Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcov: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., V. F. XXXX/XX a 2/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Rimavská Sobota, K.. W. XXXX/X, zastúpených JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36 o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva nebohých predchodcov žalobcov takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené v geometrickom pláne vyhotovenom geodetom K. A., so sídlom V. XX, P., pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 05.02.2018, pre kat. územie E.M., úradne overenom Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor pod č. XX/XXXX dňa 12.02.2018, ako C-KN parcely pod parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 238 m?, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 63 m?, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 22 m?, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 13 m? a parc.č. XXXX/X orná pôda vo výmere 1387 m?, patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to nebohého Z. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v E. XXX a nebohej S. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v E. XXX.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 16.03.2018 domáhali proti žalovanému určenia, že nehnuteľnosti označené v geometrickom pláne vyhotovenom geodetom K. A. pod č. XXXXXXXX-XX/ XXXX dňa 05.02.2018 pre kat. územie E.Á. ako C-KN parcely pod parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 238 m?, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 63 m?, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 22 m?, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 13 m? a parc.č. XXXX/X orná pôda vo výmere 1387 m? (ďalej len "predmetné pozemky" alebo "pozemky tvoriace predmet konania"), patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to nebohého Z. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v E. XXX a nebohej S. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v E. XXX (ďalej len "právni predchodcovia žalobcov" alebo "rodičia žalobcov"). 1.2 Žalobcovia uviedli, že ich právni predchodcovia požiadali o pridelenie pozemku v Hajnáčke za účelom výstavby rodinného domu, pričom išlo o pozemok vo vlastníctve štátu, zapísaný v pozemno- knižnej zápisnici č. XX, ktorý bol skonfiškovaný bývalému vlastníkovi K. N.. Prídelovou listinou zo dňa 10.05.1956, vydanou Okresným národným výborom vo Fiľakove, bol rodičom žalobcov pridelený stavebný pozemok s parc. č. XXX/X vo výmere 0,3104 ha za prídelovú cenu 1.242 Kčs, pričom uvedenú skutočnosť štát opomenul zapísať do evidencie nehnuteľností. Rodičia žalobcov si na predmetnom pozemku postavili rodinný dom so súp. č. XXX s tým, že uvedené nehnuteľnosti užívali ako ich vlastníci

až do svojej smrti. Po smrti otca žalobcov - Z. H. nadobudli žalobcovia do podielového spoluvlastníctva (každý po polovici) polovicu rodinného domu so súp. č. XXX bez podielu na pridelenom pozemku. Po smrti matky žalobcov - S. H.S. nebol jej podiel na rodinnom dome predmetom dedičského konania z toho dôvodu, že nebol zapísaný v katastri nehnuteľností; predmetom dedenia nebol ani podiel matky žalobcov na pridelenom pozemku.

2. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril listom zo dňa 16.05.2018, pričom namietal, že žalobcovia v konaní predložili prídelovú listinu, v ktorej je pozemok, pridelený rodičom žalobcov, označený parcelným číslom XXX/X, avšak predmetom konania sú pozemky vytvorené geometrickým plánom nielen z dielov parcely č. XXX/X, ale aj z dielu parcely č. XXX/X. Podľa žalovaného uvedená skutočnosť nekorešponduje s prídelovou listinou, a preto nie je možné jednoznačne identifikovať, že odčlenené (novovytvorené) parcely zodpovedajú aspoň v časti tomu pozemku, ktorý bol právnym predchodcom žalobcov pridelený.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s geometrickým plánom vyhotovenom geodetom K. A. č. XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 05.02.2018, dedičským rozhodnutím sp. zn. D 253/90 zo dňa 26.04.1990, dedičským rozhodnutím sp. zn. 3D/760/2017, Dnot 162/2017 zo dňa 14.09.2017, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, pozemno-knižnou zápisnicou č. XX, prídelovou listinou zo dňa 10.05.1956, informatívnou kópiou z mapy zo dňa 05.03.2018, snímkou katastrálnej mapy pre k.ú. E. k zn. XXX.X-XXXX/X, Výkazom plôch ku geometrickému polohopisnému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa 27.09.1961, stanoviskom Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor zo dňa 06.11.2018, šekovými ústrižkami preukazujúcimi úhradu ceny za prídel a potvrdením obce Hajnáčka zo dňa 15.02.2018.

4. Súd v prvom rade zisťoval, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. 4.1 Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.

4.2 Za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku sa považuje aj žaloba na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany žalobcovho práva, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či prípadne len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať ďalšie konanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci určovacej žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. 4.3 Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu existuje naliehavý právny záujem na určení daného práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe zo strany súdu určiť, či tu právo je alebo nie je; na druhej strane musí žalobca vysvetliť, že práve ním podaná určujúca žaloba je procesne vhodným nástrojom. ktorý tento spor rieši tak, že odstraňuje neistotu vo vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. 4.4 Súd má za to, že v prejednávanej veci žalobcovia preukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože vyhovujúcim rozsudkom sa vyrieši sporná otázka (právna neistota) týkajúca sa vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom takýto rozsudok bude relevantným titulom pre (náhradné) dedičské konanie po nebohých rodičoch žalobcov - Z. H. a S. H..

