Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-18-2022.pdf
PDF · 152.3 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/18/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: T. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, B. A., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, so sídlom Františkánska 5, Trnava, proti žalovanému: P. V., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, B. A., zastúpený advokátom: Mgr. Peter Kubala, so sídlom Pod Párovcami 55, Piešťany, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22. septembra 2021 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40C/60/2019-162 zo dňa 10. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 sa p o t v r d z u j e .
II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 40C/60/2019-162 zo dňa 10.12.2021 sa m e n í tak, že návrh žalovaného zo dňa 05.10.2021 na zrušenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. 593/2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území B. A., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX a na parcely registra „C“, parc. č. 591/2 a parc. č. 593/2, nachádzajúce sa v kat. území B. A., zapísané na liste vlastníctva č. XXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, f/, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 49 ods. 1 písm. d/, e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko mal za osvedčené, že žalovaný opakovane a dlhodobo verbálne napádal žalobkyňu a niekoľkokrát ju napadol aj fyzicky (čestné prehlásenie syna), napadol aj jej syna, pri ktorom incidente kopal aj žalobkyňu (čestné prehlásenie, potvrdenie o oznámení priestupku, lekárska správa). Zároveň mal súd prvej inštancie za osvedčené, že v júni 2021 žalovaný napadol žalobkyňu. Súd prvej inštancie však nemal osvedčenú intenzitu tohto incidentu, keď z potvrdenia o oznámení priestupku nevyplýva skutkový opis priebehu incidentu žalobkyňou, pričom z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa je na krku bez opuchu, hematómu, RTG chrbtice negatívne. Syn strán sporu v čestnom prehlásení uviedol, že o incidente sa dozvedel od žalobkyne, pričom z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že v čase incidentu žil v zahraničí (od mája 2021), rovnako zo samotného čestného prehlásenia vyplýva, že od mája 2021 nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti. Syn tak nemohol byť priamym svedkom daného incidentu a jeho informácie o ňom sú iba sprostredkované, a to práve žalobkyňou. Od žalobkyňou udávaného incidentu do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli približne 3 mesiace. Žalobkyňa v čase incidentu, resp. bezprostredne po ňom nezavolala políciu, ktorá by bola oprávnená vykázať páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nemal osvedčenú
naliehavosť úpravy pomerov uložením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, keď neodkladné opatrenie v zmysle predmetného ustanovenia rieši najakútnejšie situácie domáceho násilia, zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia, kde neodkladné opatrenie smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii predmetného ustanovenia je preto ustanovená veľmi krátka lehota na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia (24 hodín) a je vylúčená zodpovednosť za škodu v zmysle § 340 CSP. Tento inštitút nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27a zákona o policajnom zbore, keď policajt je povinný poskytnúť ohrozenej osobe poučenie o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 10 dní od vykázania. Uvedená lehota sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predlžuje až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu (§ 27a ods. 9 zákona o policajnom zbore). Súd prvej inštancie však na základe skutkových tvrdení žalobkyne vyhovel jej návrhu v plnom rozsahu, keď vec právne posúdil tak, že ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. f/, ktoré sa síce hypotézou právnej normy čiastočne prelína s hypotézou právnej normy označenej žalobkyňou (písm. e/), keď ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity nepochybne predstavuje aj domáce násilie, avšak čiastočne sa líši v predpokladoch nariadenia tohto neodkladného opatrenia (osvedčenie domáceho násilia vs. osvedčenie zásahu do telesnej a duševnej integrity) a jeho následkoch (možnosť domáhať sa náhrady škody). Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní osvedčené, že žalovaný zasahuje dlhodobo do telesnej a duševnej integrity žalobkyne tým, že ju verbálne napáda, vyhráža sa jej a v minulosti došlo aj k fyzickému napadnutiu, čo v žalobkyni môže vyvolať obavy o svoj život a zdravie. Osobe, do ktorej telesnej a duševnej integrity je zasahované, musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Hoci ide o výrazný zásah do práv žalovaného, ktorý má v nehnuteľnostiach bydlisko, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, ktoré sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, nariadením neodkladného opatrenia, keď spolužitie strán sporu (spoločné užívanie nehnuteľností) je sprevádzané opakovanými zásahmi žalovaného do telesnej a duševnej integrity žalobkyne a je potrebné zabrániť ďalším takýmto zásahom. Zároveň súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, aby spoločnú nehnuteľnosť opustila žalobkyňa, ktorá je terčom útokov na jej telesnú a duševnú integritu, pričom táto je navyše invalidnou dôchodkyňou. Každý má právo na to, aby do jeho telesnej a duševnej integrity nebolo protiprávne zasahované a aby nebol podrobovaný ponižujúcemu zaobchádzaniu. Osobu, do ktorej telesnej a duševnej integrity je protiprávne zasahované, ktorá je ponižovaná verbálnymi útokmi, je potrebné pred ďalším takýmto protiprávnym konaním ochrániť, pričom jedným zo spôsobov ochrany je práve nariaďované neodkladné opatrenie. Pri porovnávaní dopadov nariadenia, resp. nenariadenia neodkladného opatrenia na strany sporu súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dať prednosť ochrane žalobkyne pred zásahmi do jej integrity pred ochranou práva žalovaného užívať spoločnú nehnuteľnosť.
2. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.10.2021 navrhol, aby súd nariadené neodkladné opatrenie v zmysle § 334 CSP zrušil, keďže odpadli dôvody na jeho nariadenie, resp. tieto dôvody nikdy neboli dané. Svoj návrh odôvodnil tým, že syn P. od mája 2021 v spoločnom dome nebýva a preto jeho výpoveď nemôže slúžiť ako podklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže syn P. dlhodobo žije vo Veľkej Británii, nemohol byť a ani nebol priamym svedkom žalobkyňou uvádzaných udalostí, ide len o sprostredkované tvrdenia žalobkyne. K tvrdeniam žalobkyne o incidente v júni 2021 uviedol, že ide výlučne o tvrdenia žalobkyne, ktoré podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava zo dňa 18.08.2021 nebolo preukázané. Žalovaný poprel spáchanie skutku a uviedol, že z jeho strany nedošlo voči žalobkyni k žiadnemu fyzickému napadnutiu ani vyhrážaniu a ani nikdy v minulosti ju fyzicky nenapadol. Ak žalobkyňou predložený listinný dôkaz mal toto preukazovať, je dnes nesporné, že ním nie je tvrdenie žalobkyne preukázané. Žalobkyňou predložená lekárska správa nepreukazuje, že by došlo alebo mohlo dôjsť k fyzickému napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného. K hádkam, verbálnemu napádaniu a urážkam dochádza medzi stranami sporu ako bývalými manželmi vzájomne. V prípade nezrušenia neodkladného opatrenia by neodkladné opatrenie dlhodobo obmedzovalo právo žalovaného na bývanie, osobnú slobodu, právo užívať svoj majetok a právo na nedotknuteľnosť obydlia.
3. Následne dňa 11.10.2021 podal žalovaný proti uzneseniu č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V odvolaní zotrval na argumentácii ním uvedenej v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že pravdivosť dôvodov, z ktorých žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvodzovala nebezpečenstvo žalovaného, nebola nijakým spôsobom preukázaná, teda ani osvedčená. Súčasný stav, kedy bolo priestupkové konanie zastavené, znamená, že neboli dané dôvody, pre ktoré by mohlo byť neodkladné
opatrenie nariadené. Údajné nebezpečenstvo žalovaného voči žalobkyni vyplýva len z ňou uvádzaných tvrdení, po ktorých vyvrátení nie je možné prijať záver, že žalovaný je pre žalobkyňu nebezpečný, o to viac, ak boli priestupkové konania ukončené s tým, že žalovaný nespáchal žalobkyňou tvrdené skutky (čo žalovaný tvrdil celý čas). Ak by za tohto stavu zostalo vydané neodkladné opatrenie platné a účinné, dochádzalo by k arbitrárnemu obmedzovaniu práva na obydlie, obmedzovaniu osobnej slobody, obmedzovaniu vlastníckeho práva a obmedzovaniu práva na nedotknuteľnosť obydlia žalovaného. Súd mal plnú vedomosť o majetkových pomeroch strán sporu, najmä o tom, že jedinou nehnuteľnosťou slúžiacou bývaniu strán sporu je predmetný rodinný dom, pričom žalovaný nemá možnosť uspokojovať jeho základnú životnú potrebu - bývanie v inej nehnuteľnosti, a preto mal súd podrobnejšie preskúmať, či tu naozaj existujú dôvody pre ním prijaté rozhodnutie. Súd rozhodol na základe jediného tvrdenia žalobkyne, predčasne, svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Žalobkyňa bola povinná (okrem iného) osvedčiť existenciu právneho vzťahu (medzi sporovými stranami), a to hodnoverne, opodstatnenosť navrhovaného opatrenia a zachovanie proporcionality navrhovaného opatrenia. Akýkoľvek zásah do obydlia musí spĺňať podmienky, ktoré v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR sú zákonnosť, sledovanie legitímneho cieľa a nevyhnutnosť. Žiadna z týchto podmienok splnená nebola. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v odvolaní by mal súd najmä v prípade obmedzovania základných ľudských práv a slobôd garantovaných (nie len) Ústavou SR postupovať za použitia princípu ad minori ad maius, na základe ktorého (ak je to možné) pristúpi k menej závažnému zásahu do práv jednej strany, v záujme ochrany práv strany druhej. Nariadené neodkladné opatrenie žalovaný nepovažuje za súladné s podmienkami primeranosti, proporcionality, efektívnosti, legality a legitimity, nakoľko jeho znenie hovorí výlučne v prospech žalobkyne a nijakým spôsobom neposkytuje ochranu práv žalovaného. Nakoľko ide v danom prípade o reálne deliteľnú nehnuteľnosť (veľký rodinný dom), ktorú aj za doterajšieho stavu užívali žalobkyňa a žalovaný oddelene, bolo možné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia miernejším spôsobom, a to v takom znení a rozsahu, ktoré by poskytovalo ochranu práv aj žalovaného. Pre zabezpečenie ochrany práv nie len žalobkyne, ale tiež žalovaného by bolo podľa názoru žalovaného primerané a vhodné, ak by neodkladné opatrenie - ak by bolo dôvodné, čo žalovaný popiera - zakazovalo vzájomné priblíženie sa žalobkyne a žalovaného a rovnako aj vzájomný zákaz vstupu do časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je užívaná druhou stranou. Nakoľko nedošlo k osvedčeniu pravdivosti žalobkyňou uvádzaných dôvodov, pre ktoré bolo žalovanému nariadené nevstupovať do spoločnej nehnuteľnosti, nemožno hovoriť o osvedčení skutočností zásadných pre trvanie neodkladného opatrenia a toto by nemalo byť vydané.
