Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cbi/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Sosna, sídlom 909 01 Skalica, Námestie slobody 2, správca konkurznej podstaty úpadcu MOVET spol. s r.o., sídlom 921 01 Piešťany, Krajinská 3, IČO: 36 532 754, právne zastúpený: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, proti žalovanému: SLAY, s.r.o. so sídlom Dohnányho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 235 067, právne zastúpený: Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, 811 03 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a , že prevod finančných prostriedkov zo dňa 28.2.2017 z bankového účtu úpadcu R. v celkovej výške 11.793,60 eur v prospech účtu IZ., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Dohnányho 8, IČO: 35 235 067, je právne neúčinný voči veriteľom úpadcu MOVET spol. s r.o. a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28K/6/2017.

II. Peňažné prostriedky v sume 11.793,60 eur patria do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu a žalovaný je povinný vydať peňažné prostriedky v sume 11.793,60 eur do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.6.2018 domáhala určenia, že prevod finančných prostriedkov zo dňa 28.2.2017 z bankového účtu úpadcu R., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o., je právne neúčinný voči veriteľom úpadcu a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného. Zároveň určenia, že peňažné prostriedky v sume 11.793,60 eur patria do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu a žalovaný je povinný ich vydať do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu. V žalobe uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením sp.zn. 28K/6/2017 zo dňa 6.4.2017 rozhodol o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi MOVET spol. s r.o.. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 73/2017 dňa 13.4.2017. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 28K/6/2017 - 75 zo dňa 15.6.2017 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka MOVET spol. s r.o. a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 120/2017 dňa 23.6.2017. Zo zoznamu prihlásených pohľadávok je zrejmé, že 9 veriteľov prihlásilo do konkurzného konania 37 pohľadávok v celkovej sume 76.212,27 eur. Z prihlásených pohľadávok sa zistené považuje 36 pohľadávok celkovo 8 veriteľov v celkovej sume 58.055,61 eur. Správca po ustanovení do funkcie vykonal v rámci zisťovania majetku aj zisťovanie, či sa v prípade právnych úkonov uskutočnených úpadcom pred vyhlásením konkurzu nejedná o odporovateľné úkony. V rámci tohto zisťovania si správca vyžiadal od Všeobecnej úverovej banky, a.s., výpisy z účtov za obdobie rokov 2014

