Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-134-2019.pdf
PDF · 140.42 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpený: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 359,80 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 359,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 359,80 EUR od 19.06.2019 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 359,80 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 24.04.2019 došlo k poškodeniu motorového vozidla vlastníka Miroslava Z., značky Fiat Freemont, EČV: K. (ďalej tiež ako „poškodený“). Vinník dopravnej nehody mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si poškodený uplatňoval náhradu škody. Žalobca uviedol, že prevzal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2019 pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v neuhradení náhrady škody za náhradné vozidlo. Žalobca uviedol, že poškodený bol v dôsledku poistnej udalosti č. 9528690952 zo dňa 24.04.2019, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle, nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu. Poškodený uzavrel nájomnú zmluvu dňa 21.05.2019 so žalobcom, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, EČV: BL XXXSO. Za 7 dní požičania si motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra na sumu 805,00 EUR. Náhradné vozidlo toho istého dňa vrátil. Zo strany žalovaného došlo len k čiastočnej úhrade požičovného, a to v sume 445,20 EUR. Zostalo tak neuhradené požičovné v sume 359,80 EUR. Žalobca uviedol, že žalovaný krátil poistné plnenie, čo odôvodnil tým, že neuznal dennú sadzbu zapožičania náhradného motorového vozidla. Poškodený sa so žalobcom dohodol na prenájme náhradného vozidla, ktorý trval celkovo 7 dní (od 21.05.2019 do 27.05.2019). Žalobca uviedol, že žalovaný krátil dennú sadzbu požičovného z pôvodnej sumy 115,00 EUR/deň na sumu 63,60 EUR bez DPH na deň. Žalobca mal za to, že žalovaný takéto krátenie žiadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal. Žalobca mal za to, že suma 115,00 EUR za 1 deň prenájmu náhradného vozidla,
nebola v čase zapožičania náhradného vozidla žiadnym spôsobom neúčelná. Vo vzťahu ku kráteniu ceny požičovného za jeden deň prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že výška náhrady škody sa stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne, rovnako ako ani cenu najdrahšej autopožičovne. Žalobca mal za to, že obvyklá cena predstavuje celé cenové pásmo od skupiny najlacnejších po skupinu najdrahších autopožičovní vrátane, a preto cenu žalobcu, ktorá nevybočuje z cien skupiny určitého cenového pásma, nemožno označiť za neobvyklú. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania zo žalovanej istiny. Dátum, od ktorého si žalobca uplatnil úrok z omeškania žalobca stanovil ako deň nasledujúci po dni, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) poskytnúť žalobcovi plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. O dátume skončenia šetrenia poistnej udalosti bol žalobca oboznámený telefonicky od žalovaného.
3. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2019 žalobca rozšíril žalobou uplatnený nárok tak, že sa domáhal aj zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Súd s poukazom na ustanovenie § 141 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) konal o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.
4. Súd vo veci vydal dňa 28.02.2020 platobný rozkaz č.k. 39Cb/134/2019 - 98, proti ktorému podal žalovaný odpor.
5. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 16.03.2020 namietol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, nakoľko poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Poukázal na to, že k úhrade faktúry malo dôjsť dňa 07.06.2019, avšak k uzatvoreniu samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávok došlo dňa 27.05.2019. V čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nie jeho veriteľa a vzhľadom k tomu v spojení s § 524 Občianskeho zákonníka potom nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca tak nemohol predstavovať aktívne legitimovaný subjekt v konaní, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná a formálne drží tvrdenú pohľadávku voči žalovanému poškodený. Zároveň vzhľadom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávky, bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), žalovaný považoval takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Žalovaný mal tiež za to, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietol že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať, teda že by poškodený náhradné vozidlo potreboval. Žalovaný poukázal na to, že poškodenému priznal cenu za zapožičanie vozidla vo výške 63,60 EUR/deň vzhľadom na typ zapožičaného vozidla. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil nezrozumiteľný, obsiahly súbor rôznych dokumentov, pričom žalobca nijako nevysvetlil ich súvis s prejednávanou vecou. Doloženie týchto dokumentom podľa žalovaného nemá význam pre konanie vo veci, ale vo vzťahu k riadnemu prejednaniu veci zaťažuje súd, čím spôsobuje nehospodárne konanie a nehospodárnosť žaloby. V prípade teoretickej možnosti úspechu žaloby žalobcu mal žalovaný za to, že by žalobca mal byť sankcionovaný nepriznaním náhrady trov konania pre nehospodárne zaťaženie súdu početnými nesúvisiacimi listinami, čo je dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nijaký spôsobom nepreukázal tvrdenia o účelnosti nájmu a primeranosti výšky denného nájmu prenajatého vozidla poškodenému. Žalovaný zároveň považoval za nedôvodný aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Osobitne žalovaný k nároku na náhradu paušálnej náhrady žalovaný uviedol, že tento nárok je nárokom v obchodnoprávnych záväzkových vzťahoch, pričom žalobcom tvrdená pohľadávka má občianskoprávny základ, preto toto plnenie nemôže žalobcovi prináležať. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
6. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v replike doručenej súdu dňa 31.05.2021. Žalobca mal za to, že žalovaný relevantným spôsobom doposiaľ nepreukázal neobvyklosť (neprimeranosť) fakturovanej ceny nájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca poukázal na to, že cenové ponuky z internetu sú iba veľmi orientačným prehľadom najnižších cien na internetovom trhu a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke bolo uvedené vozidlo možné aj reálne požičať; či podmienky nájmu boli aspoň teoreticky akceptovateľné; či takýmto vozidlom autopožičovňa napriek reklame na internete aj skutočne disponuje, prípadne či v rozhodnom období bolo dané vozidlo vôbec voľné a nebolo obsadené, atď. Žalobca mal za to, že internetové reklamné ponuky, ktorými argumentuje žalovaný, nie sú z hľadiska dokazovania vôbec spôsobilé vzájomného porovnávania a nemajú absolútne žiadnu vypovedaciu schopnosť. Ide iba o reklamnú fikciu a preto žalovaný v súvislosti so znížením ceny nájmu neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca považoval za nespochybniteľné, že množstvo negatív spojených s nájmom vozidla z reklamnej ponuky (t.j. celkovú akceptovateľnosť podmienok nájmu) je možné zistiť až pri osobnej návšteve autopožičovne, prípadne až pri podpise nájomnej zmluvy, alebo dokonca až pri preberaní požičaného vozidla. Žalobca uviedol, že nemožno od poškodeného spravodlivo žiadať, aby si v záujme získania čo najnižšej ceny náhradné vozidlo požičiaval za takých podmienok, ktoré mu v danej chvíli nevyhovujú, sú pre neho neakceptovateľné či nesplniteľné. Poškodený nemal v danej chvíli voľné finančné zdroje na nájom náhradného vozidla, keďže dopravná nehoda sa mu stala nečakane a nepredvídane, nevedel ani len približne odhadnúť dĺžku doby opravy jeho poškodeného motorového vozidla a zároveň nevedel či bude náhradné motorové vozidlo skutočne potrebovať celú predpokladanú dobu nájmu a tak nemal záujem sa viazať a uzatvárať nájomnú zmluvu na náhradné motorové vozidlo na dobu určitú. Rozhodol sa preto pre nájom náhradného motorového vozidla v režime typickom pre dobu neurčitú, ktorá mu nijakým spôsobom nekomplikovala finančnú situáciu, poskytovala výrazne väčšiu flexibilitu a umožňovala mu náhradné motorové vozidlo bez sankcii kedykoľvek vrátiť. Žalobca zdôraznil, že nájomná zmluva obsahovala iba informatívnu predpokladanú dobu vrátenia vozidla, ktorá nájomcu k ničomu nezaväzuje a neobmedzuje nájomcu v možnosti požičané vozidlo bez sankcii kedykoľvek vrátiť či nájom „predlžiť“ pričom nájomné platí iba za skutočne využitú dobu nájmu. Žalobca tiež zdôraznil, že k dohodnutému nájomnému neboli fakturované žiadne prirážky. Žalobca poukázal na to, že ustálená judikatúra uvádza že povinnosť je nahradiť cenu obvyklú (primeranú) a nie cenu priemernú či cenu najnižšiu (ako tvrdí žalovaný). Podľa právoplatných rozhodnutí súdov za cenu obvyklú nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej požičovne ak posudzovaná cena z daného cenového pásma nevybočuje. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nutnosti nájmu v predmetnom súdnom spore považoval žalobca za irelevantnú, pretože žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti akceptoval celú dobu nájmu pri ktorej nepreplatil iba dennú sadzbu v plnej výške. Nutnosť nájmu teda nebola a nie je predmetom sporu. Žalobca sa ďalej nestotožnil s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, a to z dôvodu, že pohľadávka uplatňovaná v predmetnom konaní bola riadne a platne postúpená na žalobcu, pričom žalobca mal za to, že preukázal tak vznik škody/pohľadávky na strane postupcu v dôsledku reálneho úbytku majetkových hodnôt v majetkovej sfére poškodeného, ako aj titul, na základe ktorého došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka pričom nešlo o postúpenie všetkých práv vyplývajúcich poškodenému z dopravnej nehody, ale išlo o postúpenie konkrétneho a určiteľného nároku na náhradu škody v presne stanovenej výške. Z tohto dôvodu preto nie je možné tvrdiť, že by malo ísť o neplatne postúpenú či neurčitú pohľadávku. Žalobca upresnil, že v predmetnom prípade išlo o budúcu pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu škody pričom postúpenie budúcej pohľadávky, pokiaľ je pohľadávka dostatočne špecifikovaná a určiteľná nie je zakázané, ale práve naopak ustanovenia Občianskeho zákonníka a judikatúra súvisiaca s postúpením pohľadávky postúpenie budúcej pohľadávky umožňuje. Žalobca uviedol, že v rámci jedného právneho vzťahu postupca bol dlžníkom postupníka a zároveň bol postupca aj veriteľom žalovaného a to v rámci druhého právneho vzťahu. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca poukázal na to, že poisťovňa nemá len jednu, ale má dve povinnosti. Prvou je povinnosť plniť dlh, t. j. poskytnúť k uplatneným nárokom poistné plnenie riadne a včas, pre porušenie ktorej je sankcionovaná úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a druhou povinnosťou je povinnosť žalovaného zlikvidovať udalosť predpísaným spôsobom a včas, t. j. skončiť prešetrovanie udalosti v predpísanej lehote a následne poskytnúť poškodenému oznámenie o výsledkoch šetrenia, pričom porušenie tejto povinnosti je sankcionované úrokmi z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Žalobca mal za to, že splnením len jednej z povinností poisťovateľa (sekundárnej povinnosti skončiť prešetrovanie udalosti riadne a včas), nezaniká druhá povinnosť poisťovateľa (primárna povinnosť plniť riadne a včas), pretože v takomto prípade by sa poisťovňa uvedením akéhokoľvek dôvodu (aj absurdného či protiprávneho), mohla vyhýbať poskytnutiu poistného plnenia bez akýchkoľvek právnych následkov.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 11.03.2022, na ktorom spor prejednal a rozhodol v prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov.
8. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
9. Žalovaný na pojednávaní rovnako zotrval na svojej procesnej obrane uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že spornou otázkou je len výška denného prenájmu náhradného motorového vozidla. Žalovaný mal za to, že žalobca ním účtovanú dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla nepreukázal, žalobcom predložené cenníky a potvrdenia považoval za zjavne arbitrárne. Žalovaný mal za to, že nebola preukázaná nutnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného. Žalovaný opätovne namietol, že žalobca nie je v predmetnom spore aktívne vecne legitimovaný.
10. Súd sa oboznámil so žalobou a s vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2017, Nájomnou zmluvou zo dňa 21.05.2019, faktúrou č. 190504 na sumu 805,00 EUR vystavenou dňa 27.05.2019, čestným prehlásením k platbe v hotovosti, Oznámením o postúpení zo dňa 27.05.209, potvrdením o úhrade faktúry č. 190504, správou o nehode, Rozpisom k predloženým dôkazom, Potvrdením k cene nájmu motorového vozidla spoločnosti ERANOV s.r.o. zo dňa 30.04.2019, Potvrdením k cene nájmu motorového vozidla spoločnosti Z. zo dňa 29.04.2019, cenovou ponukou spoločnosti LuxCars s.r.o., Potvrdením k cene nájmu od N. T. - Autotrans, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/180/2012 - 57 zo dňa 29.06.2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/37/2013 - 129 zo dňa 05.03.2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/55/2013 - 211 zo dňa 17.03.2015, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/328/2015 - 247 zo dňa 08.11.2016, listom žalovaného zo dňa 04.06.2019 - Oznámenie o poistnom plnení, internetovými ponukami nájmu vozidla značky Nissan Qashqai, Potvrdením k cene nájmu zo dňa 01.02.2017 od N. T. - Autotrans, cenníkom žalobcu platným od 01.01.2016 s potvrdeniami požičovní vozidiel ERANOV s.r.o., JUDr. Zoltán Valentovič - Autotrans, PP RENT CARS s.r.o., GentleCar s.r.o., Business Car s.r.o. a AUTOCENTRUM ASIST s.r.o., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.
