Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9C-37-2018.pdf
PDF · 99.52 KB
No categories available
9C/37/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: mal. D. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. Š. H. XXX, XXX XX Š.H. H., zastúpená zákonnou zástupkyňou D. O., matkou, P.. XX.XX.XXXX, Y. Š. H. XXX, XXX XX Š. H., právne zastúpený JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava 29, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podaním došlým súdu dňa 22.08.2018 sa maloletá žalobkyňa v zastúpení advokátom, ktorý bol na zastupovanie maloletej splnomocnený matkou maloletej, domáhala zaplatenia sumy 8396 € ako náhrady škody na zdraví. 1.1. K žalobe bolo priložené plnomocenstvo, ktorým maloletá žalobkyňa v zastúpení svojou matkou splnomocňuje na zastupovanie v konaní Milana Szöllössyho.
2. Súd listom zo dňa 04.09.2018 vyzval právneho zástupcu žalobkyne a listom zo dňa 25.09.2018 zákonného zástupcu žalobkyne s poukázaním na § 111 písm. i) CMP - V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o schválení právneho úkonu maloletého, § 119 CMP - Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého a § 28 OZ - Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu, aby súdu v lehote 14 dní preukázal, že podal návrh na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a to schválenie nasledujúcich právnych (procesných) úkonov maloletej žalobkyne
- uzavretie zmluvy o právnej pomoci v zastúpení zákonným zástupcom,
- udelenie plnomocenstva na zastupovanie v konaní udeleným zákonným zástupcom,
- podanie žaloby.
3. Na predmetnú výzvu zákonný zástupca žalobkyne nereagoval a právny zástupca reagoval spôsobom uvedeným nižšie.
4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúceho - V prípade, ak je účastníkom civilného konania maloletý, tento sa môže nechať zastúpiť advokátom rovnako ako akýkoľvek iný účastník civilného konania, a to na základe ustanovení o zastupovaní na základe plnomocenstva. Aj v týchto prípadoch platí, že zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 OZ). Tento rozpor záujmov je potrebné vnímať v širších súvislostiach, než to vyplýva iba z práve uskutočňovaného právneho úkonu zástupcu v mene zastúpeného.
4.1. Podľa § 28 OZ - ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Schvaľovanie úkonov súdom však podliehajú iba také úkony, ktoré nie sú bežnou vecou pri správe majetku maloletého. Pri riešení otázky schvaľovania podanej žaloby súdom by malo byť zásadou, že podanie žaloby maloletým vyžaduje schválenie súdom a iba výnimkou by mali byť prípady opačné (Bubník, G.: Schvalování důležitých úkonu nezletilého soudem. Socialistická zákonnosť č. 6/1966, str. 341). Výnimkou by mali byť iba spory o nepatrné hodnoty, prípadne spory o nárokoch, ktorých dôvod je nesporný. Uvedený názor vychádza zo zohľadnenia dôsledku podania žaloby, najmä hrozby vzniku povinnosti náhrady trov konania, keď začatie konania vo väčšine prípadov so sebou prináša aj riziko neúspechu a nevyhnutnosti znášania trov konania, pričom ich výšku spravidla vopred nemožno ani presne odhadnúť. 4.2. Súd teda zastáva názor, že tak podanie žaloby súdu ako aj uzatvorenie súdneho zmieru, či dohody o vyporiadaní dedičstva alebo procesný úkon uznania nároku žalobcu v konaní či vzdanie sa práva sú úkonmi, ktoré v prípade nedostatku ich schválenia poručenským súdom nevyvolávajú žiadne právne následky. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že preto, aby podaná žaloba mohla mať procesné účinky je potrebné, aby najprv poručenský súd schválil úkony, ktoré súd vo svojom prípise vymedzil vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobkyne a vo vzťahu k zákonnému zástupcovi žalobkyne. 4.3. Na výzvu súdu, aby žalobca odstránil nedostatok procesnej podmienky, právny zástupca reagoval tak, že citované rozhodnutie považuje za exces (bez toho, aby predložil iné rozhodnutia uvedený záver potvrdzujúce) a súd má ďalej postupovať v konaní bez prieťahov. 