Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/151/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: Europe Logistics s.r.o., Nová Doba 491, 027 43 Nižná, IČO: 50 923 447, zastúpený: JUDr. Katarína Barlová, advokátka, Bernolákova 6024/56, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 42 195 527 proti žalovanému: PROMETHEUS s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO: 46 767 631, zastúpený: JUDr. Július Buček, advokát, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 032 954, o zaplatenie 7.184,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -85 zo dňa 21. júna 2021, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: -85 zo dňa 21. júna 2021.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 2.400,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z tejto sumy od 6.5.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatneným pohľadávky 40,- eur, istinu 500,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 960,- eur od 7.5.2020 do 15.7.2020, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 500,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, istinu 2.400,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 11.6.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, istinu 1.884,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.7.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku 7.184,- eur s príslušenstvom titulom zaplatenia úhrady za vykonané medzinárodné prepravy zo Slovenska do Talianska na základe jednotlivých objednávok žalovaného.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 14.12.2020 platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odpore uviedol, že v zmysle záväzných objednávok došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy z viacerých miest na Slovensku do Talianska. Potvrdil, že vo všetkých prípadoch bola preprava realizovaná

v zmysle záväzných objednávok v úhrnnej sume 7.184,- eur bez DPH. Žalovaný ďalej poukázal na odkaz vo všetkých záväzných objednávkach, že: „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk“. V odpore žalovaný ďalej uviedol, že žalobca pri vykonaní prepráv porušil čl. III ods. 6 všeobecných obchodných podmienok žalovaného, v ktorom je uvedené, že dopravca je povinný informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené v záväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-mailom) informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každé jednotlivé porušenie. V prípade všetkých objednávok nebol žalovaný informovaný o nakládke a vykládke. To znamená, že žalobca v tomto prípade porušil obchodné podmienky žalovaného a žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 500,- eur za písomné neinformovanie o naložení a vyložení tovaru. Žalovaný preto 15 faktúrami fakturoval žalobcovi zmluvné pokuty po 500,- eur. Žalovaný si jednostranným zápočtom započítal voči žalobcovi neuvedenú sumu voči jeho faktúram, ktorými žalobca fakturoval žalovanému cenu prepráv. Žalovaný k odporu, faktúry, ktorými si fakturoval zmluvné pokuty, ani jednostranný zápočet nepripojil.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že neakceptuje všeobecné obchodné podmienky žalovaného, pretože sú v rozpore s dojednaním medzi zmluvnými stranami. Uviedol, že žalovaný nereklamoval vykonanú prepravu u žalobcu a preto jednostranné zápočty zo strany žalovaného sú účelovou reakciou žalovaného. Žalobca poprel, aby mu niekedy žalovaný doručil faktúry za zmluvné pokuty a aj jednostranný zápočet. Uviedol, že preprava zo strany žalobcu bola riadne realizovaná a za prepravu bola dohodnutá odmena, ktorú žalovaný neuhradil.

5. Súd prvej inštancie zistil z jednotlivých predložených faktúr, medzinárodných nákladných listov, že žalovaný objednal u žalobcu vykonanie prepráv na základe 6 objednávok v období roku 2019 a 2020 na vykonanie prepravy medzi mestami v Slovenskej republike a v Taliansku. Žalobca žalovanému cenu týchto prepráv vyfakturoval. Súd prvej inštancie mal preukázané z predložených medzinárodných prepravných listov CMR zo dňa 27.1.2020, 5.2.2020, 6.3.2020, 21.4.2020, 27.1.2020, 5.2.2020, 6.3.2020, 21.4.2020, že k realizácii uvedených dopráv došlo. Zo všetkých záväzných objednávok mal súd prvej inštancie za preukázané upozornenie, že dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk.

6. Súd prvej inštancie na posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania použil Dohovor o medzinárodnej preprave tovaru - CMR a to čl. 31 ods. 1 Dohovoru, čl. 4, čl. 9 bod 1 a ďalej čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ďalej čl. 5 tohto Nariadenia a ustanovenia §, 610 , ktoré upravujú zmluvu o preprave veci a o práve dopravcu na prepravné po vykonaní prepravy. Ďalej súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , ktorý upravuje písomnú formu právneho úkonu a , ktorý upravuje prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli ako obchodné zvyklosti a ďalej podľa ustanovenia , , ktorý upravuje zmluvnú pokutu a , ktorý upravuje písomnú formu zmluvnej pokuty, podľa , ktorý upravuje započítanie vzájomných pohľadávok. Úroky z omeškania súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení a a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia týkajúce sa úrokov z omeškania.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k tomu, aby jednostranným zápočtom došlo k zániku pohľadávok musia byť splnené podmienky uvedené v a teda musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, musia to byť splatné pohľadávky, ďalej započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Jednou z podmienok je, že ide o existujúce vzájomné pohľadávky.

8. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nárok žalovaného voči žalobcovi titulom zmluvných pokút je neopodstatnený. Nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 6.000,- eur nevznikol - neexistuje lebo nebol dojednaný v písomnej forme a teda faktúry, ktorými

žalovaný žalobcovi vyúčtoval zmluvné pokuty nemohli byť predmetom započítania (nie je čo započítať) a preto k zániku vzájomných pohľadávok započítaním nedošlo.

9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur podľa a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorý upravuje výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. Uviedol, že naďalej zastáva názor, že v prejednávanom prípade bola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, pretože k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom prepravy došlo na základe záväzných objednávok žalovaného s odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalovaného. Žalobca so všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného v celom rozsahu súhlasil, ani ich nerozporoval, čo potvrdil svojím podpisom na predmetných objednávkach. Z objednávok jednoznačne vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprave na podklade záväzných objednávok a objednávky zaslané žalobcovi boli žalobcom podpísané a potvrdené a obsahujú odkaz na všeobecné obchodné podmienky s dodatkom, že „dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk“. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu vznikla v každom prípade na základe objednávok žalovaného zmluva o preprave, objednávky boli zaslané žalobcovi a následne zo strany žalobcu aj podpísané a potvrdené. Žalovaný uviedol, že si nevymyslel žiadne nové povinnosti, len tie ktoré úplne totožne požadujú v rámci obchodnej zvyklosti plniť. Ide o také povinnosti, ktoré vyžadujú aj všetky ostatné konkurenčné spoločnosti pri preprave tovaru. Tým, že žalobca podpísal záväzné objednávky, pristúpil aj k všeobecným obchodným podmienkam a teda k dohode o zmluvnej pokute, preto nárok žalovaného na započítanie pohľadávky žalobcu a žalovaného je dôvodný. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a na svojej doterajšej skutkovej a právnej argumentácii a preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že ak žalovaný v odvolaní poukazuje na svoje všeobecné obchodné podmienky zverejnené na webovej stránke, žalobca k tomu uvádza, že tieto všeobecné obchodné podmienky žalovaného nikdy žalobca nepodpísal a tieto sa na predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ani neaplikujú. Žalobca poukázal na to, že podľa možno zmluvnú pokutu dojednať len písomne a ak nie je dojednaná v písomnej forme, ide o neplatný právny úkon v zmysle . Preto žalobca v plnom rozsahu súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie keď dospel k záveru, že zmluvná pokuta medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá v písomnej forme a preto nárok žalovaného na zmluvnú pokutu nevznikol. K samotným všeobecným obchodným podmienkam žalobca uviedol, že podľa odkaz na všeobecné obchodné podmienky postačuje len za predpokladu, že tieto boli vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Žalovaný nemal status odbornej ani záujmovej organizácie. Preto žalovaný musí preukázať, že žalobcovi boli všeobecné obchodné podmienky žalovaného známe, alebo, že boli priložené k návrhu objednávok žalovaného. Žalobca uviedol, že mu neboli známe všeobecné obchodné podmienky žalovaného, neboli priložené k návrhu na uzatvorenie zmluvy a žalobca ich nepodpísal, preto nárok žalovanému na zmluvné pokuty nevznikol. Aj samotné uplatnenie zmluvnej pokuty je nejasné v čl. 3 ods. 6 všeobecných obchodných podmienok žalovaného „pre prípad nesplnenia si povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- eur za každé jednotlivé porušenie“. Z tohto článku všeobecných obchodných podmienok nie je jasné, za porušenie akej povinnosti vznikne žalovanému nárok na

zmluvnú pokutu. Žalobca ďalej uviedol, že za celé obdobie výkonu svojej podnikateľskej činnosti sa nestretol v obchodnej praxi s takýmto postupom pri dojednávaní zmluvnej pokuty. Preto považuje konanie žalovaného za konanie, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom a žalovaný zneužíva právo, pretože žalobcovi ani nedoručil faktúry, ktorými si uplatnil voči žalobcovi údajnú zmluvnú pokutu a nedoručil mu ani jednostranný zápočet zo dňa 31.7.2020. Preto uplatňovanie si zmluvných pokút zo strany žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a preto mu nemôže byť v súdnom konaní poskytnutá právna ochrana. Žalobca sa preto domnieva, že žalovaný sa týmto spôsobom vedome a opakovane vyhýba plneniu svojich povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvných vzťahov. Žalobca je preto toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak obranu žalovaného nepovažoval za dôvodnú a uplatnené pohľadávky žalobcu za dôvodné a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

14. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že ako objednávateľ prepravy nepožaduje od žalobcu nič iné ako plnenie termínov a podmienok stanovených v objednávke a vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného. Ide o plnenie, ktoré je všeobecne známe, čo potvrdzuje aj to, že konkurenčná spoločnosť so sídlom v Košickom kraji etablovaná na trhu špedičnej dopravy s vysokým obratom, takisto vo svojich všeobecných obchodných podmienkach uvádza, že „hneď po príchode na miesto nakládky, po naložení tovaru o počte naložených kusov a celkovej hmotnosti zásielky, po zaclení tovaru, po vyclení tovaru, po príchode na miesto vykládky a po vyložení tovaru“ je povinný dopravca informovať objednávateľa. Žalovaný teda nie je jediný na trhu podnikajúci v preprave tovaru, kto vyžaduje plnenie takýchto povinností. Preto nie je možné považovať konanie žalovaného za účelové, špekulatívne a nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosti, ktoré sú bežné v rámci obchodného styku, nie je možné považovať za povinnosti v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi základné povinnosti prepravcu je povinnosť realizovať zadanú prepravu vo vlastnej réžii, vlastnými vozidlami, pristaviť vozidlo na nakládku v dohodnutom a stanovenom termíne a čase, písomne informovať objednávateľa o pristavení vozidla na nakládku, naložiť a zabezpečiť tovar, písomne informovať objednávateľa o naložení tovaru a skutočne naloženom množstve a naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky, dopraviť prepravovanú zásielku na miesto určenia bez poškodenia a v dohodnutý a stanovený termín, písomne informovať objednávateľa o pristavení vozidla na vykládku, písomne informovať objednávateľa o riadnom doručení zásielky príjemcovi tovaru, predložiť doklady preukazujúce vykonanie prepravy podľa záväzných objednávok v lehote do 7 dní od doručenia zásielky príjemcovi. Žalovaný v tejto súvislosti udáva, že si nevymyslel žiadne nové povinnosti, ktoré mal splniť žalobca, iba tie, ktoré sa bežne požadujú v obchodnom styku a požadujú ich aj konkurenčné spoločnosti žalovaného. Preto je možné na prejednávanú vec aplikovať obchodné zvyklosti v zmysle . Žalovaný preto trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu v celom rozsahu.

15. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že tvrdenia a dôkazy, ktoré uviedol žalovaný v odvolacej replike považuje žalobca za novoty v odvolacom konaní a preto na ne odvolací súd nemôže prihliadať. Žalobca ďalej uviedol, že ak žalovaný poukazuje na to, že od žalobcu nevyžaduje žiadne navyše povinnosti, len tie, ktoré sú bežné pri preprave tovaru, žalobca k tomu uviedol, že ani žalobca nežiada od žalovaného žiadne iné navyše povinnosti, ale žiada od neho iba základnú povinnosť a to riadne a včas zaplatiť žalobcovi za vykonanú prepravu dohodnutú odplatu. Ak žalovaný spochybnil argumentáciu žalobcu o nepoctivom obchodnom styku žalovaného, k tomu žalobca uviedol, že žalobca vo všeobecných obchodných podmienkach žiadal plnenie údajných povinností výlučne písomne a nie akoukoľvek formou. Z toho pohľadu považuje žalobca obsah všeobecných obchodných podmienok žalovaného pripravený tak, aby u dopravcu bola zvýšená potenciálna miera nezasielania informácie vyžadovanou formou a následné uplatňovanie si zmluvnej pokuty zo strany žalovaného. Napriek uvedenému však žalobca naďalej trvá na tom, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá platne, pretože nebola dohodnutá v písomnej forme v zmysle . Písomnú obligatórnu formu právneho úkonu vo všeobecnosti nemožno nahradiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Za nepoctivý obchodný styk a zneužitie práva považuje žalobca to, že žalovaný doposiaľ žalobcovi nedoručil faktúry, ktorými vyúčtoval žalobcovi údajnú zmluvnú pokutu a taktiež mu nedoručil jednostranný zápočet a toto tvrdenie žalobcu žalovaný v konaní nevyvrátil a nepreukázal. Preto žalobca trvá na svojej doterajšej argumentácií a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa , Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza:

20. Žalobca si v tomto konaní uplatnil peňažnú pohľadávku 7.184,- eur ako cenu prepravy v zmysle o preprave tovaru a Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave. Vykonanie prepravy a dohodnutá cena v objednávkach žalovaného neboli medzi stranami sporné. Sporné bolo to, či táto žalobcom dôvodne uplatnená pohľadávka ako odplata za vykonanú prepravu tovaru, zanikla jednostranným započítaním zo strany žalovaného, na pohľadávku žalovaného titulom zmluvných pokút.

