Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-68-2017.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti X. - zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - L.. a otec - Z. zastúpený advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Klincová 35, Bratislava, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na t.č. plnoletého W. zo sumy 3.500,-Sk (116,17 €) na sumu 170,-€ mesačne za obdobie od 17.3.2017 do 31.8.2018 a od 1.9.2018 na sumu 200,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám plnoletého W., vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 17.3.2017.
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. zo sumy 2.500,-Sk (82,98 €) na sumu 170,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 17.3.2017.
Zročné výživné za obdobie od 17.3.2017 do 30.10.2018 na plnoletého W. vo výške 692,20 € je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám plnoletého W..
Zročné výživné za obdobie od 17.3.2017 do 30.10.2018 na maloletého B. vo výške 876,25 € je otec p o v i n n ý zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého B..
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 23C/200/2006-157 zo dňa 12.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2008 vo výroku o rozvode a dňa 20.4.2009 vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/32/2008-191 zo dňa 26.2.2009 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 17.3.2017 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na v tom čase maloletého W. na sumu 200,-€ mesačne a na maloletého B. rovnako na sumu 200,-€ mesačne, počnúc dňom 1.9.2013. Neskôr upravila návrh v časti určenia počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca a navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť tri roky spätne pred podaním návrhu a to z dôvodu, že s otcom sa aj v minulosti snažila dohodnúť o zvýšení výživného, čo on odignoroval. Návrh odôvodnila tým, že obe deti sa už stali žiakmi strednej školy a podstatne sa
zvýšili ich náklady v súvislosti so štúdiom, ako aj z dôvodu ich fyzického rastu a z dôvodu zvýšenia ich ďalších nákladov.
2. V priebehu konania dňa X.X.XXXX maloletý W. nadobudol plnoletosť a k návrhu matky sa v celom rozsahu pripojil.
3. Otec sa k návrhu vyjadril tak, že doteraz určené výživné platí riadne a okrem určeného výživného uhrádza obom deťom aj výdavky spojené s hokejovým krúžkom a zabezpečením výstroja. Okrem toho jeho rodičia pravidelne prispievajú na potreby detí. Nesúhlasil so spätným určením výživného, keďže matka mohla toto právo uplatniť priebežne. Súhlasil so zvýšením výživného na t.č. plnoletého W. na sumu 150,-€ mesačne a na B. na sumu 130,-€ mesačne. V ďalšom vyjadrení uviedol, že jeho príjem v súčasnosti je 750,-€ mesačne a jeho výdavky sú viac ako 700,-€ mesačne. Dodal, že s plnoletým synom W. sa na výživnom dohodli a súhlasí s tým, aby na maloletého B. bolo zvýšené výživné na sumu 150,- € mesačne od rozhodnutia súdu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami oboch rodičov, s výdavkami detí, s dôkazmi o majetkových pomeroch rodičov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 23C/200/2006 a 25P/166/2015, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/200/2006-157 zo dňa 12.10.2007, ktorý v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2008 a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dňa 20.4.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/32/2008-191 zo dňa 26.2.2009. Maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou na maloletého W. vo výške 3.500,- Sk mesačne (116,17 €) a na maloletého B. vo výške 2.500,-Sk mesačne (82,98 €). Zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. V čase tohto rozhodnutia dosahoval otec príjem 7.102,-Sk (235,74 €) priemerne mesačne netto a matka mala priemerný mesačný príjem 18.736,-Sk (621,92 €) netto.
6. Matka vo svojich výpovediach uviedla, že naposledy sa o výživnom pre deti rozhodovalo v rámci konania o rozvode manželstva, pričom návrh na rozvod podávala ešte v roku 2006 a vec sa v dôsledku odvolania otca predĺžila s tým, že rozhodnuté bolo až v roku 2009. Odvtedy návrh na zvýšenie výživného nepodala, pretože vždy sa snažila nejakým spôsobom zvýšené výdavky detí riešiť tak, že vyzvala otca, aby časť výdavkov preplatil, čo niekedy urobil, inokedy nie. Doteraz určené výživné na obe deti platí riadne k jej rukám, avšak na syna B. iným spôsobom neprispieva, iba tak, že pravdepodobne hradí mesačné poplatky za hokej, ktorý maloletý navštevuje, ale nevie presne, či to hradí otec, alebo jeho otec. Ostatné B. výdavky súvisiace s hokejom, ako je napr. výstroj, hradí ona. B. od 1.9.2015 navštevuje 5-ročné bilingválne gymnázium, pričom v tomto školskom roku je v 4.ročníku. Výdavky s ním má najmä v súvislosti so školou, električenkou, telefónom, stravou, oblečením a podobne. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, jej príjem je asi 1.200,-€ mesačne netto a to v tom mesiaci, keď mávajú odmeny, inak zarobí 900,- až 1.000,-€ mesačne. K výpovedi dodala, že otec nezaplatil výživné za mesiac jún 2018 a k príspevku otca na športovú činnosť maloletého vo výške 210,-€, ktorou prispel v októbri 2017 uviedla, že túto sumu otec zaplatil priamo hokejovému klubu a nie k jej rukám, avšak ona za syna zaplatila klubu 280,-€ ako členské za niekoľko mesiacov.
