Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-26-2018.pdf
PDF · 111.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: J. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX, Š., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučinova 23, Košice, IČO: 47 232 439, proti žalovanému: R. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX, Š., zastúpený JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o náhradu škody vo výške 16.895,30 EUR, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.6.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.895,30 EUR titulom náhrady škody spôsobenej ublížením na zdraví, ktorá suma pozostáva z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.181,-EUR a z ušlého zisku za obdobie práceneschopnosti vo výške 10.714,30 EUR. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného sud I. sp. zn. 1T/93/2015-221 bol obžalovaný (v spore žalovaný) uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H. (v spore žalobca), a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil rukami na zem, a začal do neho kopať do oblasti tváre, brucha a nôh, pri kopnutí do tváre zlomil mu nos, pričom žalobca stratil vedomie, po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel. Dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ a bol mu uložený peňažný trest vo výške 800,- EUR. Podľa § 288 ods. 1 TP boli poškodení - žalobca a T. Y.S.T. - odkázaní s náhradou škody na civilné konanie. Voči rozsudku podali odvolanie žalovaný aj prokurátor, ale uznesením Krajského súdu v Q. sp. zn. 8To/46/2016 bolo odvolanie zamietnuté. Pred vydaním spomenutého rozsudku bol vydaný trestný rozkaz sp. zn. 1T/93/2015, v ktorom bola žalovanému uložená povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému žalobcovi vo výške 2.637 EUR a T. Y. vo výške 919,40 EUR. Po konečnom rozhodnutí súdu, ktorý bol potvrdený uznesením krajského súdu, bol zo strany žalobcu predložený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. na základe uvedeného lekárskeho posudku k dátumu ustáleného zdravotného stavu - 1.6.2016 od začiatku liečenia 15.11.2014 do ukončenia liečenia 1.6.2016 bola pracovná neschopnosť poškodeného od 15.11.2014 do 26.6.2015 a od 15.2.2016 do 1.6.2016. Pri hodnotení bolestného boli stanovené diagnózy s celkovým počtom bodov 250 (pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa, odierky v oblasti čela a nosa, zlomenina nosových kostí, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie ľavého kolena, poškodenie chrupavky jabĺčka liečené operačne) a pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia bola stanovená diagnóza s počtom bodov 100 (obmedzenie pohybu pravého kolenného kĺbu po poškodení chrupavky jabĺčka liečené operačne). Žalobca v zmysle spomenutého zákona ustálil výšku škody bolestného na sumu 4.415 EUR (250b x 17,66 EUR) a výšku škody na sťažení spoločenského uplatnenia na sumu 1.766,- EUR (100b x 17,66 EUR). Žalobca ako živnostník podniká a z titulu útoku na jeho osobu musel pozastaviť podnikateľskú činnosť, resp. obmedziť počas práceneschopnosti v období od 15.11.2014 do 25.3.2015, kedy vznikol rozdiel vo fakturácii v objeme 21.585,42 EUR bez DPH, oproti predchádzajúcemu 3-mesačnému obdobiu kedy bol objem fakturácie 47.612,87 EUR bez DPH a obdobiu počas PN 26.027,45 EUR bez DPH, ktoré sumy žalobca ponížil na 40 % a škodu ušlého zisku za obdobie od 15.11.2014 do 25.3.2015 vyčíslil na sumu 8.634,17 EUR. Rovnakým spôsobom postupoval pri výpočte škody ušlého zisku za obdobie od 15.2.2016 do 31.5.2016 a škodu vyčíslil na sumu 2.080,13 EUR. So zreteľom na to, že žalovaný spôsobil žalobcovi zdravotné problémy, ktoré ho obmedzili v práci, spôsobili škodu na zdraví a mali za následok sťaženie spoločenského uplatnenia, zodpovedá za ňu žalovaný podľa § 420 a § 444 OZ.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 27.7.2018, ktorým žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania nakoľko je žaloba nedôvodná. Žalovaný poukázal na to, že v civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný odsudzujúci rozsudok často kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje k základu uplatneného nároku ako aj k výške škody. Poukázal na to, že žalobca účelovo popísal skutkový stav a rozhodnutie o vine ináč ako bolo právoplatne rozhodnuté v rozsudku OS I. sp. zn. 1T/93/2015-221 v spojení s uznesením KS v Q. zo dňa 26.9.2016 sp. zn. 8To/46/2016. Na základe právoplatného rozsudku 1T/93/2015-221 bol žalovaný uznaný vinným, že ...„ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H., a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil rukami na zem, kde sa navzájom trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm a) TZ. Súd je v civilnom konaní podľa § 193 CSP viazaný rozhodnutím súdu o to, že bol spáchaný trestný čin. Žalovaný uviedol, že na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní nebolo preukázané, že ublíženie na zdraví bolo žalobcovi spôsobené konaním žalovaného a súd v trestnom konaní odkázal poškodených t.j. žalobcu a T. Y. s ich nárokmi na náhradu škody na civilné konanie. Podľa názoru žalovaného si súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škodlivého následku, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním a spôsobenou škodou. Žalovaný mal teda za to, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a následkom, t.j. škodou, ktorú uplatňuje žalobca. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný namietal uplatnené nároky na žalobcu, pretože žalovaný nespôsobil žalobcovi ublíženie na zdraví a nezapríčinil práceneschopnosť žalobcu. Podľa žalovaného aj samotné vyčíslenie ušlého zisku nezodpovedá ustálenej súdnej praxi a z predložených dôkazov nie je možné objektívne ustáliť výšku ušlého zisku.
3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 7.8.2018 spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v určenej lehote a s poučením podľa § 153 CSP, na ktoré reagoval žalobca až podaním doručeným súdu 29.10.2018. V predmetnom podaní žalobca uviedol, že žalovaný sa logicky bude snažiť, aby nemusel nič platiť, lenže on má za to, že sú jednoznačne preukázané skutočnosti o spôsobení škody na zdraví žalobcu, kedy žalovaný svojim konaním fyzicky napadol žalobcu, zvalil ho rukami na zem a začal do neho kopať do oblasti tváre, brucha a nôh, pri kopnutí do tváre mu zlomil nos, pričom žalobca stratil vedomie, po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu ušiel. Týmto mu spôsobil ublíženie na zdraví, čo malo za následok od dňa napadnutia až po ustálenie zdravotného stavu k 1.6.2016, čo žalobcovi spôsobilo rozsiahle liečenie poškodených časti tela a aj v súčasnosti je tento stav ešte v štádiu traumy niektorých častí tela, čo malo následok na zmenu stavu života v rodine, v práci a aj prístupu k spoločenskému súžitiu. K žalobe boli predložené stanovené diagnózy pri hodnotení bolestného a spoločenského uplatnenia. Na bližšie poukázanie stavu priebehu jednotlivých liečebných postupov predložil žalobca ďalšie dôkazy, a to lekárske správy za celý priebeh liečenia podľa jednotlivých diagnóz od lekárov za obdobie od 15.11.2014 do 1.6.2016, z ktorých podľa žalobcu je jednoznačne preukázané aké následky malo konanie žalovaného voči žalobcovi. V ďalších státiach sa žalobca zaoberal výškou spôsobenej škody. Podľa názoru žalobcu je jednoznačne preukázané, že sa žalovaný fyzicky dopustil na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol žalobcu a spôsobil mu ujmu na zdraví v rozsahu: pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa, odierky v oblasti čela a nosa, zlomeninu nosových kostí, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, brušnej steny a ľavého kolena, poškodenie chrupavky jabĺčka a sťaženie spoločenského uplatnenia. Obmedzenie pohyblivosti dolnej končatiny ako aj iná psychická frustrácia s popísanými zdravotnými následkami majú nepriaznivé dôsledky pre životné úkony žalobcu a pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. So zreteľom na to, že žalovaný spôsobil žalobcovi zdravotné problémy, ktoré ho obmedzili v práci, spôsobili škodu na zdraví a mali za následok sťaženie spoločenského uplatnenia, zodpovedá za ňu žalovaný podľa § 420 a § 444 OZ, žalobca zotrval na podanej žalobe.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe a na tom, že bolo preukázane, že škoda vznikla a spôsobil ju žalovaný. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepredložil žiaden iný objektívny dôkaz, ktorým by preukázal zavinenie žalovaného a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Trestným rozkazom Okresného súdu I. zo dňa 10.9.2015, sp. zn. 1T/93/2015-148 bol žalovaný uznaný vinným, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š.B., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H., a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil rukami na zem, kde ho niekoľkokrát kopal do oblasti hlavy, brucha, hrudníka a nôh, po čom z miesta činu ušiel, čím poškodenému spôsobil zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v ľavej temennej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vľavo, odreniny na čele vľavo a pri