až 2017, ktorých vlastníkom bol úpadca. Všeobecná úverová banka, a.s. doručila správcovi výpisy z bankového účtu úpadcu IZ. za obdobie od 1.1.2014 do 31.7.2017. Správca z predložených výpisov z účtu úpadcu zistil, že z bankového účtu úpadcu bolo dňa 28.2.2017 vykonaných deväť platieb po 1.310,40 eur v celkovej výške 11.793,60 eur v prospech účtu R.torého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o.. Spoločnosť SLAY, s.r.o. voči ktorej bol vyššie uvedený odporovateľný úkon urobený, je spriaznenou osobou úpadcu: MOVET spol. s r.o.. Z výpisu z obchodného registra úpadcu vyplýva, že do dňa 31.1.2017, bol Ing. Ján Krivda konateľom úpadcu a súčasne aj spoločníkom úpadcu s kvalifikovanou účasťou. II.a bol spriaznenou osobou s úpadcom. II. dol do dňa 14.6.2017 spoločníkom žalovaného s kvalifikovanou účasťou. Obchodný podiel InQ.u zodpovedá výške upísaného vkladu a to v rozsahu 3.319,391888 eur, ktorý bol v plnom rozsahu splatený. Výška obchodného podielu predstavuje teda vo vzťahu k základnému imaniu spoločnosti podiel 3.319,391888/6.638,783776, t.j. podiel Ing. V. predstavoval 50 % na základnom imaní žalovaného. Z uvedeného vplýva, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu. Úpadca, v čase kedy boli poukázané finančné prostriedky vo výške 11.793,60 eur na účet žalovaného (t.j. dňa 28.2.2017) bol v úpadku. Skutočnosť, že úpadca bol v úpadku ku dňu 28.2.2017 vyplýva z účtovnej závierky úpadcu, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2016. Podľa účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2016 bolo vlastné imanie úpadcu -151.281 eur (riadok č. 80 účtovnej závierky). Na základe uvedenej účtovnej závierky možno jednoznačne urobiť záver, že úpadca bol už ku dňu 31.12.2016 predlžený, keďže hodnota jeho záväzkov presahovala hodnotu jeho majetku (má záporné vlastné imanie). Vzhľadom na výšku záväzkov úpadcu musel mať úpadca vedomosť o tom, že jeho ostatný majetok nebude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov. Prevodom finančných prostriedkov v celkovej výške 11.793,60 eur v prospech účtu R., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o. malo bez akýchkoľvek pochybností za následok, že došlo k podstatnému zmenšeniu majetku úpadcu. Zo súpisu majetku úpadcu, ktorý tvorí všeobecnú podstatu a ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku 178/2017 dňa 19.09.2017 je pritom zrejmé, že tento majetok v žiadnom prípade k uspokojeniu jeho veriteľov nepostačuje. Z uvedeného vplýva, že odporovateľný právny úkon bol urobený počas úpadku úpadcu. Z prihlášok pohľadávok veriteľov, ktorí si uplatnili svoje pohľadávky v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vyplýva, že v čase urobenia úkonu napadnutého touto žalobou, existovali pohľadávky veriteľov, ktoré napadnutým úkonom boli ukrátené, pričom títo veritelia si následne tieto svoje pohľadávky v konkurze prihlásili. Konkrétne ide o prihlášky pohľadávok veriteľa Sociálna poisťovňa, veriteľa Daňový úrad Trnava, veriteľa INCOM PARTNESR'S s.r.o., veriteľa JU., veriteľa Messer Tatragas, spol. s r.o.. Z uvedeného vplýva, že odporovateľný právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka a tento úkon bol urobený v čase, keď už existovali nesplatené pohľadávky týchto veriteľov. Prevod finančných prostriedkov v celkovej výške 11.793,60 eur v prospech účtu R., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o., je zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 59 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a taktiež súčasne je aj ukracujúcim právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 60 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení. Sú splnené podmienky na to, aby súd určil, že prevod finančných prostriedkov v celkovej výške 11.793,60 eur v prospech účtu IZ., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o., je právne neúčinný voči veriteľom úpadcu MOVET spol. s r.o. a voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného u Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 28K/8/2017. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurz bol na majetok dlžníka vyhlásený s účinnosťou odo dňa 24.6.2017, sú splnené podmienky na odporovanie právnemu úkonu v zmysle § 57 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, nakoľko podanie žaloby je uskutočnené v lehote 1 roka odo dňa vyhlásenia konkurzu a prevod finančných prostriedkov bol uskutočnený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.7.2018 (č.l. 45 spisu) uviedol, že medzi žalovaným a úpadcom bol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. I.3 zo dňa 1.2.2003 v znení jej dodatkov č. 1 až 5 dohodnutý nájomný vzťah na dobu neurčitú, na základe ktorého si úpadca od žalovaného odplatne prenajal nebytové priestory (kancelárie, šatne, skladové priestory). Súčasťou nájomnej zmluvy v zmysle jej článku 9 bod 9.14 bolo zmluvnými stranami dohodnuté aj zádržné právo na majetok úpadcu umiestnený v prenajatom priestore a to v tom prípade, ak by sa nájomca dostal do omeškania s platením nájomného alebo služieb spojených s nájmom. Nájomca počas doby nájmu hradil nájomné riadne a včas až do roku 2016, kedy mu voči žalovanému vnikol dlh za nájomné, na splatenie