4.4. Súd teda konštatuje, že právny názor právneho zástupcu žalobcu o nepotrebe schválenia právneho úkonu maloletého je nesprávny a rozhodnutie KS v Trenčíne nie je excesom ale naopak výsledkom rešpektovania ustálenej súdnej praxe. V rámci ustálene súdnej praxe, tak súd poukazuje napríklad na O rozhodnutie NS ČR 21Cdo/890/2003 - „Z uvedených ustanovení vyplýva, že o stret záujmu medzi rodičmi a deti pôjde nielen v prípadoch, keď rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného existuje a je v konaní zistený; ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine rozširuje ochranu maloletých i na prípady, keď stret záujmu iba hrozí, pritom však nemusí vôbec nastať. Z hľadiska záveru o rozpore záujmov teda stačí iba pravdepodobnosť kolízie záujmov, ktorá je daná vždy, ak uplatňuje rodič a maloleté dieťa v občianskom súdnom konaní nároky, ktorých základ, poprípade výška ako je tomu v posudzovanej veci sú vzájomne podmienené. V takomto prípade potenciálne hroziacej kolízie záujmov je zákonný zástupca, i keď inak jeho právo zastupovať maloleté dieťa nie je dotknuté, vylúčený zo zastupovania a jeho procesné úkony učinené za dieťa sú neúčinné. Uvedené vzhľadom na posudzovaný prípad znamená, že plná moc udelená žalobkyňou ako zákonným zástupcom za maloletého žalobcu advokátovi nemôže mať zamýšľané účinky a konanie o dovolaní podané jeho prostredníctvom žalobkyňou za maloletého žalobcu bolo nutné zastaviť.“ O rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 4Co/930/2014 - „Ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka je treba vykladať tak, že sa jeho právny režim analogicky vzťahuje i na nakladanie zákonného zástupcu s nebežnými osobnými záležitosťami maloletého. Podanie žaloby maloletým je nesporne nebežnou záležitosťou, ktorá môže mať dosah do sféry maloletého /napr. okrem vniknutých práva a povinností, o ktorých je rozhodované v konaní, taktiež nutnosť hradiť náklady konania/. Preto odvolací súd zdôrazňuje, že zákonní zástupcovia maloletého, okrem svojho súhlasu /i za predpokladu, že by so žalobou vyslovila súhlas aj matka maloletého/, potrebujú k podaniu danej žaloby aj súhlas súdu v zmysle § 176 ods. 1 a § 179 O.s.p.. Tak aj odvolací súd dospel k záveru, že maloletý žalobca nebol procesne spôsobilý podať danú žalobu a jeho zákonní zástupcovia za neho nemohli podať žalobu bez schválenia súdu. Keďže uvedený procesný nedostatok nebol odstránený ani v rámci odvolacieho konania, je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania pre nedostatok podmienky konania vecne správne.“ O rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 17Co962/2013 - „Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že maloletí sú zo zákona oprávnení len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade právnych úkonov, ku ktorým nemá maloletý spôsobilosť, konajú za neho jeho zákonní zástupcovia. Bežné majetkové náležitosti vykonávajú zákonní zástupcovia za zastúpeného sami. Tie majetkové záležitosti, ktoré nie je možné považovať za bežné, vyžadujú k platnosti právneho úkonu schválenie súdu. Súd právny úkon, ktorý sa týka nie bežnej majetkovej záležitosti, schváli len vtedy, ak je v záujme zastupovaného maloletého dieťaťa. V právnej teórii a súdnej praxi sa za nie bežné majetkové záležitosti, ktoré vyžadujú schválenie súdu, považuje napríklad uzavretie dedičskej dohody, odmietnutie dedičstva, dovolanie sa neplatnosti závetu a nadobudnutie alebo prevod nehnuteľností. Za vec, ktorá si vyžaduje k platnosti právneho úkonu schválenie súdu, sa podľa názoru odvolacieho súdu považuje aj podanie akejkoľvek žaloby za maloletého na súd, z dôvodu, že podanie takejto žaloby môže mať ďalekosiahle dosahy do majetkovej sféry maloletého, napríklad v prípade neúspechu môže viesť ku vzniku povinnosti platiť trovy konania.