11. Súd sa tiež oboznámil s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise na č.l. 22-33, pričom vyhodnotil, že tieto nemajú súvis s prejednávanou vecou.
12. Žalobca a žalovaný na pojednávaní konanom dňa 11.03.2022 po poučení podľa § 154 CSP uviedli, že vo veci nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
13. Súd spor právne posúdil nasledovne:
14. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
16. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
21. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
22. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
24. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a. škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b. škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c. účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d. ušlého zisku.
25. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
27. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
28. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
37. Súd konštatuje, že nezistil žalovaným namietané porušenie § 132 CSP, preto aj v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal.
38. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.04.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Miroslava Medveca značky FIAT FREEMONT, EČV: SL XXXBK, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporným, že poškodený v postavení nájomcu dňa 21.05.2019 uzavrel so žalobcom v postavení prenajímateľa Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, EČV: BL XXXSO. Nebolo sporné, že poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v období od 21.05.2019 do 27.05.2019. Za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 190504 na sumu 805,00 EUR. Dňa 27.05.2019 žalobca ako postupník a Z. Z. ako postupca uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nebolo sporné, že postupca listom zo dňa 27.05.2019 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Nebolo sporné, že žalovaný po prešetrení škodovej udalosti žalobcovi listom zo dňa 04.06.2019 oznámil, že dňa 03.06.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal náhradu škody vo výške 445,20 EUR s tým, že plnenie znížil z dôvodu neprimeraných nákladov na náhradné vozidlo, a to vo vzťahu k neprimerane účtovanej dennej sadzbe za náhradné vozidlo s tým, že vzhľadom na typ požičaného náhradného vozidla žalobca upravil cenu za deň nájmu vo výške 63,60 EUR s DPH. Medzi stranami tiež nebola sporná doba nájmu náhradného motorového vozidla.
39. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 359,80 EUR s príslušenstvom, a to nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie opravy poškodeného vozidla, ktoré vozidlo bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
40. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný ďalej sporoval unesenie dôkazného bremena na strane žalobcu v súvislosti s nutnosťou prenájmu náhradného vozidla poškodeným. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Žalovaný sporoval dôvodnosť žalobou uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výše 40,00 EUR.
41. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2018 s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za nájom náhradného vozidla, poškodený teda predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, nie jeho veriteľom a v spojení s § 524 Občianskeho zákonníka nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2019 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a Z. Z. ako postupcom mal súd preukázanú špecifikáciu pohľadávky postupcu v zmysle čl. I zmluvy, v rámci ktorého bolo konštatované, že postupca má alebo bude mať nárok na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť na jeho motorovom vozidle značky Fiat Freemont, EČV: SL XXXBK, ku ktorej došlo dňa 24.04.2019 v Bratislave. Postupca má alebo bude mať za túto škodovú udalosť taktiež v zmysle zákona o PZP aj priamy nárok voči poisťovni zodpovedného subjektu, prípadne voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov spravujúcej poistný garančný fond. Postupca si od postupníka na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21.05.2019 účelne požičal náhradné vozidlo, ktoré nutne potreboval. Cena za dané požičanie si náhradného vozidla vo výške 805,00 EUR predstavuje pohľadávku postupcu voči zodpovednému subjektu, resp. jeho poisťovni či Slovenskej kancelárii poisťovateľov, ktorú má záujem postúpiť na postupníka za podmienok v zmluve uvedených. V zmysle čl. II bod 1 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že predmetom zmluvy je záväzok postupcu postúpiť postupníkovi pohľadávku voči zodpovednému subjektu, jeho poisťovni, resp. Slovenskej kancelárii poisťovateľov bližšie špecifikovanú v čl. I zmluvy. V zmysle čl. II bod 2 zmluvy predmetom zmluvy je ďalej záväzok postupníka pohľadávku bližšie špecifikovanú v čl. I zmluvy prevziať, a to všetko za podmienok v zmluve uvedených. V zmysle čl. II bod 3 zmluvy postupca zmluvou postupuje pohľadávku, ktorá už existuje alebo ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá je bližšie špecifikovaná v čl. I zmluvy v celkovej výške istiny podľa čl. I zmluvy a jej príslušenstva v stave, v akom sa pohľadávka ku dňu podpisu zmluvy nachádza, resp. v stave, v akom sa bude budúca pohľadávka ku dňu jej vzniku nachádzať a postupník postúpenie pohľadávky prijíma. V zmysle čl. III zmluvy si postupca a postupník dojednali odplatu za postúpenie pohľadávky, v čl. IV si zmluvné strany stanovili práva a povinnosti.
42. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2019 je platným právnym úkonom a na jej základe došlo k postúpeniu pohľadávky (ktorá existuje, alebo ktorá v budúcnosti vznikne) poškodeného voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť zo dňa 24.04.2019 na jeho motorovom vozidle, resp. voči jeho poisťovni alebo Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Z obsahu predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že predmetom postúpenia bol budúci nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a teda tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený na žalobcu. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že predmetom postúpenia je záväzok poškodeného voči žalobcovi, nakoľko predmetom postúpenia bola budúca pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody z PZP. Z predložených listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že v Zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom dňa 27.05.2019 bol jednoznačne špecifikovaný predmet zmluvy v čl. II zmluvy a postupovaná pohľadávka v čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky. Z uvedeného mal súd preukázaný, vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, konkrétny prejav vôle postupcu (poškodeného), smerujúci k postúpeniu v zmluve identifikovanej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva jednoznačné označenie zmluvných strán, zmluva má písomnú formu a je zmluvnými stranami podpísaná. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27.05.2019 je platným právnym úkonom, na základe ktorého došlo k platnému postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu. Predmetom postúpenia nebol neexistujúci predmet postúpenia, nakoľko sa jednalo o postúpenie budúcej pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu
nákladov na prenájom náhradného vozidla, zmluva obsahuje podstatné náležitosti a vyplýva z nej prejav vôle postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného, že ak poškodený ešte v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky nevynaložil prostriedky na úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla, nedošlo na jeho strane k ujme v majetkovej sfére, nakoľko poškodený v danom čase ešte nedostal od žalovaného plnenie, preto mal voči žalovanému budúcu pohľadávku a voči žalobcovi mal dlh. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy pritom jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku. Súd dospel v zmysle uvedeného k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2019 nie je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, nakoľko nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by právny úkon žalobcu a poškodeného smeroval k tomu, aby zákon nebol dodržaný. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená žalovaným nie je dôvodná.
43. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo medzi stranami sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
44. V ďalšom sa súd zaoberal procesnou obranou žalovaného týkajúcou sa možnosti uplatňovať nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v zmysle ustanovení zákona o PZP ako nárok na náhradu škody a procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v námietkami vo vzťahu k preukázaniu nutnosti prenajatia náhradného vozidla poškodeným, a ceny nájmu náhradného vozidla. Doba nájmu náhradného motorového vozidla nebola medzi stranami sporná.
45. Z ustanovenia § 4 zákona o PZP vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením a stratou veci. V tejto súvislosti za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu je aj nájomné za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V konaní nebolo sporným, že škodová udalosť, teda poistná udalosť zo dňa 24.04.2019, skutočne spôsobila škodu na motorovom vozidle poškodeného - Z. Z., a teda aj škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti prišiel bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje motorové vozidlo, a teda v konečnom dôsledku bol z dôvodu poistnej udalosti poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné poškodené motorové vozidlo riešil prenajatím náhradného motorového vozidla. Žalobca ako právny nástupca poškodeného si tak v konaní na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil žalovaným nevyplatenú sumu, ktorá zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré by nenastali, ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo a nebol by povinný platiť nájom za prenajaté motorové vozidlo. Škoda, ktorá poškodenému vznikla teda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Jedná sa teda o skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
46. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcom účtovanú sumu 115,00 EUR za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú medzi poškodeným a žalobcom v zmysle Nájomnej zmluvy zo dňa 27.05.2019 a vyplývajúcu z faktúry žalobcu č. 190504, ktorou žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla za 7 dní prenájmu náhradného vozidla (od 21.05.2019 do 27.05.2019) sumu 805,00 EUR, možno považovať pri danom type a značke vozidla za cenu obvyklú. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla, túto je nevyhnutné posudzovať v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších ale aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Zo žalobcom predložených cenníkov a potvrdení viacerých požičovní vozidiel (ERANOV s.r.o., Valentovič Zoltán - Autotrans, Mtechnik - Martin Mrúzek, PP RENT CARS s.r.o., AUTOCENTRUM ASIST, s.r.o.) vyplynulo, že suma 115,00 EUR za jeden deň prenájmu náhradného vozidla značky Nissan Qashqai, nie je cena neobvyklá alebo celkom premrštená, a preto je potrebné cenu nájmu vo výške 115,00 EUR/deň považovať za cenu obvyklú, a to aj napriek tomu, že žalovaný predložil v konaní cenníky z nižšou cenou požičovného, nakoľko v
zmysle už uvedeného nenahrádza sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena najnižšia, akú žalovaný našiel šetrením na internete, ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje z cenového pásma najnižších ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla.
