Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-58-2018.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. C., nar. XX.X.XXXX D. Y., U. H. D. Č.. XXX, B. Y.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 02.11.2017 v čase okolo 10.15 hod., po prechádzajúcom požití alkoholických nápojov, neoprávnene vnikol do riadne uzatvorenej kôlne v zadnej časti oploteného pozemku rodinného domu na adrese D. XX, okres Y., a to tým spôsobom, že vytiahol kovový háčik na neuzamknutej drevenej bránke oplotenia rodinného domu, určený na zabránenie vniknutiu, prešiel cez dvor okolo rodinného domu k drevenej kôlni, ktorú si otvoril vytiahnutím skoby, určenej na zabránenie vniknutiu, vošiel do kôlne, odkiaľ vzal 1 ks mikroténová taška, 3 ks nože, 1 pár pánskych pracovných topánok, 1 ks kovový obojok na psa, 1 ks hladidlo plastové s absorpčnou hubou, 1 ks hladidlo plastové s filcom, 1 ks paroh a s uvedenými vecami odišiel, kde uvedeným konaním spôsobil škodu poškodenému N. J. T. vo výške 153,70€,
t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 3 ( troch ) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 19.04.2018 obžalobu pod sp. zn. Pv 609/17/7703 - 35 na obžalovaného M. C., pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný M. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2018 poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je mu v obžalobe prokurátora kladený za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného M. C. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to oboznámením obsahu listinných dôkazov a pripojených spisov.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovaného M. C. za vinného zo spáchania skutku v zmysle obžaloby. Obžalovaný týmto konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný tak konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je nedotknuteľnosť obydlia a slobody jeho užívania /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 9 krát súdne trestaný, z toho v ôsmich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Z aktuálnej evidencie priestupkov, ako aj z evidencie priestupkov zabezpečenej v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný bol za obdobie od 29.05.2013 do 10.04.2018 10 krát postihnutý za priestupky, najmä proti občianskemu spolunažívaniu, ale aj proti majetku, ktoré páchal formou drobných krádeží z okolia rodinných domov v Obci D.. Z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica je obžalovaný hodnotený kladne, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, bez konfliktov so spoluodsúdenými. Zásady kolektívnej ako aj osobnej hygieny sa snaží dodržiavať. Počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne odmenený a ani potrestaný nebol. Zo správy o povesti vypracovanej Obcou D., v ktorej má obžalovaný trvalý pobyt vyplýva, že obžalovaný je slobodný, nezamestnaný a bezmajetný. Žije so svojim bratom v obecnom nájomnom byte. Alkoholické nápoje požíva a medzi občanmi má zlú povesť. Správanie obžalovaného na verejnosti podľa obce nie je dobré avšak nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Obžalovaný je pravidelne pod vplyvom alkoholu, boli hlásené drobné krádeže, pri ktorých bol menovaný videný, čo možno prisúdiť jeho asociálnemu správaniu. Taktiež chodí špinavý, neupravený a zanedbaný.
