Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17C-44-2018.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Subarea
17C/44/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: H. L., W. XX.XX.XXXX, R. V. XX, A., zastúpená: JUDr. Igor Ribár, advokátska kancelária, Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, proti žalovaným: 1. W. Š., W. XX.XX.XXXX, X. N. Š., W. XX.X.XXXX, I. F. R. L. XXXX/XX, M., o návrhoch žalovaných na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh žalovaného v 1. rade zo dňa 30.07.2018 na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/189/2017-42 zo dňa 06.09.2017 sa z a m i e t a.
II. Návrh žalovanej v 2. rade zo dňa 05.08.2018 na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/189/2017-42 zo dňa 06.09.2017 sa z a m i e t a.
III. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%.
IV. Žalobkyňa má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 33C/11/2017-16 zo dňa 08.02.2017 zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v M. W. E. R. L. XXXX/XX. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie.
2. Uznesením č. k. 26Co/189/2017-42 zo dňa 06.09.2017 Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v M. W. E. R. L. XXXX/XX, vedených Okresným úradom M., katastrálny odbor, zapísaných na N. Č.. XXXX T. V.. Ú.. M. E. to: stavba súpis. č. XXXX, druh stavby XX rodinný dom postavený na parcele č. XXXX; stavba, druh stavby 7 garáž postavená na parcele č. XXXX/ X; parcely registra „C“, parc. č. XXXX, o výmere XXX Y., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere XX mX,. druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. Č.. XXXX/X, o výmere XX mX., druh pozemku záhrady; pozemok parcely registra „C“, parc. Č.. XXXX/X, o výmere XX mX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere X mX, druh pozemku záhrady. Zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať proti žalovaným v 1. a 2. rade na príslušnom súde žalobu vo veci samej, a to žalobu na plnenie, o zaplatenie 29.812,- eur. Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení v bode 15. uviedol, že z obsahu potvrdenia z 22. decembra 2014 je zrejmé, že žalovaný 1/ prevzal od žalobkyne sumu
13.000,- eur ako zálohovú platu za kúpu motorového vozidla E. B., Š.: M. XXX S., z obsahu príjmového pokladničného dokladu zo 4. septembra 2015 vyplýva, že žalovaná 2/ prevzala od žalobkyne zálohu vo výške 10.000,- eur taktiež ako zálohovú platbu za kúpu vozidla. Taktiež v odôvodnení uviedol, že žalobkyňou podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje odstránenie obavy, že exekúcia súdneho rozhodnutia bude ohrozená. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by exekúcia bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie povinných, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové pomery. Vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v spise (návrh, list vlastníctva, inzerát na predaj nehnuteľnosti) je možné dospieť k záveru, že návrh žalobkyne je opodstatnený, keď však na hodnoverné preukázanie nároku žalobkyne bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a následné právne posúdenie. Obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia žalobkyňa preukázala, keďže predložila dôkaz, že žalovaní majú snahu svoju jedinú nehnuteľnosť odpredať. Odvolací súd dospel k záveru, že bol dostatočne osvedčený nárok žalobkyne, existencia eventuálnej ujmy hroziacej žalobkyni tým, že samotný dlh nebude môcť byť bez ďalšieho uspokojený. Odvolací súd mal preukázané také správanie sa žalovaných, ktoré osvedčuje možné nakladanie s nehnuteľným majetkom, snahu o znižovanie rozsahu majetku. V danom prípade tak samotným správaním sa žalovaných, ktoré vedie k znižovaniu rozsahu ich exekvovateľného majetku je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobkyne. Žalobkyňa osvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov tým, že zo strany žalovaných dochádza k takému konkrétnemu konaniu, ktoré bezprostredne a priamo spôsobuje negatívny zásah do práva, ktorému žalobkyňa žiada priznať ochranu. Na základe uvedených zhodnotení tak odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované zabezpečovacie opatrenie, pričom zo strany žalobkyne bola dostatočne osvedčená tak existencia peňažnej pohľadávky, ako aj existencia obavy z ohrozenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia vyvolaná správaním sa žalovaných.