4. Žalovaný k odvolaniu predložil potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 20.10.2019, rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov zo dňa 18.08.2021, lekársku správu z júna 2021, SMS komunikáciu, e-mailovú komunikáciu, čestné prehlásenie P. V., nar. XX.XX.XXXX.
5. K návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Uviedla, že koncom júna 2021 žalovaný skutočne napadol žalobkyňu aj fyzicky, nielen verbálne. To, že žalobkyňa nevedela uvedené v priestupkovom konaní preukázať, neznamená, že k tomu nedošlo. Incident sa odohral bez svedkov, žalobkyňa navštívila lekára až pár dní po napadnutí, nakoľko bola psychicky otrasená. Žalobkyňa síce nemala na krku hematóm a opuch, avšak do dnešného dňa má výraznejšie problémy so štítnou žľazou, so zrakom, s točením hlavy. Od uvedeného incidentu pociťuje žalobkyňa väčšie ťažkosti ako dovtedy. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný len na základe jedného incidentu, zo strany žalovaného ide o niekoľkoročné najmä psychické týranie žalobkyne. Správanie sa žalovaného spôsobilo, že najmladšia dcéra strán sporu F. V. (v čase rozvodu strán sporu ešte maloletá) už dlhší čas navštevuje psychologičku. Otcovi vyčítala, že matku napadol v čase, keď nebola doma a nemohla jej pomôcť (incident koncom júna 2021), na čo jej žalovaný povedal, že žalobkyňa mala ísť do nemocnice, keď jej tak ublížil. Žalovaný po nariadení neodkladného opatrenia prehováral dcéru, aby mu podpísala čestné prehlásenie, že žalobkyni neubližoval, čo odmietla. Žalobkyňa sa o rozhodnutí okresného úradu dozvedela až z podania žalovaného. Z rozhodnutia nevyplýva, že k napadnutiu žalobkyne neprišlo, len že vzhľadom na okolnosti sa nepodarilo preukázať spáchanie skutku žalovaným. Predmetné napadnutie nebolo jediným fyzickým napadnutím žalobkyne zo strany žalovaného. Syn P. V. je v zahraničí len od mája 2021, dovtedy bol svedkom pravidelných útokov. Odmieta tvrdenie žalovaného, že ide o obojstranné konanie, vzájomné hádky a pod., žalobkyňa sa bojí prejaviť svoj názor, ozvať sa, aby nedošlo k prudkej reakcii. Neodkladné opatrenie svoj účel plní - žalobkyňa už nie je vo svojom obydlí bezprostredne ohrozovaná fyzicky ani psychicky. Následky konania žalovaného voči jej osobe však spracováva aj v súčasnosti.
6. Žalovaný dňa 09.11.2021 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že požiadal dcéru F., či by bola ochotná vystaviť písomné vyhlásenie, žiadnym spôsobom ju však nepresviedčal. Dcéra sa vyjadrila, že nechce poškodiť žiadnemu z rodičov, má obidvoch rovnako rada a preto to nechce podpísať. Žalovaný počas manželstva a tiež po jeho zániku dlhú dobu financoval chod domácnosti tým, že platil vodu, elektrinu, plyn, zabezpečoval drevo. Žalobkyňa len ľahostajne ignorovala jeho oprávnené požiadavky na to, aby sa na týchto nákladoch podieľali rovnako.
7. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 03.12.2021 uviedol, že bol dcérou strán sporu požiadaný, či by nebol ochotný priviesť palivové drevo na kúrenie do rodinného domu v B. A.. Žalovaný drevo zabezpečil a priviezol na vlastné náklady. Žalovaný na preukázanie tejto skutočnosti priložil čestné vyhlásenie P. Q., ktorý žalovanému pomáhal.