Súd tiež na tomto hlavnom pojednávaní oboznámil obsah pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 9T 82/2017, resp. 0T 30/2017 a sp. zn. 1T 70/2016, ktoré sa vzťahujú na posledné tri odsúdenia obžalovaného M. C. v zmysle aktuálneho odpisu registra trestov. Zo spisu sp. zn. 9T 82/2017 vyplynulo, že dňa 17.08.2017 bola na obžalovaného podaná obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, pričom rozsudkom zo dňa 08.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť v rovnaký deň, súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle skutku obžaloby a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň súd týmto rozsudkom zrušil výrok o treste z trestného rozkazu sp. zn. 0T 30/2017 zo dňa 11.10.2017, ktorým bol obžalovanému právoplatne uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom z pripojeného spisu sp. zn. 0T 30/2017 vyplýva, že v tomto konaní bol obžalovaný v konaní pred sudcom pre prípravné konanie trestným rozkazom uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Oba skutky spáchal formou krádeží vecí z dvorov resp. z obydlia poškodených.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T 70/2016 súd zistil, že dňa 07.06.2016 bola na obžalovaného M. C. podaná obžaloba pre dva samostatné skutky právne kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Rozsudkom zo dňa 06.04.2017 bol obžalovaný uznaný vinným z uvedených skutkov a zároveň z ďalšieho skutku v spojenej trestnej veci a a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5To/19/2017 zo dňa 07.12.2017 odvolanie obžalovaného zamietol. Preto rozsudok tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2017. Predmetom skutkov boli opäť drobné krádeže vecí, ktoré si poškodení ponechali v blízkosti svojich obydlí.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného Rudolfa Pompu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Naopak, v neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, pretože u obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý bol v minulosti už 9-krát súdne trestaný. Súd bez úpravy trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:1 vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby upravenej v ustanovení § 194 ods. 2 Trestného zákona, a to v rozmedzí od jedného roka do piatich rokov.
Súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na osobu obžalovaného, ktorý je vo vzťahu k prejednávanej trestnej činnosti viacnásobným recidivistom, čo svedčí o výraznej miere narušenia jeho osoby z hľadiska nerešpektovania základných spoločenských noriem chránených Trestným zákonom, ktorými je majetok iných ľudí a tiež ich domová sloboda. Obžalovaný svojím správaním, za ktoré bol v minulosti 9 krát odsúdený, z toho 8 krát nepodmienečným trestom odňatia slobody a niekoľkokrát priestupkovo postihnutý preukazuje, že tieto normy nielenže nerešpektuje, ale možno povedať až ignoruje, pričom majetok a nedotknuteľnosť obydlia iných ľudí sú mu plne ľahostajné, najmä, ak ide o uspokojenie jeho potrieb týkajúcich sa zabezpečenia prostriedkov na alkohol. Obžalovaný bez akéhokoľvek náznaku spočívajúceho v snahe o nápravu a uvedomenie si svojej trestnej činnosti, opakovane a bez zábran pokračuje v protiprávnom konaní. Aj zo správy Obce D. vyplýva, že obžalovaný v obci nemá dobú povesť, dopúšťa sa drobných krádeží v obydliach obyvateľov obce s cieľom zabezpečiť si peniaze na alkohol, po vplyvom ktorého je podľa vyjadrenia obce neustále. Súd si dovoľuje poukázať aj na fakt, že za necelý rok je toto jeho štvrté (!) odsúdenie za rovnakú alebo druhovo podobnú trestnú činnosť.
Uvedené skutočnosti vedú súd k záveru o nutnosti uloženia prísneho trestu odňatia slobody, ktorý zabráni obžalovanému v čo možno v najdlhšie dobe v páchaní trestnej činnosti a to jeho izoláciou pred spoločnosťou výkonom trestu. Len tak môže byť v prípade tak vážne narušeného páchateľa naplnený účel trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. U obžalovaného súd už nepovažuje individuálny výchovný účel trestu za reálny a účelom trestu v tejto trestnej veci je výlučne eliminácia osoby obžalovaného zo spoločenského prostredia. Preto súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a 3 mesiacov v jeho nepodmienečnej forme. Tento trest podľa názoru súdu na jednej strane zohľadňuje už spomenú osobu obžalovaného, na strane druhej závažnosť jeho konania, ktorým je vniknutie do obydlia a odcudzenie vecí, ktoré však boli poškodenému vrátené, pričom sa jedná sa o veci nízkej hodnoty. Preto pri požiadavke vyváženosti trestu z hľadiska všetkých aspektov na jeho ukladanie v zmysel § 34 Trestného zákona považuje súd tento trest za primeraný a spravodlivý.
Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu v tomto konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.
Nakoľko poškodený si náhradu škody neuplatnil, súd o škode nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.