Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: N.. U. P., bytom T., Za parkom XXX/XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 03. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 16. 03. 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 12. 2017 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 12. 2017 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 13. 11. 2017 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 30 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na nepriaznivý zdravotný stav, uvádzala, že dňa 14. 04. 2014 utrpela polytraumu pri havárii, následkom ktorej absolvovala viacero operácií a dňa 23. 08. 2015 utrpela ďalší úraz, čo čom v odvolaní podrobne popisuje svoje zdravotné komplikácie ako aj závery odborných vyšetrení. Poukázala na to, že jej zdravotný stav mal byť posúdený na hornej hranici rozpätia podľa kapt. XV. odd. G položka 47 písm. c/ podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a miera poklesu mala byť zvýšená o 10 % podľa § 71 ods. 8 za iné zdravotné postihnutia. Ďalej poukázala na to, že posudkový lekár pobočky v Nitre nezohľadnil tú skutočnosť, že nosí zdravotnú pomôcku vo forme bandáže, bez ktorej nie je schopná chodiť. Jej celkový zdravotný stav jej znemožňuje vykonávať zamestnanie. Žalobkyňa žiadala priznať invalidný dôchodok spätne od podania žiadosti. K odvolaniu pripojila lekárske správy od odborných lekárov.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 07. 03. 2018, ktorý sa oboznámil s predloženými lekárskymi nálezmi: s prepúšťacou správou z hospitalizácie na klinike úrazovej chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnici v Nitre, kde bola hospitalizovaná od 10. 04. 2014 do 26. 04. 2014 a od 15. 09. 2014 do 19. 09. 2014, z hospitalizácie na klinike fyziatrie, balneológie a liečebne rehabilitácie Fakultnej nemocnici v Nitre od 19. 09. 2014 do 01. 10. 2014, prepúšťacou správou z novonarodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnici v Nitre zo dňa 15. 12. 1978, lekárskymi správami z traumatologického vyšetrenia zo dňa 13. 05. 2014, 30. 05. 2014, 17. 07. 2014, 29. 12. 2014, 23. 08. 2015, 29. 08. 2015, 14. 09. 2015, 15. 02. 2016, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 05. 06. 2014, 15. 10. 2014 a 13. 01. 2015, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 19. 06. 2015, 16. 08. 2017, 09. 01. 2018, z farmakologického vyšetrenia zo dňa 16. 04. 2014, z interného vyšetrenia zo dňa 14. 04. 2014, z operačnej vložky do záznamu o zdraví a chorobe zo dňa 10. 04. 2014 a z operačnej vložky chirurgickej do záznamu o zdraví a chorobe zo dňa 15. 04. 2014 a vlastným vyšetrením posudkovým lekárom, pričom mal posudkový lekár ústredia za preukázané, že žalobkyňa utrpela úraz pri autonehode s viacpočetnými poraneniami. Zlomeniny ľavej ramennej kosti a ľavej píšťaly boli riešené operáciami, zlomenina panvy sa zhojila po konzervatívnej liečbe. Hojenie v ľavom kolene bolo komplikované vývojom artrofibroźy v dôsledku čoho musela byť vykonaná a.s. operácia. Stav bol komplikovaný aj následnou zlomeninou tíbie, čo sa zhojilo po konzervatívnej liečbe a príslušnej rehabilitácii. Zlomeniny ramennej kosti a panvy sú zhojené, bez funkčnej poruchy. V súčasnosti u účastníčky konania pretrváva mierne obmedzenie hybnosti v ľavom kolene s mierou laxicitou LCM, miernou hypotrofiou 4. hlavého svalu vľavo. Pri vyšetrení posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Nitre bola zistená len mierna funkčná porucha. Ortopéd vo svojich nálezoch z 19. 06. 2015, 16. 08. 2017 a 09. 01. 2018 funkčný nález nepopísal. Z vyšetrenia u posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia sa však nejedná o ťažký postih váhonosného aparátu.

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár ústredia v Nitre považoval uvoľnenie väzivového aparátu, čo v súlade s názorom žalobkyne lepšie vystihuje súčasné zdravotné postihnutie a vzhľadom na klinické prejavy prislúcha uvedenému postihnutiu miera poklesu od 25 - 35 %. Vzhľadom na mierne postihnutie bez výrazného porušenia funkcie chrbtice, bez vyžadovania spevnenia podporným aparátom posudkový lekár ústredia so sídlom v Nitre stanovil mieru poklesu 30 %, čo je v strede rozpätia od 25 - 35 %. Túto mieru nie je možné navýšiť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože ostatné poruchy nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na mieru poklesu. Prípadné ďalšie nové lekárske nálezy z vyšetrení, na ktoré je žalobkyňa objednaná, môžu byť predmetom zhodnotenia v ďalšom konaní.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

