Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-105-2016.pdf
PDF · 116.1 KB
No categories available
10Csp/105/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko, zapísaný pod č.: 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Q. S., narodený XX.X.XXXX, trvalo bytom J. XXX, o zaplatenie 1298,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1003,90 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 1013,90 eur od 24.12.2015 do 24.6.2015 a z 1003,90 eur od 25.6.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 73,14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 1298,72 eur s úrokom 39 % ročne z 275,09 eur od 6.1.2015 do zaplatenia, 27,48 % z 920,93 eur od 17.12.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 324,12 eur od 6.1.2015 do 23.12.2015, 294,82 eur od 24.12.2015 do zaplatenia, z 1013,90 eur od 17.12.2015 do 24.6.2015, z 1003,90 eur od 25.6.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom 25.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver 359,10 eur a žalovaného vrátiť úver s úrokmi a poplatkami formou 20-tich mesačných splátok vo výške 25,52 eur so splatnosťou prvej 15.12.2013. Žalovaný svoj záväzok riadne a včas neplnil, uhradil veriteľovi len časť dlžnej sumy vo výške 238,64 eur a preto veriteľ vyhlásil 5.1.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný má z uvedeného dôvodu dlh vo výške 294,82 eur, ktorý pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny 275,09 eur, dlžných úrokov 19,73 eur a okrem toho je povinný zaplatiť žalobcovi úroky 39 % ročne z 275,09 eur od 6.1.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 5,05 % ročne z 324,12 eur od 6.1.2015 do 23.12.2015 a 294,82 eur od 24.12.2015 do zaplatenia. Jeho právny predchodca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom 25.9.2013 aj zmluvu o revolvingovom úvere, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver do úverového rámca 5000 eur a žalovaného vrátiť úver s úrokmi a poplatkami formou mesačných splátok. Žalovaný počas trvania úverového vzťahu vyčerpal 920,93 eur. Žalovaný si svoj záväzok riadne a včas neplnil, uhradil veriteľovi len časť dlžnej sumy vo výške 10 eur a preto veriteľ vyhlásil 16.12.2014 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný má z uvedeného dôvodu dlh vo výške 1003,90 eur, ktorý pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny 920,93 eur, dlžných úrokov 77,47 eur, dlžného poisteného 5,50 eur a okrem toho
je povinný zaplatiť žalobcovi úroky 27,48 % ročne z 920,93 eur od 17.12.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania 5,05 % ročne z 1013,90 eur od 17.12.2014 do 24.6.2015 a 1003,90 eur od 25.6.2015 do zaplatenia. K žalobe pripojil výpisy z obchodného registra, zmluvu z 25.9.2013, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 19.12.2014 a 12.1.2015, doručenky, výpisy z úverového účtu, potvrdenia o poukázaní peňažných prostriedkov, potvrdenia o prijatých splátkach a výzvy na splatenie dlžnej čiastky úveru z 3.4.2017.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Žalobca vzal po začatí konania žalobu v časti o zaplatenie úroku 39 % ročne z 275,09 eur od 6.1.2015 do zaplatenia a 27,48 % z 920,93 eur od 17.12.2014 do zaplatenia. Pretože žalobca vzal žalobu v časti späť pred jej doručením žalovanému, súd podľa § 145 ods. 3 CSP konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Súd prvej inštancie prvý krát rozhodol o žalobe tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 120,46 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z 30,61 eur od 6.1.2015 do zaplatenia, z 17,95 eur od 16.1.2015 do zaplatenia, z 17,95 eur od 16.2.2015 do zaplatenia, z 17,95 eur od 16.3.2015 do zaplatenia, z 17,95 eur od 16.4.2015 do zaplatenia a z 17,95 eur od 16.5.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu sa vo zvyšnej časti zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá však nemá správne uvedené všetky obligatórne zákonné náležitosti a to celkovú čiastku a RPMN, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaný nemusel uzavrieť poistnú zmluvu, aby dostal úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Pretože žalovanému bol úver 359,10 eur poskytnutý, je podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona povinný vrátiť žalobcovi iba rozdiel poskytnutého a nesplateného úveru 120,46 eur spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých dlžných splátok, pretože žalobca nepreukázal nárok na zosplatnenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Pretože zmluva o revolvingovom úvere nemala jasne a zrozumiteľne vyjadrené podstatné náležitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že je neplatná a pretože nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je premlčaný podľa § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na čo súd prihliadal zo zákona podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. žalobu v tejto časti zamietol, pričom sa právnym posúdením tejto zmluvy nezaoberal. Rozsudok nadobudol vo vyhovujúcej často právoplatnosť 14.6.2017.