47. Vo vzťahu k žalovaným namietanej nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným počas doby opravy jeho vlastného poškodeného motorového vozidla značky Fiat Freemont súd zdôrazňuje, že pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať jeho vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Poškodený bol predsa obmedzený už samotným poškodením vozidla, ktoré využíval pre svoje potreby a keďže svoje motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu, bez zavinenia poškodeného, nemohol nesporne počas nevyhnutnej doby opravy (ktorej dĺžka nebola sporná) využívať, je daná nutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobca v konaní preukázal účelnosť a nutnosť nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai počas doby opravy poškodeného motorového vozidla zn. Fiat Freemont a do jeho prevzatia poškodeným, pričom tieto náklady poškodenému vznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 24.04.2019, a to nesporovaným zavinením poisteného u žalovaného.
48. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca bol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže si uplatňoval pohľadávku - nárok na náhradu škody, postúpený platnou zmluvou o postúpení pohľadávky pôvodným poškodeným. Žalobca v konaní preukázal, že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné a dôvodné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 24.04.2019 na vozidle Fiat Freemont, EČV: K., z ktorých časť žalovaný neuhradil. V zmysle uvedeného súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako nepreukázanú, naopak nárok žalobcu ako dôvodný a preukázaný žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné plnenie, resp. náhradu škody, v sume 359,80 EUR.
49. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalovaný dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania sporoval s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020 zrušené a vec bola vrátená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Súd pri posudzovaní žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, v zmysle ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, pričom základ úrokov z omeškania je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd mal z listu žalovaného zo dňa 04.06.2019 - „Oznámenie o poistnom plnení“ preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti zo dňa 24.04.2019 vo vzťahu k nákladom poškodeného za prenájom náhradného motorového vozidla dňa 03.06.2019 a žalobca si úrok z omeškania uplatnil dňom nasledujúcim po dni, keď mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP poskytnúť poistné plnenie, teda 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené úroky z omeškania odo dňa 19.06.2019 žalobcovi možno priznať, tak ako si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd posúdil ako uplatnenú v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. V zmysle uvedeného súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 359,80 EUR odo dňa 19.06.2019 do zaplatenia, keďže nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd posúdil ako dôvodný, pričom tento nebol zo strany žalovaného účinne sporovaný.
50. Súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného vo vzťahu k uplatnenej paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ako právneho nástupcu poškodeného, na náhradu škody, ktorá poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Nemožno teda dospieť k záveru, že by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vzťahom obchodnoprávnym v zmysle §
261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade bol nárok uplatnený v zmysle ustanovení zákona o PZP a Občianskeho zákonníka, nejde teda o vzťah, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ale o nárok, resp. vzťah, ktorý priamo vyplýva zo zákona, a to zo zákona o PZP a Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na uvedené nemá obchodnoprávny charakter, čo súd zohľadnil aj pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka. V zmysle uvedeného, vzhľadom na charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nemožno posúdiť ako obchodnoprávny, súd žalobcovi nepriznal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40,00 EUR a v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Vo vzťahu k žalovaným navrhovanej aplikácii ustanovenia § 257 CSP, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd konštatuje, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Žalovaným uvádzané dôvody, teda skutočnosť, že žalobca do súdneho spisu doručil ako listinné dôkazy k žalobe aj listiny nesúvisiace s predmetnou vecou, čím mal žalobca spôsobiť nehospodárne konanie a nezrozumiteľnosť žaloby, nezakladajú vznik takej situácie, v ktorej by bolo vo vzťahu k žalovanému nespravodlivé, aby žalobca, ktorý zjavne dôvodne na súde uplatnil svoje porušené právo, dostal náhradu trov, ktoré pre tejto činnosti účelne vynaložil. Žalobcom tvrdené dôvody tak nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok v zmysle § 255 CSP.
55. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že žalobca bol v predmetnom konaní vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobe v rozsahu celej žalovanej istiny a časti uplatneného príslušenstva vyhovel. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k priznanej istine, nakoľko príslušenstvo (ktorým je aj paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) nebolo predmetom samostatného nároku. V prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.04.2017, č.k. 3Cob/300/2016-118). V zmysle uvedeného, s poukazom na úspech žalobcu v konaní v časti žalovaného nároku na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 359,80 EUR a časti žalovaného príslušenstva (úrokov z omeškania) dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).