Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Ek/881/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného O. W. G., a.s., V.: XX XXX XXX, so sídlom D. X/A, XXX XX H., právne zast. T. & C. s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom C. 2, XXX XX H., konajúca konateľkou I.. I. T., I., LL.M., C.., advokátkou, proti povinnému N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX H., právne zast. C. & C., s.r.o., V.: XX XXX XXX, so sídlom I. XX, XXX XX H., konajúca konateľkou N.. M.. G. C., advokátkou, vedenej pred súdnou exekútorkou N.. B. M., so sídlom exekútorského úradu Y. 2, XXX XX H., pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, v konaní o vymoženie X.XXX,XX,- EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu B. súdu H. H. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. júla XXXX, takto

rozhodol:

Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/881/2018 zo dňa 30. júla 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 30.5.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 33Cb/386/2012-84 zo dňa 26.11.2013, ktorý nadobudol čo do výroku I. právoplatnosť dňa 18.1.2016 a vykonateľnosť dňa 22.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/48/2014-99 zo dňa 5.11.2015 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 62Ek/881/2018 dňa 11.6.2018 súdnu exekútorku JUDr. Oľgu Rehákovú, so sídlom exekútorského úradu Kominárska 2, 831 04 Bratislava. Doručením poverenia súdnej exekútorke dňa 11.6.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.

3. V priebehu konania a to dňa 20.7.2018 predložila súdna exekútorka súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.6.2018, ktorý jej bol doručený dňa 3.7.2018, spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 18.7.2017.

4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie, podaný prostredníctvom právneho zástupcu, odôvodnil skutočnosťou, že sú dané iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Za uvedené skutočnosti povinný považuje to, že zmluva, na základe ktorej oprávnený svoj nárok zakladá obsahuje viacero neprijateľných podmienok, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu medzi právami povinného ako spotrebiteľa a oprávneného ako dodávateľa. Povinný na tieto skutočnosti upozorňoval už aj v predchádzajúcom súdnom konaní avšak bezúspešne. Ako poslednú možnosť preto povinný vidí v podaní tohto návrhu a verí, že exekučný súd okolnosti tohto prípadu riadne preskúma a uzná, že nárok oprávneného nie je oprávnený. Poukázal na to, že pohľadávka oprávneného je premlčaná, na čo súd z úradnej povinnosti neprihliadol. Na základe uvedených skutočností, navrhol povinný exekúciu zastaviť.

5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že s tvrdeniami povinného nesúhlasí a považuje ich za irelevantné. Podľa jeho názoru nie je daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Povinný mohol a mal všetky svoje tvrdenia a dôkazy uplatniť v konaní pred súdom. Jeho tvrdenia boli Okresným súdom Pezinok a zároveň Krajským súdom v Bratislave vyhodnotené ako neúspešné a oprávnenému bol priznaný nárok v zmysle návrhu na začatie konania. Povinný, ak to považoval za potrebné, mohol uplatniť všetky opravné prostriedky, ktoré mu právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje.

6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 62Ek/881/2018 zo dňa 30.7.2018, po preskúmaní veci, návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

7. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre exekučný súd je v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Exekučný súd prihliada len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Vyšší súdny úradník sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou povinným. K uvedenému uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čo v predmetnom prípade znamená, že právo oprávneného sa prvý krát mohlo uplatniť márnym uplynutím lehoty stanovenej vo výzve oprávneného povinnému na úhradu nedoplatku vyčísleného vo Finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 21.3.2007. Uvedená výzva bola povinnému doručená dňa 28.3.2007 a lehota na plnenie (14 dní od doručenia) uplynula dňa 11.4.2007. Oprávnený si teda svoje právo mohol prvý krát uplatniť dňa 12.4.2007, od kedy mu začala plynúť trojročná premlčacia lehota. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba v dôsledku právne relevantnej prekážky spočíva, t.j. neplynie, pričom po jej odpadnutí plynie ďalej. Premlčacia doba sa v prípade spočívania premlčacej doby skladá z dvoch častí a to 1. pred zastavením premlčania a 2. po skončení jeho spočívania. Premlčacia doba, ktorá uplynula pred prekážkou, a premlčacia doba, ktorá uplynie po odpadnutí prekážky, sa spočítajú. Inštitútom spočívania premlčacej doby sa zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne u iného príslušného orgánu), t. j. počas doby súdneho (iného) konania, ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doba vo vzťahu k právu uplatnenému v tomto konaní. K zastaveniu plynutia premlčacej doby (spočívanie premlčacej doby) dochádza, ak veriteľ uplatnil v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje alebo ak ide o právo, ktoré bolo právoplatne priznané a na súde alebo na inom príslušnom orgáne bolo navrhnuté začatie výkonu exekúcie (§ 112 druhá veta Občianskeho zákonníka). Zo spisového materiálu vyplýva, že oprávnený sa dňa 27.7.2007 domáhal návrhom podaným Okresnému súdu Pezinok voči povinnému zaplatenia svojej pohľadávky v súdnom konaní, ktoré bolo ukončené dňa 26.11.2013 rozsudkom sp. zn. 33Cb/386/2012. Voči tomuto rozsudku podal povinný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa 5.11.2015 rozsudkom sp. zn. lCob/48/2014 tak, že rozsudok Okresného súdu Pezinok potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 33Cb/386/2012 sa stal dňa 18.1.2016 právoplatným a dňa 22.1.2016 vykonateľným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. lCob/48/2014. Vyšší súdny úradník potom uviedol, že v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba neplynula ale spočívala odo dňa podania návrhu na začatie konania (27.7. 2007) a počas priebehu celého tohto konania v spojení s odvolacím konaním, ktoré sa skončilo 5.11.2015. Nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti Rozsudku Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 33Cb/386/2012 dňa 18.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave začala v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia lehota. Z predložených listín a z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa premlčania má súd za to, že v predmetnom prípade nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučným titulom môže byť podľa § 45 Exekučného poriadku aj vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8. Vyšší súdny úradník preto ďalej skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh priznaný

predloženým exekučným titulom. Exekúcia ako aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj ostatného spisového materiálu dospel vyšší súdny úradník k záveru, že materiálnym predpokladom pre vedenie exekučného konania voči povinnému je exekučný titul. Exekučné konanie je špecifické tým, že sa v ňom vykonáva exekúcia proti povinnému, nepreskúmavajú sa v ňom okolnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania. Pri skúmaní splnenia predpokladov pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia

- určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Povinný v návrhu uvádza skutočnosti, ktoré mali byť predmetom základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný a to najmä neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je exekučný súd povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie iba vtedy, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V prípade povinného však možnosť namietať neprijateľnú podmienku existovala, a to v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Povinný mal tiež možnosť využiť proti exekučnému titulu mimoriadne opravné prostriedky v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy a neuviedol také dôvody, pre ktoré by mohol súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť, preto ho ako nedôvodný zamietol.

9. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 30.7.2018 podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 14.8.2018, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že je vo vzťahu k oprávnenému spotrebiteľom, a teda slabšou stranou v konaní. S pohľadávkou oprávneného sa nestotožňuje, nesúhlasí s ňou a rovnako tak nesúhlasí ani s exekučným konaním. V súdnom konaní sa oprávnený domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.028,79,-EUR s príslušenstvom, ktoré je neprimerané a v značnej miere neprijateľné. Zmluva, na základe ktorej oprávnený uplatňoval svoj nárok obsahovala viacero neprijateľných podmienok, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu medzi právami povinného a oprávneného, ktorými sa súd nezaoberal, hoci povinný na ne bezúspešne upozorňoval aj v predchádzajúcom súdnom konaní.. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného je premlčaná, na čo súd neprihliadol z úradnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom odôvodnenie uznesenia súdu, najmä v bode 17. odôvodnenia (pozn. vyšší súdny úradník sa v ňom zaoberal námietkou premlčania vznesenou povinným) nemôže obstáť. Súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej povinný namietol, že súd svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne, jeho odôvodnenie je nepresvedčivé a je nepreskúmateľné. K odôvodneniu súdneho rozhodnutia a hodnoteniu dôkazov poukázal povinný na ustanovenie § 191 ods. 1 a § 220 ods. 2, ods. 3, ods. 4 a vzhľadom na ne má za to, že právo na spravodlivý proces vylučuje ľubovôľu súdov pri rozhodovaní a preto je povinnosť súdov svoje rozhodnutie odôvodniť v zákone uvedeným spôsobom. Povinný je toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom zo strany súdu došlo aj k pochybeniu pri hodnotení vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti povinný poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Sžo 65/2008 zo dňa 10.02.2009, v zmysle ktorého „Súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu..." Senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzajú z judikatúry Ústavného súdu SR o dostatočnom odôvodnení ako súčasti práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a ďalej argumentujú, že „nepreskúmateľnosť rozhodnutia treba považovať za porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces (5 Obdo 32/2013) alebo „nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie súdu." (4 MCdo

