Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3PP-46-2018.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3PP/46/2018
Uznesenie
Okresný súd Levice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Šmrholu a prísediacich sudcov Róberta Kyšku a Mgr. Petra Podhorského, v trestnej veci odsúdeného R. J. o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2018 v ÚVTOS Želiezovce, takto
rozhodol:
Podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona, súd návrh odsúdeného R. J., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom T. XXX, t.č. v E. Z., o podmienečné prepustenie z výkonu súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 6 / šesť / rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T 92/2014 zo dňa 26.02.2015, právoplatným dňa 26.02.2015, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený R. J. podal dňa 26.10.2018 na Okresný súd Levice návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že z uloženého trestu doteraz vykonal 2/3.
Odsúdený na verejnom zasadnutí trval na prejednaní návrhu a dodal, že chce ísť domov a zamestnať sa. Vo výkone trestu je už veľmi dlho.
Vykonaným dokazovaním z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Želiezovce súd zistil, že vo výkone trestu odňatia slobody sa odsúdený nachádza od 17.10.2013, lehotu na podmienečné prepustenie mal splnenú dňom 28.03.2017. Menovanému bol do aktuálneho výkonu trestu započítaný výkon trestu od 28.03.2013 do 10.03.2015. Do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený dňa 26.11.2013. Vzhľadom k jeho pozitívnemu postoju k programu zaobchádzania bol dňa 10.09.2014 umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“, dovtedy bol umiestnený na výkon trestu do diferenciačnej skupiny „C“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa aktuálne plnia priebežne v oblasti zaraďovania do práce, v oblasti vzťahov s vonkajším prostredím sa neplnia a v ostatných oblastiach sa plnia čiastočne. Svoj voľný čas trávi pasívnym oddychom, sledovaním televíznych programov a hraním spoločenských hier. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Medzi odsúdenými je znášanlivý, konfliktné situácie zaznamenané neboli. Svoj voľný čas trávi najmä odpočinkom, sledovaním televízneho vysielania a hraním športových hier. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol 14-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol.
Pracovne je zaradený na stráženom pracovisku triedenia plastových obalov, kde je jeho pracovná morálka na požadovanej úrovni. Jeho aktivita pri plnení programu zaobchádzania 2 3PP 46/18
nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni. Do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov sa zapája. Resocializačná prognóza u menovaného je nepriaznivá s poukazom na opakované páchanie trestnej činnosti, dlhodobú nezamestnanosť, absenciu rodinného zázemia, nevyhovujúce ekonomické podmienky pred výkonom trestu odňatia slobody a užívanie návykových látok pred výkonom trestu odňatia slobody. Na základe celkového hodnotenia menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a neodporúča sa jeho podmienečné prepustenie.
Ďalej súd z fotokópií nariadenia výkonu trestu zistil, že odsúdený bol dodaný do výkonu väzby príslušníkmi PZ dňa 29.03.2013, trest nastúpil dňa 10.03.2015 a z odpisu z registra trestov vyplýva, že v minulosti sa 8-krát dostal do rozporu so zákonom.
Z oboznámeného rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T 92/2014 zo dňa 26.02.2015 vyplýva, že R. J. bol právoplatne odsúdený pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona a iné, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Prokurátor s poukazom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu navrhol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnuť.
Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život /materiálne podmienky/ a a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody /formálna podmienka/.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pre vyhovenie návrhu o podmienečné prepustenie musia byť súčasne splnené formálne a materiálne podmienky.
Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku / výkon dvoch tretín uloženého trestu /, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok - a to preukázať určitý stupeň polepšenia a v budúcnosti viesť riadny život. Správanie sa a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu je na požadovanej úrovni. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa plnia priebežne v oblasti zaraďovania do práce, v oblasti vzťahov s vonkajším prostredím sa neplnia a v ostatných oblastiach sa plnia čiastočne. Aktivita menovaného pri plnení jednotlivých cieľov programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni. Podľa názoru súdu odsúdený nepreukázal polepšenie, bol vedený k uvedomeniu si dôsledkov páchania trestnej činnosti, pričom neprejavil záujem, aby sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli 3 3PP 46/18
k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený. O aktivity pedagogického pôsobenia sa zapája ojedinele, aj to na podnet väzenského personálu. Počas aktuálneho výkonu si vytvoril v 14-tich prípadoch podmienku k udeleniu disciplinárnej odmeny. Disciplinárne potrestaný nebol. Resocializácia u odsúdeného je nepriaznivá z dôvodu opakovane páchanej trestnej činnosti. Jeho prístup k plneniu programu zaobchádzania nepoukazuje na pozitívne zmeny v postojoch k vlastnej resocializáii. V individuálnej práci s ním sa doposiaľ podarilo dosiahnuť len čiastočné pozitívne zmeny v hodnotovej orientácii. S poukazom na záver hodnotenia riaditeľa ústavu, tento neodporučil podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného R.
Podľa názoru súdu odsúdený sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu prispôsobil len formálne, nechce sa napraviť a viesť riadny život. Pri spracovaní programu zaobchádzania odsúdený sám nenavrhol aktivity, o ktoré by mal počas výkonu trestu záujem, doposiaľ bol síce 14-krát disciplinárne odmenený, avšak podmienky k udeleniu disciplinárnych odmien si doposiaľ vytvoril len v oblasti zaraďovania do práce.
Od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Aktuálne dodržiava ústavný poriadok, ale len za múrmi výchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestu sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti.
Ako vyplýva z odpisu registra trestov, odsúdený R. J. sa už v minulosti viackrát dostal do rozporu so zákonom, opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti, pričom tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za uplynulé obdobie, neviedli k jeho náprave a prevýchove.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T 106/2013 zo dňa 17.10.2013, právoplatného dňa 17.10.2013 vyplýva, že R. J. bol uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno a/, f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 18.12.2012. Po prepustení z výkonu trestu sa opätovne dostal do rozporu so zákonom, keď dňa 25.03.2013 spáchal zločin krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona a iné, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T 92/2014 zo dňa 26.02.2015, právoplatným dňa 26.02.2015 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti vykonáva. Opakovane sa dopustil trestných činov, pričom sa očakávalo, že už sa bude vyhýbať protiprávnemu konaniu, čo sa však nenaplnilo.
Súd mal za to, že pre spoločnosť tu je odôvodnený predpoklad zvýšeného rizika recidívy odsúdeného. V minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a to dňa 14.06.2007 uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5Pp 59/2007, pričom mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní 24 mesiacov, avšak po prepustení z výkonu trestu sa opätovne dostal do rozporu so zákonom / rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T 126/2008 zo dňa 05.02.2009, právoplatným dňa 05.02.2009, pre trestný čin sexuálneho násilia § 200 Trestného zákona /. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Pp 59/2007 4 3PP 46/18
bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a zvyšok trestov z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T 99/2006 zo dňa 22.08.2006, právoplatného dňa 09.09.2006 a z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T 99/2005 zo dňa 07.11.2005, právoplatného dňa 12.01.2006 mu boli dňa 04.05.2010 nariadené vykonať.
Z uvedeného teda vyplýva, že porušil podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa očakávalo, že bude schopný po prepustení viesť riadny život občana, čo sa však nenaplnilo. V danom prípade prognóza do občianskeho života u odsúdeného nie je priaznivá.
Keďže neboli splnené všetky materiálne podmienky podmienečného prepustenia zo strany odsúdeného, zakotvené v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, nemožno od neho dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život a že nebude v trestnej činnosti pokračovať.
Vzhľadom na umiestnenie odsúdeného v ÚVTOS v Želiezovciach za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia je potrebné, aby prejavil ešte dostatočnú snahu po náprave. Súd podľa § 66 odsek 2 Trestného poriadku, prihliadol aj na typ ústavu a stupeň jeho stráženia a má za to, že v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie.
S poukazom na horeuvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom
stráženia, nakoľko si nevytvoril podmienky na podmienečné prepustenie a preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 3PP 46/2018. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre. Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne. Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor. Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť 5 3PP 46/18
späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť. Uznesenie možno napadnúť pre a) nesprávnosť niektorého jeho výroku, b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.