Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/293/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: W. o zaplatenie 967,25 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 617,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 609,33 eur od 20. 10. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 21,57 eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26. 10. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 967,25 eur, úroky vo výške 53,09 eur, úroky vo výške 788,72 eur, úroky zo sumy 967,25 eur vo výške 25,50 % ročne od 8. 6. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 967,25 eur od 8. 6. 2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 4,42 eur a nahradiť mu trovy konania. Podaním zo dňa 29. 10. 2018 žalobca oznámil, že z dôvodu zrejmej nesprávnosti v písaní pri vyhotovovaní žaloby opravuje petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku a úroku z omeškania tak, že žiada, aby súd žalovanej uložil povinnosť úroky zo sumy 967,25 eur vo výške 25,50 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 967,25 eur zaplatiť mu nie za dobu od 8. 6. 2017 do zaplatenia, ale od 1. 6. 2017 do zaplatenia, čo zodpovedá vyčísleniu v žalobe.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná uzatvorila dňa 30. 5. 2013 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver, na základe ktorej táto banka poskytla žalovanej úver vo výške 1.000,- eur. V žalobe tvrdil, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatila len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto veriteľ využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaná ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatila. Žalobca uviedol, že pred zosplatnením úveru pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s aplikoval postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovanej upozornenie pred zosplatnením úveru. Poukazujúc na Obchodné podmienky žalobca v žalobe tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol veriteľ ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania a poplatky v

zmysle Obchodných podmienok a Sadzobníka vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu. V žalobe uviedol, že žalovaná svoj dlh nevyrovnala, pričom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 uzavretej s Poštovou bankou, a.s. sa novým veriteľom pohľadávky voči žalovanej stal žalobca, preto žiada, aby ju k úhrade dlhu zaviazal súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 6. 2017 s príslušnou časťou prílohy, listinu „Aktuálny stav úveru“, Predpis splátok k zmluve o úvere, Upozornenie s podacím hárkom, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, Špecifikáciu úrokov a Sadzobník poplatkov.

4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 9. 11. 2018, na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 29. 10. 2018, v ktorom zároveň doplnil rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nárokom a predložil spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tiež kalkulačku pre výpočet RPMN, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

6. Žalovaná k žalobe na pojednávaní vyjadrila sa tak, že nie je schopná zaplatiť žalobcovi tak vysokú sumu nakoľko jej príjmom je len vdovský a invalidný dôchodok vo výške 207,- eur mesačne z ktorého jej po zaplatení inkasa a exekútorov ostáva už len 57,- eur, z ktorých ešte platí lieky. Žiadala o povolenie splácať to čo dlží v splátkach. Čo sa týka samotného úveru, k tomu uviedla, že ona išla žiadať o úver no nevie čo presne v zmluve bolo lebo nevie čítať ani písať, vie sa len podpísať, celý proces uzavretia zmluvy netrval dlho, pamätá si že bolo jej čosi hovorené o poistení. Tvrdila, že asi rok splácala na úver po 40,- eur. 7. Pri svojom výsluchu žalovaná uviedla, že splácala koľko mohla no zdá sa jej že pri úvere 1.000,- eur sú tie úroky tam veľmi vysoké, lebo aj keď jej prišiel ohľadom úveru nejaký papier z Bratislavy ktorý jej prečítal syn tak tam bolo uvedené, že suma dlhu je až 2.200,- eur, hoci ona dostala len 1.000,- eur. Čo sa týka toho, prečo vo vzťahu k nákladom úveru a úroku za úver nevyvodila z toho závery už pri uzavretí zmluvy žalovaná uviedla, že vtedy jej povedali, že bude nulový úrok, že sa nebude veľa preplácať a peniaze súrne potrebovala. Potvrdila, že chodili jej upomienky, trikrát jej prišla upomienka aj výzva, že keď nebude splácať, bude sa žiadať zaplatenie celej sumy a tiež potvrdila, že naposledy splácala na úver niečo v júli 2014, odvtedy ani teraz nehradila nič.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 29. 10. 2018, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 , oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere dostupnápôžička“ (čl. 6 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a ako dlžník je tam označená žalovaná. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako žiadosť o poskytnutie úveru kde je uvedené, že maximálna požadovaná výška úveru že je 2.000,- eur, ako doba splácania úveru je tam uvedená doba 6 rokov s tým, že žiada sa o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom základného súboru poistenia. Ďalej nasleduje článok 3 zmluvy označený ako „Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia“ a v ňom je uvedené, že výška úveru je 1.000,- eur, úroková sadzba je 25,50 % ročne, dátum prvej splátky je do 20. 6. 2013, dátum každej ďalšej platby je k 20. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 30,62 eur, počet mesačných splátok úveru je 72. Ako dátum konečnej splatnosti úveru je tam uvedený dátum 20. 5. 2019. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 28,70 %, priemerná hodnota RPMN na trhu že je 26,38 % a celková výška nákladov že je 869,48 eur s tým, že podľa ďalej nasledujúceho textu „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Pri mieste určenom