7. Plnoletý W. vo výpovedi uviedol, že v školskom roku 2017/2018 navštevoval 5.ročník bilingválneho gymnázia, čo je maturitný ročník a má záujem študovať na vysokej škole. V maturitnom ročníku sú zvýšené výdavky v súvislosti so stužkovou ako aj s prihláškami na vysokú školu, pričom stužková zatiaľ stála 55,-€ a mama mu kúpila nový oblek. Ďalšie výdavky má na učebnice z jazykov, ktoré sa kupujú. Mama mu vreckové nedáva, ale všetko, čo potrebuje, mu zabezpečuje s tým, že keď má nejaký mimoriadny výdavok, tak si vypýta od mamy. Obaja s bratom sa venujú športovej činnosti - hokeju, ale on už členský poplatok neplatí, avšak náklady na výstroj sú naďalej a tieto hradí mama, prípadne si to kúpi sám z ušetrených peňazí a v minulosti mu v tomto smere čiastočne pomáhal aj starý otec zo strany otca. S otcom sa stretáva iba občas. V ďalšej výpovedi uviedol, že v školskom roku 2017/2018 ukončil stredoškolské štúdium maturitou a od septembra 2018 študuje na vysokej škole a to na U., kde je v 1.ročníku a jedná sa o 3-ročné bakalárske štúdium. V súvislosti s nástupom na vysokú školu má opäť
zvýšené výdavky a to na kúpu učebníc a skrípt. Prihlášky na vysokú školu sa tiež platili a jedna stála 33,- €. V rámci školy pôjdu aj na lyžiarsky zájazd, ktorý bude stáť 125,-€ a vybavil si aj ISIC kartu, ktorá stála 17,-€. S otcom sa nedohodol na výške výživného, pretože otec mu navrhoval 140,-€, s čím nesúhlasil. Ďalej uviedol, že aktuálne sa už hokeju venuje iba rekreačne, ale aj s tým sú spojené výdavky, pretože chodí hrávať raz do týždňa, čo stojí 10,-€. Tiež sa venuje tenisu, pričom v škole doplácal 25,-€ za tenis na semester.
8. Otec vo výpovedi uviedol, že nie je pravdou, ako ho vykresľuje matka a plnoletý W. v tom, že sa chce vyhýbať plateniu výživného. Asi od roku 2011 mal zriadenú živnosť, ktorú však v období od novembra 2016 do júna 2017 mal pozastavenú. Od 1.6.2017 jeho živnostenské oprávnenie zaniklo. Následne bol asi 2 mesiace evidovaný na úrade práce, podporu v nezamestnanosti nepoberal a koncom júla 2017 sa riadne zamestnal u zamestnávateľa, kde pracuje doteraz. Je zamestnaný prostredníctvom agentúry s tým, že pracuje v priemyselnom parku a má príjem asi 740,-€ mesačne netto. O príspevkoch na deti vypracoval tabuľku a teda okrem výživného platil deťom aj ZRPŠ, vreckové, darčeky, prispel na stužkovú a podobne. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že je vlastníkom bytu, kde aj býva, tiež vlastní rozostavanú stavbu domu v obci K., avšak táto stavba je už 10 rokov rozostavaná a na jej zaobstaranie si zobral hypotéku, ktorú spláca po 300,-€ mesačne. Myslel si, že toto bude investícia pre deti, ale situácia sa zmenila. Keď to nebude vedieť finančne zvládať, bude ju musieť predať. Papierovo je aj vlastníkom garsónky v B. a teda garsónka je napísaná na neho, ale je to byt jeho kamaráta, ktorému chcel takto pomôcť. So synom W. sa chcel dohodnúť ohľadom výživného a navrhol výživné vo výške 150,-€, čo však W. kategoricky odmietol. Dodal, že žije skromne, peniaze nerozhadzuje, veci si kupuje v zľavách a samozrejme, že by chcel na deti prispievať viac, ale aj sám potrebuje z niečoho žiť. Napokon navrhol zvýšiť výživné u oboch detí na 160,-€ mesačne ako maximum. K odstráneniu rozporu ohľadom zaplatenia výživného na B. za mesiac jún 2018 predložil poštovú poukážku o zaplatení tohto mesiaca s tým, že dodal, že peniaze sa mu späť nevrátili.