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd vec skutkovo a právne posúdil takto:

5.1 Z pozemno-knižnej zápisnice č. XX pre k.ú. E. súd zistil, že pozemky s parc. č. XXX/X vo výmere 8 holdov a 1216 siah a s parc. č. XXX/X vo výmere 27 holdov a 1262 siah patria v celosti do vlastníctva Československého štátu v správe ONV, odbor pôdohospodárstva v Rimavskej Sobote. 5.2 Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu pod parc. č. XXX/X, vedená ako orná pôda, vo výmere 6383 m?, je v celosti vo vlastníctve žalovaného.

5.3 Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu pod parc. č. XXX/X, vedená ako orná pôda, vo výmere 5019 m?, je v celosti vo vlastníctve žalovaného.

6. Z geometrického plánu vyhotoveného geodetom K. A. pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 05.02.2018 súd zistil, že pozemky tvoriace predmet konania

- pod parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X M. XXXX/X sú vytvorené z dielov 1. až 4. z parcely č. XXX/X,

- pod parc. č. XXXX/X je vytvorená z dielu č. 5 z parcely č. XXX/X a z dielu č. 6 z parcely č. 721/2.

7.1 Z prídelovej listiny, vyhotovenej ONV v Rimavskej Sobote dňa 10.05.1956, súd zistil, že na základe prídelového konania, uskutočneného podľa nar. č. 104/1945 Zb.n.SNR, sa Z. H. a jeho manželke S. prideľuje stavebný pozemok v k.ú. E. s parc. č. XXX/X v približnej výmere 0.31.04 ha za prídelovú cenu 1.242 Kčs. 7.2 Prídelová listina obsahuje aj "Upozornenie", v ktorom sa uvádza, že táto prídelová listina je vkladnou listinou v zmysle § 11 zákona č. 90/1947 Zb.; podľa predpisov nového občianskeho zákonníka však už netreba pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam ešte zápis v pozemkovej knihe.

8. Zo šekových ústrižkov vyplýva, že rodičia žalobcov vyplatili štátu prídelovú cenu dňa 12.05.1956 vo výške 0,40 Kčs a dňa 02.09.1957 vo výške 1.241,60 Kčs.

9.1 Z Výkazu plôch ku geometrickému polohopisnému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX zo dňa 27.09.1961 súd zistil, že z pozemkov s parc. č. XXX/X vo výmere 193062 m? a č. XXX/X vo výmere 17264 m?, konfiškovaných K. N., boli pridelené parcely všetkým v zozname uvedeným prídelcom vrátane rodičov žalobcov, ktorým pod poradovým číslom XX. bol pridelený pozemok označený ako "dom, dvor" vo výmere 925 m? (v rozsahu 2/6) a pod poradovým číslom 30. im bol pridelený pozemok označený ako "roľa" vo výmere 2196 m? (v rozsahu 1/1). 9.2 Snímka mapy katastrálnej preukazuje polohu prideleného pozemku rodičom žalobcov.

10. Z potvrdenia Obce Hajnáčka zo dňa 15.02.2018 vyplýva, že rodičia žalobcov užívali pozemky tvoriace predmet konania od roku 1956 až do svojej smrti výlučne a nerušene ako ich vlastníci, pričom v rokoch 1956 až 1958 si na pridelenom pozemku postavili rodinný dom so súp. č. XXX, ktorý sa v súčasnosti nachádza na parcele č. XXXX/X. Po smrti rodičov pozemky tvoriace predmet konania a rodinný dom užívajú žalobcovia.

11. Z vyjadrenia Okresného úradu, katastrálny odbor, Rimavská Sobota zo dňa 06.11.2018 vyplývajú nasledovné skutočnosti:

- pre účely prídelového konania boli v minulosti pôvodne pozemno-knižne vedené parcely č. XXX/X M. XXX/X, nachádzajúce sa v k.ú. E., zlúčené do spoločnej parcely č. XXX/X,

- z prídelovej listiny zo dňa 10.05.1956 zisťujeme, že pokiaľ je v časti tejto listiny uvedené "parc. č. XXX/X", tak toto číslo nie je možné stotožňovať s len pôvodne pozemno-knižne vedenou parcelou č. XXX/X, ale je potrebné ho považovať za spoločné katastrálne parcelné číslo XXX/X označujúce zlúčené pôvodné pozemno-knižné parcely č. XXX/ X M. XXX/X,

- porovnaním geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX dňa 05.02.2018 so Snímkou mapy katastrálnej možno jednoznačne konštatovať, že na tejto snímke krúžkom označený stavebný pozemok je totožný s pozemkami vytvorenými geometrickým plánom, ktoré sú predmetom konania,

- prídelový plán - ktorým boli pôvodne pozemno-knižne vedené parcely č. XXX/X M. XXX/X, evidované v prídelovom konaní pod spoločným katastrálnym parcelným č. XXX/X, rozdelené na stavebné pozemky a následne v 50-tych rokoch 20. storočia prideľované záujemcom v rámci prídelového konania - sa doposiaľ nezachoval, a preto je možné považovať Snímku mapy katastrálnej za dokument preukazujúci spôsob rozdelenia pozemkov, ktorý bol zohľadnený aj pri vyhotovovaní geometrických plánov v iných prípadoch, týkajúcich sa nehnuteľností v totožnej lokalite obce Hajnáčka.

12. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018 zástupca žalobcov uviedol: Štát nie je vlastníkom majetku, ktorý je predmetom tohto konania, pretože ho za náhradu pridelil viacerým prídelcom vrátane právnych predchodcov žalobcov, ktorí nadobudli vlastnícke právo k predmetu konania dňa 10.05.1956. Len nedopatrením neboli títo prídelcovia zapísaní ako vlastníci pridelených pozemkov, pričom povinnosť vykonať predmetné zápisy do evidencie nehnuteľností mal štát. Keďže sa tak nestalo, tak bol v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných pozemkov až do

súčasnosti štát, pričom tento nedostatok nebol odstránený ani v rámci ROEP, ktorého účastníkmi neboli právni predchodcovia žalobcov, a ktorí z tohto dôvodu nemohli vznášať príslušné námietky. Žalobcami predložené listinné dôkazy, preukazujúce pravdivosť tvrdení žalobcov, neboli zo strany žalovaného nijako spochybnené.

13. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018 žalovaný uviedol: Vzhľadom na predložené listinné dôkazy zástupcom žalobcov konštatujem, že ROEP v danom katastrálnom území nebol vykonaný správne. Môžem konštatovať, že stanovisko katastrálneho odboru zo dňa 06.11.2018 potvrdzuje správnosť geometrického plánu priloženého k žalobe. Považujem za dostatočné zidentifikovanie parciel č. XXX/X z LV č. XXX a č. XXX/X z LV č. XXX s pôvodnou parcelou č. XXX/X uvedenou v prídelovej listine zo dňa 10.05.1956, z ktorej jeden diel bol pridelený právnym predchodcom žalobcov. Poukazujem však na to, že chýba listina prídelového plánu, ktorá je jedinou relevantnou listinou nepochybným spôsobom osvedčujúcou tvrdené skutočnosti žalobcami. Žalovaný takouto listinou nedisponuje.

14.1 Súd je toho názoru, že z listinných dôkazov predložených žalobcami vyplýva, že v minulosti bola zo strany Okresného národného výboru, odbor pôdohospodárstva v Rimavskej Sobote vydaná prídelová listina pre rodičov žalobcov na základe prídelového plánu v súvislosti s parcelou č. XXX/X (v súčasnosti parcelami č. XXX/X M. XXX/X), pričom im boli pridelené pozemky tvoriace predmet konania. 14.2 Len následkom zanedbania povinností zo strany štátu nebola predmetná listina vrátane vlastníckeho práva rodičov žalobcov k predmetným pozemkom zapísaná do pozemkovej knihy (resp. následne do katastra nehnuteľností), keďže zápis do evidencie nehnuteľnosti v takomto prípade zabezpečoval práve štát. 14.3 Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobcovia nepredložili v konaní prídelový plán, tak súd poukazuje na to, že to bol práve štát, ktorý zabezpečoval vyhotovovanie prídelových plánov aj ich archiváciu, pričom ani samotný žalovaný (štát) nevie predmetnú listinu predložiť. 14.4 Súd má za to, že by bolo nespravodlivé, ak by žalobcovia, ako právni nástupcovia prídelcov, nemali možnosť dovolať sa nápravy nesprávneho stavu v evidencii nehnuteľnosti v takom prípade, keď prídelová listina nebola zapísaná do evidencie na to určenej a prídelový plán sa nezachoval, pričom z dostupných úradných (verejných) listín vyplýva, že štát s rodičmi žalobcov prostredníctvom svojich orgánov ako s prídelcami konal, pozemky (v súčasnosti tvoriace predmet konania) im pridelil, nechal si vyplatiť prídelovú cenu, akceptoval výstavbu rodinného domu na týchto pozemkoch, ako aj dlhodobé užívanie týchto pozemkov rodičmi žalobcov a následne aj žalobcami.

15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rodičia žalobcov nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe prídelovej listiny zo dňa 10.05.1956, t.j. na základe "výroku úradu" podľa § 114 Občianskeho zákonníka č. XXX/XXXX Sb., a preto považoval žalobu za dôvodnú.

16. Podľa § 114 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., v prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona alebo výrokom súdu, úradu alebo orgánu verejnej správy. Ak ide o vec nehnuteľnú, zapíše sa tiež prechod vlastníctva v pozemkovej knihe alebo železničnej knihe alebo sa na súde uloží listina.

17. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom súd rozhodol z toho dôvodu, že žalobcovia v konaní (na pojednávaní dňa 08.11.2018) prostredníctvom svojho zástupcu výslovne uviedli, že si predmetný nárok neuplatňujú. Je však potrebné uviesť, že žalobcom, ktorí boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, by inak nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Rimavská Sobota. V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis. V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.