21. Žalovaný tento svoj jednostranný zápočet oproti predmetnej pohľadávke žalobcu odôvodňoval tým, že žalobca porušil všeobecné obchodné podmienky žalovaného pri vykonávaní prepravy. Žalovaný tvrdil, že objednávky, na základe ktorých žalobca realizoval predmetnú prepravu, boli zo strany žalobcu podpísané, potvrdené a tým došlo aj k dohode o zmluvnej pokute, pretože v objednávkach je odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalovaného. Ďalej žalovaný v odvolacom konaní namietal, že žalobca pri vykonaní prepravy porušil všeobecné obchodné podmienky žalovaného, preto žalovanému vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ktorú vyúčtoval žalobcovi a následne si túto zmluvnú pokutu žalovaný jednostranne započítal oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu v tomto konaní vo výške 7.184,- eur, čím došlo k zániku uplatnenej pohľadávky žalobcu. Preto považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla, preto súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť.

22. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu žalovaného udáva, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne v zmysle . V písomnej dohode o zmluvnej pokute musí byť určená výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia. V tomto konaní bolo medzi stranami sporu sporné to, že došlo k riadnemu uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme v zmysle .

23. Odvolací súd udáva, že podľa možno časť zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Tieto obchodné podmienky sa v obchodných vzťahoch využívajú s cieľom zjednodušiť proces uzatvárania jednotlivých obchodných zmlúv. Všeobecné obchodné podmienky sú upravené v , sú označované aj ako nepriame zmluvné dojednania a sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami, a sú všeobecne rozšírené a známe v príslušnej oblasti podnikania, a preto pri uzatváraní zmlúv postačí len samotný odkaz na tieto všeobecne známe všeobecné obchodné podmienky. Iné obchodné podmienky, ktoré sú vypracované individuálne jednotlivými podnikateľskými subjektmi, sú vypracované pre konkrétne zmluvné vzťahy, do ktorých v určitom odvetví vstupujú zmluvné strany. Takéto podmienky nie sú všeobecne známe, používajú sa len v užšej oblasti podnikania, teda v užšom okruhu podnikateľských subjektov. Preto pri ich uzatváraní platia prísnejšie podmienky ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Takéto iné obchodné podmienky, okrem odkazu v zmluve na takéto obchodné podmienky, musia byť zmluvným stranám známe alebo musí byť preukázané, že sú druhej zmluvnej strane známe. Nepostačuje, ak by boli obchodné podmienky poskytnuté len k nahliadnutiu pri podpise zmluvy s odkazom na takéto obchodné podmienky.

24. Odvolací súd udáva, že nevyžaduje, aby obchodné podmienky boli podpísané zmluvnými stranami. Podmienkou platnosti právneho úkonu, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma, je však podpis konajúcej osoby a tak je to aj pri dojednaní o zmluvnej pokute. To znamená, že dojednanie o

zmluvnej pokute, ktoré je zahrnuté v obchodných podmienkach musí byť podpísané zmluvnou stranou, inak takéto dojednanie v obchodných podmienkach nemožno považovať za riadne písomné dojednanie zmluvnej pokuty. Nedostatok zákonom vyžadovanej písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute má za následok, že takto dojednaná zmluvná pokuta len s odkazom na obchodné podmienky jednej zmluvnej strany, je absolútne neplatné dojednanie.

25. Preto, ak v prejednávanom spore bola zmluvná pokuta uvedená len vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného a žalovaný nepreukázal, že žalobca pri podpise predmetných záväzných objednávok, bol oboznámený s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami objednávateľa, vrátane so zmluvnou pokutou, ktorá je uvedená v týchto obchodných podmienkach, nemožno za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty považovať to, ak v záväzných objednávkach žalovaný jednostranne upozorňuje žalobcu na dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty nemožno považovať za platne dojednané.

26. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný nepreukázal, že došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute, a teda že žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi, ktorú si žalovaný jednostranným zápočtom započítal oproti nespornej pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní vo výške 7.184,- eur. Teda takýmto jednostranným zápočtom preto nemohlo dôjsť k zániku nespornej pohľadávky žalobcu oproti tvrdenej pohľadávke žalovaného o zmluvnej pokute, ktorá z hore uvedených dôvodov nemohla platne vzniknúť, preto ani žalovaný si takúto zmluvnú pokutu, na ktorú mu nevznikol nárok, nemohol započítať oproti pohľadávke žalobcu. Preto pohľadávka žalobcu proti žalovanému uplatnená v tomto konaní, nezanikla.

27. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, o zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalobcu 7.184,- eur aj o zákonnom úroku z omeškania a o náhrade trov konania pre úspešného žalobcu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému.

28. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).