ktorého ho žalovaný viac krát vyzýval. Po výzvach na úhradu nájomného úpadca následne žalovanému tvrdil, že má rozbehnutú zákazku vo väčšom rozsahu pre elektrárne v Mochovciach subdodávateľským spôsobom cez spoločnosť ENSECO a.s. v celkovej hodnote až cca 425 000 eur, a súčasne žalovanému prisľúbil, že po vyplatení z nej uhradí aj dlžné nájomné. Nakoľko úpadca svoj záväzok neuhradil ani do konca roka 2016, žalovaný uplatnil svoje zádržné právo a odpojil predmet nájmu od elektriny, a svoj nárok chcel vymáhať súdnou cestou. Po týchto krokoch úpadca dlžné nájomné žalovanému uhradil dňa 28.2.2017. Žalobca tvrdí, že v čase, kedy boli finančné prostriedky vo výške 11.793,60 eur poukázané na účet žalovaného t.j. dňa 28.2.2017, bol už úpadca v úpadku. Uvedená skutočnosť má podľa neho vyplývať z účtovnej závierky, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2016. Existenciu úpadku na strane úpadcu však možno s určitosťou konštatovať až po predložení účtovnej závierky za príslušný rok 2016, ktorú ale úpadca predložil až po 31.3.2017, to znamená, že v čase úhrady uvedených faktúr nemohol žalovaný ani úpadca vedieť o úpadku. Úpadca sa ešte v tomto období spoliehal na zákazku s ENSECO a.s.. Nie sú splnené zákonné podmienky na odporovanie právnemu úkonu úpadcu v zmysle § 59 a § 60 zákona o konkurze. Podľa názoru žalobcu malo úhradou nájomného v prospech žalovaného dôjsť k zvýhodňujúcemu a súčasne k ukracujúcemu právnemu úkonu medzi spriaznenými osobami a to úpadcom a žalovaným, s odôvodnením, že II. mal byť konateľom a spoločníkom úpadcu a súčasne mal mať kvalifikovanú účasť u žalovaného. Pri posúdení, či je právny úkon úpadcu realizovaný v prospech spriaznenej osoby, je pritom rozhodujúce, či je takáto osoba vo vzťahu k úpadcovi spriaznená v čase vykonania právneho úkonu. Ing. Ján Krivda bol konateľom a spoločníkom úpadcu do 31.1.2017 a spoločníkom žalovaného s kvalifikovanou účasťou bol do 14.6.2017. K realizácii namietaného právneho úkonu došlo dňa 28.2.2017 t.j. v čase, kedy R. nebol ani konateľom a ani spoločníkom úpadcu, z čoho vyplýva, že nie sú splnené podmienky zákonnej definície spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze. Nakoľko v tomto prípade nemožno úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov predpokladať a žalobca tento úmysel ani inak nepreukázal, nejedená sa o právny úkon, ktorým by dlžník ukrátil svojich veriteľov podľa § 60 zákona o konkurze, a teda ani úkon, ktorému možno platne odporovať. Zo strany žalobcu rovnako nebolo preukázané, že by úpadca počas úpadku neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti iným svojim veriteľom tak, ako to predpokladá § 59 zákona o konkurze, čo rovnako vylučuje možnosť právnemu úkonu odporovať. Úhrada za nájomné zo dňa 28.2.2017 je platným právnym úkonom realizovaným v súlade so zákonom a preto konajúcemu súdu navrhujeme, aby žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.8.2018 (č.l. 65 spisu) uviedol, že žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že žalovaný nemal vedomosť o finančnej situácii úpadcu. Žalovaný mal alebo mohol mať vedomosť o finančnej situácii úpadcu. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o nevedomosti úpadku úpadcu v dobe urobenia odporovacou žalobou napadnutého právneho úkonu. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení odvoláva na dátum predloženia účtovnej závierky úpadcu, ktorá bola zostavená ku dňu 31.12.2016. Argumentácia žalovaného, že úpadok úpadcu možno konštatovať až ku dňu predloženia účtovnej závierky za príslušný rok 2016 (t.j. v tomto konkrétnom prípade po 31.3.2017), nemôže obstáť. Dlžník, resp. konatelia dlžníka, ktorý je právnickou osobou, majú povinnosť sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov. Vzhľadom na uvedenú povinnosť konateľov nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že úpadca (rovnako tak aj žalovaný) mal možnosť sa dozvedieť o úpadku úpadcu až dňa 31.3.2017, kedy bola predložená účtovná závierka za rok 2016. Žalobca konštatuje, že konatelia úpadcu pri zachovaní odbornej starostlivosti mali vedieť o úpadku úpadcu najneskôr ku dnu skončenia účtovného roku 2016, t.j. ku dňu 31.12.2016. V účtovnej závierke sa uvádzajú skutočnosti a stav, ktoré existovali ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje. Takže v čase urobenia napadnutého právneho úkonu mohli úpadca ako aj žalovaný vedieť sa o úpadku úpadcu. Spoločníkom žalovaného v čase urobenia napadnutého úkonu bol InQ., pričom podiel II. predstavoval 50 % na základnom imaní žalovaného. R. bol v čase do 31.1.2017 konateľom úpadcu a teda pri plnení svojich zákonných povinností sa mohol a mal dozvedieť o úpadku úpadcu ku dňu 31.12.2016. Vzhľadom na vedomosť Ing. Jána Krivdu o úpadku úpadcu, možno mať za preukázané, že túto vedomosť mal aj žalovaný, ktorého je Ing. Ján Krivda spoločníkom s 50% podielom na základnom imaní. Napadnutý úkon bol urobený v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že úpadca napadnutým úkonom uhradil pohľadávku žalovaného z titulu nájomného za rok 2016. Ďalej žalovaný uvádza, že Ing. N. bol konateľom a spoločníkom (s kvalifikovanou účasťou) úpadcu do 31.1.2017 a spoločníkom žalovaného (s kvalifikovanou účasťou) do 14.6.2017. Zo žalovaným uvedených skutočností možno jednoznačne vyvodiť záver, že úpadca napadnutým úkonom uhradil pohľadávku, ktorá vznikla v čase kedy bol II.a spoločníkom a konateľom úpadcu a zároveň aj spoločníkom žalovaného, na základe čoho boli žalovaný a úpadca spriaznenými osobami. Úpadca teda