5. Žalobca podal proti rozsudku v zamietajúcej časti odvolanie. V odvolaní v časti zmluvy o úvere namietal, že poistenie úveru bolo dobrovoľné podľa bodu 1.6 časti 3., nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy a preto sa nemôže započítať do výpočtu RPMN podľa § 2 ods. g) a § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., že jeho právny predchodca vyýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a informoval ho o tom, že bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a preto má nárok na úroky z omeškania z celej dlžnej sumy od dňa nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 6.1.2015, pričom poukázal na bod 4.1 časti 3 zmluvy. V odvolaní v časti zmluvy o revolvingovom úvere namietal, že v nej bola dohodnutá maximálna a aktuálna výška úverového rámca a výška splátok v súlade si zmluvou a to bod 1.3 časti 2..Pretože jeho nárok je v celom rozsahu dôvodný, požadoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v konaní uplatňuje len nárok zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, ktorá podľa zmluvy bola uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. tento zákon však takýto pojem nepozná, pričom v danom prípade nejde o klasický úver. Žalobca neuviedol, podľa ktorého ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvu uzatvoril a ani súd sa nezaoberal tým či posudzovaná zmluva zodpovedá § 2 tohto zákona a teda, či tento právny vzťah možno posúdiť podľa tohto zákona, tým či ide o zmluvu podľa § 9, resp. 10 toho zákona, nevyporiadal sa s § 14 tohto zákona, ktorý umožňuje uzatvoriť zmluvu o úvere na dobu neurčitú, § 19 ods. 5 toho zákona, ktorý umožňuje za stanovených podmienok pri výpočte RPMN použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2, ktoré sú uvedené aj v tejto posudzovanej veci. Odvolací súd upriamil pozornosť súdu na nález Ústavného súdu SR ÚS 11/2016 z 7.2.2018 o tom, že § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je v súlade s Ústavou SR. Súdu uložil vyzvať žalobcu, aby uviedol podľa ktorých ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. zmluvu o revolvingovom úvere 25.9.2013 so žalovaným uzavrel, aby predložil VOP a aby sa súd zaoberal právnym posúdením zmluvy. Pretože súd prvej inštancie sa tým nezaoberal je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
7. Súd následne pojednával bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Uviedol, že zmluvu o revolvingovom úvere uzavrel podľa § 14 zákona č. 129/2010 Z.z. rámcovú zmluvu podľa zákona č. 492/2009 Z.z. a predložil VOP Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil.
8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil, z ktorého považoval za preukázané nasledovné skutočnosti:
9. Zo zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 25.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb.
10. V časti 1. uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver 359,10 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť mu úver a zaplatiť dohodnuté úroky 39 % ročne a poplatky za poistenie úveru 3,33 %. Vrátenie dlžného plnenia bolo dohodnuté v 20. splátkach vo výške 25,52 eur mesačne splatných do 15 dňa v mesiaci, prvá 15.10.2013 a posledná 15.5.2015. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bez poplatku za poistenie úveru vo výške 494 eur, s týmto poplatkom je to 510,40 eur (20x25,52=510,40) a rovnako pri výpočte RPMN úveru sa nezohľadnil tento poplatok a tak bola v zmluve uvedená RPMN 46,80 %, pričom s poplatkom je 53,05 %. Priemerná RPMN bola uvedená vo výške 46,06 %. V bode 1.6 časti 3 zmluvy je uvedené, že žalovaný berie na vedomie, že poistenie môže kedykoľvek ukončiť. V bode 4.1 časti 3 zmluvy je uvedené, že ak je žalovaný v omeškaní môže právny predchodca žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z potvrdení z 10.10.2016 vyplýva že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa 2.10.2013 sumu 359,10 eur a že žalovaný mu vrátil 22.10.2013 sumu 25,52 eur, 22.11.2013 sumu 25,52 eur, 20.12.2013 sumu 25,52 eur, 22.1.2014 sumu 25,52 eur, 24.2.2014 sumu 25,52 eur, 29.4.2014 sumu 25,52 eur, 20.6.2014 sumu 25,52 eur, 24.6.2015 sumu 10 eur, 23.12.2015 sumu 50 eur, celkom 238,64 eur. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že mu boli účtované okrem dohodnutého poplatku za poistenie aj poplatky za platby zloženkou 0,80 eur mesačne, ktorých zaplatenie nebolo dohodnuté a neboli ani zahrnuté v splátke. Žalovanému boli účtované od 2.6.2014 aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalovaný sa tak do omeškania trvajúceho 3 mesiace sa dostal so zaplatením časti splátky splatnej 15.5.2014. Z výzvy z 3.4.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na jeho omeškanie a možnosť požadovať vrátenie celého úveru. Žalobca doručenie tohto a ani iného upozornenia žalovanému nepreukázal. Z oznámenia z 12.1.2015 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 5.1.2015 a vyzval žalovaného na zaplatenie 354,82 eur a to istiny 275,09 eur, úrokov, poplatkov a poistného 49,03 eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 30,70 eur. Žalovanému bolo oznámenie doručené 15.1.2015.
