Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/373/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu V. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v T., M. XXX/ XXX, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6, proti žalovanému: MM ALFA, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Dopravná 2, IČO: 45 629 641, zastúpenému splnomocneným zástupcom V. W., narodeným XX.XX.XXXX, bývajúcim v T., M. XXX, o strpenie výkonu práva podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/34/2012-570 zo dňa 22.5.2017 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/34/2012-570 zo dňa 22.5.2017 uložil žalovanému (ako vlastníkovi pozemku - parcely C KN č. XXXX/XX o výmere 167 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie T.), povinnosť strpieť vstup žalobcu v rámci výkonu práv podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka na vykonanie opráv, úprav a údržby kanalizačnej prípojky a žumpy (príslušenstva domu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky P. H., so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele E. č. XXXX/X o výmere 157 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie T.) a to opravou a obnovením časti kanalizačnej prípojky, nachádzajúcej sa na tejto parcele, ako aj prehradením žumpy, nachádzajúcej sa sčasti na tejto parcele odpadovou rúrou a jej následným zasypaním tak, aby kanalizačná prípojka spĺňala podmienky stanovené osobitnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť oznámiť žalovanému začatie vykonávania prác najmenej 10 dní vopred s tým, že žalobca na vykonanie prác má lehotu 30 dní. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa po úprave žaloby, ktorá bola pripustená uznesením 3.7.2014 domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Poukázal, že v roku 2007 uzatvoril s ďalšími spoluvlastníkmi a pôvodnými žalovanými V. W. a P. W. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola parcela K. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2, kat.úz. T., pričom sa dohodli na zriadení vecného bremena, spočívajúceho vo vyhradení práva vstupu na parcelu v prospech predávajúcich V. L., P. H. a žalobcu, nakoľko na parcele sa nachádza kanalizačný vpust v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť. Kupujúci boli oboznámení so stavom kanalizačného vpustu a zaviazali sa umožniť predávajúcim vstup na parcelu v prípade potreby bežnej údržby, opravy a čistenia kanalizácie. Toto vecné bremeno bolo zapísané na LV č. XXXX k.ú. T.. Dom žalobcu sa nachádza na parcele K. XXXX/X, súp. č. XXXX a je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. T.. Je pritom napojený na kanalizačnú prípojku, ktorá prechádza aj pozemkom

parcela K. XXXX/XX vo vlastníctve žalovaného. Výzvami zo dňa 25.10.2010 a 28.11.2011 bol žalobca vyzvaný Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s., závod Rožňava na priame pripojenie na verejnú kanalizáciu z dôvodu, že bolo zistené, že dochádza k vypúšťaniu žumpy do stokovej siete cez revíznu šachtu s poukazom na § 23 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z.. Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. žalobcovi oznámila, že na odstránenie nezákonného stavu bude postačovať prehradenie žumpy odpadovou rúrou tak, aby došlo k vylúčeniu žumpy z kanalizačného obvodu. Na žumpu boli v minulosti totiž napojené kanalizácie viacerých domov. V súčasnosti žalobca je sám napojený na žumpu a v snahe zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd v súlade so zákonom, oznámil pôvodným žalovaným a vlastníkom pozemku, že chce vykonať prehradenie žumpy, čím by sa vylúčila z kanalizačného obvodu. Napriek existencii vecného bremena však žalovaný neumožnil žalobcovi prístup ku kanalizačnému vpustu a žumpe za účelom jej prehradenia, ale sám odkryl a zalial betónom časť kanalizačnej prípojky

- odpadovej rúry vedúcej od žumpy k revíznej šachte a tým došlo k znemožneniu odtoku odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odpadové vody zostávali stáť v žumpe.

3. Pôvodná žaloba smerovala proti žalovaným V. W., P. W., počas konania však došlo k zmene vlastníckeho práva k parcele K. XXXX/XX, vlastníkom sa stal žalovaný, a preto žalobca navrhol pripustil zmenu žaloby, ako aj zmenu strán sporu, o čom bolo rozhodnuté 3.7.2014 uznesením Okresného súdu Rožňava 2Co/851/2014-354 zo dňa 3.7.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 2Co/851/2014-354 zo dňa 3.11.2014.