prevodom finančných prostriedkov dňa 28.2.2017 v celkovej výške 11.793,60 eur na účet žalovaného urobil právny úkon v prospech spriaznenej osoby. Žalobca dal do pozornosti aj rozhodovaciu činnosť súdov v otázke spriaznených osôb a to rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 64Cbi/2/2014 zo dňa 23.9.2014 a rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 21CoKR/12/2015 zo dňa 25.10.2016. Okresný súd Banská Bystrica v rozsudku sp.zn. 64Cbi/2/2014 zo dňa 23.9.2014, uviedol, že „Keďže však zákonodarca v ustanovení § 95 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. upravil, že tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom, súd má za to, že je potrebné prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že osoba, ktorá bola kedykoľvek v minulosti spriaznená s úpadcom, ňou ostáva bez ohľadu na plynutie času, keďže aj zákonodarca použil pojem nielen veriteľ, ktorý „je“ spriaznený s úpadcom, ale použil aj pojem - veriteľ, ktorý „bol“ spriaznený s úpadcom.“ Krajský súd Trnava v rozsudku sp.zn. 21CoKR/12/2015 zo dňa 25.10.2016 skonštatoval, že „Odhliadnuc už od skutočnosti, že záver zákonodarcu v tomto smere osvetľuje doplnenie textu u stanovenia § 95 ods. 3 realizovaným zákonom č. 87/2015 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2016 tak, že ide o veriteľa, ktorý bol spriaznený s úpadcom kedykoľvek od vzniku pohľadávky, výklad, že by sa týmto ustanovením malo riadiť iba uspokojovanie pohľadávok veriteľa, ktorý bol spriazneným s úpadcom v čase vyhlásenia konkurzu nemá akékoľvek logické opodstatnenie. V súvislosti s tým význam pre konanie nemá posudzovanie, či žalobca spriaznenou osobou s úpadcom je alebo „iba“ bol v čase do 31.01.2012 (kedy podľa tvrdenia žalobcu zanikla účasť Ing. M. v štatutárnom orgáne úpadcu, napriek zápisu v obchodnom registri o zániku jeho funkcie ku dňu 04.06.2013), nakoľko v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením § 9 ods. 1 písm. a) ZoKR žalobca ako právnická osoba, v ktorej má (mal) Ing. W. v pozícii člena štatutárneho orgánu dlžníka (teraz úpadcu) FARMAKUM a.s. kvalifikovanú účasť, definíciu spriaznenej osoby nepochybne spĺňa.“ Sú splnené všetky podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.9.2018 (č.l. 73 spisu) uviedol, že Ing. Ján Krivda bol konateľom a aj spoločníkom úpadcu len do 31.1.2017! K realizácii namietaného právneho úkonu v prospech žalovaného došlo dňa 28.2.2017 t.j. v čase, kedy R. nebol ani konateľom a ani spoločníkom úpadcu, z čoho vyplýva, že nie sú splnené podmienky zákonnej definície spriaznenej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze. Úpadca splatnosť faktúr za nájomné žalovanému sústavne odkladal s odôvodnením, že má rozbehnutú zákazku vo väčšom rozsahu pre elektrárne v Mochovciach subdodávateľským spôsobom cez spoločnosť ENSECO a.s. v celkovej hodnote až cca 425 000 eur, pričom súčasne žalovaného viackrát prosil, aby upustil od zádržného práva a počkal s vymáhaním svojho nároku s tým, že dlžné nájomné uhradí po vyplatení z uvedenej zákazky. Opätovne poukazujeme na skutočnosť, že žalovaný v roku 2016 voči úpadcovi uplatnil viac krát zádržné právo vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy, pričom mu odpojil predmet nájmu od elektriny aj tepla, a svoj nárok chcel vymáhať súdnou cestou. Až po uvedených krokoch úpadca dlžné nájomné žalovanému uhradil dňa 28.2.2017. Bez umožnenia nájmu žalovaným a bez včasnej úhrady s nájmom spojených služieb by úpadca svoju podnikateľskú činnosť nemohol ďalej vykonávať a túto by bol nútený ukončiť ešte v roku 2016. Základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. O ukrátenie však nejde, ak sa hodnota majetku dlžníka síce v dôsledku právneho úkonu zmenší, avšak v prípade, ak by právny úkon nebol urobený, hodnota by sa zmenšila viac. Typickým príkladom sú platby za dodávku elektrickej energie v čase dlžníkovho úpadku, ktoré v prípade, ak by neboli urobené, dodávateľ energií by odstavil prevádzku dlžníkovho podniku od ďalších dodávok a v dôsledku toho by sa hodnota dlžníkovho majetku znehodnotila viac. Vychádzajúc z uvedeného ak by žalovaný úpadcovi znemožnil nájomný vzťah (napr. výkonom zádržného práva v zmysle nájomnej zmluvy), tak by bol úpadca nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a tým by zmaril akékoľvek plnenie záväzkov úpadcu. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 26 Cbi/19/2009 v ktorom sa uvádza: „Súd uvádza, že dlžník je povinný uspokojiť svoje záväzky voči veriteľom. Pri väčšom počte veriteľov, než ktorých môže dlžník uspokojiť, by to jeden rok pred vyhlásením konkurzu automaticky znamenalo zákaz dlžníkovi plniť svoje záväzky voči veriteľom, keďže ich nemôže uspokojiť všetkých alebo by to znamenalo plniť všetkým veriteľom, avšak iba pomerne. Je vecou aj samotných veriteľov ako si riešia svoje konkrétne pohľadávky a záväzky so svojim dlžníkom... Dlžníkovi nič nebráni do začatia KK plniť svoje záväzky voči konkrétnym veriteľom. Opačný výklad by znamenal, že akékoľvek plnenie záväzkov dlžníka do začatia KK by malo za následok zvýhodnenie týchto veriteľov oproti iným a teda aj možnosť napadnúť akékoľvek