8. Uznesením č. k. 40C/60/2019-162 zo dňa 10.12.2021 súd prvej inštancie zrušil uznesenie č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 (ktorým nariadil neodkladné opatrenie). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 334 CSP a vecne tým, že prebiehajúce priestupkové konanie, ktorého predmetom malo byť fyzické napadnutie žalobkyne žalovaným, malo zásadný význam pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia, s ohľadom na význam tohto konania, následky prípadného krivého obvinenia a tiež s ohľadom na to, že predmetom útoku mal byť život a zdravie žalobkyne, ktoré sú najvýznamnejšie hodnoty a ochrane života a zdravia je potrebné dať prednosť pred ochranou vlastníckeho práva druhej strany. Z návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia a priloženého rozhodnutia Okresného úradu Trnava súd následne zistil, že dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia zmenili, keď došlo k rozhodnutiu v priestupkovom konaní tak, že toto konanie bolo zastavené, a teda dôkaz predložený žalobkyňou (oznámenie o priestupku) stratil relevanciu a zostávajúce predložené dôkazy, s ohľadom na protikladnosť tvrdení strán, nie sú dostatočné na preukázanie, že žalovaný zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Keďže súd po vykonaní ďalších dôkazov predložených žalovaným zistil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli dané, keď z následných vyjadrení strán a predložených dôkazov súdu vyplýva, že medzi stranami sporu dochádza vzájomne k osočovaniu a vzťahy medzi manželmi nie sú dobré, avšak medzi stranami je sporné, či nad rámec týchto vzájomných verbálnych útokov žalovaný neprimerane zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Fyzický útok žalovaného, ktorý udáva žalobkyňa, súd nemá za preukázaný, keď priestupkové konanie v tejto veci bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Čestné vyhlásenie syna P. súd posúdil s prihliadnutím na skutočnosť, že tento býva od mája 2021 v zahraničí, a teda jeho informácie o incidente môžu byť iba sprostredkované žalobkyňou. Z lekárskej správy tiež nevyplýva napadnutie žalobkyne žalovaným s výnimkou jej tvrdení uvedených lekárovi. Tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa má po údajnom útoku žalovaného zdravotné problémy, že dcéra strán sporu trpí agresívnym správaním žalovaného, hnevá sa na neho, že napadol matku, keď neboli doma, žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala (ani neosvedčila). Prebiehajúce priestupkové konanie malo zásadný význam pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi stranami síce nebolo sporné, že dcéra žalobkyne odmietla žalovanému podpísať čestné vyhlásenie, že nebola svedkom toho, že by žalovaný žalobkyňu napadol, súd však zobral do úvahy skutočnosť, že jej prehlásenie do spisu nedoručila ani samotná žalobkyňa, hoci dcéra strán sporu je de facto jediná, ktorá mohla byť svedkom zásahov žalovaného do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočností tvrdených žalobkyňou leží na žalobkyni a táto nepredložila súdu dostatočné dôkazy o ňou tvrdených skutočnostiach.
9. Proti uzneseniu č. k. 40C/60/2019-162 zo dňa 10.12.2021 podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nesprávne vyhodnotil dôkazy. Žalobkyňa uviedla, že pred priestupkovým orgánom každá strana sporu tvrdila niečo iné a priestupkový orgán nemohol matˇ za preukázané, či a ako sa priestupok stal. Pri incidente nebol žiadny priamy svedok (čo považuje za taktiku žalovaného, ktorý atakoval žalobkyňu prednostne v čase, keď nebol nik iný v dome). Existujú však ďalšie, hoci nepriame dôkazy, že tento incident sa naozaj odohral - zhoršený zdravotný stav žalobkyne, fakt, že vôbec žalobkyňa volala políciu a neskôr navštívila kvôli zdravotným ťažkostiam lekára, ale tiež dlhotrvajúce agresívne konanie žalovaného voči žalobkyni preukázané čestným prehlásením syna, ktorý so stranami sporu dlhodobo žil v spoločnej domácnosti. Ide o ďalší dôkaz vypovedajúci o tom, aké agresívne bolo po celú tú dobu správanie žalovaného voči žalobkyni,
ako aj samotnému synovi (žalovaný fyzicky napadol v októbri 2019 aj jeho), čo súd do úvahy nezobral. Na rozdiel od syna P., dcéra F. stále žila s oboma rodičmi v jednom dome a žalobkyňa ju chcela uchrániť pred hnevom žalovaného, ktorý by zákonite nastal, ak by si prečítal čestné prehlásenie dcéry popisujúce jeho vyčíňanie. Navyše, od leta 2021 navštevovala dcéra psychologičku, nakoľko sa cítila vplyvom agresívneho správania otca depresívne, kolísali jej nálady, cítila, že potrebuje odbornú pomoc. Žalobkyňa sa veľmi obávala, žeby jej aj to najstručnejšie čestne´ prehlásenie, ktoré by dcéra podala, mohlo v konečnom dôsledku neprimerane uškodiť kvôli agresívnej reakcii otca. Nakoľko však súd absenciu vyjadrenia dcéry strán sporu vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena, a nariadene ´ neodkladne´ opatrenie zrušil, čo malo ďalekosiahlo horšie následky (žalovaný sa opäť nasťahoval do spoločnej nehnuteľnosti a podmienky bývania sa závažne zhoršili), aké predpokladala žalobkyňa v prípade, žeby dcéra podpísala čestne´ prehlásenie a žalovaný by sa s ním oboznámil, žalobkyňa oslovila dcéru s návrhom, aby podpísala do predmetného súdneho konania čestné prehlásenie o skutočnostiach, ktorých bola svedkom, ako aj o spolužití rodičov v spoločnej nehnuteľnosti. Toto čestné prehlásenie nie je v rozpore s čestným prehlásením syna, ktoré takisto dosvedčuje, že dcéra bola svedkom agresie otca už v čase, keď bola maloletá. Ide teda o ďalší dôkaz toho, že v danom prípade nejde o to, že bývalý manželia „si nerozumejú“, ale o fakt, že žalovaný svojou agresiou neprimerane zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne. V predloženom čestnom prehlásení uviedla dcéra okrem iného: „ďalšie spolužitie otca a mamy v jednom dome pociťujem ako veľmi nebezpečne´, bojím sa, že jej zase ublíži, keď nebudem doma. Neželám si, aby spolu bývali.“. Žalobkyňa tiež doložila potvrdenie psychologičky, ktorú dcéra F. navštevovala od augusta 2021 do decembra 2021, pričom v potvrdení je zachytené aj obdobie, kedy žalovaný opustil spoločnú domácnosť. O tomto období sa dcéra vyjadrila u psychologičky slovami: „...