Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/97/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: P. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, XXX XX L. Q., o zaplatenie 916,94 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 629,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 629,10 eur od 01.07.2018 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.07.2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 9987,83 eur s príslušenstvom, a to nesplatenú časť istiny vo výške 987,83 eur, zmluvný úrok z istiny vo výške 893,70 eur, zmluvný úrok vo výške 25,12 % ročne zo sumy 987,83 eur od 1.7.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 987,83 eur od 1.7.2018 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 46,25 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 11.07.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1500 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas, v dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 19.10.2015. 2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Súd zverejnil dňa 10.10.2018 na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. 3. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote. 4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery (č.l. 8 - 25), sadzobníkom poplatkov, Zmluvou o

úvere - dobrá pôžička z 11.07.2014 (č.l. 60 - 62), aktuálnym stavom úveru (č.l. 64 - 66), výzvou na úhradu dlžnej sumy z 05.10.2015 (č.l. 68), výzvou na úhradu dlžnej sumy z 19.10.2015 (č.l. 72). Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav : 5. Dňa 11.07.2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1500 eur, bez uvedenia účelu. Zmluvnými stranami bola dohodnutá výška mesačnej splátky 84,30 eur, z toho 81 eur na úroky a istinu a 3,30 eur na náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver; počet mesačných splátok 24, úroková sadzba 25,12% ročne, dátum prvej splátky 15.08.2014, RPMN 28,22%, priemerná RPMN 49,67%, celková čiastka úveru 1.925,92 eur, splácanie mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 15.07.2016, poistenie schopnosti splácať úveru - základný súbor poistenia. 6. Podľa článku VI. bod 6.1 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery dlžník je povinný splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach zahrňujúcich splátku istiny a úrokov a v prípade poistenia úveru dlžník spolu s mesačnými anuitnými splátkami uhrádza aj náklady spojené s poistením v termínoch a vo výške dohodnutých v zmluve o úvere. Podľa bodu 6.2 Dlžník je povinný banke zaplatiť aj úroky z omeškania dohodnuté poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode. 7. Výzvou z 19.10.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného úveru vo výške 1.123,30 eur, a to na istine 987,83 eur, na úrokoch 89,22 eur, na poplatkoch za upomienky 39,65 eur a na poistnom 6,60 eur. 8. Predtým bol žalobca bankou vyzvaný dňa 02.10.2015, že k tomu dňu je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 361,61 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 318,86 eur, poplatkov vo výške 36,15 eur a poistnom 6,60 eur. Omeškaný dlh mal žalovaný zaplatiť v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. 9. Z aktuálneho stavu úveru k 30.06.2018 je zrejmé, že žalovaný z poskytnutého úveru 1500 zaplatil 512,17 eur, ktoré boli započítané na istinu. Počet dní nesplácania splátok bol k 30.06.2018 v počte 1111 dní. Doplnková úroková sadzba 7,62%, základná úroková sadzba 17,5%, celková úroková sadzba 25,12%. Za obdobie od 15.08.2014 do 15.06.2015 zaplatil žalovaný na splátkach sumu vo výške 870,90 eur, z ktorého suma 512,17 eur bola započítaná na istinu, suma 302,97 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 56,26 eur na poplatky. 10. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: 11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) a j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)

<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými (od 1.marca 2010 do 31.marca 2015, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 84,30 eur. Súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi treba definovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. 22. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