3. Žalobkyňa dňa 20.10.2017 doručila na súd žalobu, ktorou žiada, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni 29.812,- eur, konanie je vedené pod sp. zn. 14C/4/2017.
4. Dňa 30.07.2018 bolo vo veci 14C/4/2017 tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, a dňa 6.8.2018 vyjadrenie žalovanej v 2. rade, v ktorom okrem iného žalovaní totožne žiadajú zrušiť nariadené zabezpečovacie opatrenie, a to s poukazom na ustanovenie § 344 v spojení s § 334 Civilného sporového poriadku, s tým, že žalobkyňou uplatňovaný nárok nie je opodstatnený, a preto neexistujú dôvody, aby bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom vyjadrenia žalovaných vo veci samej vedenej pod sp. zn. 14C/4/2017 tak bol i návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nariadeného v samostatnom konaní, bol uvedený návrh zapísaný pod novú spisovú značku. I keď tak v tomto samostatnom konaní sú fakticky žalovaní v konaní vo veci samej žalobcami (navrhovateľmi v konaní o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia), súd ponechal v záhlaví i v texte označenie sporových strán v súlade s konaním vo veci samej, a to z dôvodu prehľadnosti rozhodnutia.
5. Žalovaní vo vyjadrení vo veci 14C/4/2017, v ktorom navrhovali zrušiť zabezpečovacie opatrenie namietali, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje dva alternatívne petity, a to na náhradu škody spôsobenej trestným činom alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom súd mal vyzvať žalobkyňu na doplnenie žaloby, aby bolo zrejmé čoho sa domáha, nakoľko takto nie je jasné, ku ktorému navrhovanému petitu sa majú vyjadrovať. Ďalej vo vyjadrení uvádzali, že keďže k žiadnemu trestnému činu nedošlo, pretože trestné stíhanie voči žalovanému v 1. rade bolo zastavené, keď skutok nie je trestným činom, nie je im zrejmé, prečo si žalobkyňa uplatňuje takúto náhradu škody. Vo vzťahu k druhému petitu namietali neexistenciu vecnej legitimácie žalovaných, keď predmet sporu sa odvíja od ústnej kúpnej zmluvy, pričom táto bola uzatvorená nie medzi žalobkyňou, ale V. L., a nie medzi žalovaným v 1. rade ako fyzickou osobou, ale ako konateľom spoločnosti L. L..C..I.., a teda práva a povinnosti mohli vzniknúť iba V. L. ako budúcemu kupujúcemu a spoločnosti L., L..C..I.., ako držiteľovi vozidla (o predaj ktorého vo veci šlo) a budúcemu predávajúcemu. Taktiež v podaní podrobne rozpísali okolnosti úhrady jednotlivých finančných súm, ku ktorým došlo v rámci ich vzájomných vzťahov týkajúcich sa automobilu E. B., Š. M. XXX S..