žijem teraz len s mamou, s otcom to bolo horšie...otca vysťahovali tak mi je lepšie, mám viacej energie...“. Psychologička v potvrdení uvádza u dcéry depresívne epizódy, čo je pomerne závažne´ zhoršenie zdravotného stavu, a zlepšenie stavu uvádza dcéra po odchode otca zo spoločnej domácnosti. Psychologička cituje z výpovedí dcéry na jej sedeniach, pričom uvádza aj nasledovné: „...keď je to v rodine zlé, tak mi to spustí depresie...otec chytil mamu pod krk, sú rozvedení asi 2 roky...otec psychicky deptal mamu...“. Dcéra strán sporu sa vyjadrila aj k dovozu dreva, ktoré žalovaný prezentoval ako veľkú pomoc domácnosti, avšak pravdou je, že napriek povinnosti nezdržiavať sa v spoločnej nehnuteľnosti odmietol vydať dcére kľúče od garáže, vďaka ktorým by sa so žalobkyňou k drevu dostali. V danom prípade ide o psychické i fyzické zdravie žalobkyne, ale aj o psychické zdravie dcéry, ktorá už následkom spolužitia otca v jednej domácnosti a jeho agresívneho správania sa k matke (žalobkyni) má zdravotné problémy (depresívne epizódy). Po posúdení dôkazov vo vzájomnej súvislosti je zrejmé, že žalobkyňa nekontaktuje políciu či odborných lekárov len tak z dlhej chvíle, ale že v domácnosti sa deje niečo patologické, a nie je vhodné čakať, kým príde k ozajstnej tragédii. Napriek tomu, že žalobkyňa je fyzicky slabšia ako žalovaný, má právo na normálny život, bez strachu a obáv o svoje zdravie a život.
10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 22.02.2022. Odvolanie žalobkyne označil za nedôvodné, pričom zotrval na jeho argumentácii, ktorá bola podkladom pre zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. Mal za to, že listina predložená do súdneho konania, označená ako „Čestné prehlásenie“ zo dňa 05.01.2022, nie je podpísaná jeho dcérou F., pričom na dcéru je vyvíjaný až neprimeraný nátlak zo strany žalobkyne, ktorý rovnako viedol zrejme k tomu, že začala navštevovať psychológa. Žalobkyňa sa opakovane vyjadrila, že jej záujmom je zbaviť sa žalovaného, vylúčiť ho z užívania spoločných nehnuteľností, zatlačiť ho, aby prijal jej podmienky možného vyporiadania majetku patriaceho do BSM. Nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo zrušené, nepovažuje žalovaný za súladné s podmienkami primeranosti, proporcionality, efektívnosti, legality a legitimity, nakoľko jeho znenie hovorí výlučne v prospech žalobkyne a nijakým spôsobom neposkytuje ochranu práv žalovaného. Tvrdenia o (fyzickom) napadnutí sú len tvrdeniami žalobkyne, a napokon ani žiadna osoba to nevie potvrdiť. Žalovaný nesúhlasí s tým, že žalovaná sa snaží podsúvať, že útok sa stal, ale nebol preukázaný. Žalobkyňa sa snaží vykresliť žalovaného ako trvalého agresora, ktorý by sa mohol pomstiť každému, kto by svedčil proti nemu. Žalovaný uvedené výslovne popiera. Uviedol tiež, že incident v roku 2019 medzi ním a synom bol vyvolaný synom P., a teda reakcia žalovaného smerovala a bola obranou, a bez toho, že by syn nebol v danej situácii zasahoval neprimerane a neadekvátne, incident by sa zrejme vôbec nestal. Syn P. mal a má agresívne prejavy správania sa, a tieto problémy mal napríklad aj počas štúdia, kedy bol dokonca z daného dôvodu podmienečne vylúčený zo štúdia. Ako už uviedol, žalovaný nechce a nemusí byť so žalobkyňou v kontakte, nepotrebuje s ňou komunikovať, stretávať sa či byť v akejkoľvek inej interakcii, práve naopak, on sám má snahu sa v čo najväčšej miere tomu vyhýbať. Pokiaľ ide o dcéru, po nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný s dcérou v pravidelnom kontakte, a dokonca spoločne cestovali do Rumunska na pohreb sestry žalovaného v mesiaci október, kde strávili
niekoľko dní. Žalovaný je presvedčený, že dcéra by ako svedok pred súdom vypovedala úprimne a inak. Čestné vyhlásenie zároveň nie je možné v zmysle CSP považovať za dôkaz výpovede svedka, ani za jeho náhradu (tzv. písomné odpovedania svedka na otázky súdu). Nie je možné akceptovať a brať do úvahy to, ak sa vyhlasuje, že daná osoba nebola síce prítomná pri opisovaných okolnostiach, ale zároveň ich potvrdzuje. V tomto smere preto žalovaný navrhol, aby bola dcéra vypočutá ako svedok, a teda mal aj on možnosť klásť jej otázky a súd sa mohol s jej tvrdeniami bezprostredne oboznámiť. Pokiaľ ide o potvrdenie o návštevách psychológa - je z neho zrejmé len to, že rozvod a vzťahy medzi rodičmi sú pre dcéru jedným, nie jediným dôvodom pre tie stavy, ako ich opisuje. Ak by išlo o jediný dôvod, nepochybne by to bolo takto vyjadrené a potvrdené. Dcéra F. ukončila štúdium na strednej škole, pracuje v Bratislave, denne dochádza, čo sú zmeny v živote, ktoré rovnako môžu negatívne vplývať na život, správanie sa. Z potvrdenia nevyplýva, a napokon ani z čestného prehlásenia, kedy a aký dôvod viedol k začatiu sedení, koľko sa ich uskutočnilo, z akého dôvodu boli ukončené, prípadne, či sa v nich pokračuje. Tvrdenia žalobkyne o tom, že sa nevedeli dostať do garáže, že neodovzdal kľúče od nej a preto sa nevedela žalobkyňa „dostať po drevo, ktoré tam už bolo“, nie sú pravdivé. Žalobkyňa drevo jednoducho minula, na kúrenie neprispela, bolo a je pre ňu pohodlné, že to zabezpečil žalovaný. Žalovaný priniesol drevo nezištne, a to najmä kvôli dcére. Podľa žalovaného je dôvodné za danej situácie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonať pojednávanie a vypočuť ako svedkov tie osoby, ktorých čestné vyhlásenia boli a majú byť základom pre opätovné nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ a e/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalovaný použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne voči uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 40C/60/2019-162 zo dňa 10.12.2021 je dôvodné a odvolanie žalovaného voči uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 naopak za dôvodné považovať nemožno.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
21. Podľa čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach „ochranné opatrenie“ je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby: a) zákaz alebo úprava vstupu na miesto, kde má chránená osoba pobyt, kde pracuje, alebo ktoré pravidelne navštevuje alebo kde sa pravidelne zdržiava; b) zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; c) zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.