Z právnej praxe vyplýva, že je zásadou, že podanie žaloby maloletým si preto vyžaduje schválenie súdom. V rozpore s týmto názorom nie je ani odvolateľom citovaná veta formulovaná pri rozhodnutí č. 22, uverejnenom vo Výbere z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z roku 1984, nakoľko z obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že zmysel rozhodnutia je práve taký, že v prípade, ak by podanie žaloby súviselo so správou majetku maloletého a išlo by o žalobu presahujúcu rámec bežného hospodárenia, je súhlas súdu nevyhnutný. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ 1/ nemohol prostredníctvom svojho zástupcu podať žalobu bez schválenia súdu, bol preto správny. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď podľa § 104 ods. 2 O.s.p. (keď tento nedostatok považoval za odstrániteľný nedostatok podmienok konania), vyzval právneho zástupcu navrhovateľa 1/ na predloženie rozhodnutia o schválení podanej žaloby súdom a pokiaľ právny zástupca navrhovateľa 1/ v súdom stanovenej lehote takéto rozhodnutie nepredložil, konanie podľa § 104 ods. 2 posledná veta O.s.p. pre nedostatok podmienok konania zastavil. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že súd mohol z vlastnej iniciatívy začať konanie vo veci schválenia právneho úkonu za maloletého, nakoľko takéto konanie je konaním návrhovým, preto súd nemôže začať konať bez návrhu, z vlastného podnetu.“ O rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2289/2011, [C 13507] - „Podle § 28 obč. zák. <http:// www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbqfzygmmry>, jestliže jsou zákonní zástupci povinni též spravovat majetek těch, které zastupují, a nejde-li o běžnou záležitost, je k nakládání s majetkem třeba schválení soudu. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že podání žaloby představuje pro nezletilého žalobce D. G. majetkové riziko, které není běžnou majetkovou záležitostí, a proto je k podání žaloby třeba schválení soudu, ačkoliv zákonní zástupci nezletilého žalobce jednali ve vzájemné shodě. Ustanovení § 28 je pak třeba vykládat v souladu s celkovým pojetím občanského zákoníku <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbq> (§ 1 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbqfzygmmi> odst. 2 a 3 obč. zák.) tak, že se jeho právní režim analogicky vztahuje i na nakládání zákonného zástupce s neběžnými osobními záležitostmi zastupovaného (srovnej Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 279 - 280). Podání jakékoliv žaloby je bezesporu neběžnou záležitostí, která může mít daleké dosahy do sféry nezletilého (např. krom vzniklých práv a povinností, o kterých je rozhodováno v řízení, taktéž nutnost hradit náklady soudního řízení); v daném konkrétním případě lze proto přisvědčit odvolacímu soudu, že zákonní zástupci žalobce i) potřebovali k podání žaloby v zastoupení tohoto žalobce souhlas soudu v souladu s § 176 odst. 1 a § 179 o. s. ř. <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgyzv6ojzfzygmmjxhe> O rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 4999/2014, [C 14936] - Obvodní soud pro Prahu 2 usnesením ze dne 5. listopadu 2013, č. j. 28 C 350/2013-6, rozhodl o zastavení řízení o zaplacení částky ve výši 1 000 000 Kč z titulu nesprávného úředního postupu (nepřiměřené délky řízení) v řízení vedeném u Okresního soudu ve Svitavách pod sp. zn. 0 P 348/2006, ve vztahu mezi žalobkyní b) a žalobcem c) a žalovanou, neboť žalobce a) ani po výzvě soudu nedoložil rozhodnutí opatrovnického soudu o tom, že bylo schváleno podání žaloby v této věci. Soud prvního stupně přitom uvedl, že je třeba vždy na základě jednotlivých okolností případu posoudit, kdy právní úkon podléhá schválení soudu ve smyslu ustanovení § 28 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgy2f6nbqfzygmmry> zákona č. 40/1964 Sb., občanského zákoníku <http:// www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mrqgezf6obz>, ve znění pozdějších předpisů (dále jen „obč. zák.