4. Žalobca počas konania podal návrh aj na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému (pôvodnému) odstrániť nasypaný štrk zo žumpy a túto vyčistiť, aby mohla byť kanalizačná prípojka užívaná. Okresný súd aj Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd nariadil žiadané predbežné opatrenie a uložil pôvodnému žalovanému nasypaný materiál zo spornej žumpy odstrániť a túto riadne vyčistiť, avšak po zmene žaloby a zmene vlastníctva sporného pozemku bolo nariadené predbežné opatrenie voči žalovanému zrušené najmä z dôvodu, že došlo k zmene vlastníctva, a teda pôvodný žalovaný už nemohol vypratať zasypanú žumpu, nakoľko sa nachádzala na pozemku nového vlastníka.

5. Žalobca zdôraznil, že kanalizačná prípojka vedúca od jeho rodinného domu do žumpy a následne ďalej do revíznej šachty tvorila súvislý úsek slúžiaci na odvádzanie odpadových vôd do doby, kým ju pôvodný žalovaný nepoškodil. Kanalizačná prípojka, ako aj žumpa tvoria príslušenstvo nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp.č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Na spriechodnenie kanalizačnej prípojky a na jej užívanie v súlade s právnymi predpismi je potrebné jej spriechodnenie v časti, kde pôvodný žalovaný ju svojvoľne prerušil a zabetónoval. Ďalej je potrebné prehradiť v súčasnej dobe už zasypanú žumpu na základe nezákonného zásahu odpadovou rúrou, pričom by nešlo o žiadne vybudovanie novej kanalizačnej prípojky, ale len o údržbu a opravu existujúcej.

6. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť, namietal, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k žumpe a nepreukázal ani tvrdenia, že na parcele č. XXXX/XX sa nachádza kanalizačná prípojka a v prípade, že by sa tam aj nachádzala, jednalo by sa o stavbu zrealizovanú bez príslušného povolenia

- čiernu stavbu na cudzom pozemku. Preto žalovaný aj požiadal stavebný úrad o nariadenie odstránenia stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon. Žalovaný tiež poukázal na znenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že žalobca nevlastní a neužíva žiaden pozemok, ktorý by bol susediacim pozemkom so žalovaným. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo ku kanalizačnej prípojke a ak odvodzoval svoje vlastnícke právo od vlastníctva žumpy, tak žumpa v minulosti slúžila na odkanalizovanie viacerých stavieb a bola v spoluvlastníctve vlastníkov týchto stavieb. Akýkoľvek spor súvisiaci s užívaním, údržbou a obhospodarovaním žumpy, by bol spoluvlastníckym sporom a nie sporom podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca, ako vyplýva zo žaloby, nechce vykonať na pozemku iba údržbu údajne existujúcej kanalizačnej prípojky a žumpy, ale aj ich úpravu, najmä prehradenie žumpy odpadovou rúrou, teda chce dosiahnuť nový a odlišný stav od pôvodného, kedy žumpa nebude súčasťou stavby, ale namiesto nej sa dostavia nová časť odpadovej rúry, ktorá tam doposiaľ nebola. Požadovaný vstup na pozemok žalovaného okrem toho nemá atribút nevyhnutnosti, pretože žalobca môže odvádzať odpadovú vodu zo stavby iným spôsobom a žaloba nevymedzuje nevyhnutnú dobu, ani mieru vstupu na pozemok. Žalovaný navrhol aj vyriešenie veci vybudovaním novej kanalizačnej prípojky, ktorá by bola vedená cez parcelu XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu a napojená by bola na parcelu XXXX/XX, ktorá je vo spoluvlastníctve vlastníkov priľahlých stavieb a slúži ako spoločná cesta v telese, v ktorej sú umiestnené inžinierske siete, pričom sa bol ochotný aj podieľať čiastočnou