11. V časti 2. uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanému poskytne revolvingový spotrebiteľský úver do výšky úverového rámca 5000 eur, aktuálna výška úverového rámca bola 600 eur a žalovaný sa vrátiť úver a zaplatiť dohodnutý úrok 28,68 % ročne a platiť poplatok za poistenie úveru 3,33 % a správu revolvingového úveru podľa Sadzobníka. Vrátenie dlžného plnenia bolo dohodnuté v 20. splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur splatných do 10 dňa v mesiaci, prvá 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie úveru. V zmluve bola uvedená RPMN úveru 45,94 %. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z potvrdení z 10.10.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa 11.4.2014 sumu 600 eur a 300 eur, celkom 900 eur a že žalovaný mu vrátil 24.6.2015 sumu 10 eur. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že mu boli účtované dohodnuté poplatky za poistenie a správu úveru platby a že prvá splátka bola vo výške 45 eur a ďalšie 60 eur. Žalovaný sa tak do omeškania trvajúcom 3 mesiace sa dostal so zaplatením hneď prvej splátky splatnej 10.5.2014. Právny predchodca žalobcu nepreukázal, že žalovaného upozornil na jeho omeškanie a možnosť požadovať vrátenie celého úveru. Z oznámenia z 19.12.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť toho úveru k 16.12.2014 a vyzval žalovaného na zaplatenie 1013,90 eur a to istiny 920,93 eur a úrokov, poplatkov a poistného 92,97 eur. Žalovanému bolo oznámenie doručené 23.12.2014.
12. Žalobca súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky svojho právneho predchodcu k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorých prevzatie žalovaným nebolo preukázané. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že právny predchodca žalobcu s účinnosťou od 1.6.2016 zanikol a jeho právnym nástupcom je žalobca.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
19. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. V konaní nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere uzavretej 25.9.2013 podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V časti 1. tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi klasický úver a v časti 2. revolvingový úver. V konaní nebolo sporné a vykonaným dokazovaním a to potvrdeniami predloženými žalobcom, že jeho právny predchodca si z uvedenej zmluvy splnil svoje povinnosti a nebolo sporné ani to, že žalovaný si svoje povinnosti nesplnil.
22. Na zmluvu, v časti ktorej bol poskytnutý klasický úver sa nesporne vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom súd nemal za preukázané, že v nej boli uvedené správne všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 toho zákona, pretože v celkovej čiastke a pri výpočte RPMN nebol zohľadnený dohodnutý poplatok za poistenie úveru. Tento poplatok je podľa § 2 písm. g) tohto zákona nákladom úveru, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaný nemusel poistnú zmluvu uzavrieť, aby získal tento úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Úver je preto bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) tohto zákona. Súd preto žalobcovi právoplatne priznal iba rozdiel v poskytnutom a nevrátenom úvere. Žalobca v odvolaní namietal, že poistenie bolo dobrovoľné a nemá byť zahrnuté v nákladoch úveru a ani zohľadnené pri výpočet RPMN s poukazom na bod 1.6 časť 3. zmluvy, § 19 ods. 2 a § 2 pís. g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Odvolací súd v tomto smere nevyslovil žiadny právny názor. Žalobca doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný nemusel uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby, pretože ustanovenie bodu 1.6 časti 3 zmluvy tieto jeho tvrdenia nepreukazuje. Tento poplatok je preto nákladom úveru podľa § 2 písm. g) zákona a zohľadňuje sa aj pri výpočte RPMN podľa § 19 ods. 2 tohto zákona. Pri výpočte RPMN však nebol zohľadnený ani poplatok za platby zloženkou, ktorý nebol zrozumiteľne a samostatne uvedený v zmluve a preto je rovnako nákladom úveru podľa § 2 písm. g) tohto zákona. Tento poplatok neboli uvedený ani v celkovej čiastke, ktorú mal žalovaný zaplatiť. Súd zotrváva na svojho právnom názore, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú opäť zamietol.