6/2013, podobne aj 2 MCdo 24/2012, 7 Cdo 69//2013, 2 Cdo 11/2010 a 2 Cdo 170/2005). Vzhľadom na uvedené, povinný žiada súd aby uznesenie súdu prvej inštancie vydané súdnym úradníkom zrušil, eventuálne aby ho zmenil tak, že zastaví exekúciu v celom rozsahu.

10. Súd dňa 31.8.2018 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril podaním zo dňa 2.10.2018, doručeným súdu dňa 3.10.2018. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu a považuje ich za vecne a právne správne. Okresný súd Banská Bystrica sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami daného prípadu. Oprávnený poukazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie a zotrváva na svojom názore, že v predmetnom prípade nejestvuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný mohol a mal všetky svoje tvrdenia a dôkazy uplatniť v konaní pred súdom. Povinným uplatnené tvrdenia v priebehu súdneho konania boli Okresným súdom Pezinok a zároveň Krajským súdom v Bratislave vyhodnotené ako neúspešné a oprávnenému súd priznal nárok v zmysle návrhu na začatie konania. Povinný, ak to považoval za potrebné, mohol uplatniť všetky opravne prostriedky, ktoré mu právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje. Argumenty povinného uvedené v sťažnosti a týkajúce sa zásahu do jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky považuje oprávnený za špekulatívne a absolútne zavádzajúce a má za to, že povinný sa iba snaží bezdôvodne oddialiť exekučné konanie a ním súvisiace následky. Na základe vyššie uvedeného navrhol oprávnený, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.

11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

17. V zmysle § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ Občiansky zákonník"), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19. K namietanej nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka zo strany povinného sudca uvádza, že po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatuje,

že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne nedôvodné ani za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 46 Ústavy SR a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyšší súdny úradník sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými právne a skutkovo relevantnými tvrdeniami povinného súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03) a jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako ich právne posúdil aj z čoho vychádzal. Jeho rozhodnutie preto súd nepovažuje za nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné.

20. Je potrebné zdôrazniť, že tak, ako na to správne poukázal aj vyšší súdny úradník, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a namietané premlčanie pohľadávky oprávneného) a s ktorými sa, v konaní v ktorom bol exekučný titul vydaný vysporiadal, v tomto prípade súd prvej inštancie ako aj odvolací súd. Práve z dôvodu, že povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím súdu prvej inštancie, podal voči nemu odvolanie s cieľom, aby jeho skutkové tvrdenia právne posúdil aj súd vyššieho stupňa. Práve v podanom odvolaní mal uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, čo aj urobil. Tieto jeho tvrdenia, boli odvolacím súdom posúdené. Skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje ani so závermi a právnou argumentáciou odvolacieho súdu, neznamená že jeho tvrdenia bude opätovne preskúmavať aj exekučný súd. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

21. Pokiaľ ide o preskúmavanie exekučného titulu, v rozsahu v akom to exekučnému súdu prináleží, exekučný súd konštatuje, že exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu stanovuje predpis

upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. V tomto prípade Civilný sporový poriadok. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, sudca konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

22. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania povinným sudca poukazuje na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu premlčuje za 10 rokov odo dňa, kedy sa malo podľa rozhodnutia plniť. Súd konštatuje, že nakoľko exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2016 a vykonateľnosť dňa 22.1.2016 a návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 30.5.2018, právo priznané exekučným titulom oprávnenému bolo oprávneným uplatnené včas, t.j. v lehote 10 rokov odo dňa keď sa právo malo plniť.

23. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

24. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.