Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-65-2018.pdf
PDF · 92.78 KB
No categories available
7C/65/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: W.. O. P.Í., L.. X.X.XXXX, J. Y. XX/XX, J., zastúpeného spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanej: B. Y., L.. X.X.XXXX, J. T. XXXX/XX, J., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 7.11.2018 a doplneným podaním doručeným súdu dňa 9.11.2018 žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. XX L. D. na X. G. J. K. D.. Č.. XX na Y. A.. Č.. XX, evidovaného na LV č. XXXX pre kat. úz. O., M. J.- C.. Č.. O., M. J. W. (ďalej len „predmetný byt“), a to až do odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Zároveň navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zveril mal. B. P. do osobnej starostlivosti otca (žalobca) a uložil matke (žalovaná) povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne (v tejto časti súd návrh vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 7.11.2018, č. k. 7C 65/2018 - 79).
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná sa do predmetného bytu na Y. ulici nasťahovala v máji 2014, po štvormesačnej známosti so žalobcom a doposiaľ v ňom obaja spolu bývajú. Byt je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Dňa 24.02.2015 sa im narodila maloletá B.. Vytváranie prvých návykov a fungovania rodiny po príchode maloletej do spoločnej domácnosti prebiehalo za výraznej a intenzívnej všestrannej pomoci žalobcu. V práci si žalobca zobral 2 týždne voľna a prvé 2 mesiace k dcérke vstával každú noc. Od apríla 2015 keď k dcérke prestal každú noc vstávať, začala u žalovanej nervozita a návaly hnevu. Žalobca spozoroval náhle prejavy nervozity u žalovanej už niekoľko krát na začiatku ich vzťahu. Žalovaná kojila prvé 4 mesiace a potom mlieko náhle stratila. Maloletá si ako bábätko celkom dobre zvykla na spánkový režim a takmer každú noc prespala nepretržite 5-6 hodín. Napriek tomu sa návaly hnevu a výbuchy zlosti žalovanej zhoršovali. Počas obdobia októbra 2015 až októbra 2016 sa nočné stavy žalovanej ešte viac zhoršili, bola zúrivá a začala stále častejšie kričať, keď mala v noci vstať k dcérke. Návaly hnevu a zlosti žalovanej sa počas obdobia ďalších mesiacov novembra 2016 až augusta 2017 opäť zhoršili. Pokračovali a prejavovali sa aj cez deň. Pravidelne bez ohľadu na spiacu dcérku vulgárne nadávala, keď mala v noci alebo cez deň k nej vstávať a prebaliť ju alebo jej dať napiť. Žalovaná začala vulgárne nadávať aj žalobcovi a kričať na neho v noci aj cez deň bez zjavného dôvodu. Žalovaná nielenže sa prejavuje agresívne a násilne voči maloletej a nadáva jej, ale aj zanedbáva jej výchovu a starostlivosť o ňu. Žalovaná má problém zabezpečovať základnú starostlivosť o maloletú ako ranné budenie, podávanie liekov, vykonávanie rannej hygieny, príprava raňajok, nosenie do a zo škôlky (za 8 mesiacov od februára 2018 neodniesla sama dcérku do/zo škôlky ani raz), príprava večere, ukladanie do postele. Žalovaná zásadne odmieta spať v miestnosti s maloletou. Na jeseň 2017 sa začala žalovaná prejavovať násilne i voči žalobcovi. Počas rozhovoru ho začala verbálne napádať a následne i fyzicky zaútočila. Najskôr sa za tieto situácie ospravedlňovala, no časom sa prestala za bitky ospravedlňovať a žalovaná začala žalobcu pravidelne
