Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/1463/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Grunty 7, 841 04 Bratislava, zast.: JUDr. ALAN STRELÁK, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava proti žalovaným: X. K. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Y. XXXX/X, XXX XX M., X. Š. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. L. XXX/XX, XXX XX F. o zaplatenie 1474,03 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 961,03 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 13.10.2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovaným právo na náhradu trov konania vo výške 30,40%, o výške ktorých súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou dňa 29.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 1474,03 €, úroku z omeškania 8,5% od 13.10.2013 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní ako dlžníci a žalobca dňa 31.1.2013 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1350 € za odplatu 513 €, a že sa žalovaní zaviazali celkovú sumu 1863 € uhradiť v 13 mesačných splátkach. Výška prvých 3 mesačných splátok bola dohodnutá na 6,75 € a v ďalších 10 mesačných splátok po 184,28 €. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného splatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Žalovaní celkovo zaplatili 388,97 €, pričom poslednú úhradu vo výške 84 € zaplatili dňa 23.5.2014. Vzhľadom na to, že žalovaní riadne a včas neplnili svoj záväzok, žalobca im v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka oznámil stratu výhody splátok a v predžalobnej upomienke z 1.8.2013 ich upozornil na právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Oznámením o zosplatnení záväzku z 27.9.2013 im žalobca oznámil, že celý dlh sa stal splatný k 12.10.2013. Dlžná čiastka 1474,03 € predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1863 € a uhradenou čiastkou 388,97 €.

3. Žalovaní sú v mieste svojho evidovaného trvalého bydliska neznámi a žiadna iná adresa ich bydliska súdu nie je známa, preto im súd žalobu s prílohami i procesnými poučeniami doručil verejnou vyhláškou.

4. Pojednávania, nariadeného na deň 12.11.2018 sa nezúčastnila ani jedna strana sporu, preto súd rozhodol vo veci na základe toho, čo vyšlo v konaní najavo.

5. Žalobca k žalobe priložil listinné dôkazy, obsah ktorých súd stručne oboznamuje, a z ktorých pri rozhodovaní vychádzal a síce:

5.1. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX s označením KEŠOVKA je preukázané, že bola uzatvorená medzi veriteľom TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769 a dlžníkmi dňa 31.1.2013 a jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového hotovostného spotrebiteľského úveru vo výške 1350 €. Celkový úrok činil 20 % ročne z istiny, plus si veriteľ si za poskytnutie úveru účtoval odmenu 18 % z istiny. Výška celkovej odplaty je uvedená sumou 513 € a celková čiastka na úhradu je 1860 €. Dlžníci sa zaviazali úver vrátiť v 13-tich mesačných splátkach. Výška prvých troch mesačných splátok bola dohodnutá na 6,75 € a ostatných 10-tich mesačných splátok na 184,28 €. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10. deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky do úplného zaplatenia je 30. deň po splatnosti predošlej splátky. Veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy je 46,35 %.

5.2. Žalobca žalovaných vyzval listom z 1.8.2013 na úhradu aktuálneho dlhu 1474,03 €, a by dlh zaplatili najneskôr do 5 dní od obdržania výzvy (č.l. 5). Z ftc. poštového podacieho hárku (čl. 5/1) súd zistil, že bola zásielka podaná na poštovú prepravu v Košicaich dňa 2.8.2013.

5.3. Následne žalobca žalovaným oznámil listom z 27.9.2013 zosplatnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ku dňu 12.10.2013 a vyzval ich na bezodkladnú úhradu dlžnej čiastky 1474,03 €. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu 30.9.2013 v Košiciach , čo je preukázané fotokópiou poštového podacieho hárku (čl. 7-druhá strana).

6. Vzhľadom na to, že ani jedna zo strán neprodukovala viac žiadne iné dôkazy, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol.

7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17.1.2013: spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 9 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 31.1.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. ods. 2): Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: o.i.: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

10. Podľa § 11 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 17.1.2013: poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

13. Je nesporné, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. Občiansky zákonník, 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.

14. Spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.

15. Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.1.2013 posudzoval síce podľa zmlvného typu upraveného v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.

16. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka účinného od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce.

18. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca žalovaným požičal 1350 € a úročenie úveru bolo dohodnuté 20 % z istiny, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 270 € a „odmenu“ - poplatok za poskytnutie úveru v sadzbe 18% t.j. 243 € (!), spolu: 513 €. Úverovou zmluvou sa teda žalovaní zaviazali vrátiť žalobcovi poskytnutú čiastku spolu s úrokom a poplatkom v celkovej výške 1860 € a to v 13 mesačných splátkach.

19. Prvé tri splátky boli dohodnuté sumou 6,75 €, pričom prvá splátka bola splatná na 10. deň po uzavretí zmluvy; a splatnosť nasledujúcich splátok bola dohodnutá vždy 30. deň po splatnosti predošlej splátky. Takto vymedzená splatnosť splátok a tiež úveru ako celku je neurčitá. V poradí 30. deň vzhľadom na meniaci sa počet dní v príslušnom kalendárnom mesiaci pripadne vždy na iný deň nasledujúceho mesiaca a takto vyjadrená splatnosť splátok neurčité, čo spôsobuje aj neurčitosť stanovenia konečnej splatnosti úveru ako celku, ktorá v zmluve nie je vyjadrená vôbec nijako.

20. Súd poukazuje aj na skutočnosť, ktorú súd hodnotí ako postup žalobcu bez primeranej odbornej starostlivosti, pretože: ako vyplýva z obsahu 3. rastra formulára zmluvy, v ktorej sa upravuje výška úrokovej sadzby a „poplatku za poskytnutie úveru“, ako nemenná veličina RPMN je už vopred vypísaná hodnota 67,70% pri úveroch na 13 mesiacov.

21. Súd ale preverením tohto údaja zistil, že podľa parametrov v čase uzavretia zmluvy je RPMN vo výške 78,63% a nie 67,70%. K tomu súd ešte uvádza, že z vlastnej rozhodovacej činnosti vo veciach toho istého žalobcu a na základe identických zmlúv, uzavretých v inom období r. 2013 (napr. vo veci 17C/81/2013 bola zmluva uzavretá dňa 17.1.2013), RPMN bola taktiež v sadzbe 67,70%, čo podľa názoru súdu neprichádza do úvahy.

22. Aj keby bola RPMN skutočne v sadzbe 67,70%, je uvedená v nižšej výške, než jej je skutočná výška, čo znamená to isté, ako keby RPMN v zmluve uvedená nebola.

23. Čo sa „poplatku“ za poskytnutie úveru týka, k tomu súd zaujal názor, že poplatok v sadzbe 18% z istiny poskytnutých peňazí je neprimerane vysoký, banky bež majú tieto poplatky od 1% do max. 3% , popr. paušálnou sumou v závislosti od jeho výšky, čo súdu indikuje obchádzanie zákona a predpisy na ochranu spotrebiteľa a týmto spôsobom „zakryť“ želaný, no neprijateľne vysoký zmluvný úrok.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenie, že zmluva neobsahuje dojednanie podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.

- o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

- termín jeho konečnej splatnosti,

- určitým a zrozumiteľným spôsobom vymedzenú výšku, počet a frekvenciu splátok,

- a skutočnú výšku RPMN, je nutné úver považovať za dojednaný bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona.

25. Za daného stavu preto súd priznal žalobcovi sumu 961,03 € ako rozdiel medzi 1350 € a zaplatenou sumou 388,97 €, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania. V danom prípade sa sadzba riadi ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák.: dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 15.1.2009 do 31.1.2013: (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, a dňa 31.1.2013 bola základná sadzba ECB 0,755%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,5%, keďže je pre žalovaných priaznivejší.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v rozsahu sumy, prevyšujúcom sumu 961,03 € i úroku z omeškania z nej zamietol.

29. Žalobca mal v konaní úspech v pomere 65,20% k pomeru neúspechu 34,80%, preto súd žalobcovi podľa § 255 ods. 1 priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 30,40%, o výške ktorých súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 .

Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.