“), přičemž dospěl k názoru, že podání žaloby o náhradu majetkové a nemajetkové újmy způsobené nesprávným úředním postupem ve smyslu zákona č. 82/1998 Sb. <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzhe4f6obs>, o odpovědnosti za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo nesprávným úředním postupem a o změně zákona České národní rady č. 358/1992 Sb. <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=onrf6mjzhezf6mzvha>, o notářích a jejich činnosti (notářský řád <http:// www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzhezf6mzvha>) (dále jen „OdpŠk <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzhe4f6obs>„) není běžnou záležitostí týkající se majetku nezletilých, a je proto vyžadováno schválení opatrovnickým soudem. Městský soud v Praze usnesením ze dne 3. ledna 2014, č. j. 25 Co 545/2013-14, usnesení soudu prvního stupně potvrdil, když se zcela ztotožnil s právním posouzením věci soudem prvního stupně. Proti usnesení odvolacího soudu podali žalobci (dále jen „dovolatelé“) řádné a včasné dovolání. Podle ustanovení § 28 obč. zák. zákoníku jsou-li zákonní zástupci povinni též spravovat majetek těch, které zastupují, a nejde-li o běžnou záležitost, je k nakládání s majetkem třeba schválení soudu. Běžné majetkové záležitosti vyřizují zákonní zástupci za zastoupeného sami. Nikoliv běžné majetkové záležitosti vyžadují k perfekci právního úkonu schválení soudu. Soud právní úkon, který se
neběžné majetkové záležitosti týká, schválí jen tehdy, je-li v zájmu zastupovaného nezletilého dítěte (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23. února 2011, sp. zn. 33 Cdo 2912/2008 <http:// www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=njptembqhbptgm27mnsg6xzsheyte>). Jde- li o běžnou či neběžnou majetkovou záležitost při správě majetku, je třeba posoudit vždy na základě jednotlivých okolností a celkové povahy každého konkrétního případu. Rozhodujícími hledisky pro posouzení toho, zda jde o běžnou záležitost, je nejen absolutní hodnota majetku, jehož se právní úkon týká, ale i majetkové poměry nezletilého a jeho rodiny, jakož i složitost právního úkonu (rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23. února 2011, sp. zn. 33 Cdo 2912/2008 <http://www.beck- online.cz/bo/document-view.seam?documentId=njptembqhbptgm27mnsg6xzsheyte>). V právní teorii a soudní praxi jsou za neběžné majetkové záležitosti, které schválení soudu vyžadují, považovány uzavření dědické dohody, odmítnutí dědictví, nedovolání se neplatnosti závěti za nezletilého, nabytí či převod motorového vozidla (nikoli běžného jednostopého), nabytí nemovité věci, popř. jejího podílu nezletilým, uznání dluhu a postoupení pohledávky učiněná za nezletilého, prodej akcií v majetku nezletilého a nakládání se stavebním spořením nezletilého (srov. rozhodnutí uveřejněná ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 59/1966, 67/1970, 46/1977, 31/1990, dále s. 96-98 příručky Řízení ve věcech práva rodinného před soudy prvního stupně, uveřejněné pod sp. zn. Cpj 228/1981 ve zvláštním čísle Bulletinu Nejvyššího soudu ČSR v r. 1981 a rovněž v databázi ASPI, rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 24. 1. 2012, sp. zn. 28 Cdo 4740/2010 <http:// www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=njptembrgbpteoc7mnsg6xzug42da>, jakož i Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M. a kol. Občanský zákoník <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=onrf6mrqgezf6obz> I. § 1-459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 296 a násl.). Právní úkon přesahující rámec běžné záležitosti při nakládání s majetkem nezletilého dítěte, který za něho učinil zákonný zástupce, aniž byl schválen soudem ve smyslu § 28 obč. zák. není perfektní a nemůže vyvolat zamýšlené právní následky (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 24. 