6. K sp. zn. 14C/4/2017 bolo dňa 11.9.2018 doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, ktorý uviedol, že trvajú na podanej žalobe, poukazoval na tvrdenia žalovaného v 1. rade, keď najprv uvádzal,
že automobil, ktorý mal byť na základe ústnej zmluvy prevádzaný, bol majetkom firmy L. L..C..I.., a že bol predmetom aj leasingovej zmluvy, a aj napriek tomu auto “zapožičal/predal” odplatne ako súkromná osoba, pričom následne potvrdil, že peniaze prevzal ako fyzická osoba. Neskôr bola vypočutá účtovníčka Y.. Y., ktorá potvrdila, že o predmetnom vozidle je v účtovníctve zaúčtovaný nákup v roku 2013, pričom tiež uviedla, že doklady preukazujúce prevzatie sumy 10.000,- eur, 13.000,- eur a 1.612,- eur vidí po prvý raz a určite nie sú zaevidované v účtovníctve spoločnosti L. L..C..I... Vo vyjadrení tiež navrhol v konaní vykonať dôkaz výsluchom Y.. Y. a pripojiť spis ORPZ Trnava ČVS: ORP-1964/2- VYS-TT-2016. K vyjadreniu pripojil zápisnice o konfrontácii na OR PZ Trnava medzi svedkami V. L. a žalovaným 1. a žalobkyňou a žalovaným 1. zo dňa 20.6.2017. Taktiež sa vyjadril vo vzťahu k návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia v tom zmysle, že na predmetných nehnuteľnostiach bolo v prospech žalobkyne K.. Ž. Š. na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave 37C/48/2016 zo dňa 5.4.2018 zriadené ďalšie zabezpečovacie opatrenie, pravdepodobne taktiež z dôvodu obavy poškodenia veriteľa konaním žalovaných. Vzhľadom na to, že žalovaní v konaní úmyselne uvádzajú nepravdivé skutkové tvrdenia, a že naďalej ponúkajú predmetné njehnuteľnosti na predaj, a že žalovaný v 1. rade mal byť podľa vyjadrení vyšetrovateľa v trestnej veci ČVS: ORP-1964/2-VYS-TT-2016 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, naďalej existuje obava, že úhrada pohľadávky žalobkyne a prípadne následná exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 343 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo ohrozenia uspokojenia pohľadávky veriteľa.
11. K zrušeniu zabezpečovacieho opatrenia môže prísť s poukazom na ustanovenie § 344 v spojení s § 334 CSP na návrh, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie zriadené. Odpadnutie dôvodov ako dôvod pre zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa v súlade s § 343 ods. 1 CSP bude spájať predovšetkým s pominutím obavy zmarenia exekúcie. K návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia tak môže prísť v dôsledku toho, že peňažné prostriedky určené na uspokojenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania, boli vložené do úschovy alebo v obchodných vzťahoch vo forme bankovej garancie, prípadne došlo k nepochybnému zániku pohľadávky veriteľa.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutiami Okresného súdu Trnava č.k. 33C/11/2017 - 16 zo dňa 8.2.2017 a Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/189/2017-42 zo dňa 06.09.2017, s návrhmi na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, vyjadrením žalobkyne, zápisnicami o konfrontácii zo dňa 20.6.2017 vo veci ČVS: ORP-1892/2-VYS-TT-2016 a ČVS: ORP-1964/2-VYS-TT-2016, výpisom z N. Č.. XXXX pre k.ú. M., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom dospel k záveru, že návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.
13. Splnenie predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných bolo v danej veci právoplatne konštatované rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/189/2017-42 zo dňa 06.09.2017. Uvedeným rozhodnutím bolo súčasne žalobkyni uložené podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia proti žalovaným žalobu vo veci samej o zaplatenie 29.812,- eur. Uvedenú žalobu žalobkyňa podala a voči žalovaným si vo veci samej uplatňuje pohľadávku vo výške 29.812,- eur, a to z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom, alternatívne ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaní ako dôvod zrušenia zabezpečovacieho opatrenia uvádzajú, že