právne úkony dlžníka, ktorými pred začatím konkurzného konania plnil svoje záväzky voči veriteľom odporovateľnosťou.“

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.11.2018 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že úkon úpadcu urobený v prospech žalovaného nie je úkonom v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. Žalobca trvá na tom, že napadnutý úkon úpadcu bol urobený v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby. Žalobca dopĺňa svoje vyjadrenie v otázke spriaznenosti žalovaného a úpadcu aj o odbornú literatúru. Z odbornej literatúry vyplýva, že: „Pohľadávky, ktoré patrili veriteľovi, ktorý bol v čase, keď mu pohľadávka patrila, spriaznený s úpadcom, t.j. pokiaľ pohľadávka historicky niekedy patrila veriteľovi, ktorý v čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom, pohľadávke zostane status spriaznenej pohľadávky bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že veriteľ v čase konkurzu už nie je spriaznený s úpadcom, napríklad z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov na úrovni základného imania, resp. ak pohľadávku postúpi inému veriteľovi, ktorý už s úpadcom nie je spriaznený.“ Žalovaný vo vyjadrení nesprávne uvádza, že právny úkon napadnutý žalobou nie je odporovateľným právnym úkonom aj z toho dôvodu, že keby nedošlo k napadnutému úkonu bola by znemožnená podnikateľská činnosť úpadcu. Pričom v tejto súvislosti ďalej žalovaný uvádza, že v dôsledku znemožnenia podnikateľskej činnosti úpadcu by sa hodnota majetku úpadcu zmenšila viac. Žalovaný v tejto súvislosti zavádza, keď poukazuje na údajnú zákazku úpadcu, pre spoločnosť ENSECO a.s. Toto tvrdenie žalovaného ohľadom zákazky pre spoločnosť ENSECO a.s. je nepravdivé. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že keby nedošlo k napadnutému úkonu bola by znemožnená podnikateľská činnosť úpadcu, v dôsledku čoho by sa hodnota majetku úpadcu zmenšila viac. Uvedené tvrdenie žalovaného je nesprávne a zavádzajúce. Žalobca upozorňuje na skutočnosť, že úpadca v dobe vykonania napadnutého právneho úkonu (t.j. dňa 28.2.2017) už v podstate žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával. Úpadca už na konci roku 2016 vykonával kroky smerujúce k ukončeniu jeho činnosti. Úpadca ku koncu roku 2016 znížil počet zamestnancov z priemerného počtu 19 zamestnancov na 2 vedúcich zamestnancov (ktorými boli konatelia úpadcu) a 2 administratívnych zamestnancov. Táto skutočnosť vyplýva z poznámok, ktoré tvoria prílohu účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2018 (a ktoré sú aj zverejnené). Z výpisov z účtu úpadcu vedeného vo VÚB, a.s. za mesiace január 2017 až júl 2017 možno mať za preukázané, že úpadca žiadnu podnikateľskú činnosť v čase urobenia napadnutého právneho úkonu nevykonával. Na účet úpadcu neboli poukazované žiadne platby od obchodných partnerov (s výnimkou platby od spoločnosti ENSECO a.s. v dôsledku ukončenia ich zmluvného vzťahu v mesiaci február 2017, a to ešte pred urobením napadnutého právneho úkonu).