Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Csr-4-2017.pdf
PDF · 84.52 KB
No categories available
10Csr/4/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkýň 1) S. P., K.. X. Q. XXXX, a 2) S. P., K.. XX. Q. XXXX, obidve bytom XXX XX P., R. XX, zastúpené JUDr. Oľgou Jankovičovou, advokátkou, 962 71 Dudince, Okružná 160, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., 811 04 Bratislava, Kubániho 16, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Krížna 56, IČO: 45 744 939, sp. zn. 304/07/16 zo dňa 10. apríla 2017.
Žalobkyne 1) a 2) m a j ú n á r o k na plnú náhradu trov konania od žalovaného.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne žiadajú o zrušenia rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 304/07/16 zo dňa 10. apríla 2017, ktorým boli zaviazané zaplatiť žalovanému sumu 1.181,43 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou z titulu zmluvy o úvere. Tvrdia, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, čo mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Argumentujú, že zmluva uzavretá so žalovaným je neplatná od počiatku, lebo obsahuje neprijateľné podmienky, úžernícky úrok a splátka nie je rozdelená na istinu a úrok.
2. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Argumentuje, že dohodnutá odplata v zmluve podstatne neprevyšuje priemernú odplatu na finančnom trhu a zároveň v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienku, lebo ide o cenu plnenia. Odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, podľa ktorého splátka nemusí obsahovať členenie na istinu, úrok a poplatky.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodcovským rozsudkom, zmluvou o úvere, rozhodcovským spisom Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 304/07/16, i ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné:
4. Rozsudkom sp. zn. 304/07/16 zo dňa 10. apríla 2017 uložil Slovenský arbitrážny súd žalobkyniam zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 1.181,43 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. decembra 2013 (i náhradu trov rozhodcovského konania). Podľa doručeniek nachádzajúcich sa v rozhodcovskom spise rozsudok prevzala žalobkyňa 1) dňa 16. mája 2017 a žalobkyňa 2) dňa 15. mája 2017. V rozhodcovskom spise sa nachádza zmluva o úvere uzavretá stranami dňa 18. decembra 2013, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyniam sumu 1.020 Eur a žalobkyne vrátiť ju s úrokom 70,01 % ročne v 42 mesačných splátkach po 54,65 Eur. Žalovaný zároveň uzavrel so žalobkyňami (s každou samostatne) dňa 18. decembra 2013 rozhodcovské zmluvy, ktoré v bode 5 stanovili, že spory alebo nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere budú riešené
na základe výberu strany podávajúcej žalobu buď na príslušnom súde v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred jedným z uvedených rozhodcovských súdov (Rozhodcovským súdom v Bratislave, Slovenským arbitrážnym súdom, Victoria rozhodcovský súd v Žiline alebo Rozhodcovským súdnym dvorom). Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy boli žalobkyne oprávnené od tejto zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia aj bez uvedenia dôvodu. V bode 8 žalobkyne vyhlásili, že boli riadne informované o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy a rozumejú poučeniu, ktoré obsahovalo opis priebehu konania pred rozhodcovským súdom. Dňa 1. júla 2016 podal žalovaný voči žalobkyniam žalobu na Slovenský arbitrážny súd o zaplatenie sumy 1.181,43 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou z titulu zmluvy o úvere.
5. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah strán ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo predmetom rozhodcovského konania bol nárok z úverovej zmluvy, v rámci ktorej žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalobkyne v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonali v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Na konanie sa preto použije zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 uvedeného zákona.
6. Súd konštatuje, že žalobkyne podali žalobu v zákonnej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (16. mája 2017, resp. 15. mája 2017) uvedenej v § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., lebo podľa obálky ju podali na pošte dňa 14. júna 2017.
7. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť podaná z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 pod písm. a) - l) zákona č. 335/2014 Z. z. Jedným z nich (písm. i)) je dôvod namietaný žalobkyňami, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Okrem toho je v zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd povinný ex offo vždy preskúmať aj dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) až l) uvedeného zákona. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/20014 Z. z. je dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod jej neplatnosti. Súd primárne k ex offo preskúmal platnosť rozhodcovskej zmluvy, lebo v prípade naplnenia tohto dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc vo veci strán rozhodovať, a preto je irelevantné, či vec posúdil v rozpore so všeobecnými záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa (ako namietajú žalobkyne).
8. Podľa prechodného § 73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z. z. sa na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy použijú predpisy účinné v čase jej uzatvárania, a preto nemožno posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy v tejto veci podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý sa stal účinným až po jej uzavretí (dňa 1. januára 2015). Preto treba posudzovať „iný dôvod neplatnosti“ ako to predpokladá zákon. V deň uzavretia rozhodcovskej zmluvy (18. decembra 2013) upravoval možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý považoval za neprijateľnú podmienku rozhodcovskú doložku vyžadujúcu od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a preto ak súd vyhodnotí, že rozhodcovská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, je naplnený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/20014 Z. z.