22. Predmetom konania na súde prvej inštancie vo veci samej je žaloba žalobkyne zo dňa 06.12.2019 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobkyňa v priebehu konania dňa 21.09.2021 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne, do právoplatného skončenia konania sp. zn. 40C/60/2019, nevstupovať na nehnuteľnosti v k.ú. B. A. zapísané na LV č. XXX, ako rodinný dom súp. č. XXXX na parcele č. 593/2 a pozemky p. č. 591/2 a 593/2. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (ktoré napadol odvolaním žalovaný) i neskôr vydaného uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia (ktoré napadla odvolaním žalobkyňa).
23. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu súd zistil nasledovné:
24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie B. A., obec B. A., okres Trnava vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností (rodinného domu a priľahlých pozemkov).
25. Z potvrdenia o oznámení zo dňa 20.10.2019 vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný začal fyzicky napádať svojho syna, sácať ho, syn sa mu v tom snažil zabrániť tým, že ho od seba odtláčal, na čo mu útočník rukami búchal po jeho rukách. Žalobkyňa sa snažila žalovaného oddeliť od syna tak, že mu odtláčala hlavu, nato ju on kopal nohami. Žalobkyňa lekársku pomoc nevyhľadala, nevedela uviesť, kam ju žalovaný kopal, pretože bola v šoku. Z lekárskej správy MUDr. B. A., chirurga, zo dňa 29.10.2019 vyplýva pomliaždenie ľavej ruky, zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako to udával pacient.
26. Z potvrdenia o oznámení zo dňa 25.06.2021 vyplýva, že žalobkyňa vykonala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
27. Z lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa bola v júni 2021 vyšetrená MUDr. D. V., chirurgom, MUDr. Z., neurológom a dňa 29.06.2021 bola vyšetrená MUDr. V. A., rádiológom. Žalobkyňa pri vyšetreniach udávala, že pred 4 dňami ju škrtil exmanžel, sťažovala sa na bolesti krku, závrate, že jej je na vracanie, bolestivú hybnosť hlavy. Chirurg uviedol, že rtg chrbtice je negatívne, doporučil neurologické vyšetrenie. Žalobkyni bol odporučený kľudový režim.
28. Z rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov sp. zn. OU-TT-OVVS2-2021/020582-004 zo dňa 18.08.2021 vyplýva, že Okresný úrad Trnava zastavil konanie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči obvinenému z priestupku P. V., ktorého sa mal dopustiť tým, že mal dňa 25.06.2021 po 18.00 hod. v rodinnom dome v B. A. fyzicky napadnúť svoju bývalú manželku T. V. tak, že ju mal chytiť zozadu jednou rukou za ruky, čím jej mal zamedziť bráneniu a druhou svojou rukou ju mal chytiť za krk, pričom ju mal stisnúť tak silno, že jej mal obmedziť prísun kyslíka, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví na blízkej osobe. Správny orgán konanie zastavil z dôvodu,
že spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Uviedol, že sa nepodarilo preukázať spáchanie skutku žalovanému a celá vec zostala v rovine tvrdenia žalobkyne proti tvrdeniu žalovaného.