III.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázala na to, že žalovaný sa nezaoberal novými skutočnosťami a nebral do úvahy skutočný zdravotný stav žalobkyne. Má za to, že týmto rozhodnutím jej boli ukrátené je práva podľa Ústavy SR podľa čl. 39 a 48, ďalej namietala, že v rozhodnutí nie sú uvedené dôkazy, a to zdravotné nálezy, ktoré predložila. V ďalšom poukazovala na svoj zdravotný stav, lekárske nálezy. Taktiež poukazovala na to, že posudkový lekár ústredia jej nesprávne určil mieru poklesu podľa prílohy č. 4 a vzhľadom na úraz tento invalidný dôchodok jej mal byť priznaný spätne tri roky. Taktiež poukazovala na to, že neurologické vyšetrenie, ktoré absolvovala po vydaní napadnutého rozhodnutia b y malo podstatný vplyv na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jej zdravotný stav nebol posúdený odborníkom z odboru traumotológie alebo ortopédie. Z týchto dôvodov žiadala rozhodnutie žalovaného rušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22. 06. 2018 poukázal na to, že v odvolacom konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa doložených diagnostických správ a záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia posudkového lekára posudkový lekár vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru určil na 30 % s tým, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K odborným lekárskym nálezom, ktoré žalobkyňa predložila v správnej žalobe až po vydaní rozhodnutia, resp. k vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala až po vydaní rozhodnutia žalovaná uvádza, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, a preto posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Námietka týkajúca sa posúdenia zdravotného stavu žalobkyne špecialistom z odboru traumatológie alebo ortopédia nie je dôvodná, nakoľko podľa § 153 ods. 5 zákona sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. Žiadal vzhľadom na skutkové a právne dôvody žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 13. 11. 2017 o invalidný dôchodok, ktorý žiadala priznať dňa 25. 08. 2017. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 13. 11. 2017, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil stav po zlomenine tíbie podľa kapt. XV., odd. G, položka 51, písm. b/ a určil mieru poklesu 30 %, čo nie je invalidná. V čase posudzovania v klinickom náleze bolo prítomné skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1cm, oproti zdravej strane, hybnosť ľavého kolena je limitovaná v ľahkom stupni, chôdza je samostatná.

11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 07. 03. 2018. Posudkový lekár na základe novodoložených lekárskych nálezov - s prepúšťacou správou z hospitalizácie na klinike úrazovej chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnici v Nitre, kde bola hospitalizovaná od 10. 04. 2014 do 26. 04. 2014 a od 15. 09. 2014 do 19. 09. 2014, z hospitalizácie na klinike fyziatrie, balneológie a liečebne rehabilitácie Fakultnej nemocnici v Nitre od 19. 09. 2014 do 01. 10. 2014, prepúšťacou správou z novonarodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnici v Nitre zo dňa 15. 12. 1978, lekárskymi správami z traumatologického vyšetrenia zo dňa 13. 05. 2014, 30. 05. 2014, 17. 07. 2014, 29. 12. 2014, 23. 08. 2015, 29. 08. 2015, 14. 09. 2015, 15. 02. 2016, z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 05. 06. 2014, 15. 10. 2014 a 13. 01. 2015, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 19. 06. 2015, 16. 08. 2017, 09. 01. 2018, z farmakologického vyšetrenia zo dňa 16. 04. 2014, z interného vyšetrenia zo dňa 14. 04. 2014, z operačnej vložky do záznamu o zdraví a chorobe zo dňa 10. 04. 2014 a z operačnej vložky chirurgickej do záznamu o zdraví a chorobe zo dňa 15. 04. 2014 a vlastným vyšetrením posudkovým lekárom, pričom mal posudkový lekár ústredia za preukázané, že žalobkyňa utrpela úraz pri autonehode s viacpočetnými poraneniami. Zlomeniny ľavej ramennej kosti a ľavej píšťaly boli riešené operáciami, zlomenina panvy sa zhojila po konzervatívnej liečbe. Hojenie v ľavom kolene bolo komplikované vývojom artrofibroźy v dôsledku čoho musela byť vykonaná a.s. operácia. Stav bol komplikovaný aj následnou zlomeninou tíbie, čo sa zhojilo po konzervatívnej liečbe a príslušnej rehabilitácii. Zlomeniny ramennej kosti a panvy sú zhojené, bez funkčnej poruchy. V súčasnosti u účastníčky konania pretrváva mierne obmedzenie hybnosti v ľavom kolene s mierou laxicitou LCM, miernou hypotrofiou 4. hlavého svalu vľavo. Pri vyšetrení posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia v Nitre bola zistená len mierna funkčná porucha. Ortopéd vo svojich nálezoch z 19. 06. 2015, 16. 08. 2017 a 09. 01. 2018 funkčný nález nepopísal. Z vyšetrenia u posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia sa však nejedná o ťažký postih váhonosného aparátu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil uvoľnenie väzivového aparátu, čo v súlade s mienkou posudzovanej lepšie vystihuje súčasné zdravotné postihnutie a vzhľadom na klinické prejavy prislúcha uvedenému postihnutiu miera poklesu od 25 - 35 %. Vzhľadom na mierne postihnutie, bez výrazného porušenia funkcie chrbtice, bez vyžadovania spevnenia podporným aparátom stanovuje mieru poklesu 30 %, čo je v strede rozpätia. Túto mieru nie je možné navýšiť, pretože ostatné poruchy nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na mieru poklesu. Prípadné ďalšie nálezy, ktoré vo svojom vyjadrení udávala posudzovaná, na ktoré je objednaná, môžu byť predmetom zhodnotenia pri ďalšom konaní. V súčasnosti zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity. 12. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 13. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 14. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu. 15. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku. Námietka žalobkyne ohľadne nových lekárskych nálezov, ktoré predložila po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaným považuje súd za právne irelevantnú, pretože súd musí hodnotiť vykonané dokazovanie správnym orgánom do vydania rozhodnutia na nové lekárske nálezy nemôže prihliadať, zhoršenie zdravotného stavu si žalobkyňa môže riešiť novou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku.

16. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).