9. Z dôvodu vylúčenia vydania prekvapivého rozhodnutia ( žalobkyne neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nenamietali) vyzval súd žalovaného, aby sa vyjadril k platnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy, najmä jej individuálneho dojednania so žalobkyňami. Žalovaný uviedol, že rovnaká rozhodcovská zmluva bola opakovane posúdená ako platný právny úkon, napr. Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17Co/919/2015. V citovanej časti rozhodnutia tu krajský súd dospel k záveru, že obdobná rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná, lebo bola uzavretá na samostatnej listine, dlžník bol o rozhodcovskom konaní riadne poučený a z dokazovania nevyplynulo, že by bol spotrebiteľ nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy prinútený, resp. že by bolo poskytnutie úveru podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka rozhodcovská zmluva vyžadujúca od
spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Predložené rozhodcovské zmluvy síce dávajú v prípade sporu možnosť výberu medzi súdom a rozhodcovským súdom, ich praktickým dôsledkom je napriek ich formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Žalobkyniam je ako spotrebiteľom možnosť výberu poskytnutá len ak majú samé záujem viesť spor, teda ak sa samé rozhodnú stať sa žalobcom a niečo od zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude napokon mať právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy dodávateľ (žalovaný), lebo miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľov, pretože dominantnou je tu povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu zo zmluvy spotrebiteľom je tak skôr teoretická. Pretože ako žalobca bude v drvivej väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou zmluvou prakticky nanúti spotrebiteľovi (žalobkyniam) podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu výberom medzi do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi. V prípade podania žaloby na rozhodcovskom súde žalovaným v postavení dodávateľa (ako to bolo i tu) nemajú žalobkyne v postavení spotrebiteľa možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, lebo po podaní žaloby na rozhodcovský súd už nemôžu využiť možnosť riešenia sporu v súdnom konaní. Preto má súd za to, že rozhodcovské zmluvy nútia žalobkyne ako spotrebiteľky riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní, preto sú neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.
11. Súd skúmal i to, či boli rozhodcovské zmluvy individuálne dojednané, čo by vylučovalo ich neprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažuje také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho obsah. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ťaží dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní jednotlivých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy žalovaného ako dodávateľa. Žalovaný však na preukázanie individuálneho dojednania rozhodcovských zmlúv nepredložil súdu žiaden dôkaz. Poukázal len na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy v ním rozhodovanom prípade vyvodil z vykonaného dokazovania. Záver o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy však nemožno z uvedeného rozhodnutia paušálne vyvodiť, ale treba v každom jednotlivom prípade na základe dokazovania ustáliť, či boli jednotlivé zmluvné ustanovenia zmluvy dohodnuté individuálne alebo nie. Preto súd v tejto veci pre neunesenie dôkazného bremena žalovaného nepovažuje uzavreté rozhodcovské zmluvy za individuálne dojednané.
12. Pre úplnosť súd dodáva, že rozhodcovské zmluvy boli so žalobkyňami uzavreté v rovnaký deň ako zmluva o úvere a všetky pripravil žalovaný na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpísali údaje o konkrétnom spotrebiteľovi. Žalobkyne nemali žiadnu možnosť zmeniť obsah takto vyhotovenej rozhodcovskej zmluvy a to, že podpísali rozhodcovskú zmluvu v deň uzavretia zmluvy o úvere, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či im rozhodcovská zmluva nebola predložená súčasne so zmluvou o úvere a uzavretie zmluvy o úvere nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti odmietnuť ju. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že žalovaný mal ako dodávateľ predložiť žalobkyniam návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, aby bolo dostatočne zrejmé, že sa spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, a poskytnúť mu informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Tu súd odkazuje i na právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 3CoE/18/2014 zo dňa 5. marca 2014, ktorý v obdobnej situácii a uviedol, že rozhodcovská zmluva musí byť uzavretá v takej podobe, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že spotrebiteľ mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Súd poukazuje i na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v uznesení č. k. 12CoE/14/2014-41 zo dňa 30. apríla 2014, podľa ktorého uzavretie rozhodcovskej zmluvy na osobitnej listine v ten istý deň ako zmluvy o úvere nie je dostatočný dôkaz o vôli spotrebiteľa pristúpiť na osobitný spôsob rozhodovania sporu (v rozhodcovskom konaní), lebo aj rozhodcovská zmluva má povahu formulárovej zmluvy. Zo zmluvy možnosť jej odmietnutia nevyplýva. Aj samotné vyhlásenie žalobkýň v rozhodcovskej zmluve, že boli riadne informované o následkoch jej podpisu má formulárovú povahu, lebo je vopred vyhotovené žalovaným ako dodávateľom a neodráža skutočný prejav vôle žalobkýň. Preto súd nepovažuje rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, keďže žalobkyne jednoznačne nemohli ovplyvniť jej obsah a žalovaný nepreukázal opak.
13. K možnosti žalobkýň odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy uvedenej v bode 7. rozhodcovskej zmluvy súd uvádza, že ak rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto vadný právny úkon nevyvolá žiadne zamýšľané účinky a jeho neplatnosť nastáva od počiatku a od takéhoto právneho úkonu nie je ani možné odstúpiť.
14. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ale s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby toto ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Rozhodcovské zmluvy neboli so žalobkyňami ako spotrebiteľkami individuálne dojednané, a preto ich súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že uzavreté rozhodcovské zmluvy sú absolútne neplatné, lebo obchádzajú ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach a sami predstavujú neprijateľnú podmienku, keďže v rozpore so zákonom nútia žalobkyne ako spotrebiteľky riešiť spory s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.
15. Neplatnosť rozhodcovských zmlúv je dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z., a preto súd žalobe vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil. S ostatnými argumentmi strán ohľadom dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. sa súd nezaoberal, keďže rozhodcovský súd nebol vôbec oprávnený vo veci konať, čo predstavuje primárny dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku.
16. Náhradu trov konania súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plne úspešným žalobkyniam od žalovaného v plnej výške. O vyčíslení trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.