29. Z čestného prehlásenia P. V., nar. XX.XX.XXXX, syna strán sporu, zo dňa 23.07.2021 vyplýva, že syn do mája 2021 býval spolu s rodičmi v rodinnom dome. Uviedol, že veľakrát bol osobne svedkom toho, ako otec verbálne napádal mamu vždy, keď ju stretol v dome, párkrát ju napadol aj fyzicky. Vyhrážal sa jej, že ju zničí, zabije, preklínal ju, vulgárne sa na jej adresu vyjadroval. Uvedené robil aj v prítomnosti jeho sestry F., a to aj v čase, keď bola ešte maloletá. Otec častokrát aj počas nočných hodín búchal vecami, a to aj so železnými vecami, všetkých zobudil, väčšinou bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Verbálne útočil aj naňho, v októbri 2019 ho fyzicky napadol pod vplyvom alkoholu, čo mama nahlásila na polícii. Následkom napadnutia mal zranenia, ktorých doba liečenia bola niekoľko dní, bol aj na lekárskom vyšetrení. S mamou je v kontakte, hovorí mu, že správanie otca je naďalej zlé, snaží sa otcovi vyhýbať, avšak nie vždy sa to dá, občas musí použiť aj kuchyňu. Koncom júna 2021 mu mama hovorila, že ju otec fyzicky napadol, škrtil ju. V tom čase okrem nich nebol nikto doma, mama to nahlásila na polícii, neskôr, keď toho bola fyzicky schopná, absolvovala lekárske vyšetrenie.
30. Z čestného prehlásenia F. V., nar. XX.XX.XXXX, dcéry strán sporu, zo dňa 05.01.2022 vyplýva, že dcéra býva spolu s rodičmi v rodinnom dome. Uviedla, že veľakrát bola osobne svedkom toho, ako otec verbálne napádal mamu vždy, keď ju stretol v dome, párkrát ju napadol aj fyzicky - bolo to v čase, keď ona nebola doma, zrejme, aby to nevidela. Naposledy to bolo v júni 2021. Po príchode domov, keď zistila, že otec na mamu fyzicky zaútočil, mu to vyčítala a dohovárala mu, pričom on sa vyhovoril, že ak by to bolo také zlé, prečo mama nešla do nemocnice. Človek, čo má čisté svedomie, by niečo také nepovedal. Mama bola v šoku, na lekárske vyšetrenie šla až o pár dní. Mama sa bojí, nerada je sama doma a užíva lieky na úzkosti a točenie hlavy. Posledné roky si všíma, ako situácia medzi rodičmi a prejavy agresivity otca spôsobili ujmu na fyzickom a psychickom zdraví matky. Otec sa aj v jej prítomnosti na matkinu adresu vulgárne vyjadruje, vyhráža sa jej, že ju zničí, zabije, preklína ju. Robil to aj v čase, keď ešte nebola plnoletá. Otec častokrát aj počas nočných hodín búcha vecami, a to aj so železnými vecami, väčšinou keď je pod vplyvom alkoholu. V októbri 2019 fyzicky napadol pod vplyvom alkoholu aj jej brata. Mama to nahlásila na polícii, no aj ona bola pri tom prítomná a nebolo to po prvýkrát, kedy sa snažila držať otca, aby nedošlo k horšiemu fyzickému ublíženiu. Ďalej uviedla, že veľmi ťažko znáša otcove správanie voči mame, ale aj voči nej a bratovi. Už dlhšie navštevuje z toho dôvodu psychologičku. Ďalšie spolužitie otca a matky v jednom dome považuje za veľmi nebezpečné. Bojí sa, že jej zase ublíži, keď nebude doma. Neželá si, aby spolu bývali.
31. V správe klinickej psychologičky Mgr. E. V. zo dňa 10.01.2022 je uvedené, že dcéra strán sporu navštevovala jej ambulanciu od augusta do decembra 2021. Na sedeniach bola verbálne spontánna, náladu mala kolísavú, prítomné boli depresívne epizódy. Hovorila aj o rodinných ťažkostiach, napätých vzťahoch: „keď je to v rodine zlé, tak mi to spustí depresie, nemáme dobré vzťahy v rodine, máme často konflikty, je to toxická domácnosť, rodičia sa často hádajú, otec chytil mamu pod krk, sú rozvedení asi 2 roky, otec psychicky deptal mamu, žijem teraz len s mamou, s otcom to bolo horšie, otca vysťahovali, tak mi je lepšie, mám viac energie...“.
32. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.
33. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP postačuje, ak je osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ohrozenej osobe sa poskytuje pomerne rýchla ochrana, aby nemusela opúšťať svoje obydlie. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán konania a dôkazov nimi predložených, keďže stanovisko odporcu je obvykle v zásade protichodné. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou (jej prepisom napr.) a podobne.
34. Podľa názoru odvolacieho súdu Civilný sporový poriadok nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t.j. nemožno vylúčiť, že by bol súd oprávnený vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený) fyzický útok s použitím násilia. Na jednej strane je potrebné zohľadniť fakt, že pri útokoch v domácnosti medzi partnermi zvyčajne nebývajú svedkovia a je ich ťažké preukazovať, ale na druhej strane je potrebné zachovať istú dávku opatrnosti pri rozhodovaní, pretože môže ísť o vykonštruované obvinenia smerujúcim k istému cieľu (napr. obmedzeniu rodičovských práv).
35. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu ako aj na priľahlý pozemok, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a ktorých vyporiadanie je predmetom sporu, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie v uznesení č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 mal za to, že žalobkyňa listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania preukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením. Za správny pritom možno považovať záver súdu prvej inštancie o povahe neodkladného opatrenia, a síce, že ide o neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP s prihliadnutím na časové súvislosti podaného návrhu a skutkové okolnosti prejednávanej veci.
