Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Ek/64/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO: 45 741 905, právne zastúpený: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A.. C. O., X.. XX.XX.XXXX, Ľ. F. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpený: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, o vymoženie 1 716 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom Námestie Sv. Martina 9, 90851 Holíč, IČO: 42 400 651, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 59,86 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 09.01.2018, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 716 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovské uznesenie sp. zn. K. vydané Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu dňa 25.07.2017 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 12.02.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Janu Dobiašovú, so sídlom Námestie Sv. Martina 9, 90851 Holíč, IČO: 42 400 651, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXXXX U. XX/XXXX.

3. Dňa 15.03.2018 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.

4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a to chýbajúca právomoc v danej veci konať a rozhodnúť, povinný v žiadnom prípade nie je viazaný úkonmi rozhodcovského súdu a konanie pred ním bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu povinný ďalej uviedol, že nie je zmluvnou stranou žiadnej zmluvy uzatvorenej s oprávneným, ktorej súčasťou by bola rozhodcovská zmluva. Oprávnený podľa názoru povinného mylne odvodzuje uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy od § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „RK“), v zmysle ktorého „Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva“ . V tomto prípade má ísť podľa oprávneného o „inú zmenu v osobe dlžníka“, a to na základe rozhodcovskej zmluvy

obsiahnutej vo Všeobecných zasielateľských podmienkach oprávneného a uzatvorenej spoločnosťou CGS Logistic s. r. o., ktorej konateľom je povinný. Povinný uviedol, že nikdy neakceptoval žiadne Všeobecné zasielateľské podmienky oprávneného a prvýkrát sa s nimi oboznámil až po doručení žaloby v rozhodcovskom konaní. Ich zverejnenie na internetovej stránke oprávneného a objednávka služieb oprávneného podľa povinného nepostačuje na platné a účinné uzatvorenie rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 3 RK, nakoľko nie je naplnená podmienka zachytenia obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila. Vzhľadom na uvedené preto nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o námietku viazanosti úkonmi rozhodcovského súdu a s tým súvisiaceho rokovacieho poriadku, štatútu a sadzobníka poplatkov povinný je toho názoru, že rozhodcovský súd nie je orgánom verejnej moci a nie je mu ani formálne, ani materiálne zverený výkon verejnej moci. Rozhodcovský súd je súkromný objekt, kde vzťahy medzi ním a účastníkmi konania majú súkromnoprávnu povahu a vznikajú na základe právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva, a ktorou sa zmluvné strany slobodne a vážne rozhodnú riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli príp. vzniknú. Nakoľko povinný sa slobodne a vážne nerozhodol uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, nie je v žiadnom súkromnoprávnom vzťahu s rozhodcovským súdom, a preto nie je povinný sa podriadiť jeho uzneseniam, či iným úkonom. Vzhľadom na uvedené je povinný toho názoru, že v prípade úhrady poplatkov rozhodcovského konania by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane rozhodcovského súdu, preto exekúciu, ktorej predmetom je vymáhanie takýchto poplatkov, nemožno považovať na prípustnú. Pokiaľ ide o námietku konania rozhodcovského súdu v rozpore s dobrými mravmi, povinný ju odôvodnil tým, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní odignoroval platné právne predpisy a neakceptoval všeobecne uznávanú zásadu rovnosti strán konania, nakoľko neodôvodnene konal v prospech oprávneného a suploval úlohu jeho právneho zástupcu. V súvislosti s konaním rozhodcovského súdu povinný namietol aj skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný Ing. Milošom Vlachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu, avšak trovy konania v zmysle exekučného titulu je viazaný uhradiť rozhodcovskému súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, z. z. p. o., ktorý nie je oprávnený vykonávať rozhodcovskú činnosť. Rovnako aj samotná výška trov konania je v rozpore s dobrými mravmi, keďže niekoľkonásobne prevyšujú sumu pohľadávky vymáhanej v rozhodcovskom konaní. Povinný zároveň uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Nitra v konaní pod sp. zn. 9Csr/2/2017. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je povinný toho názoru, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto žiada predmetnú exekúciu zastaviť.