úhradou nákladov na vytvorenie tejto kanalizácie. K zmieru, ani k mimosúdnej dohode nedošlo, pretože žalobca s navrhovaným riešením nesúhlasil.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 127 ods. 3, § 151 n/ ods. 1,2 § 6 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu a jeho manželky a Lesov š.p. Košice, ktorej vklad bol povolený 30.4.1999, vnútorná kanalizácia kupovaného rodinného domu bola pripojená na verejnú kanalizáciu, a preto podľa § 2 a/ ods. 3 vyhl.č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá bola účinná do 31.10.2002, možno konštatovať, že sa jednalo o kanalizačnú prípojku, nakoľko sa touto odvádzali odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie až po zaústenie do stokovej siete verejnej kanalizácie, aj keď kanalizačná prípojka prechádzala od rodinného domu žalobcov do žumpy a pokračovala zo žumpy po revíznu šachtu. Žalobca zmluvou nadobudol okrem rodinného domu aj kanalizačnú prípojku do spoluvlastníctva, nakoľko sporná žumpa slúžila na odvádzanie odpadových vôd z vnútornej kanalizácie viacerým nehnuteľnostiam. Súd konštatoval, že žalobca spolu so svojou manželkou je vlastníkom rodinného domu súp.č. XXXX a jeho príslušenstva - kanalizačnej prípojky, ktorou sa odvádzajú odpadové vody, samotná žumpa napojená na kanalizačné rozvody ostala súčasťou hlavnej veci, aj keď bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, a to všetkých, ktorí odvádzali do nej odpadovú vodu. Ani zmenou vlastníckeho práva k spornému pozemku nedošlo k zániku vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke, ako aj k samotnej žumpe, a teda vlastnícke právo nemohlo prejsť na nadobúdateľa pozemku V. W. a jeho manželky. Svedčí o tom aj prevod sporného pozemku na žalovaného, kde kataster nepovolil vklad žumpy, nakoľko pôvodný žalovaní k nej nepreukázali vlastnícke právo. O vlastníctve žalobcu k žumpe svedčí aj dohoda o zriadení vecného bremena (článok V. kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, jeho manželkou, Q. W., D. W., V. L., ako predávajúcimi a V. W. a P. W. ako kupujúcimi o zriadení vecného bremena ).

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva, právo na ochranu môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne alebo každý samostatne, prípadne aj niektorý z nich bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, preto aj keby žalobcovi svedčí len spoluvlastnícky podiel k žumpe a kanalizačnej prípojke spolu s ďalšími osobami, sám sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Evidentne žalovaný tým, že vykonal zásahy do jestvujúcej kanalizačnej prípojky uskutočnil útočnú svojpomoc, ktorá nie je dovolená. V konaní totiž bolo preukázané, že pred zásahom pôvodného žalovaného V. W. žalobca odvádzal odpadové vody kanalizačnou prípojkou, ktorá ústila do žumpy a následne kanalizačná rúra pokračovala zo žumpy do revíznej šachty. Tento spôsob odvádzania odpadových vôd bol namietaný vodárňami a nebol v súlade so zákonom, preto bol žalobca vyzývaný na nápravu daného stavu, ktorú nápravu aj chcel uskutočniť.