36. Žalobkyni sa síce nepodarilo osvedčiť, že dňa 25.06.2021 došlo zo strany žalovaného k fyzickému útoku voči jej osobe (vzhľadom na rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov sp. zn. OU-TT-OVVS2-2021/020582-004 zo dňa 18.08.2021), no zo zhodných vyjadrení žalobkyne, plnoletej dcéry i plnoletého syna strán sporu jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa dlhodobo dopúšťa konania, ktoré neprimerane zasahuje do telesnej i duševnej integrity žalobkyne, a sekundárne aj ich toho času už plnoletých detí. Obe deti vo svojich čestných prehláseniach potvrdili, že otec sa smerom k ich matke správa nevhodne, veľakrát boli svedkami toho, ako otec verbálne napádal mamu, keď ju stretol v dome, a párkrát ju napadol aj fyzicky, vyhrážal sa jej, že ju zničí, zabije, preklínal ju, vulgárne sa na jej adresu vyjadroval. Tiež ich v nočných hodinách budil tým, že búchal vecami pod vplyvom alkoholu. Tiež bolo osvedčené, že syna v októbri 2019 fyzicky napadol (zhodné vyjadrenie žalobkyne a oboch detí).
37. Syn strán sporu zdieľal spoločnú domácnosť do mája 2021 a jeho výpoveď možno považovať za relevantnú vo vzťahu k dlhodobému spolužitiu členov domácnosti, nakoľko pri hodnotení ohrozenia telesnej a duševnej integrity, t. j dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP, sa spravidla posudzuje dlhšie časové obdobie, a nie len to, ktoré bezprostredne predchádza podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dcéra vo svojom čestnom prehlásení uviedla, že jej mama sa bojí a nerada je sama doma z dôvodu, že má obavy zo správania sa otca. Tiež uviedla, že si posledné roky všíma, ako situácia medzi rodičmi a prejavy agresivity otca spôsobili ujmu na fyzickom a psychickom zdraví matky. Ďalej uviedla, že veľmi ťažko znáša otcove správanie voči mame, ale aj voči nej a bratovi. Ďalšie spolužitie otca a matky v jednom dome považuje za veľmi nebezpečné. Bojí sa, že jej zase ublíži, keď nebude doma. Neželá si, aby spolu bývali.
Dcéra uviedla, že z uvedeného dôvodu navštevuje psychologičku. V správe psychologičky je pritom uvedené, že u dcéry boli prítomné depresívne epizódy, hovorila aj o rodinných ťažkostiach, napätých vzťahoch s tým, že otec psychicky deptal mamu. Spolužitie s otcom označila za horšie a naopak v čase, kedy sa otec (na podklade nariadeného neodkladného opatrenia) zo spoločnej domácnosti vysťahoval, situáciu zvládala lepšie. Ak žalovaný spochybňuje pravosť podpisu dcéry na čestnom prehlásení, ktoré predložila žalobkyňa, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na už vyššie priblížený charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy sa vyžaduje osvedčenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Žalovaný jednak relevantným spôsobom pravosť podpisu nespochybnil, jednak vykonanie dokazovania za účelom posúdenia pravosti podpisu tej-ktorej osoby na predloženom čestnom vyhlásení v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vzhľadom na krátkosť času, počas ktorého súd musí vyhodnotiť dôvodnosť podaného návrhu.
38. Takto priblížený skutkový stav veci podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňuje dočasnú úpravu pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia. Konanie jedného člena rodiny za takýchto okolností fakticky obmedzuje kvalitu života zvyšných členov rodiny. Z hľadiska presvedčivosti dôkazov, je pri čestných vyhláseniach detí potrebné prihliadať na ich vek, pri ktorom je predpoklad, že sú dostatočne rozumovo vyspelé vyjadriť svoj názor samostatne. Vyjadrenia troch členov domácnosti podporené ďalšími dôkazmi vytvárajú ucelený pohľad na intenzitu nevhodného správania sa žalovaného voči svojmu okoliu počas dlhšieho obdobia. Žalobkyňa v danom type konania osvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ohrozenie telesnej i duševnej integrity zo strany žalovaného spočíva v jeho prejavoch verbálnej i neverbálnej povahy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života adresátov týchto nevhodných prejavov, najmä žalobkyne. Žalobkyňa osvedčila, že správanie sa žalovaného voči nej je traumatizujúce, nevplýva dobre na jej psychický stav, pričom iná forma obmedzujúceho opatrenia vzhľadom na spolužitie v jednej domácnosti nie je možná (návrhom sa ani nepožaduje). Odvolací súd má za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila, že konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu telesnej i duševnej integrity jej osoby, a to v takej intenzite, ktorá odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ CSP.
39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 40C/60/2019-83 zo dňa 22.09.2021 ako vecne správne potvrdil a zároveň napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 40C/60/2019-162 zo dňa 10.12.2021 zmenil tak, že návrh žalovaného zo dňa 05.10.2021 na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o obmedzení doby trvania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Za daného stavu dočasné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv, i práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia, pretože jeho legitímnym cieľom je zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany duševného zdravia žalobkyne pred správaním žalovaného. Osvedčené právo na ochranu pokojného bývania žalobkyne (a sekundárne i dcéry strán sporu) má prednosť v kolízii pred vlastníckym právom žalovaného.
40. O trovách odvolacieho konania potom (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o trovách konania prvoinštančného) odvolací súd nerozhodoval, nakoľko tu šlo len o čiastkové (tzv. procesné) rozhodnutie v konaní majúcom pokračovať, v ktorom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
41. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).