23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa s vrátením peňažného dlhu, ktorého vrátenie bolo dohodnuté v splátkach dostal do omeškania a ani to, že žalobcovi preto patrí aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. V konaní však nebolo preukázané, že jeho právny predchodca upozornil žalovaného podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého plnenia. Súd preto právoplatne priznal žalobcovi iba právo na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých splátok bezúročného a bez poplatkového úveru odo nasledujúceho po ich splatnosti do zaplatenia. Žalobca v odvolaní namietal, že má nárok na úroky z omeškania z celej dlžnej sumy odo dňa nasledujúcom po vyhlásení mimoriadnej splatnosti s poukazom na bod 4.1 časť 3. zmluvy s tvrdením, že žalovaného na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru upozornil. Odvolací súd v tomto smere nevyslovil žiadny právny názor. Žalobca doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca žalovaného upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie úveru, pretože nepreukázal doručenie výzvy z 3.4.2017 a ani žiadnej inej výzvy žalovanému. Nárok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti právny predchodca žalobcu nemal ani podľa bodu 4.1 časť 3 zmluvy, pretože žiadne ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy sa podľa § 54 Občianskeho zákonníka nemôže odchýliť od § 53 ods. 9 Občianskeho zákona v neprospech žalovaného, ktorý je spotrebiteľom. Ustanovenia zmluvy, ktoré umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru bez toho, aby žalovaného na takúto možnosť upozornil, je okrem toho aj v nerovnováhe v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bolo so žalovaným, vzhľadom na typový charakter zmluvy, individuálne dojednané a preto takéto ustanovenie ani nie je platné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd preto zotrváva na svojho právnom názore, že právnemu predchodcovi žalobcovi nárok na zosplatenie úveru nevznikol a preto mu nevznikol ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z celého úveru odo dňa uvedeného v žalobe. Súd preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú opäť zamietol.
29. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
30. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie, povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.
31. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
32. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je oprávnený zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú vypovedať kedykoľvek s okamžitou platnosťou a bezplatne, ak sa zmluvné strany nedohodli na výpovednej lehote. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac.
33. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
34. Súd v prvom rozhodnutí v tomto spore dospel k právnemu záveru, že zmluva je v časti, ktorou bol žalovanému poskytnutý úverový rámec neplatná, pretože dohoda o jej podstatných náležitostiach je neurčitá a nezrozumiteľná a preto jej náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. ani nehodnotil. Žalobca v odvolaní namietal, že zmluva je platná. Odvolací súd v tomto smere nevyslovil žiadny právny názor, ale uložil súdu prvej inštancie posúdiť, či zmluva o revolvingovom úvere zodpovedná § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda, či sa na ňu tento zákon vzťahuje. Z uvedeného a aj poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27.2.208 sp. zn, 26Co/42/2017, podľa ktorého "dohodnutie splátky ako percentom dlžnej sumy podľa jeho názoru neodporuje ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Toto ustanovenie nevyžaduje totiž určenie splátky peňažnou sumou. Postačí určiť jej výšku, a to akýmkoľvek zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom. Určenie výšky minimálnej splátky percentom z dlžnej sumy, ktorá sa dlžníkovi navyše pravidelne oznamuje (časť
2 ods. 3.2 zmluvy), vyhovuje požiadavke citovaného ustanovenia a okrem toho vyhovuje aj požiadavke určitosti a zrozumiteľnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zvolená formulácia nie je natoľko nezrozumiteľná, aby sa prípadné nejasnosti nedali odstrániť jej výkladom podľa § 35 Obč.zák." potom vyplýva, že tento právny názor nebol správny a zmluva je platná. Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z. bola uzavretá na dobu neurčitú a podľa § 2 písm. d) tohto zákona ide preto o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Zo zmluvy vyplýva že má všetky obligatórne zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), g) a u) zákona č. 129/2010 Z.z. a preto je žalovaný, ktorý bol na jej základe oprávnený čerpať z poskytnutej karty revolvingový úver je povinný úver splatiť žalobcovi s dohodnutými úrokmi a poplatkami. Z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaný vyčerpal celkom 920,93 eur, pričom si svoj záväzok riadne a včas neplnil, pretože veriteľovi zaplatil len 10 eur. Z predloženého oznámenie z 19.12.2014 vyplýva, že právny predchodca chcel zmluvu ukončiť a pretože žalobca nepreukázal nárok na zosplatenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, súd podľa obsahu posúdil tento jeho právny úkon ako výpoveď podľa 14 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z, pretože ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. V konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na výpovednej lehote a preto výpoveď nadobudla účinnosť doručením. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si svoj peňažný dlh, ktorý bol ku dňu ukončenia zmluvy 1003,90 eur a pozostával z istiny 920,93 eur, úrokov 77,47 eur a poisteného 5,50 eur nesplnil a tak sa dostal do omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi preto vznikol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede a nie odo dňa, ktorý žalobca v žalobe označil t.j. od 17.12.2014. Základná úroková sadzba ECB bola v tento deň 0,05 a žalobcovi patrí úrok o 5 bodov vyšší.
35. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1003,90 eur spolu s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne z 1013,90 eur od 24.12.2014 do 24.6.2015 a 1003,90 eur od 25.6.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu v tejto časti opäť zamietol.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti neúspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 73,14 %. Žalobca bol úspešný v rozsahu 86,57 % (1124,36 eur z 1298,72 eur) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 13,43 % (174,36 eur z 1298,72 eur). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.