10. K námietkam žalovaného v konaní súd uviedol, že aj keď rodinný dom žalobcu, ktorý sa nachádza na parcele XXXX/X bezprostredne nesúvisí so sporným pozemkom K. č. XXXX/XX, žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Aj keď je aktívna legitimácia určená osobou suseda stavby alebo pozemku, právny poriadok pojem sused nedefinuje, ale z hľadiska poskytnutia ochrany tretím osobám je potrebné tento pojem vysvetľovať extenzívne. Susedom nie je len bezprostredný sused, ktorý má s vlastníkom spoločnú hranicu pozemku, ale aj ten, koho stavba alebo pozemok sú výkonom vlastníckeho práva ohrozené. K námietke žalovaného, že žalobca chce zriadiť, vybudovať novú kanalizačnú prípojku, súd uviedol, že z vykonaného dokazovania to nevyplynulo, pretože na pozemku žalovaného sa nachádza objekt žumpy, do ktorého je zaústené kanalizačné potrubie, smerujúce od rodinného domu žalobcu. Za jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz o existencii tejto kanalizačnej prípojky možno považovať aj výzvy vodární a kanalizácie, aby žalovaný odstránil protiprávny stav, keď súčasťou kanalizačného potrubia, ktorým odvádzal odpadovú vodu, bola aj žumpa. Žalobca sa snažil protiprávny stav napraviť tým, že chcel vylúčiť žumpu z kanalizačného potrubia, pričom pred podaním žaloby sa domáhal vstupu na pozemok žalovaného práve za účelom vykonania opravy kanalizačného potrubia tak, aby spĺňalo požiadavky upravené v zákone o vodách. Vyplýva z toho, že žalobca sa domáha len opravy pôvodného kanalizačného potrubia spojeného so žumpou tak, aby žumpu vylúčil, čo súd nepovažoval za vybudovanie novej kanalizácie, ale len za úpravu existujúcej veci, ktorá by spĺňala náležitosti zákona č. 442/2002 Z.z..

11. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného ohľadne toho, že nemá právomoc vo veci rozhodovať, lebo vo veci má konať stavebný úrad. Súd totiž nemôže odmietnuť

poskytnúť žalobcovi ochranu proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré už nastali a trvajú len preto, že vlastnícka žaloba bola uplatnená ohľadom činnosti, ktoré sú aj v kompetencii stavebného úradu. Žalobca vykonal ohlásenie stavebných a užívacích prác príslušnému stavebnému úradu, ktorý uviedol, že nie je potrebné ohlásenie na stavebné úpravy, ktoré chce žalobca na existujúcej kanalizácii vykonať a z toho jednoznačne vyplýva, že súd je vo veci ochrany vlastníckeho práva oprávnený konať. Taktiež v súvislosti s atribútom nevyhnutnosti vstupu na pozemok súd považoval vstup za nevyhnutný, pretože žalobca musí na pozemok žalovaného vstúpiť za účelom vykonania stavebných prác. Naviac za situácie, že samotný pôvodný žalovaný vykonal zásahy na potrubie a žumpy, ktoré spôsobili nefunkčnosť odvádzania odpadových vôd, a to útočnou svojpomocou. Žalobcovi vytýkať sa dá jedine to, že v žalobcom návrhu časovo neohraničil potrebu vstupu na pozemok, aby opravu vykonal. Súd preto zamietol čiastočne žalobu žalobcu práve v súvislosti s časovým ohraničením vstupu a určil obdobie, v ktorom opravu môže vykonať a v prevyšujúcej časti tohto časového obdobia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Výrok o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (CSP) v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP. Uviedol, že žalobca mal, v konaní úspech v celom rozsahu, čo sa týka uplatneného nároku a priznal mu právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Jedine súd v časti trvania práva toto časovo ohraničil a len v tejto časti bola žaloba zamietnutá, aby oprávnenie netrvalo bez časového obmedzenia.

13. Proti vyhovujúcemu výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, lebo má za to, že súd nerozhodol správne a už vôbec nie zákonne, keď sa nevysporiadal dôsledne so všetkými námietkami, ktoré vzniesol žalovaný v konaní, a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale aj následne k nesprávnym právnym záverom. Tieto skutočnosti uvádzal len na okraj, pretože dôvodne sa domnieva, že žalobcovia závažným spôsobom pochybili, keď svoju žalobu nesmerovali voči tom u subjektu, voči ktorému mali. Namietal hlavne nedostatok pasívnej legitimácie v tomto súdnom konaní, pretože v čase rozhodovania, ako aj toho času, spoločnosť MM ALFA, s.r.o., so sídlom v Košiciach nie je vlastníkom sporného pozemku, a preto hoci by aj chcela, nemohla by vyhovieť povinnosti jej uloženej. Predsa len vlastník môže umožniť alebo neumožniť činnosť, ktorá vyplýva aj z enunciátu napadnutého rozsudku. Vzhľadom na závažnosť tejto námietky, žiadnu inú aktuálne ani žalovaný nevznášal a nevzniesol a netrval na tom, aby súd k iným námietkam prihliadal. Navrhol teda, aby odvolací súd citovaný rozsudok v rozsahu jeho napadnutia zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná plnú náhradu trov konania.