korení nosa, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie a odreniny oboch kolien, pomliaždenie pravého a ľavého stehna na bočných stranách s krvnými podliatinami a stav po možnom ľahkom otrase mozgu, s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti od 16.11.2014 do 6.12.2014, t.j. 21 dní, pre pomliaždenie pravého kolena maximálne do 20.12.2014, t.j. 35 dní, teda dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, inému úmyselne ublížil na zdraví, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Trestný rozkaz z dôvodu podaného odporu nenadobudol právoplatnosť. Z tohto trestného rozkazu súd zistil, že obžaloba bola založená na inom skutkovom základe, ako bolo rozhodnuté samotným trestným rozsudkom.
7. Z rozsudku Okresného súdu I. zo dňa 8.1.2016, sp. zn. 1T/93/2015-221 súd zistil, že žalovaný bol uznaný za vinného, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol poškodeného J. H., a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, poškodeného zvalil rukami na zem, kde sa navzájom trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel a teda dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom, výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 800,- EUR. Žalobca a T. Y. boli odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním a spôsobeným následkom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2016.
8. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný a prokurátor, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Q. zo dňa 26.9.2016, sp. zn. 8To/46/2016-251 zamietnuté. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, pretože z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil okresný súd v skutkovej vete rozsudku a následne ho aj správne kvalifikoval. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti zistené v trestnom konaní vniesli do skutkového stavu objektívne pochybnosti, ktoré nemôžu odstrániť ani ďalšie tri lekárske správy, v ktorých poškodený uvádza, že ho napadol útočník, ktorého pozná.
9. Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného R.. X. dňa 5.2.2018 súd zistil, že bolestné s diagnózami : pomliaždenie tváre, otras mozgu I. stupňa, odierky v oblasti čela a nosa, zlomenina nosových kostí, pomliaždenie hrudnej steny vľavo, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie ľavého kolena, poškodenie chrupavky jabĺčka liečené operačne, bolo ohodnotené na 250 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 100 bodov.
10. Žalobca predložil súdu tabuľky, v ktorých je po faktúrach vypočítaný obrat žalobcu za obdobie počas troch mesiacov roka 2014 pred práceneschopnosťou, za obdobie práceneschopnosti od 15.11.2014 do 25.3.2015, za obdobie práceneschopnosti od 15.2.2016 do 31.5.2016 a za obdobie počas troch mesiacov roka 2014 po práceneschopnosti žalobcu.
11. Žalobca na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz - výsluch žalobcu, avšak súd ho s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania a tiež na zásadu zákonnej koncentrácie konania, už nevykonal.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
14. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
16. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
17. Podľa § 446 OZ, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
18. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
21. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
22. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou T. I., ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je T. I. viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo F. T. pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
23. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu vecnej škody a ušlého zisku, ktoré boli spôsobené žalobcovi ublížením na zdraví.
24. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), existencia škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.
25. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Z rozsudku Okresného súdu I. zo dňa 8.1.2016 sp. zn. 1T/93/2015-221 mal súd za preukázané, že k protiprávnemu úkonu, ktorý naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 365 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, došlo a to tak, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Š., okres I., pri objekte bývalého bufetu L., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol žalobcu, a to tým spôsobom, že vybehol spoza zaparkovaného autobusu, žalobcu zvalil rukami na zem, kde sa navzájom trhali a po príchode náhodne prechádzajúcich osôb z miesta činu odišiel.
26. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda je ujma na majetku, peniazmi oceniteľných majetkových právach alebo ujma na zdraví poškodeného ako dôsledok protiprávneho konania inej osoby (škodcu). Občiansky zákonník rozlišuje medzi škodou na veciach (§ 442 OZ), t. j. vecnou škodou, a škodou na zdraví (§ 444 a nasl. OZ). Pri ujme na zdraví sa v zmysle § 444 OZ a vyhlášky odškodňujú bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného jednorazovo, a to na základe znaleckého posudku a pri určení výšky škody sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku ohodnotilo. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z preloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplynul záver, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo ku dňu 1.6.2016. Z vyhotoveného posudku na ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplynulo, že škoda na zdraví žalobcu vznikla, čo nepoprel ani žalovaný, len namietol, že je spôsobil on. Pri vecnej škode zákon rozlišuje medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného. Ušlým ziskom je to, čo mohol poškodený získať pri obyčajnom behu udalostí, ak by nevznikla škoda. Čo sa týka škody na ušlom zisku žalobcu, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov nebolo možné objektívne ustáliť vznik tejto škody na ušlom zisku a ani jej výšku. Tabuľkové číselné údaje predložené žalobcom ako dôkaz nemajú hodnovernosť a reálna výška ziskov a strát sa musí preukazovať zo zdroja, ktorým sú účtovné doklady. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Súd mal teda za preukázane, že škoda vznikla minimálne v rozsahu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
27. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu (táto odlišnosť je zjavná v prípadoch, keď predpokladom zodpovednosti za škodu nie je zavinené konanie škodcu; pozri § 427 a § 432 OZ). Ku skúmaniu zavinenia, kde sa zavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ), pristúpi súd až po tom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (I. XX/XXXX). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti taktiež zaťažuje poškodeného. Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je otázkou skutkovou a nie právnou (Ro NS Č. z 21. 2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001). Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu. Čo sa týka tejto kumulatívnej podmienky súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kauzálny nexus medzi protiprávnym konaní žalovaného a vzniknutou škodou. Už v samotnom trestnom rozsudku bolo konštatované, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobeným následkom - ublížením na zdraví žalobcu, tak ako to bolo popísané v obžalobe. S poukazom na výpovede svedkov, na lekárske správy R.. B. J. a R.. R. Q., na znalecký posudok vypracovaný R.. E. X. A.., v ktorom znalec pripustil 7-8 dielčích útokov, kým žalobca tvrdil, že žalovaný ho mal udierať 20-30 krát, z čoho bolo nesporné, že výpoveď samotného žalobcu nekorešponduje so znaleckým posudkom, už v trestnom konaní vznikla pochybnosť, kto a za akých okolností spôsobil popísané poranenia žalobcovi. Žalobca ani v civilnom spore predloženými dôkazmi objektívne nepreukázal spôsobenie poranení žalovaným. V spore žalobca predložil len nové lekárske správy o podstúpených vyšetreniach žalobcu, ktoré sa samé o sebe nepreukazujú, že ublíženie na zdraví popísané v lekárskych správach a v posudku o ohodnotení škody na zdraví zapríčinil žalovaný. Žalobca v spore nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy (okrem výsluchu samotného žalobcu, ktorý dôkaz navrhol vykonať oneskorene až po vyhlásení dokazovania za skončené), ktoré by jednoznačne preukázali príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie jednej z kumulatívnych podmienok, a to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, a preto súd žalobu zamietol.
29. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný svojim konaním spôsobil žalobcovi zdravotné problémy, čo malo za následok vznik škody na zdraví a vecnej škody vo forme ušlého zisku. V podstatnej časti žaloby sa žalobca zoberal vyčíslením vzniknutej škody a nie preukázaním príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Tento nedostatok dôkazného bremena neodstránil vo vyjadrení zo dňa 26.10.2018 a ani na pojednávaní dňa 9.11.2018, na ktorom v záverečnej reči mal za to, že spôsobenie vzniknutej škody žalovaným je nepochybne preukázané v trestnom rozsudku a v jeho podanom vyjadrení.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.