11. 2011, sp. zn. 21 Cdo 1433/2011 <http://www.beck-online.cz/ bo/document-view.seam?documentId=njptembrgfptemk7mnsg6xzrgqztg>). V rozhodnutích Nejvyššího soudu byla v minulosti zásadní okolností pro rozhodnutí, zda je ke konkrétnímu úkonu třeba schválení opatrovnickým soudem, zejména skutečnost (nebo byť i pouhá možnost), že se právní úkon učiněný zákonným zástupcem nezletilého projeví negativně v majetkové sféře nezletilého (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 25. června 2014, sp. zn. 33 Cdo 2275/2011 <http://www.beck-online.cz/ bo/document-view.seam?documentId=njptembrgfptgm27mnsg6xzsgi3tk>; rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 23. února 2011, sp. zn. 33 Cdo 2912/2008 <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=njptembqhbptgm27mnsg6xzsheyte>; rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 15. prosince 2011, sp. zn. 21 Cdo 856/2011 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptembrgfptemk7mnsg6xzygu3a>). Je tedy zřejmé, že pro posouzení, zda je k nakládání s majetkem nezletilých zákonným zástupcem potřeba schválení opatrovnického soudu ve smyslu ustanovení § 28 obč. zák., je významným hlediskem způsobilost právního úkonu zákonným zástupcem učiněného, negativně zasáhnout do majetkové sféry nezletilého. Nejde však o hledisko jediné, jak se domnívají dovolatelé. Nejvyšší soud již v rozsudku ze dne 20. 9. 2012, sp. zn. 33 Cdo 2289/2011 <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=njptembrgfptgm27mnsg6xzsgi4ds>, vyslovil závěr, že podání jakékoliv žaloby je bezesporu neběžnou záležitostí, která může mít daleké dosahy do sféry nezletilého (např. krom vzniklých práv a povinností, o kterých je rozhodováno v řízení, taktéž nutnost hradit náklady soudního řízení) a v rozsudku ze dne 25. 6. 2014, sp. zn. 33 Cdo 2275/2011 <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=njptembrgfptgm27mnsg6xzsgi3tk>, připomněl, že ačkoli ustanoveni § 28 obč. zák. pojednává výslovně jen o nakládání s majetkem, není důvod se zřetelem k ustanovení § 36 zákona o rodině ve znění účinném do 31. 7. 1998 (povinnost a oprávnění rodičů k zastupování a ke správě záležitostí nezletilých) do okruhu právních úkonů, k jejichž platnosti je potřeba schválení soudu, nezahrnout i jiné, než jen ryze majetkové záležitosti, jestliže jsou s to zasáhnout do majetkové sféry nezletilého, tj. včetně závazků a pohledávek (srovnej Sborník III. Nejvyšší soud, SEVT, 1980, s. 277). Lze tak uzavřít, že podání žaloby proti státu z důvodu tvrzené majetkové a nemajetkové újmy způsobené nesprávným úředním postupem ve smyslu OdpŠk <http://www.beck-online.cz/bo/ document-view.seam?documentId=onrf6mjzhe4f6obs> se týká oblasti správy majetku nezletilého dítěte a nelze je považovat za běžnou záležitost, jež by svou povahou patřila do běžné správy jeho majetku. Proto i pro podání žaloby proti státu z důvodu tvrzené majetkové a nemajetkové újmy způsobené nesprávným úředním postupem ve smyslu OdpŠk <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzhe4f6obs> je třeba schválení opatrovnického soudu podle ustanovení § 179 o. s. ř. <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgyzv6ojzfzygmmjxhe>
5. Podľa § 161 C.s.p.
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. 5.1. Keďže v prejednávanej veci napriek súdnej výzve zo strany právneho zástupcu žalobcu a ani zo strany zákonného zástupcu žalobcu nedošlo k preukázaniu súdom požadovaného schválenia právnych úkonov matky maloletej, nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako konanie zastaviť pre nedostatok procesných podmienok.
6. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6.1. V prejednávanej veci zastavenie konania procesne zastavil žalobca, keďže však žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.