14. V zákonnej lehote voči rozsudku podal odvolanie aj žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/ a písm. g/ CSP. Odvolanie smerovalo voči prvému výroku rozsudku a bolo dané výlučne z dôvodu opatrnosti, pretože žalovaný doteraz v presne nezistenom čase po vydaní uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, previedol vlastnícke právo predmetnej parcely registra E. o výmere 167 m2, katastrálne územie T., ku ktorému sa viaže povinnosť uložená rozhodnutím súdu prvej inštancie opätovne na pôvodných vlastníkov tejto nehnuteľnosti, a to V. W. s manželkou P. W., rod. S.. Poukázal na čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého musí byť ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Žalobca sa dôvodne obáva, že by v prípade právoplatného rozhodnutia bol zo strany žalovaného zmarený výkon rozhodnutia tým, že v súčasnosti už nie je v spore pasívne legitimovaný a je možné očakávať, že bude namietať svoju pasívnu legitimáciu. Ochrana porušených práv a právom chránených záujmov žalobcu by v takom prípade bola preukázateľne neúčinná. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 80 ods. 1 ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Žalobca však nie z vlastnej viny nemohol podať uvedený návrh pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a z výpisu z LV č. XXXX nevyplýva skutočnosť, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným a manželmi W., ani kedy Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor povolil návrh na vklad. Má však za to, že žalovaný tak učinil po ukončení dokazovania pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti konania, žalobca nemôže v tomto štádiu podať návrh, aby do konania miesto žalovaného vstúpili manželia W., hoci je evidentné, že sú spoluvlastníkmi dotknutej parcely, ktorá je v súčasnosti už evidovaná na LV s odlišným číslom, ako bolo uvedené v rozhodnutí vo veci samej, a to na LV č. XXXX namiesto pôvodného LV č. XXXX. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil dna nové konanie a rozhodnutie.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uvádzal skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 24.4.2017 sa dostavil V. W. a predložil plnú moc na zastupovanie za žalovaného spoločnosť MM ALFA, s.r.o., pričom v tom čase vystupoval za žalovaného a žiadnym spôsobom sa nezmienil, že by medzi tým došlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na manželov W.. Žalobca sa teda nemohol dozvedieť o tom, že žalovaná spoločnosť MM ALFA s.r.o. už nie je vlastníkom predmetného pozemku a mohol sa to dozvedieť až zo zápisu v katastri po povolení vkladu vlastníckeho práva katastrálnym úradom, ktorý je verejným zoznamom. Žalobca má za to, že žalovaný firma MM ALFA, s.r.o. previedol svoje vlastnícke právo k parcele po vydaní uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo.

16. Žalovaný sa taktiež vyjadril k odvolaniu žalobcu proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a poukázal na to, že ust. § 359 vylučuje podať odvolanie strane, v ktorej prospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie teda podal subjekt, ktorý na to nebol oprávnený a odvolací súd v zmysle § 386 ods. b/ odvolanie žalobcu by v celom rozsahu mal odmietnuť. Pre úplnosť uviedol, že žalovaný v žiadnom prípade neuzatvoril žiaden taký právny úkon, ktorým by bol previedol vlastnícke právo k spornému pozemku po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, i keď je pravda, že sa tak stalo, ale ešte dávno pred vyhlásením tohto uznesenia. V čase rozhodovania súdom spoločnosť MM ALFA s.r.o. už nebola zastúpená právnym zástupcom, a teda ako laik nemohla vedieť aký význam môže mať prevod vlastníckeho práva, ba čo viac kupujúci manželia W. sa cítili byť v konaní stranou sporu, dokonca už aj právneho zástupcu oslovili a do súdneho spisu predložili aj splnomocnené udelené advokátovi JUDr. Ladislavovi Csákóovi z advokátskej kancelárie v Rožňave. Súd však s ním nekonal a ani žalobca nemal žiadnu snahu zistiť si dôvod tohto postupu.