na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že banka aj žalovaná zmluvu podpísali v Poprade dňa 30. 5. 2013.

10. Žalobca predložil aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a dostupná pôžička- šikovná rezerva a tiež Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov platný od 1. 1. 2013.

11. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaná dňa 30. 5. 2013 vyčerpala sumu 1.000,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovanou ako aj spôsob ich započítania, z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila odo dňa 20. 6. 2013 do poslednej úhrady dňa 21. 7. 2014 v splátkach rôznej výšky sumu spolu 390,67 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 32,75 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov. Konkrétne podľa špecifikácie žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 29. 10. 2018 (čl. 78 spisu) na úhradu poplatkov započítaná bola suma 69,65 eur a na zmluvné úroky a úroky z omeškania suma 288,27 eur. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 19. 9. 2014 pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovanú upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6. 10. 2014 jej oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 6. 10. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ju súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.024,76 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanej doručované, žalovaná ich doručenie na pojednávaní aj sama potvrdila. Výzva na úhradu dlžnej sumy bola vychádzajúc z predloženej doručenky (rub čl. 30 spisu) žalovanej doručená dňa 9. 10. 2014.

12. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ s ktorým žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaná v zmluve bola označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 30.5.2013 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 30.5.2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá Poštovou bankou, a.s. so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

21. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 30. 5. 2013 a predložením listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 7. 6. 2017“, v ktorej je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanej s potvrdením o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, čo sama žalovaná pred súdom potvrdila a preukázal, že žalovaná na úhradu nárokov z tejto zmluvy doposiaľ zaplatila mu len sumu 390,67 eur. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaná nerealizovala svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanej poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanej poskytnutej sumy, t.j. 1.000,-eur. A keďže z tejto sumy žalovaná úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradila len časť vo výške 390,67 eur, ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti úverovej

istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 609,33 eur (1.000,- eur - 390,67 eur), tiež v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 4,04 eur z omeškaných splátok splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, poplatkov vo výške 4,42 eur (spolu teda 609,33 eur + 4,04 eur + 4,42 eur rovná sa suma 617,79 eur) a tiež v časti úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v žalobcom požadovanej sadzbe 5,25 % ročne so začiatkom omeškania žalovanej so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny odo dňa 20. 10. 2014.

22. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (30. 5. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

23. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX a obsahu ďalších dôkazov preložených žalobcom na preukázanie svojho nároku súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako zmluvy o úvere veriteľa Poštová banka, a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom - informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého „predpisu splátok k zmluve o úvere“ (čl. 34 - 35 spisu) a „Kalkulačky pre výpočet RPMN“ (rub čl. 82 spisu) je tiež zrejmé, že ani údaj o výške splátok uvedený v zmluve nie je správny. Ide pritom o základné, veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanej je preto bezúročný a bez poplatkov.

24. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má pritom podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa

ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o výške splátok).

25. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a všetkých predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 1.000,- eur, dobe splácania 72 mesiacov a výške mesačnej splátky 30,62 eur) zodpovedá RPMN 35,58 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru (1.000,- eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková čiastka úveru (1.869,48 eur keďže podľa zmluvy celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru, teda 1.000,- eur a celkových nákladov spojených s úverom, teda 869,48 eur), a teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške 1.869,48 eur pri dobe splácania 72 mesiacov je výška RPMN 26,08 % a nie 28,70 % ako je uvedené v zmluve. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona (§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017).

26. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (výška splátok, RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN) je navyše treba uviesť, že priamo v zmluve je jasne uvedené, že mesačných splátok je 72 a výška mesačnej splátky je 30,62 eur. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak ako tak, že úver má splatiť 72-oma splátkami po 30,62 eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a celkovo splatnej čiastky. Aj podľa predložených Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (článok 5 bod 5.1) je klient povinný splácať sumu predstavujúcu jeho zmluvný záväzok v pravidelných mesačných splátkach, pričom podľa bodu 5.3 klient platí splátky v zmluvne dohodnutej výške. Zo zmluvy samotnej pritom nijako nevyplýva, žeby výška niektorej zo 72 dohodnutých splátok mala byť iná ako 30,62 eur. Ak by tomu tak bolo, muselo by to v zmluve byť výslovne uvedené, čo nie je. Preto ak žalobca ako dôkaz predložil tzv. „predpis splátok k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX“ (čl. 34 a 35 spisu), v ktorom je uvedené, že v skutočnosti len výška splátky číslo 1 až 66 bola 30,62 eur, pričom výška splátky číslo 67 mala byť len 24,16 eur a výška splátky číslo 68 až 72 len 2,62 eur, tak potom podľa názoru súdu o nedodržaní zákonnej náležitosti v podobe uvedenia správnej výšky splátky (a to priamo v zmluve) nemôže byť pochýb. Z tzv. predpisu splátok, ale ani zo zmluvy samotnej kde jej súčasti sú vymenované v článku 3 bod 3 nevyplýva, žeby predpis splátok bol súčasťou zmluvy, ale ani keby to tak bolo, nič to nemení na tom, že vzhľadom na podstatný rozpor medzi zmluvou a skutočnosťami vyplývajúcimi z predpisu splátok, teda že v skutočnosti posledných šesť splátok malo byť v inej výške ako je uvedená v zmluve nejde o platné naplnenie požiadavky zákona čo do náležitosti - výška splátok. Nemožno precizovanú úpravu náležitostí zmluvy o úvere sankcionovanú v prípade jej nedodržania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a slúžiacu na ochranu spotrebiteľa platne naplniť vtedy, ak v zmluve sa uvedie jedna výška mesačnej splátky a neuvedie sa tam, že v skutočnosti posledných šesť splátok (majúcich vplyv na výšku RPMN a celkovo splatnej sumy) bude v úplne inej výške.

27. Aj v „kalkulačke pre výpočet RPMN“ predloženej žalobcom (rub čl. 82 spisu) je uvedené, že výška anuitnej splátky (bez poistenia) je 28,- eur a že splatnosť v mesiacoch je 72, no na druhej strane je tam ako výška v poradí 67-ej splátky uvedená len suma 21,54 eur a ako výška v poradí 68-ej až 72-ej splátky suma 0,- eur, čo odporuje výške splátok uvedenej priamo v zmluve.

28. Ak je priamo v zmluve, v tej jej časti ktorá identifikuje parametre úveru (tu je ňou článok 3 zmluvy) a ktorá spotrebiteľa logicky zaujíma najviac a možno predpokladať a rozumne očakávať, že venuje jej najväčšiu pozornosť jasne uvedené, že úver bude splácaný mesačnými splátkami vo výške 30,62 eur mesačne v počte 72, potom nemožno tam uvedený nesprávny údaj o RPMN a celkovo splatnej sume, ktorý nezodpovedá prepočtu tejto výšky a počtu splátok obhájiť predpisom splátok a kalkulačkou RPMN kde je uvedená úplne iná výška posledných šiestich splátok. K argumentácii žalobcu, že do RPMN by sa nemalo započítavať poistné súd uvádza, že zo zmluvy nevyplýva, že a aká časť splátky by mala byť poistným, výška poistného tam priamo vôbec nie je uvedená, no ani keby tomu tak bolo, nič to nemení na nedodržaní náležitostí zmluvy, lebo aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej splátky 28,- eur keďže podľa predpisu splátok poistné malo byť 2,62 eur mesačne) by hodnota RPMN

bola 30,24 % a nie v zmluve uvedená hodnota 28,70 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa (lebo výpočet RPMN zjavne vychádzal z takej výšky posledných šiestich splátok ktorá je v rozpore so zmluvou) bezúročný a bezpoplatkov.

29. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru vychádzajúcu z výšky úveru 1.000,- eur a výšky celkových nákladov spojených s úverom 869,48 eur, teda 1.869,48 eur, no rovnako ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, keďže ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (30,62 eur x 72 ale ani 28,- eur x 72). Ak dlžník podľa zmluvy mal hradiť 72 mesačných splátok po 30,62 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 3 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 2.204,64 eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 1.869,48 eur. I pri výpočte vychádzajúcom z výšky splátky bez poistenia (72 x 28,- eur) by celková čiastka ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola 2.016,- eur a nie veriteľom uvádzaných 1.869,48 eur. Ak celková čiastka úveru skutočne mala byť 1.869,48 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je to len potvrdením toho, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená výška mesačných splátok (nakoľko podľa zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona je len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

30. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie výšky mesačnej splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

31. O tom, že ide o kľúčové údaje (RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý aj žalobca poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2018 a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

32. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

33. Len podporne súd uvádza, že je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie a priamo zahrnuté do celkovej výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve (30,62 eur), tak potom mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky úveru, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť vôbec poňatá do uvádzanej (jedinej) celkovej výšky mesačnej splátky 30,62 eur, lebo inak ide o zmätočné

a účelu zákona odporujúce uvádzanie náležitostí úveru, ak do celkovej výšky mesačnej splátky sa zahrnie poistné, ale do výšky celkovej čiastky úveru nie. Súd už naviac uviedol, že ani s poistením, ani bez poistenia suma celkovej čiastky úveru uvedená v zmluve a RPMN nie je správna. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka úveru) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 1.869,48 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou 2.204,64 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok s poistením, resp. sumou 2.016,- eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok bez poistenia. Z údajov uvedených v článku 3 zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 72 mesačných splátok v rovnakej výške 30,62 eur bez akýchkoľvek ďalších poplatkov nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 1.869,48 eur, keď sa tam netvrdí ani žiaden poplatok za poskytnutie úveru ani nič podobné a netvrdí sa tam, že v skutočnosti výška posledných šiestich splátok má byť nižšia. O nesprávnosti uvedeného údaja, ktorý je takto pre spotrebiteľa jednoznačne zavádzajúci v jeho neprospech, lebo prezentuje predmetný úver spotrebiteľovi výhodnejšie než akým v skutočnosti je preto súd nemá najmenšie pochybnosti.

34. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o výške splátok, celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

35. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej úverovej zmluvy Poštovej banky a.s., v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017 uviedol, cit.: „neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8. 10. 2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8. 9. 2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“

36. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z listiny Aktuálny stav úveru ako aj výpovede žalovanej vyplýva, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.000,- eur a zaplatená bola doposiaľ na úver suma len 390,67 eur, súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovanej len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 609,33 eur, ktorá už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru

žalovaná po uplatnení práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratila právo hradiť úver v splátkach a tiež úroky z omeškania a poplatky vo výške 4,42 eur.

37. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Bolo preukázané omeškanie žalovanej a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovanej) na uplatnenie tohto práva (písomné upozornenie zo dňa 19. 9. 2014 s dokladom o jeho odoslaní na prepravu žalovanej je na čl. 32 až 33 spisu).

38. Preto ak bol bezúročný úver žalovanej dňa 6. 10. 2014 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaná v spore ani nenamietala a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 609,33 eur.

39. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ustanoveniami o postúpení pohľadávok v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.), zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná po dni 6. 10. 2014 kedy bol úver predčasne zosplatnený zo sumy 609,33 eur nezaplatila nič, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 609,33 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

40. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol veriteľovi nárok na úroky (čo nevznikol), i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ

má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.

41. Keďže žalobca v súvislosti s požadovanými úrokmi po splatnosti v žalobe tvrdil, že nárok na ďalšie úročenie úveru aj po splatnosti úveru mu vyplýva z obchodných podmienok, tak tu mu súd pripomína to, čo by mu už malo byť dobre známe, a síce, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s. v znení „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2017 sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.

42. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak za dobu omeškania do 6. 10. 2014, teda do dňa kedy bol úver za predčasne zosplatnený a taktiež za dobu omeškania od 7. 10. 2014 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 20. 11. 2013 účtoval žalovanej úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne. Žalobca uviedol ako vyčíslil úrok z omeškania, pričom k vyčíslenému úroku z omeškania poskytol vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2018 vysvetlenie také, že v žalobe uvedená suma 53,09 eur žiadaná ako „úroky“ predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 6. 10. 2014 a suma 788,72 eur v žalobe taktiež žiadaná ako „úroky“ predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 6. 10. 2014 do dňa 31. 5. 2017. Podľa tvrdenia žalobcu suma úrokov z omeškania do dňa 6. 10. 2014 (vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) predstavuje sumu 4,04 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 134,67 eur, pričom zároveň uviedol akú časť úhrad žalovanej započítal na zmluvné úroky a úroky z omeškania.

43. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Žalobca v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č. 20/2013 Z.z., teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.

48. Vychádzajúc z prehľadu splácania úveru žalovanou v listine „Aktuálny stav úveru“ je treba súhlasiť so žalobcom v tom, že prvýkrát do omeškania so splácaním úveru sa žalovaná dostala v júli 2013, keď neuhradila v riadnej výške splátku úveru splatnú dňa 20. 7. 2013. V tom čase sadzba zákonného úroku z omeškania bola 5,5 % ročne. Keďže prehľad splácania úveru žalovanou a jej omeškania korešponduje s výpočtom úroku z omeškania predloženým žalobcom (z jednotlivých mesačných splátok úveru za dobu do 6. 10. 2014), pričom tu toto vyčíslenie je správne keďže počítal sa úrok z omeškania len z jednotlivých splátok úveru dohodnutých v zmluve, súd žalobcom vypočítaný úrok z omeškania vo výške 4,04 eur (zo splátok splatných od 20. 7. 2013 do 6. 10. 2014) žalobcovi priznal.

49. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej po predčasnom zosplatnení úveru, tu úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 609,33 eur od 20. 10. 2014. Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietala a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné bola povinná zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 19. 10. 2014, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 6. 10. 2014 bola jej na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú prevzala dňa 9. 10. 2014. Keďže sa tak do 19. 10. 2014 nestalo, od 20. 10. 2014 je v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 609,33 eur a takou je aj v súčasnosti. Vychádzajúc zo sadzby ECB v čase keď sa žalovaná prvýkrát dostala do omeškania (júl 2013) sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania.

50. Čo sa týka žalobou uplatnených poplatkov vo výške 4,42 eur, súd tieto priznal nakoľko jedná sa o preukázané poštovné zaplatené za doručovanie „upozornenia zo dňa 19. 9. 2014“ žalovanej (podľa predloženého poštového podacieho hárku za toto doručenie bolo platené poštovné 1,10 eur) a za doručovanie výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6. 10. 2014 (3,32 eur) žalovanej.

51. Celkovo žalobcovi prisúdená suma 617,79 eur tak pozostáva z čistej nevrátenej istiny úveru (609,33 eur), poplatkov vo výške 4,42 eur a úroku z omeškania zo splátok splatných do 6. 10. 2014 kapitalizovaného vo výške 4,04 eur. Nad rozsah priznaného plnenia súd žalobu z dôvodov už uvedených zamietol.

52. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 21,57 eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovanej zistené z jej výsluchu, z ktorého vyplýva, že jej príjmom je len invalidný a vdovecký dôchodok vo výške 207,- eur mesačne, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením povolenie splátok žalovanej zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Žalobca v závere svojho vyjadrenia zo dňa 29. 10. 2018 sám navrhol splátku 21,57 eur mesačne s ktorou žalovaná súhlasila, pričom žalobca pritom dokonca vychádzal z omnoho vyššej výšky dlhu než aký v skutočnosti žalovaná voči nemu má (keďže zarátal tam aj úroky). Žalovaná v takýchto splátkach dlžnú sumu uhradí omnoho skôr ako v žalobcom uvádzanej 10 ročnej lehote. Navyše v súvislosti s pomermi žalovanej je potrebné poukázať na to, že už v čase uzavretia zmluvy o úvere so žalovanou žalobcovi musela byť známa jej situácia, lebo už aj v zmluve o úvere je uvedené že je vdova bez zamestnania s príjmom len 145,- eur mesačne. Preto súd povolil žalovanej splátky vo výške 21,57 eur mesačne tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na

jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

54. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

55. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.

56. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

57. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 967,25 eur, pričom len v žalobe už vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli uplatnené vo výške 841,81 eur (53,09 eur + 788,72 eur) čo spolu činí sumu 1.809,06 eur je zrejmé, že aj bez započítania žalobcom žiadaného pokračujúceho príslušenstva (aj v podobe ďalších úrokov vo výške 25,5 % ročne s ich vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku) je pri prisúdenej istine len 617,79 eur a úroku z omeškania prevažujúci úspech na strane žalovanej. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.