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s prihláškami pohľadávok, výplatnými lístkami, bankovými výpismi, výpisom z obchodného registra, protokolom o odovzdaní, uznaniami dlhu a dohodami o splátkach ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o podmienky odporovateľnosti v zmysle § 57 a 59 považuje tento úkon za zvýhodňujúci právny úkon, došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľov a to z toho dôvodu že majetok po vykonaní napadnutého úkonu ktorý zostal úpadcovi, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali v čase vykonania úkonu pohľadávky voči úpadcovi a ktorí si ich riadne prihlásili v konkurznom konaní. Žalobca v žalobe označil veriteľov a celkovo v konkurznom konaní bolo prihlásených 76.212,27 eur z toho zistená hodnota pohľadávok bola 58.095,61 eur a pohľadávky existujúce v čase vykonania napadnutého právneho úkonu vo výške 53.901,04 eur. Po vykonaní napadnutého právneho úkonu zostal úpadcovi majetok ktorý je aj spísaný v súpise všeobecnej majetkovej podstaty vo výške 4.209,13 eur. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku odporovateľnosti ktorou je existencia úpadku, žalobca má za to, že táto bola preukázaná už tým že ku dňu 31.12.2016 bol predĺžený a tento stav zotrval. Pokiaľ ide o podmienky podľa § 59 tak nedôvodnosť plnenia je v tom, že neexistoval dôvod na to aby boli poukázané finančné prostriedky žalovanému pretože úpadca už v čase vykonania napadnutého úkonu nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť čiže nebol odkázaný na priestory ktoré mali byť prenajaté žalovaným a zároveň tu išlo o plnenie spriaznenej osobe. Mám za to že sú naplnené všetky predpoklady neúčinnosti napadnutého právneho úkonu ako zvýhodňujúceho úkonu keďže úhradami nájomného žalovanému tento zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom ktorí v tej dobe mali už pohľadávky voči úpadcovi a ktorí neboli uspokojení ani pomerne. Nakoľko súd splnené podmienky odporovateľnosti v zmysle § 59 tak sa k podmienkami odporovateľnosti v zmysle § 60 už nevyjadril.

8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že prevod finančných prostriedkov dňa 28.2.2017 z účtu úpadcu spoločnosti MOVET v prospech účtu žalovaného je platným právnym úkonom realizovaným v súlade so zákonom ktorého právnym titulom bola úhrada nájomného. K samotnej odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 4 je možno odporovať iba takému právnemu úkonu ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ak právny úkon nespĺňa uvedený predpoklad nie je možné ho napadnúť odporovateľnosťou. O ukrátenie veriteľa nejde ak sa hodnota majetku dlžníka síce v dôsledku právneho úkonu zmenší ale v prípade ak by právny úkon nebol vykonaný urobený, hodnota by sa zmenšila o viac. Žalovaný voči úpadcovi uplatnil viackrát sankcie vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy a až po týchto sankciách úpadca dlžné nájomné žalovanému uhradil dňa 28.2.2017. Za celé obdobie dlžného nájomného musel žalovaný hradiť dane poplatky za všetky služby spojené s nájmom. V prípade ak by neuhradil úpadca nájomné, tak by jeho podnikateľská činnosť skončila oveľa skôr. O úpadku sa žalovaný dozvedel z webu dňa 25.5.2017 t.j. 3 mesiace po uhradení faktúr za nájom. K otázke spriaznenosti uviedol, že Ing. Ján Krivda bol konateľom aj spoločníkom úpadcu len do 31.1.2017 a k realizácii namietaného právneho úkonu došlo dňa 28.2.2017.