17. Tak žalobca i žalovaný potom opätovne zasielali súdu svoje písomné stanoviská, v ktorom zotrvávali v podstate na svojich tvrdeniach a presvedčeniach. Žalovaný pritom doplní svoje odvolanie podaním z 26.9.2018 s tým, že poukázal, že medzičasom Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 1Co/280/2018 zo dňa 28.8.2018 potvrdil zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia Okresným súdom v Rožňave, pričom podal aj podrobnú právnu analýzu, prečo nie je dôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Táto analýza má dopad i na vec samotnú, a preto žiadal odvolací súd, aby sa pred svojim rozhodnutím oboznámil aj s týmto uznesením, ktorého označenú časť aj pripojil. Citované uznesenie bolo vyhotovené dávno potom, čo už vypršala lehota na podanie odvolania, a preto žalovaný zastával názor, že uplatnenie tejto novoty je prípustné podľa § 366 písm. d/ CSP.

18. K podanému doplneniu odvolania zo strany žalovaného sa vyjadril aj žalobca s tým, že Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal dôvod vykonávať dokazovanie vo vzťahu k meritu veci vedenej pod sp. zn. 8C/34/2012 nad rámec nevyhnutný pre posúdenie splnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, i keď ho napriek tomu v určitom rozsahu vykonal, o čom svedčí obsah jeho odôvodnenia, tak to potom konal v rozpore s vykonaným dokazovaním Okresného súdu Rožňava a jeho meritórnym rozhodnutím v tejto právnej veci. Žalobca je naďalej presvedčený, že vo veci 8C/34/2012 riadne osvedčil dôvodnosť svojho nároku v tomto konaní a v merite veci bolo súdom prvej inštancie správne rozhodnuté. Stanovisko Krajského súdu v Košiciach v právnej veci 1Co/280/2018 nepovažuje teda za právne záväzné a má za to, že Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní sp. zn. 2Co/373/2017 by na tento dôkaz zo strany žalovaného pri rozhodovaní ani nemal prihliadať.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd následne spor prejednal na základe podaných odvolaní podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Konštatuje, že odvolanie žalovaného bolo podané včas a oprávnenou osobou, ale oprávnenou osobou na podanie odvolania je aj žalobca. Preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

20. Odvolatelia použili odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. d/, g/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ znamená nedostatočnosť zisteného skutkového stavu z

dôvodu prípustnosti jeho ďalších dotváraní novotami ( § 366 . Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

21. Po zvážení všetkých okolností prípadu odvolací súd napokon dospel k záveru, že v napadnutom rozsahu je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

22. V prvom rade poukazujúc na čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. l, ale aj čl. 5 s prihliadnutím na osobitosti tohto prípadu dospel k záveru, že je prípustné aj odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe v podstate vyhovené, lebo v konečnom dôsledku výrok rozsudku, aj keď znejúci v jeho prospech, nerieši jeho situáciu a nemohol by byť vykonateľný z dôvodu, že subjekt, ktorému bola súdom uložená povinnosť ako vlastníkovi dotknutej parcely už nie je jej vlastníkom. Nepripustenie možnosti odvolania a jeho odmietnutie vzhľadom na správanie sa žalovaného, ktoré možno hodnotiť ako zneužitie práva, by znamenalo odňatie práva žalobcu na spravodlivý proces.

23. Z LV č. XXXX katastrálne územie T. odvolací súd zistil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2 je V. W. a P. W., rod. S..

