Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Er/440/2015

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 proti povinnej Z. zast. Mgr. Peter Sitarčík, advokát s miestom podnikania Jókaiho 1, 98401 Lučenec o vymoženie 1073,05 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmána Mikszátha 268 pod sp. zn. EX 1453/2015 o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a z a s t a v u j e ju.

Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi plnú náhradu trov exekúcie, výška ktorých bude určená samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto uznesenia. Povinnej nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 30. 3. 2015 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý upavil podaním zo dňa 7. 9. 2015. Žiadal od povinnej vymôcť istinu v sume 1.073,05 eura, úroky vo výške 23 % ročne zo sumy 1.073,05 eura od 25. 3. 2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.073,05 eura od 25. 3. 2015 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 1.149,71 eura. Vymáhaný nárok si uplatňoval na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. sp. zn. SR IB-B/1210/0232 zo dňa 6. 2. 2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 31. 3. 2014 a vykonateľným dňa 21. 4. 2014. Súdny exekútor bol dňa 29. 9. 2015 poverený vykonaním exekúcie.

2. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom namieta, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok a tým aj návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia sú v rozpore so zákonom, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, je materiálne nevykonateľným exekučným titulom, nakoľko je v rozpore so zákonom a zaväzuje k právom nedovolenému plneniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je tu iný dôvod, prečo nemožno exekúciu vykonať. Povinná namietala platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá je upravená v Čl. 3 ods. 5 zmluvy o úvere č. 1851207407 zo dňa 13.09.2007, na základe ktorej si rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc prejednať a rozhodovať o spore oprávneného a povinnej. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Povinná uvádza, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a na základe toho rozhodcovský súd zaviazal povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené, ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, aj keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj z pohľadu úpravy na ochranu spotrebiteľa. Právny predchodca oprávneného v zmluve o úvere č. 1851207407 zo dňa 13.09.2007 neuviedol náležitosti - povinný údaj podľa § 4 ods. 2, písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby ju právny predchodca oprávneného členil tak ako mu to určuje zákon - na istinu, úrok a iné poplatky a podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 258/2001 Z.z. ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je v zmluve tiež uvedená nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedená sadzba 25,59 %, kým správne malo ísť o 29,57 %. Celková výška nákladov na úver je 877,64 eura a nie udávaných 732,21 eura. Rozhodcovský súd nesprávne priznal oprávnenému úroky z úveru aj po zosplatnení úveru. Plnenie priznané rozhodcovským súdom je právom nedovolené.

3. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.

4. Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31. 3. 2017 (vzhľadom na prechodné ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

5. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

8. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

9. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

10. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa § 45 Exekučného poriadku na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v § 268 OSP alebo v § 57 Exekučného poriadku, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

13. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

16. V rozhodcovskom konaní bol predmetom konania spor vzniknutý z úverovej zmluvy, ktorú povinná uzavrela s Poštovou bankou, a. s. dňa 13. 9. 2007. V bode 3.6 zmluvy je uvedené, že: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné". V bodr 11.2. obchodných podmienok pre úver (v ďalšom len "OP") bola rozhodcovská doložka konkretizovaná tak, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie na vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. ("RAM"), podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.

17. Súd úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 13. 9. 2007 považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú za podmienok bližšie určených v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Bez ohľadu na to zmluvu tiež treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Rovnaký záver platí aj pri skúmaní postavenia zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy. Z obsahu uzavretej zmluvy totiž nevyplýva, že by povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ju treba považovať za spotrebiteľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súdu je naopak z jeho rozhodovacej činnosti známe, že Poštová banka a. s. (právny prechodca oprávneného) v obdobných prípadoch vystupoval opätovne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

18. Exekučný súd je oprávnený aj povinný v každom štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Má však povinnosť skúmať exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uznesení zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (obdobne aj vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Cdo 122/2011) k exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku vyjadril nasledovne: "Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná."

20. Vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyšší súd SR svoj záver o nulite rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyvodil z toho, že pri uzatváraní rozhodcovskej doložky nebol dodržaný kontraktačný mechanizmus, t.j. nebolo preukázané doručenie prejavu vôle prijať návrh rozhodcovskej zmluvy druhej zmluvnej strane. Rovnaký záver však platí aj v prípade, ak zákonom predpísaná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy síce je dodržaná, avšak rozhodcovská zmluva sa považuje za absolútne neplatnú z iných dôvodov. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd skúma ex offo a táto spôsobuje, že na právny úkon sa hľadí tak, ako keby nikdy nebol uzavretý. K právnym následkom neplatnosti rozhodcovskej doložky z pohľadu exekučného konania Najvyšší súd SR v uznesení z 21. 3. 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 uviedol nasledovné: "Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

21. Vo svojich dôsledkoch rozhodcovská doložka v citovanom znení bola spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu. Rozhodcovská doložka v tomto zmysle zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd dodáva, že povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z. z., neznamená, že banka mala túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. V danom prípade obsah zmluvy nenasvedčuje tomu, že klientovi bola daná reálna možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie úverovej zmluvy.

22. Pokiaľ rozhodcovský súd svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi zmluvnými stranami vyvodil z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, na následne vydaný rozhodcovský rozsudok sa hľadí ako na paakt, ktorý nemôže tvoriť spôsobilý exekučný titul v exekučnom konaní. Keďže exekučný súd skonštatoval, že v prebiehajúcej exekúcii absentuje vykonateľný exekučný titul, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a nadväzne ju aj zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

23. Oprávnený tým, že žiadal vymôcť svoj nárok na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý sa ukázal byť nevykonateľným, zavinil zastavenie exekúcie, preto súd podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku s použitím § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom len "CSP") rozhodol tak, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie. O výške trov rozhodne súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto uznesenia.

24. Povinná si vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a povolenie jej odkladu uplatňovala nárok na náhradu trov konania. Súd povinnej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa § 200 ods. 1 poslednej vety Exekučného poriadku má povinná nárok výlučne na náhradu trov, ktoré jej vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. Na náhradu trov za iné úkony procesnej obrany povinná podľa citovaného ustanovenia nemá nárok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s. p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.