9. Konateľ žalovaného J. v konaní uviedol, že nájomná zmluva s úpadcom bola platne uzavretá dňa 1.2.2003, žalovaný poskytol riadne úpadcovi možnosť užívania nebytových priestorov, žalobca spočiatku riadne platil nájomné, neskôr sa dostal do omeškania, ktoré zdôvodňoval nepriaznivou finančnou situáciou. Úpadca žalovaného aj po tom čo mu dlh narástol ho ubezpečoval, že svoj dlh vyrovná, že má ešte väčšiu objednávku z ktorej má získať finančné prostriedky, preto nie je nič neobvyklé na tom, že úpadca až po získaní týchto finančných prostriedkov uhradil svoj dlh dňa 28.2.2017 na nájomnom spolu vo výške 11.793,60 eur predstavujúci dlh za 9 mesiacov. Žalovaný nemal vedomosť ani o iných veriteľoch a už vôbec nie o úmysle úpadcu týchto veriteľov ukrátiť.

10. Z výpisov z účtu O. a.s., z č.l. 16 až 18 spisu súd zistil, že dňa 28.2.2017 bolo z účtu úpadcu vykonaných deväť platieb po 1.310,40 eur v celkovej výške 11.793,60 eur v prospech účtu R. ktorého vlastníkom je obchodná spoločnosť SLAY, s.r.o..

11. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. N/010/2003 (č.l. 47 spisu) súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ a úpadca ako nájomca uzatvorili dňa 1.2.2003 predmetnú zmluvu o nájme nebytových priestorov špecifikovaných v čl. 2 zmluvy, pričom strany si dohodli ročné nájomné 263.700 Sk + DPH, úhradu za služby spojené s nájmom 13.108 Sk mesačne. Zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle Dodatku č. 5 k zmluve si strany dohodli od 1.1.2012 ročné nájomné 7.440 eur + DPH a za služby 457 eur mesačne.

12. Podľa § 9 ods. 1 spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo len dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.

13. Podľa § 9 ods. 3 kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

14. Podľa ust. § 57 ods.1 prvá veta právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

15. Podľa ust. § 57 ods. 2 Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

16. Podľa ust. § 57 ods.4. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

17. Podľa ust. § 59 ods. 1 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

18. Podľa ust. § 59 ods. 3 zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

19. Podľa ust. § 59 ods. 4 odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

20. Podľa ust. § 60 ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

21. Podľa ust. § 60 ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

22. Podľa ust. § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

23. Podľa ust. § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

24. Podľa § 62 ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

25. Podľa § 63 ods. 2 ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.

26. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

28. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

30. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

31. Z listinných dôkazov mal súd preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 28.2.2017 úpadca poskytol žalovanému bezhotovostné finančné plnenie spolu vo výške 11.793,60 eur titulom dlžného nájomného za nájom nebytových priestorov. Žalobca v konaní tvrdil, že úpadca poskytnutím finančných plnení žalovanému - bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov ukrátil uspokojenie pohľadávok ďalších svojich veriteľov, ktorých v tom čase úpadca mal a ktorí si následne aj svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní. Preto v zmysle § 59 a § 60 napadol účinnosť predmetných úkonov ako odporovateľných právnych úkonov. Poukázal na to, že úpadca urobil právny úkon v prospech spriaznenej osoby, nakoľko finančné plnenie bolo poskytnuté žalovanému - spoločnosti SLAY s.r.o., v ktorej bol Ing. Ján Krivda do 14.6.2017 spoločníkom a zároveň bol do 31.1.2017 konateľom a spoločníkom úpadcu. Z uvedeného dôvodu sa v zmysle § 59 ods. 3 predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu a v zmysle § 60 ods. 2 sa predpokladá úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany - žalovaného o tomto úmysle. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nemal vedomosť o úmysle úpadcu (dlžníka) ukrátiť svojich veriteľov s tým, že nakoľko v danom prípade nejde o spriaznenosť osôb, tak sa táto vedomosť nepredpokladá. Žalovaný sa nebránil tým, žeby v čase vykonania úkonov úpadca nebol v úpadku.

32. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že v čase vykonania napadnutých právnych úkonov bol úpadca v úpadku vo forme predĺženia, čo vyplýva z účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31.12.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal neúčinnosti napadnutých právnych úkonov súčasne z dvoch dôvodov a to z dôvodu, že ide o úkony zvýhodňujúce (v zmysle § 59 ale zároveň aj o úkony ukracujúce (v zmysle § 60 , tak pre určenie ich neúčinnosti je postačujúce ak je naplnení jeden z týchto zákonných dôvodov.