24. Odvolací súd požiadal Správu katastra Rožňava o podanie oznámenia, kedy bolo zapísané vlastnícke právo pre V. W. a P. W. k parcele E. č. XXXX/XX, katastrálne územie T. titulom kúpnej zmluvy V-573/17 a 1234/17. Okresný úrad Rožňava odvolaciemu súdu listom zo dňa 11.10.2018 oznámil, že vlastnícke právo u dotknutej parcely bolo pre nových vlastníkom V. W. a P. W. pod výkazom zmien č. 1234/17 zapísané dňa 20.4.2017.

25. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 24.4.2017 bolo zistené, na ňom bolo uznesením vyhlásené dokazovanie za skončené a pojednávanie odročené na účely verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 22.5.2017 ( za prítomnosti M. W. ako splnomocneného zástupcu žalovaného, ktorý sa vôbec nezmienil o prevode vlastníckeho práva k predmetnej parcele na jeho osobu a osobu jeho manželky).

26. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 8.11.2018. Právna zástupkyňa žalobcu poukázal opätovne na to, že k prevodu vlastníckeho práva žalovaného spoločnosti MM ALFA, s.r.o. k predmetnej parcele opäť na fyzické osoby dňa 20.4.2017, o čom žalobca nemal šancu dozvedieť. Je známe, že na katastrálnom portáli sa zmeny vykazujú v podstate v týždenných intervaloch. Žalobca ešte v deň pojednávania kontroloval katastrálny portál (24.4.2017) a táto zmena na katastrálnom portáli vtedy evidentná nebola. V. W. ako zástupca žalovaného uviedol, že so žalobcom zdieľajú spoločný dvor a z dôvodu veľkých nezrovnalostí a vzhľadom na vyhrážky žalobcu ocitol sa v takej psychickej situácii, že im vtedajší právny zástupca doporučil, aby predmetný pozemok odpredali. Preto sa urobil prevod na spoločnosť MM ALFA, teda spoločnosť žalovaného. V priebehu sporu však došlo z osobných dôvodov k ukončeniu právneho zastúpenia JUDr. K., (ktorý je jeho švagrom), a to z rodinných dôvodov, a preto predmetnú parcelu opätovne naspäť odkúpili, keďže už nebol dôvod, aby táto spoločnosť zotrvávala vo vlastníctve tejto parcely. Na pojednávaní 24.4.2017 túto skutočnosť súdu neoznámil, avšak jednoducho z neznalosti, nebolo to účelové. Na to právna zástupkyňa žalobcu reagovala, že žalovaný už vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namieta nedostatok pasívnej legitimácie v spore, preto bol si veľmi dobre vedomý následkov, keď na pojednávaní 24.4.2017, kde spoločnosť MM ALFA, s.r.o. zastupoval túto skutočnosť neuviedol.

27. Je pravdou, že výrokom rozsudku súd prvej inštancie uložil povinnosť už nie vlastníkovi predmetnej parcely K. č. XXXX/XX k.ú. T., nemožno však bez ďalšieho poskytnúť ochranu žalovanému v podobe potvrdenia rozsudku, keď opakovane a s najväčšou pravdepodobnosťou aj cielene pred vyhlásením

rozhodnutia previedol opäť vlastníctvo naspäť pôvodným vlastníkom, čo nemohol objektívne vedieť ani sú ani žalobca. Tvrdenie V. W., že tak urobil z neznalosti sa javí odvolaciemu súdu za účelové a skutočne len chabá obrana. Naopak, je potrebné umožniť žalobcovi uplatniť svoje právo a urobiť dispozitívne úkony, ktoré z objektívnych dôvodov a bez svojej viny nemohol urobiť.

28. Z uvedených dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. c/ napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude umožniť žalobcovi vykonať zamýšľané procesné návrhy, vziať do úvahy aj všetky námietky, ktoré vyplynuli z podaných odvolaní, oboznámiť sa s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v právnej veci neodkladného opatrenia sp.zn.1Co/280/2018 a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie bude povinný náležite odôvodniť tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a aby odôvodnenie nielen forme spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale iba i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. V novom rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .