Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobkyne: Q. D., K. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Y. XXX, B. W. V. D. X, O. X, V..R..O. XX, V. XXX, XXX XX O., štátna občianka SR, zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná č. 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovaným: X/Imrich Z., K. XX.XX.XXXX, O. O..W..I. XX/X, XXX XX E., štátny občan SR, X/Ondrej Z., K. XX.XX.XXXX, O. O.. W.. I. XX/X, XXX XX E., štátny občan SR, obaja zastúpení: JUDr. Pavel Sabo, advokát, Ul. B. Němcovej 10, 984 03 Lučenec a 3/R. E., K. XX.XX.XXXX, O. XXX XX Y. XXX, B. W. W. XX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Viera Rubaninská, advokátska kancelária, Buzulucká 3, 960 01 Zvolen o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. 883, nachádzajúca sa v katastrálnom území Y., Obec: Y., Okres: J., pozemok parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2, druh pozemku: orná pôda p a t r í do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne Q. D., Y. D., K. XX.XX.XXXX U. žalovaného X/ R. E., Y. E., K. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.09.2017 domáhala určenia, že nehnuteľnosť uvedená vo výroku tohto rozsudku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného 3/. Žiadala žalovaných zaviazať na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. Žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným 3/ sú v súčasnosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec Y., okres Lučenec zapísanej na liste vlastníctva č. XXX - pozemku parcely registra „C“ KN parc. č. 236 o výmere 3150 m2 zastavané plochy a nádvoria. V súčasnosti sú vedení ako podieloví spoluvlastníci po 1 aj nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., obec: Y., okres: Lučenec zapísané na LV č. XXX, pozemku parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2 orná pôda. Medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ je vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde prvej inštancie pod sp.zn. 6C/210/2010 (doteraz nie je právoplatne skončené) a v priebehu tohto konania bola spochybnená hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k pozemku parcela reg. „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 zapísanej na LV č. XXX, a to na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 9D 474/2015, Dnot 210/2015 z 04.12.2015 (ktorého zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod č. Z-5150/15), o ktorej skutočnosti svedčí poznámka P - 283/2017 - v. z. 72/17 zapísaná na LV č. XXX (vo vzťahu k parcele registra „C“ parc. č. 236 o výmere 3.150 m2 a to aj vo vzťahu k pozemku parc. „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2 na LV č. XXX. Súčasne bola spochybnená hodnovernosť údajov na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do

katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 2360/97 dňa 03.02.1998. V súčasnosti k obom pozemkom je evidované dvojité vlastníctvo. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že pokiaľ ide o zápis spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ k pozemku zapísanom na LV č. XXX je nesprávny, pretože ho nemohli zdediť od svojej právnej predchodkyne (poručiteľky p. O. Z.) z dôvodu, že tento pozemok kúpili ešte v roku 1997 od p. O. Z., žalobkyňa a žalovaný 3/ kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice N 368/97, Nz 345/97 zo dňa 24.11.1997, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený a vykonaný na základe V 2360/97 dňa 03.02.1998. Žalobkyňa poukázala aj na písomný „Súhlas o vykonanie opravy“ zo dňa 15.06.2017 v ktorom samotní žalovaní 1/ a 2/ potvrdili, že ich právna predchodkyňa p. O. Z. pozemok predala žalobkyni a žalovanému 3/. Rovnako tieto skutočnosti potvrdzuje aj „Vyjadrenie obce Y. č. j. 192/2017 zo dňa 26.06.2017.“ Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobkyňa odôvodnila tým, že bez súdneho rozsudku nie je schopná dosiahnuť zmenu stavu zapísaného v katastri nehnuteľnosti, pričom v dôsledku toho, že skutočnosti v tomto registri uvedené sa považujú za pravdivé až do doby, kým sa nepreukáže opak, je ohrozené jej právne postavenie.

2. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu prostredníctvom ich zástupcu dňa 06.10.2017 potvrdili, že na základe dedičského rozhodnutia sp.zn. 9D/474/2015 Dnot 210/2015 zo dňa 19.11.2015 boli ako dedičia po svojej matke p. O. Z. zapísaní na LV č. XXX v katastrálnom území Y. a vzniklo ich podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcele reg. „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2, každý v 1. Predmetom dedičstva bolo väčšie množstvo parciel, nemali prehľad a notársky úrad spísal súpis nehnuteľného majetku na základe lustrácie v katastri nehnuteľností. Žalovaný 2/ vedel o tom, že jeho nebohá matka v minulosti nejaký pozemok predala žalobkyni a žalovanému 3, ale nevedel ho konkrétne identifikovať. V polovici 6/2017 žalovaných1/ a 2/ oslovil žalovaný 3/, predložil im kúpnu zmluvu, notársku zápisnicu č. N 368/97, Nz 345/97 zo dňa 24.11.1997, ktorá preukazovala, že od ich matky nehnuteľnosť kúpili. Po oboznámení sa s kúpnou zmluvou boli žalovaní 1/ a 2/ v matrike dňa 15.06.2017 a podpísali súhlas na vykonanie opravy, podľa požiadavky žalovaného 3/ v domnení, že on a žalobkyňa spoločne v katastri nehnuteľností zabezpečia opravu. Týmto konaním obaja žalovaní 1/ a 2/ dali jasne najavo, že uznávajú vymáhaný právny nárok žalobkyne a žalovaného 3/. Podľa nich si žalobkyňa, ktorá situáciu rieši súdnou cestou, tento stav zapríčinila sama, spor mohli vyriešiť notárskym osvedčením. Dôvodom žaloby je podľa nich zrejme skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný 3/ vedú spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže žalobkyňa zavinila trovy konania, ktoré im vznikli, tým, že zbytočne vyvolala súdny spor, žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaný 3/ doručil písomné vyjadrenie k žalobe prostredníctvom svojej zástupkyne 30.10.2017 v ktorom za nesporné považoval tvrdenia uvedené v žalobe o tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov t.j. žalobkyne a žalovaného 3/ patrí nehnuteľnosť v katastrálnom území Y. zapísaná na LV č. XXX, že na LV č. XXX je uvedená poznámka „Hodnovernosť údajov o práve k pozemku registra C KN p. č. 236 je spochybnená na základe Osvedčenia o dedičstve, č. 9D/474/2015, Dnot 210/2010 zo 04.12.2015, Z 5150/15 týkajúcej sa pozemku registra E KN p. č. 273/2, P-238/2017-v.z. 72/17“. Žalovaný uznal aj tvrdenie v žalobe o spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti - pozemku v katastrálnom území Y. zapísanom na LV č. XXX, na ktorom sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v podiele 1 a, že aj na tomto liste vlastníctva je zapísaná poznámka: „Hodnovernosť údajov o práve k nehnuteľnosti pozemku registra E KN p. č. 273/2 je spochybnená na základe kúpnej zmluvy, č. V 2360/97 zo dňa 03.02.1998, týkajúcej sa pozemku registra C KN p. č. 236, P-283/2017-v.z. 72/17“. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný 3/ nehnuteľnosť vlastniacu žalovanými 1/ a 2/ kúpili od ich právnej predchodkyne p. O. Z. kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade vo Fiľakove dňa 24.11.1997 pod N 368/97 Nz 345/97, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. Y., vedenom na vl. č. XXX p. č. 273/2 orná pôda o výmere 493 m2. Právna predchodkyňa žalovaných 1/ a 2/ tento pozemok nadobudla v celosti až Osvedčením o dedičstve sp.zn. D 1073/97 zo dňa 09.12.1997. V čase doručenia a následného zápisu osvedčenia do katastra nehnuteľností dňa 25.03.1998 pod Z 32/98 však už bol zapísaný aj vklad vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 3/ a pozemok „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2 Orná pôda, už bol v katastri evidovaný v rámci pozemku „C“ KN p. č. 236 orná pôda o výmere 3150 m2. Medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť, že geometrickým plánom Mišík - geodetická kancelária č. 119344727-041/97 zo dňa 16.04.1997, úradne overeným Okresným úradom v Lučenci, katastrálnym odborom dňa 14.05.1997 pod č. 240/97 bola pre katastrálne územie Y. novovytvorená „C“ KN p. č. 236

- orná pôda o výmere 3150 m2, ktorá vznikla zlúčením okrem iných aj pozemku „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2, čím táto parcela zanikla. K duplicitnému zápisu vlastníctva došlo už v roku