23. Predmetnú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. 24. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 28.4.2014 súd posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky mal žalobca už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. 25. Súd skúmal jednotlivé nároky uplatnené žalobcom vo vzťahu k zmluvným dojednaniam a k obsahu obchodných podmienok žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len v časti. 26. Súd mal za preukázané, že žalovaný od žalobcu ako úver vyčerpal sumu 1500 eur a v splátkach uhradil sumu vo výške 870,90 eur. Žalovaný sa pre nesplácanie úveru riadne a včas dostal do omeškania. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len sumou 84,30 eur bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol členenie splátok len na úroky s istinou vo výške 81 eur a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver vo výške 3,30 eur. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Navyše vymedzenie splátok 84,30 s počtom splátok 24 je v súčine 2.023,20 eur, takáto výška celkových nákladov na úver však nie je uvedená, keď veriteľ uviedol sumu celkovej čiastky úveru vo výške 1.925,92 eur. Teda žalobcom pripravená zmluva zaväzovala žalovaného na zaplatenie vyššej sumy v splátkach, než bola dojednaná celková výška úveru (§ 9 ods. 2 písm. j). Tým, že žalovaný nemal informáciu o zložkách jednotlivých splátok, nemal ani možnosť overiť si prípadný vznik preplatku, na ktorý by mu v prípade riadneho plnenia vznikol nárok. 30. Takto koncipované splátky nie sú súladné ani s údajom RPMN vo výške 28,22%, keď po prepočte z údajov uvádzaných v úverovej zmluve vychádza 32,96%. RPMN úveru bola vyčíslená na 38,22 % a celková výška nákladov 1.925,92 eur. Tak, ako je to zrejmé z obsahu formulárovej zmluvy, v časti (2) Zmluvy „Žiadateľ - Dlžník žiada o poistenie schopnosti splácať úver - áno, typ - základný súbor ...“, spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie prostredníctvom tejto časti nanútené. Mohol si vybrať iba konkrétny súbor poistenia a to základný alebo komplexný. Uzatvorenie poistenia vo zvolenom súbore bolo teda podmienkou pre získanie úveru, a preto podľa § 2 písm. g) zákona náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. 31. Pri zohľadnení výšky stanovenej splátky 84,30 eur a počtu splátok 24 a s prihliadnutím k poskytnutej výške úveru 1500 eur predstavuje RPMN 32,96 %, pričom výška RPMN v úverovej zmluve je vyčíslená na 28,22 %. RPMN bola teda stanovená v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. V takomto prípade je povinnosťou žalovaného vrátiť iba poskytnuté neuhradené finančné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Argumentácia je súladná s judikatúrou slovenských súdov, napr. rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/80/2016-83 ako aj interpretáciou Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993. 32. Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011 z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a

preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. 33. V zmysle vyššie uvedeného, keď dojednaný úrok v zmluve je vo výške 25,12% ročne, tento je teda v rozpore aj s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru bola priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od jedného roka do piatich rokov vo výške 14,30% ročne. V predmetnej zmluve je neprimerane vysoký aj údaj o priemernej RPMN, keď je vo výške 49,57%. Takáto informácia pre spotrebiteľa ohľadne priemernej RPMN je hrubo zavádzajúca, prieči sa dobrým mravom, nakoľko takto určená RPMN je evidentne vyššia než priemerná RPMN (14,30% podľa NBS za júl 2014) úverov poskytovaných za obdobné podmienky. 34. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j, k/ zák. č. 129/2010 Z.z., je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzniká žalovanému povinnosť vrátiť len poskytnutý úver. Žalovaný preukázateľne uhradil na splatenie úveru vo výške 1500 eur sumu 870,90 eur. Jeho dlh voči žalobcovi tak predstavuje sumu 629,10 eur a v tejto časti súd považuje návrh za dôvodný. Nakoľko sa žalovaný so splácaním úveru dostal do omeškania, v dôsledku čoho žalobca ku dňu 19.10.2015 zosplatnil celý úver a vyzval ho na jeho zaplatenie v celosti, žalobca by mal mať nárok na úrok z omeškania z priznanej sumy počnúc nasledujúcim dňom po zosplatnení. Avšak nakoľko žalobca svoj petit v tomto smere nešpecifikoval, žiadal priznať úrok z omeškania od 1.07.2018, súd mu v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 629,10 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 629,10 eur od 01.07.2018 do zaplatenia. 27. Vo zvyšnej časti žalovanej istiny s príslušenstvom súd žalobu zamietol. 35. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 36. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný ako úspešnejšia strana v spore, by mal mať nárok na náhradu trov konania vo výške 33,24 %, a to podľa pomeru úspechu v spore (33,38% : 66,62%). Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).