5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku. Od návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného v zmysle exekučného titulu. V predmetnom exekučnom titule sú vyčíslené poplatky rozhodcovského súdu za konanie vedené voči povinnému. Exekučný titul má podľa § 38 ods. 1 v spojení s § 35 RK účinky res iudicata. Pre účastníkov rozhodcovského konania má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a je záväzné aj pre všeobecné súdy (Dôvodová správa k RK). Rozhodcovskými poplatkami sú v zmysle § 29 RK poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky. Novelou zákona, účinnou od 01.01.2015, došlo aj k zosúladeniu RK s modelovým zákonom UNCITRAL Model Law on International Commercial Arbitration (ďalej len „Modelový zákon“). Nakoľko Modelový zákon neobsahuje úpravu týkajúcu sa trov rozhodcovského konania, táto problematika je ponechaná na dohodu strán alebo rozhodcovským pravidlám rozhodcovského súdu. Rozhodcovské poplatky nestanovuje rozhodcovský súd individuálne, ale sú stanovené vopred, aby sa s nimi mohli účastníci konania oboznámiť buď prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy alebo v rozhodcovských pravidlách. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovské poplatky sú riadnym exekučným titulom rozhodcovského súdu. Platenie rozhodcovských poplatkov a iných poplatkov rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha je určené v Rozhodcovských pravidlách rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v čl. I. a § 1 ods.2, 3 a 4 v nadväznosti na Prílohu č. 1 k rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha č. II. § 6 ods. 1. Organizačnú, technickú a ekonomickú agendu rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha zabezpečuje ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, z. z. p. o., vrátane platenia rozhodcovských poplatkov, a to na základe súkromnej dohody medzi Ing. Milošom Valachom a ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, z. z. p. o. V rozhodcovskej doložke je ROYAL DEVELOPMENT

- RSRD, z. z. p. o. podľa dohody strán ustanovený za vybranú právnickú osobu podľa § 6 ods. 3 RK. Povinný mal uvedené dokumenty v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy k dispozícii na webovej stránke ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, z. z. p. o., a zároveň tieto informácie boli uvedené aj priamo v rozhodcovskej zmluve. Povinný to bral na vedomie, keďže vyslovil súhlas s tým, že

jeho spor bude vedený pred dohodnutým rozhodcovským súdom v súlade s Rokovacími pravidlami a Rozhodovacími pravidlami tohto súdu. Oprávnený odmieta aj tvrdenie povinného, ktorým spochybnil právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu nikto nezriaďuje a nejedná sa o stály rozhodcovský súd. Osoba ad hoc rozhodcu bola konkrétne dohodnutá v rozhodcovskej doložke, a tá je potom rozhodcovským súdom. V predmetnej rozhodcovskej zmluve bola medzi stranami dohodnutá vybraná právnická osoba v zmysle § 6 ods. 3 RK, ktorá nie je totožná so zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu. Vybraná právnická osoba nezasahuje do rozhodovania rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu, a ani sa nijako procesne nepodieľa na rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, a zároveň zaviazal povinný na úhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 59,86 eur.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.02.2018 a povinný doručil osobne na exekútorský úrad Návrh na zastavenie exekúcie dňa 09.03.2018.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 716 eur a trov exekúcie, ako aj návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

13. V danej veci súd konštatuje, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.02.2018 a Návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného bol osobne doručený na exekútorský úrad dňa 09.03.2018, a teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote a má odkladný účinok.

14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie ju rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

15. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa povinného je skutočnosť, že nemal vedomosť o uzavretej rozhodcovskej zmluve, ktorá je súčasťou Všeobecných zasielateľských podmienok, preto

nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, a následne i vedenia konania pred rozhodcovským súdom. V súvislosti s touto námietkou súd uvádza, že exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok na podklade spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý by sa v exekučnom konaní vzťahovala osobitná ochrana. Z odôvodnenia rozhodcovského uznesenia mal súd preukázané, že vzťah medzi navrhovateľom v rozhodcovskom konaní a povinným (odporcom v rozhodcovskom konaní) bol vzťahom obchodnoprávnym. Keďže nejde o vzťah spotrebiteľský, exekučný súd nemôže preskúmavať existenciu ani platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) uzavretej medzi navrhovateľom v rozhodcovskom konaní a povinným. Táto skutočnosť mohla byť len dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú povinný podal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo/9/2012, podľa ktorého exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu, a teda ani platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru.