1998. Po smrti právnej predchodkyne žalovaných 1/ a 2/ p. O. Z. bol pozemok „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2 orná pôda v katastrálnom území Y. zdedený žalovanými 1/ a 2/ do ich podielového spoluvlastníctva na základe Osvedčenia o dedičstve č. 9D/474/2015, Dnot 240/2015 zapísaný záznamom Z 5150/15. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor, až dňa 25.10.2016 pri prešetrení zmien údajov katastra za účelom zistenia nesúladu evidovania parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 zistil duplicitnú evidenciu a na oba listy vlastníctva zapísal poznámky. V priebehu celého konania zdôrazňoval svoju snahu, aby došlo k vyriešeniu sporu mimosúdne. Poukázal jednak na to, že chcel dosiahnuť opravu údajov v katastri nehnuteľností kvôli čomu žalovaní 1/ a 2/ udelili súhlas k oprave a verifikovali ho svojimi overenými podpismi ešte 15.06.2017. Aj Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor po zistení duplicitného vlastníctva mal záujem o vyriešenie sporu a ochotu vykonať opravu na základe dohody dotknutých strán. Jeho zástupkyňa v priebehu augusta 2017 navrhla zástupkyni žalobkyne uzavretie dohody o urovnaní, avšak do procesu zasiahla žalobkyňa, ktorá zakázala na Okresnom úrade katastrálnom úrade Lučenec, katastrálnom odbore vykonávať akékoľvek kroky k tomu aby došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu. Navrhol vypočuť strany sporu, svedkov Q.. U. a p. F..

4. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovanými, výsluchom strán sporu, výsluchom žalobkyne a žalovaného 3/, prečítaním listinných dôkazov tvoriacich súdny spis zistil tento skutkový stav:

5. Spor je o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

6. Zhodným tvrdením žalobkyne a žalovaného 3/ mal súd preukázané, že ešte v súčasnosti ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nadobudli aj nehnuteľnosť zapísanú na Okresnom úrade Lučenec, katastrálnom odbore nachádzajúcu sa v katastrálnom území Y., obec: Y., okres: Lučenec, na liste vlastníctva č. XXX a to pozemok parcely registra „C“ KN č. 236 o výmere 3150 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria. Tiež nebolo sporným tvrdenie žalobkyne a žalovaného 3/ o tom, že obaja uzavreli s právnou predchodkyňou žalovaných 1/ a 2/ p. O. Z. rodenou Q.Á.R.B.T., K. XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, ktorú spísali do notárskej zápisnice na Notárskom úrade vo Fiľakove dňa 24.11.1997 pod N 368/97 Nz 345/97, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, pozemku v katastrálnom území Y., vedenom vo vl. č. 208 p. č. 273/2 orná pôda o výmere 473 m2. Tiež nebolo sporné, že právna predchodkyňa žalovaných 1/ a 2/ nadobudla do vlastníctva tento pozemok v celosti až Osvedčením o dedičstve vydaným Okresným súdom Lučenec sp.zn. D 1076/97 dňa 09.12.1997. V čase doručenia a následného zápisu tohto osvedčenia do katastra nehnuteľností dňa 25.03.1998 pod Z 32/98 bol už zapísaný aj vklad vlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 3/ a pozemok parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2 orná pôda bol už v katastri evidovaný v rámci pozemku „C“ KN p. č. 236 orná pôda o výmere 3150 m2.

7. Sporným nebolo ani to, že geometrickým plánom Mišík - geodetická kancelária, č. 119344727-041/97 zo dňa 16.04.1997, úradne overeným Okresným úradom Lučenec, katastrálnym odborom dňa 14.05.1997 pod č. 240/97 bola pre katastrálne územie Y. novovytvorená parcela „C“ KN p. č. 236 - orná pôda o výmere 3150 m2, ktorá vznikla zlúčením okrem iných aj pozemku parcela registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2, čím táto parcela zanikla. K duplicitnému zápisu vlastníctva tak došlo už v roku 1998, čo tiež nebolo medzi stranami sporné. Po smrti právnej predchodkyne žalovaných 1/ a 2/ p. O. Z. sa vyššie citovaný pozemok stal predmetom dedičstva titulom Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 9D/474/15, Dnot 210/2015, vydaným Okresným súdom Lučenec a záznamom Z 5150/15 bol zapísaný na liste vlastníctva č. XXX.

8. Žalovaní 1/ a 2/ sú vedení ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2 o výmere 493 m2 Orná pôda na LV č. XXX, každý v podiele 1.

