Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-15-2017.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, J., proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, v konaní zast. MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 497,90 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 9.6.2017, došlou súdu dňa 15.6.2017, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 497,90 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 11.8.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca tvrdil, že výpoveďou zo dňa 2.11.2007 s ním žalovaný skončil pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 3.11.2004. Podľa výpovede mal pracovný pomer skončiť dňa 31.1.2008. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.9.2014, č.k. 9C/50/2008-376, ktorý v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2016, súd rozhodol o neplatnosti výpovede a určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Listom zo dňa 15.5.2017 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie odmeny 497,90 eur (15.000,- Sk) na ktorú žalobcovi ako zamestnancovi vznikol nárok pri príležitosti jubilea 50 rokov. Nárok na odmenu vyplýva z dodatku č. 2, článku 17 bod 5, kolektívnej zmluvy hlavnej skupiny SPP a.s. na roky 2008 - 2010. Dňa 19.5.2017 žalovaný výzvu prevzal. Listom zo dňa 29.5.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že požadovanú sumu nevyplatí, nakoľko nárok považuje za premlčaný. Žalovaný uviedol, že odmena bola splatná dňa 10.8.2008, trojročná premlčacia začala plynúť dňom 11.8.2008 a uplynula dňa 11.8.2011.
3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - cit. rozsudok, výzvu na plnenie peňažného záväzku s doručenkou a odpoveď žalovaného. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania. Keďže žalobca mohol uplatniť svoje právo na súde už dňa 11.8.2008, premlčacia doba uplynula dňom 11.8.2011. Žalobca uplatnil svoj nárok až žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2017, t.j. až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný žiadnym spôsobom nebránil žalovanému v tom, aby svoj nárok uplatnil na súde v premlčacej dobe. Okrem toho žalovaný namietal, že dodatok č. 2 kolektívnej zmluvy bol prijatý dňa 21.7.2008, účinnosť však nadobudol až dňa 1.8.2008. Z toho dôvodu sa jeho úprava vzťahuje výlučne na tú odmenu pri príležitosti životného jubilea, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok po nadobudnutí jeho účinnosti, t.j. od 1.8.2008. Žalobcovi preto vzniklo právo na odmenu vo výške 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur brutto, a nie uplatňovaných 497,90 eur.
5. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 322 Civilného sporového poriadku (CSP).
6. Vychádzajúc z tvrdení strán, z predložených dôkazov a rozsudku mal súd rozhodujúci skutkový stav za nesporný: dňa 2.11.2007 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z organizačných dôvodov, dňa 31.1.2008 mal skončiť pracovný pomer, dňa 6.2.2008 žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na prideľovaní práce, dňa 4.3.2008 žalobca podal žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, dňa 21.7.2008 žalobca dosiahol vek 50 rokov, dňa 1.8.2008 nadobudol účinnosť dodatok č. 2 kolektívnej zmluvy, dňa 10.8.2008 nastala splatnosť odmeny pri životnom jubileu a dňa 30.7.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým súd určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.
7. Uplatnený nárok súd posudzoval ako pracovnoprávny nárok, t.j. podľa Zákonníka práce a podporne podľa Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, ako aj z ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť pre dôvodne vznesenú námietku premlčania práva. Z ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce a § 101 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na daný vzťah sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby je daný objektívne, čo vyplýva z použitej formulácie sa mohlo. Začiatok plynutia premlčacej doby teda nezávisí od subjektívnych okolností na strane žalobcu. Z toho dôvodu sa nedali uznať argumenty žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť až po právoplatnom určení neplatnosti výpovede. Tak, ako si žalobca v súvislosti s uplatnením neplatnosti výpovede uplatnil na súde hneď aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, mohol si v trojročnej premlčacej dobe uplatniť aj nárok na odmenu pri životnom jubileu, a to buď priamo v konaní o neplatnosť výpovede alebo samostatnou žalobou.
11. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Táto náhrada má podľa komentárov a súdnej praxe právnu povahu satisfakcie za ujmu, ktorú zamestnanec utrpel od zamestnávateľa a poskytuje sa len v prípade, keď zamestnanec chce pracovať alebo môže pracovať. Z uvedeného vyplýva, že iba tento nárok si môže žalobca uplatňovať až po právoplatnom rozhodnutí o neplatnom skončení pracovného pomeru vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Odmena pri životnom jubileu nie je súčasťou náhrady mzdy, nejde o nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru.
12 Vzhľadom na uvedené súd považoval za správny argument žalovaného, že žalobca si mohol uplatniť svoje právo na odmenu aj pred právoplatným rozhodnutím o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom súd by toto konanie prerušil podľa vtedy platného § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, keďže rozhodnutie o priznaní odmeny pri životnom jubileu závisí od rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
13. Nakoľko odmena bola splatná dňa 10.8.2008, od nasledujúceho dňa, t.j. od 11.8.2008, začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 11.8.2011. Keďže žalobca svoje právo uplatnil na súde až dňa 15.6.2017 a žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné premlčané právo priznať.
14. Uplatnený nárok nebolo možné žalobcovi priznať ani v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce, na ktorý poukazoval žalobca. Podľa tohto ustanovenia neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám, a ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Žalobcovi v dôsledku neplatnej výpovede nevznikla žiadna škoda, t. z. nezmenšil sa jeho majetok, ani nedošlo k zániku práva na odmenu pri životnom jubileu, len mu toto právo nebolo možné v súdnom konaní priznať.
15. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou ďalšej námietky vznesenej žalovaným, či žalobcovi vzniklo právo na odmenu len vo výške 10.000,- Sk, t.j. 331,94 eur.
16. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. Pri tomto rozhodnutí bral súd do úvahy, že na premlčanie práva žalovaný poukázal už pred podaním žaloby a žalobca napriek tomu žalobu podal. Z toho dôvodu nebol podľa súdu daný dôvod na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane v zmysle § 257 CSP.
17. O výške náhrady trov konania, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.