úmysle nehnuteľnosť predať a má záujem len o jej prenájom. Prostriedky získané z prenájmu sú pre ňu a jej tri maloleté deti hlavným zdrojom príjmu. Poukázala aj na to, ako nadobudla finančné prostriedky na kúpu domu. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP, § 378 ods. 1) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vo výroku vecne správne. Preto ho podľa § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 7. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia citoval, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Zabezpečovacie opatrenie upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 343 ods. 1,2,3 CSP tak, že: (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. V zmysle § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladných opatreniach primerane použijú aj pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Zákon v uvedených ustanoveniach vyjadruje vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho), pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t. j. neodkladné opatrenie sa uplatní iba subsidiárne. V prípade, že sa dajú vzťahy upraviť zabezpečovacím opatrením, má tento inštitút prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je preto vo vzťahu subsidiarity voči inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tento inštitút neobmedzuje dlžníka v nakladaní s majetkom tak, ako je to pri neodkladnom opatrení. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže dlžník majetok užívať, brať z neho úžitky, dokonca ho môže aj scudziť, avšak so záložným právom.
9. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa neodkladným opatrením snaží zabezpečiť, aby v prípade jeho úspechu v samotnom spore o zaplatenie pohľadávky 78.000 eur s príslušenstvom mohla byť táto uspokojená z majetku žalovanej, a preto navrhol zakázať žalovanej nakladať s rodinným domom, ktorý prenajíma. Odvolací súd vychádzajúc zo vzťahu subsidiarity neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia prijal záver, že žalobca sa v tomto prípade nesprávne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Zákon totiž uprednostňuje pred neodkladným opatrením zabezpečovacie opatrenie, pričom práve inštitút zabezpečovacieho opatrenia môže primárne zabezpečiť žalobcom sledovaný cieľ zabezpečenia ním tvrdenej peňažnej pohľadávky pre obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Zároveň tento inštitút vo všeobecnosti umožňuje žalovanému, aby predmetnú nehnuteľnosť užíval a bral z nej úžitky. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť splnená podmienka, že nevznikne zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá bude zabezpečená, a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva (v prípade zabezpečovacieho opatrenia), alebo s ktorou sa druhej strane zakazuje nakladať (v prípade neodkladného opatrenia). Žalobca rovnako musí nesporne osvedčiť, že voči žalovanému má preukázateľne peňažnú pohľadávku a že je tu reálna obava z ohrozenia exekúcie.
10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k tomu, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené, nie je vecne správne, pretože nezodpovedá požiadavke zákona v tom, že neodkladné opatrenie možno nariadiť až vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V tomto prípade ide žalobcovi o peňažnú pohľadávku, pri ktorej by sa skôr než neodkladné opatrenie - za splnenia ostatných zákonných podmienok - mohlo uplatniť zabezpečovacie opatrenie opreté o ustanovenie § 343 ods. 1,2,3 CSP, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti patriacej žalovanej na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, pri ktorej by bolo osvedčené, že exekúcia bude ohrozená. Súd prvej inštancie však bez toho, aby skúmal splnenie zákonnej podmienky upravenej v ustanovení § 324 ods. 3 CSP, návrhu žalobcu vyhovel a požadované neodkladné opatrenie nariadil. Odvolací súd s ohľadom na to urobil záver, že napadnuté uznesenie je nutné v zmysle § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 11. O trovách odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP súd odvolací nerozhodoval, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s neodkladným opatrením, či už pred súdom prvej inštancie alebo aj pred odvolacím súdom, sa súd vysporiada v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).