9. Na Okresnom súde Lučenec bolo vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od 28.12.2010, rozsudok v konaní sp.zn. 6C/210/2010 bol vyhlásený dňa 02.11.2017. Konanie doteraz nie je právoplatne skončené. V priebehu tohto konania sa žalobkyňa a žalovaný 3/ zistili, že k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku je vedené duplicitné vlastníctvo, Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor sa o tom dozvedel až dňa 25.10.2016 pri prešetrení zmien údajov katastra

za účelom zistenia nesúladu evidovania parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. 273/2, zistil duplicitnú evidenciu a na oba listy vlastníctva t. j. XXX a XXX zapísal poznámky.

10. Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie dňa 12.09.2017 žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v priebehu konania žalovaní 1/, 2/ a 3/ nespochybňovali oprávnenosť nároku, opakovane tvrdili, že spor nemusel byť riešený žalobou, ale sa mohol urovnať mimosúdne, opravou údajov v katastri nehnuteľností, či už prostredníctvom notára alebo iným právnym úkonom.

11. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov konštatuje, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/163/2005 podľa ktorého „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.“

12. Vykonaným dokazovaním súd konštatuje, že z výsluchu strán v konaní, ich písomných vyjadrení, ale aj v písomných vyjadreniach žalovaných 1/ a 2/ mal súd preukázané, že skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné, žalovaní 1/ a 2/ uznávali vlastnícke právo žalobkyne a žalovaného 3/. Spor medzi stranami bol len o forme odstránenia duplicitného vlastníctva, žalovaní 1/ až 3/ tvrdili, že sa tak malo udiať mimosúdne, žalobkyňa trvala na žalobe. S poukazom na to, čo je uvedené o naliehavom právnom záujme na žalobe o určenie vlastníckeho práva súd konštatuje, že žalobkyňa dôvodne podala žalobu, listinnými dôkazmi v súdnom spise bola preukázaná oprávnenosť žaloby. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom navrhnutých svedkov p. U. U. V.. F., pretože tieto dôkazy pre spor by boli bez významu. Žalobkyňa preukázala, že nehnuteľnosť uvedená vo výroku tohto rozsudku patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 3/, lebo ju nadobudli už kúpnou zmluvou uzavretou v roku 1997, ktorá bola perfektným právnym úkonom a v súlade s § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Kúpna zmluva vyvolala účinky zamýšľané zmluvnými stranami, bola vkladuschopnou listinou, čo sa prejavilo v tom, že do katastra nehnuteľnosti bol vklad vložený a kúpna zmluva tak nadobudla účinnosť. Nakoniec aj žalovaní 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach nespochybňovali tvrdenie žalobkyne a žalovaného 3/, že nehnuteľnosť v minulosti kúpili od ich právnej predchodkyne p. O. Z.. Žalovaní 1/ a 2/ preto v roku 1995 nemohli nehnuteľnosť nadobudnúť dedením, keďže ich právna predchodkyňa ju už v čase svojej smrti nevlastnila.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Táto zásada znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. V súdenom spore súd v bode 10 tohto rozsudku skonštatoval, že len súdnym rozhodnutím a pri preukázaní naliehavého právneho záujmu bolo možné odstrániť v katastri nehnuteľností duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Žalobu o určenie vlastníckeho práva mohol podať aj žalovaný 3/, keďže aj on mal naliehavý právny záujem na tom, aby bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti nepochybne určené a zosúladený skutkový stav so stavom právnym. Žalovaný 3/ však žalobu nepodal,

bolo by však v rozpore s dôvodmi hodného osobitného zreteľa, aby nahradil trovy konania žalobkyne. Žalovaní 1/ a 2/, museli byť stranami v spore, keďže sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v katastri nehnuteľností, hoci ju nemohli zdediť, žalobou o určenie vlastníckeho práva bol ich titul nadobudnutia podielového spoluvlastníctva nepochybne vyvrátený. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú aj u nich v tom, že by nemali hradiť trovy konania žalobkyni, ktorá bola úspešná, nakoniec náhradu trov konania priznať nežiadala. Žalovaní 1/ a 2/ si svoje trovy hradia sami, lebo žalobkyňa ich vznik nielenže nespôsobila svojim zavinením, ale jedine súdnym rozhodnutím mohla nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od

rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.