16. Povinný ďalej namietal aj viazanosť úkonmi rozhodcovského súdu a s tým súvisiaceho rokovacieho poriadku, štatútu a sadzobníka poplatkov. V danej veci súd uvádza, že legitimita rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha konať a rozhodovať v spore je daná § 3 RK, v zmysle ktorého zmluvné strany na môžu dohodnúť, že vzniknuté spory, príp. spory, ktoré vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní, pričom táto dohoda medzi nimi sa bude vzťahovať aj na právnych nástupcov a prípady, keď dôjde k inej zmene osoby veriteľa alebo dlžníka. V zmysle § 21 ods. 1 RK, „rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví“. Súd zároveň poukazuje aj na čl. 14 ods. 14.5/ b, 14.5/c a 14.5/d Všeobecných zasielateľských podmienok TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o., ktorého obsahom je rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej prípadný spor medzi zmluvnými stranami bude riešený o. i. i prostredníctvom ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, pričom rozhodcovské konanie má prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na webovej stránke rozhodcovského súdu. Nakoľko došlo k sporu o náhradu škody medzi spoločnosťou TOPTRANS SLOVAKIA s. r. o. (navrhovateľ v rozhodcovskom konaní) a povinným (odporcom v rozhodcovskom konaní, a zároveň konateľ spoločnosti, ktorá bola zmluvnou stranou), vo veci konal a rozhodoval žalobcom určený rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Vlacha je daná jednak zákonom, a jednak na základe dojednania medzi zmluvnými stranami.

17. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného aj skutočnosť, že rozhodcovský súd nerešpektoval platné právne predpisy a zásadu rovnosti strán konania. V súvislosti s touto námietkou súd uvádza, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného exekučného titulu, a ani konania, ktoré mu predchádzalo. Táto skutočnosť teda nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, avšak odôvodňuje podanie žaloby na všeobecný súd na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia.

18. Podľa § 29 RK, Ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.

19. V tomto konaní bolo exekučným titulom Rozhodcovské uznesenie sp. zn. K. vydané Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu dňa 25.07.2017, ktorým rozhodcovský súd podľa výroku III. zaviazal k úhrade trov rozhodcovského konania vo výške 1 716 eur povinného v prospech oprávneného, ktorý je v zmysle Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha príjemcom týchto platieb. V zmysle § 29 RK rozhodcovský súd je oprávnený na trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti v jeho konaním. K vecnej legitimácii oprávneného súd uvádza, že konanie o náhradu škody prebiehalo pred Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu, a teda jemu vznikli trovy rozhodcovského súdu, avšak v zmysle Prílohy č. 1 k Rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha (čl. II § 6 ods. 1) „poplatok za rozhodcovské konanie a ostatné poplatky vyberané v rozhodcovskom konaní podľa Sadzobníka sa platia v prospech ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, z. z. p. o. podľa Článku I § 2 Rozhodcovských pravidiel RSMV prevodom z účtu v banke, alebo vkladom hotovosti v prospech bankového účtu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, z. z. p. o“, preto tieto trovy majú byť uhrádzané oprávnenému. Oprávnený zároveň vo svojom vyjadrení bližšie špecifikoval

svoj nárok na trovy rozhodcovského konania, a to tým, že uzavrel s ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom súkromnú dohodu, v zmysle ktorej bude príjemcom trov rozhodcovského konania pred ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom oprávnený, ktorý zabezpečuje organizačnú, technickú a ekonomickú agendu rozhodcovského súdu. O týchto skutočnostiach mal možnosť sa povinný oboznámiť v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, nakoľko boli k dispozícii na webovom sídle rozhodcovského súdu, a aj priamo v rozhodcovskej zmluve.

20. Povinný okrem vecnej legitimácie oprávneného na trovy rozhodcovského konania namietol aj ich výšku. Súd uvádza, že novelou RK, ktorou došlo k zosúladeniu s Modelovým zákonom, bola problematika trov rozhodcovského konania ponechaná na dohodu strán alebo rozhodcovským pravidlám rozhodcovského súdu. V danom prípade boli rozhodcovské poplatky stanovené vopred v Rozhodcovských pravidlách rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v rámci Prílohy č. 1 k rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha a z nich vychádzal rozhodcovský súd pri určení ich konkrétnej výšky v exekučnom titule. Zároveň však súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. septembra 2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd.“

21. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol že podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Nitra, konanie pod sp zn. 9Csr/2/2017. Skutočnosť, že povinný podal na Okresnom súde Nitra žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodcovského rozhodnutia (teda nebráni jeho vymáhateľnosti), a nie je ani dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v obdobnej veci Krajským súdom v Nitre v uznesení sp. zn. 2CoE/41/2017 zo dňa 29.06.2017.

22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrhu na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný

23. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

26. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

27. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

28. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 59,86 eur. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 59,86 eur (1 polovičný úkon vo výške 40,66 eur + režijný paušál za rok 2018 vo výške 9,21 eur + DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.