pri slovných nezhodách alebo rozhovoroch biť vždy, keď povedal niečo, čo sa jej nepáčilo. Žalovaná prehlasovala, že je v poriadku, že žalobcu bije, pretože ju nahneval, takže si to zaslúži. Niekoľkokrát ho zbila aj v noci, dokonca aj keď sa práve skláňal nad dcérkou ktorú prebaľoval. Žalobca sa spočiatku snažil vyriešiť nepriaznivú situáciu v domácnosti zmierlivo, snažil sa vyhľadávať odbornú pomoc, a to najmä z dôvodu, aby pre maloletú zabezpečil vyrastanie v kompletnej rodine, v ktorej by sa mohla cítiť pokojne, bezpečne a šťastne. Žalobca však časom pochopil, že zmierlivé riešenie situácie nebude postačovať. Fyzické útoky zo strany partnerky sa stali bežnou súčasťou života žalobcu a žalovanej. Niekoľko krát do týždňa na neho útočila päsťou a rukami a opakovane ho udierala a sácala. Najčastejšie útočila na oblasť hrudníka, ramien, krku a chrbta. Dňa 25.02.2018, keď maloletá nechcela cez obed zaspať a volala žalobcu k sebe, žalovaná ju začala biť a sácala do nej celou silou napriek tomu, že hrozilo že maloletá spadne na zem, pretože sedela chrbtom ku kraju postele. Žalovaná na ňu napriek tomu ďalej fyzicky útočila. Fyzické útoky zo strany žalovanej voči žalobcovi naďalej pokračovali a situácia sa začala radikálne zhoršovať aj čo sa týka maloletej. Žalovaná začala maloletú približne jeden krát do týždňa fyzicky napádať - buď ju od seba odsotila úderom rúk do hrudníka, dávala jej facky a keď maloletá plakala, silno jej všetkými prstami zovrela ústa a bradu aby ju umlčala. Maloletá sa začala silno triasť, zúfalo plakala a bola vydesená. Žalobca vyhľadal profesionálnu pomoc terapeutky venujúcej sa týraným ženám a deťom. Žalovaná nadáva na žalobcu a jeho rodinu aj v prítomnosti maloletej dcéry. Fyzické útoky žalovanej si vyžiadali lekárske vyšetrenia žalobcu. Fyzické a psychické útoky žalovanej voči maloletej sa počas obdobia apríla 2018 až leta 2018 stupňovali. Maloletá ráno často plakala, že nechce ísť do škôlky a žalovaná tieto situácie a plač maloletej nezvládala, kričala na ňu a bila ju. Keď žalobca dcérku bránil, kričala na neho a vulgárne mu nadávala. Situácia v rodine je dlhodobo neúnosná, stále častejšie sa opakujúce a intenzívnejšie fyzické útoky žalovanej voči žalobcovi a maloletej sa v lete 2018 tak vystupňovali, že spolužitie so žalovanou je nebezpečné pre žalobcu ale najmä pre maloletú a ohrozuje ich bezpečnosť a zdravie (po fyzickej i psychickej stránke). Žalovaná sa vyhráža únosom maloletej, dieťa bije a vyhráža sa jej až smrťou, a že ju zoberie a urobí jej zo života „teror" a žalobca má odôvodnený strach, že svoj úmysel zrealizuje. Navyše i v dôsledku zhoršujúceho sa psychického rozpoloženia žalovanej má strach o zdravie a život seba, najmä však zdravie a život maloletej.
3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil rodný list mal. B. P., výpis z lista vlastníctva č. XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu, Hodnotiacu správu dieťaťa zo dňa 17.9.2018 a dodatok k nej zo dňa 18.10.2018, výpis z lekárskych správ žalobcu z neštátnej polikliniky PRO BIOS zo dňa 29.6.2018, 28.8.2018, 11.9.2018 a 20.9.2018, kde žalobca uvádzal, že ho priateľka fyzicky napadla, správy o zdravotnom stave maloletej, zvukové záznamy a prepisy komunikácie medzi žalobcom, žalovanou a maloletou B..
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej ej dôvodne podozrivá z násilia.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa čl. 7 ods. 1 Civilného sporového poriadku súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
10. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné.
11. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti); pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe úpravy pomerov. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje.
13. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Samotné obmedzenie (vstupu do domu alebo bytu) je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Pri nariaďovaní takéhoto neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi (nie voči tretej osobe).
14. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016) bolo jednou z podstatných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvedenie, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, pričom súd musel vždy, pokiaľ nariadil predbežné opatrenie, uložiť navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej. Súčasná právna úprava (Civilný sporový poriadok úč. od 1.7.2016) od takejto koncepcie do istej miery upustila. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Teda v prípade, ak neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ide o prípady, keď nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ však ide o neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je zrejmé už zo znenia samotného tohto ustanovenia, že ide o dočasné obmedzenie, teda nemôže ísť o typ neodkladného opatrenia, ktorým by sa dosiahla trvalá úpravu pomerov medzi stranami. Ide teda o časovo obmedzené neodkladné opatrenia. Súd by mal teda v prípade takéhoto neodkladného opatrenia určiť čas, počas ktorého bude neodkladné opatrenie trvať. Takéto rozhodnutie môže byť vyjadrené exaktne (do konkrétneho dátumu, do uplynutia stanovenej lehoty od doručenia a pod.), všeobecne (napr. do právoplatného skončenia konania vo veci samej) alebo kombinovane (napr. do uplynutia stanovenej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). V každom prípade čas, po ktorý má trvať neodkladné opatrenie, musí byť vymedzený určitým spôsobom. Žalobca vo svojom návrhu neuviedol, na aké časové obdobie žiada nariadiť neodkladné opatrenie, hoci zo zákona vyplýva, že ide iba o dočasnú úpravu. Preto ho súd vyzval, aby tento údaj doplnil. Na výzvu súdu oznámil, že žiada nariadiť neodkladné opatrenie do odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné
opatrenie nariadené. Takéto vymedzenie dĺžky trvania neodkladného opatrenia je však neurčité, a teda neprijateľné. Pokiaľ odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nedôkladné opatrenie nariadené, je to dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 C.s.p. (a to prípadne aj takého, ktoré bolo časovo obmedzené rozhodnutím súdu, a to aj ešte pred uplynutím času, na ktorý bolo nariadené). Nemôže však byť takouto formuláciou vymedzený čas, po ktorý má neodkladné opatrenie trvať, nakoľko je to neurčité.
15. V danom prípade podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. pred podaním žaloby vo veci samej. Z obsahu takéhoto návrhu musí súd vyhodnotiť, či má požadované neodkladné opatrenie povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Pri pozitívnom závere súd spolu s nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľovi uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľovi neuloží. Takisto takúto povinnosť neuloží pokiaľ zistí, že už medzičasom bola žaloba vo veci samej podaná (čo sa však v danom prípade nestalo). Ako už bolo uvedené vyššie pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je zrejmé už zo znenia samotného tohto ustanovenia, že ide o dočasné obmedzenie, teda nemôže ísť o typ neodkladného opatrenia, ktorým by sa dosiahla trvalá úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ by teda súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, bolo by potrebné uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z toho potom súd vychádza jednak pri posúdení nevyhnutnosti uloženia povinnosti podať žalobu a jednak pri vymedzení predmetu konania, ktoré má byť na základe takejto žaloby začaté. Žalobca však v návrhu neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by sa dal identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorý by mal byť uplatnený žalobou vo veci samej (z okolností uvedených v návrhu nevyplýva, že by v danom prípade išlo napr. o nároky podľa § 146 ods. 2 alebo § 705a OZ - strany sporu nie sú manželia ani bývalí manželia, byt nie je v ich spoluvlastníctve alebo spoločnom nájme, ale vo výlučnom vlastníctve žalobcu). Z jeho návrhu pritom vôbec nevyplýva, že by chcel podať žalobu vo veci samej, na základe ktorej by sa dosiala trvalá úprava pomerov medzi stranami. Vychádzajúc z čl. 7 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom, súd nemôže ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nahrádzať dispozičnú vôľu navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ten by mal totiž už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejaviť vôľu dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami žalobou vo veci samej, alebo prinajmenšom dostatočne identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorého dočasnej ochrany sa domáha neodkladným opatrením, pokým nebude o ňom rozhodnuté v konaní o veci samej. V danom prípade tak žalobca neurobil.
16. Pri určení dĺžky trvania neodkladného opatrenia súd nie je viazaný návrhom navrhovateľa a môže ju určiť aj v prípade, ak to navrhovateľ vôbec nenavrhuje. Žalobca však v návrhu na nariadenie nedokladaného opatrenia neprejavil vôľu dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami žalobou vo veci samej, ani neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné identifikovať hmotnoprávny nárok, ktorého dočasnej ochrany sa domáha neodkladným opatrením, pokým nebude o ňom rozhodnuté v konaní o veci samej, ani neuviedol skutočnosti, na základe ktorých by súd dokázal určiť čas, po ktorý by malo neodkladné opatrenie trvať. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).