33. Napadnuté právne úkony sú odporovateľné len vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojím veriteľom a týmto právnym úkonom zároveň došlo k ukráteniu ich pohľadávok, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili prihláškou. V konaní bolo preukázané, že v čase vykonania napadnutých právnych úkonov mal úpadca okrem žalovaného aj viacerých ďalších veriteľov a jeho majetok nepostačoval na plné uspokojenie všetkých v tej dobe existujúcich záväzkov (keďže bol predĺžený), preto ak úpadca plnil v celom rozsahu svoj záväzok len voči žalovanému, tak ho bezpochyby zvýhodnil oproti iným svojim veriteľom, ktorým neplnil ani čiastočne, pomerne (a títo budú uspokojení prípadne až pomerne z výťažku v konkurze). Žalovaného by neznevýhodnil iba v prípade ak by mu žalobca plnil pomerne vo vzťahu k ďalším v tej dobe existujúcim veriteľom a výške ich pohľadávok. V konaní nebolo taktiež preukázané, že v prípade ak by dané platby neboli urobené, tak v príčinnej súvislosti s tým by došlo k ukončeniu (ohrozeniu) podnikania, prevádzky úpadcu a to až do takej miery, že by sa ešte viac znehodnotila hodnota úpadcovho majetku a preto by nešlo o ukrátenie. Práve naopak, napriek tomu, že úpadca niekoľko mesiacov platby nájomného pravidelne a riadne neuhrádzal, tak žalovaný s nim nájomný pomer neukončil, neobmedzil ho v užívaní daných priestorov na podnikanie, pričom žalobca v konaní uviedol, že v rozhodnej dobe už úpadca podnikateľskú činnosť v prenajatých priestoroch ani reálne nevykonával, preto prípadné ukončenie nájmu z dôvodu neplatenia nájomného by nemalo ani vplyv na prevádzku jeho podniku a znehodnotenie jeho majetku. Na základe toho má súd preukázané naplnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 59 ods. 3 a preto žalobe vyhovel tak, že napadnuté právne úkony určil za právne neúčinné.

34. K argumentácii žalovaného súd uvádza, že v zmysle § 59 ods. 3, „Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“ V konaní bolo preukázané (nebolo medzi stranami sporné), že zvýhodňujúci právny úkon bol urobený počas úpadku dlžníka. Skutočnosť úpadku v čase vykonania právnych úkonov je daná. Preto nebolo už logicky nutné sa zaoberať „predpokladom“ tohto úpadku (prípadne preukazovaním jeho opaku) v zmysel § 59 ods. 3, druhá veta a v tej súvislosti ani preukazovaním spriaznenosti osôb. Spriaznenosť osôb by bola taktiež zásadná pri posudzovaní odporovateľnosti v zmysle § 60 ods. 1 v spojitosti s § 60 ods. 2 (“ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak“). Keďže mal však súd preukázané naplnenie všetkých zákonných predpokladov a preukázanú odporovateľnosť napadnutých právnych úkonov v zmysle § 59 ZKR, čo je dostatočné na vyhovenie žalobe ako dôvodnej, tak súd (nadbytočne) neposudzoval odporovateľnosť týchto úkonov už v zmysle § 60 a neposudzoval splnenie podmienok odporovateľnosti v zmysle tohto a nasledujúcich ustanovení (úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť žalovaného o tomto úmysle úpadcu) a bližšie sa nevysporiadaval s ďalšou právnou argumentáciou oboch sporových strán v tomto smere (žalovaný popieral spriaznenosť osôb a pod.). Aj napriek tomu súd len dodáva, že sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu o spriaznenosti úpadcu a žalovaného vychádzajúc z toho, že pre spriaznenosť v zmysle § 9 postačuje, že pohľadávka historicky niekedy patrila veriteľovi, ktorý v čase, keď pohľadávku vlastnil, bol spriaznený s úpadcom a pohľadávke zostane status spriaznenej pohľadávky bez ohľadu na prípadnú skutočnosť, že veriteľ v neskoršom čase už spriaznený s úpadcom nie je. Tento názor podporujú aj viaceré rozhodnutia súdov, na ktoré žalobca poukázal. Nie je preto správny názor žalovaného, že pre posúdenie spriaznenosti je rozhodujúce, či je takáto osoba vo vzťahu k úpadcovi spriaznená iba v čase vykonania právneho úkonu.

35. V zmysle § 63 ods. 2 rozhodol súd tak, že uložil žalovanému povinnosť vrátiť plnenie - peňažné prostriedky v sume 11.793,60 eur do všeobecnej majetkovej podstaty úpadcu.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).