9. Kolízny opatrovník uviedol, že sa k návrhu matky na zvýšenie výživného pripája, keďže naposledy bolo o výživnom rozhodnuté pred 10 rokmi. Otec zrejme sám pochopil, že prešla dlhá doba a už začal na deti prispievať viac. Odporučil zvýšiť výživné na maloletého B. na sumu 170,-€ mesačne s tým, že počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ponechal na úvahu súdu.
10. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2014 bol 803,99 € priemerne mesačne netto, v roku 2015 - 881,40 € priemerne mesačne netto, v roku 2016 1.069,23 € priemerne mesačne netto a v roku 2017 (január až august) dosiahla príjem 1.232,67 €.
11. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že v období od 16.3.2016 do 31.12.2016 otec pracoval na základe Dohody o vykonaní práce, pričom v období od marca do augusta 2016 dosiahol príjem 127,94 € priemerne mesačne netto. V období od júla 2017 do februára 2018 dosiahol príjem 625,05 € priemerne mesačne netto.
12. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C/200/2006-157 zo dňa 12.10.2007, ktorý v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2009, t.j. pred takmer 10 rokmi. Preto je
nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletého B. ako aj plnoletého W. k podstatným zmenám pomerov majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. V čase posledného rozhodnutia o výživnom obe deti navštevovali základnú školu, pričom plnoletý W. už medzičasom ukončil strednú školu a od septembra 2018 je študentom vysokej školy a maloletý B. navštevuje už 4.ročník gymnázia. Zmena pomerov u oboch detí je teda daná jednak ich podstatne vyšším vekom, ako aj prechodom na vyššie stupne vzdelávania, ktorú zmenu je možné hodnotiť ako kvalifikovanú. U oboch detí došlo s pribúdajúcim vekom a návštevou rôznych stupňov vzdelávania aj k zmene charakteru ich výdavkov, ktoré matka riadne vydokladovala, pričom súd konštatuje, že tieto výdavky sú v zásade opodstatnené. Súd však nevyhovel návrhu v celom rozsahu, keďže má za to, že určené výživné vo výške 170,-€ mesačne na plnoletého W. za obdobie, kým navštevoval strednú školu a vo výške 200,-€ mesačne po nástupe na vysokú školu je primerané. Zároveň súd považuje zvýšené výživné na maloletého B. na sumu 170,-€ mesačne za primerané a zodpovedajúce aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.
18. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom podania návrhu, t.j. dňom 17.3.2017, i keď zmena pomerov u oboch detí nastala v priebehu 9 rokov aj viackrát, avšak matka návrh nepodala a otec občasnými plneniami prispieval aj nad rámec určeného výživného. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca ustálený dňom 17.3.2017 a otec v období od 17.3.2017 do 30.10.2018 neprispieval na deti dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 692,20 € na plnoletého W. a vo výške 876,25 € na maloletého B., ktorý dlh je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. V označenom období mal otec na plnoletého W. zaplatiť za 17 mesiacov po 170,-€, plus adekvátna časť za mesiac marec 2017 vo výške 82,20 € a 2 mesiace po 200,-€, čo je spolu 3.372,20 €. Na maloletého B. mal otec v označenom období zaplatiť za 19 mesiacov po 170,-€ a adekvátnu časť za marec 2017 vo výške 82,20 €, čo je spolu 3.312,20 €. Otec na plnoletého W. zaplatil sumu 2.680,- € a na maloletého B. sumu 2.435,95 €, ktoré mu súd do zročného výživného započítal. Započítané výživné na plnoletého W. pozostáva z platieb výživného za 12 mesiacov po 100,-€ (od marca 2017 do februára 2018), v mesiaci marec 2018 zaplatil 110,-€, v mesiaci apríl 2018 zaplatil 120,-€, v mesiaci máj 2018 zaplatil 130,-€ a 5 mesiacov po 140,-€ (od júna 2018 do augusta 2018). Zároveň súd do zročného výživného pre plnoletého W. započítal sumu 370,-€ ako príspevok otca na autoškolu a 50,-€ zapletených v septembri 2017 za ZRPŠ. Ostatné príspevky otca uvádzané v tabuľke predloženej otcom súd nezapočítal, keďže išlo o dary pri príležitosti sviatkov. Do zročného výživného na maloletého B. súd započítal sumu 2.435,95 € a táto suma pozostáva zo zaplateného výživného za 16 mesiacov po 100,-€ (od marca 2017 do júna 2018), zo sumy 110,-€ za júl 2018, 120,-€ za august 2018, 2 mesiace po 130,-€ (september a október 2018), a tiež súm 16,99 €, 16,97 €, 19,-€ a 32,99 € za oblečenie pre maloletého, ako aj 210,-€ príspevok otca na športovú činnosť a 50,-€ za ZRPŠ. Ostatné položky uvádzané otcom súd do zročného výživného nezapočítal z rovnakého dôvodu ako u plnoletého W..
19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).