žalobkyňou uplatňovaný návrh nie je opodstatnený, a preto neexistujú dôvody, aby bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie. Súd k výhradám žalovaných vo vzťahu k formulácii petitu vo veci 14C/4/2017 uvádza, že je vecou súdu konajúceho vo veci samej, ako posúdi konkrétny uplatňovaný nárok, prípadne viaceré uplatňované nároky, avšak skutočnosť, že tieto sú uplatňované alternatívne, nie je dôvodom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd však najmä poukazuje na skutočnosť, že žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali odpadnutie dôvodov, pre ktoré Krajský súd v Trnave zabezpečovacie opatrenie nariadil. Súd tak má za to, že predpoklady, pre ktoré bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, stále trvajú. K zrušeniu právoplatne nariadeného zabezpečovacieho opatrenia by súd mohol pristúpiť aj v čase kým beží konanie a prebieha dokazovanie vo veci samej, avšak dôvodom takéhoto zrušenia by mohlo byť len jednoznačné preukázanie nedôvodnosti podanej žaloby o zaplatenie, či zásadné spochybnenie už osvedčenej existencie nároku žalobkyne (napr. nesporná preklúzia, či premlčanie pôvodne uplatňovaného nároku, t.j. skutočnosti vyžadujúce len bežné právne posúdenie, nie ďalšie rozsiahle dokazovanie), či vyššie uvedené iné zabezpečenie pohľadávky žalobkyne napr. formou úschovy. K preukázaniu splnenia niektorého z týchto predpokladov zrušenia zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalovaných však nedošlo. Súd má naopak preukázané, že na predmetných nehnuteľnostiach bolo po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, zriadené ďalšie zabezpečovacie opatrenie, a to v prospech žalobkyne: K.. Ž. Š., na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn.: 37C/48/2016 a Uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn.:26Co/85/2018 právoplatného dňa 26.7.2018 (výpis z LV č. 2684 zo dňa 10.11.2018 pre k.ú. Trnava), ktorá skutočnosť (naviac k dôvodom, ktoré uviedol Krajský súd pri zriadení zabezpečovacieho opatrenia) potvrdzuje dôvodnosť obavy žalobkyne, že budúca exekúcia jej pohľadávky by mohla byť ohrozená. Súdu je zrejmé, že tvrdenia sporových strán v konaní 14C/4/2017 sú vzájomne rozporné, avšak na preukázanie dôvodnosti, či nedôvodnosti nároku uplatňovaného vo veci samej žalobkyňou bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, na ktoré nie je priestor v konaní o zriadenie, či zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. K argumentu žalovaných, že žalobkyňa, ani žalovaní nie sú v konaní vo veci samej vecne legitimovaní, súd uvádza, že i táto otázka bude predmetom podrobného dokazovania a posudzovania v konaní vo veci samej, pričom súd v rámci konania o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia konštatuje, že vecná nelegitimácia žiadneho z týchto subjektov dosiaľ preukázaná nie je. Medzi stranami je práve základná sporná otázka, či peňažné sumy boli uhradené žalobkyňou, na ktorú znejú príjmové doklady (alebo ako uvádzajú žalovaní V. L.), a či sumy, ktoré boli vyplácané žalovanému v 1. rade (osvedčené vyplatenie sumy 13.000,- eur), resp. žalovanej v 2. rade (osvedčené vyplatenie sumy 10.000,- eur), boli hradené priamo fyzickej osobe, alebo spoločnosti L. L..C..I.., pričom z priložených zápisníc o konfrontácii zo dňa 20.6.2017 (čl.34) vyplýva, že sám žalovaný v 1. rade uviedol, že “sumu 13.000,- eur prevzal ako osoba, ak sa niečo prevzalo na firmu, tak k tomu sa nevie vyjadriť” a taktiež, že “nevie, či príjmový doklad na sumu 10.000,- eur je v účtovníctve”. Na preukázanie aj týchto medzi stranami sporných skutočností, ako aj ostatných okolností a súvisiacich otázok odovzdania peňažných prostriedkov sú v konaní vo veci samej navrhnuté na vykonanie viaceré dôkazy, ktorých vykonanie a následné právne posúdenie bude vecou konajúceho súdu, keď súd opätovne uvádza, že dokazovanie v konaní o zabezpečovacom opatrení nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní.
14. S poukazom na vyššie uvedené, súd návrh žalovaného v 1. rade zo dňa 30.07.2018 a návrh žalovanej v 2. rade zo dňa 05.08.2018 na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. uznesenia.
15. O trovách tohto konania súd rozhodol vo výrokoch III. a IV. v zmysle § 262 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď v konaní o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania voči v konaní neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. e) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.