Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-17-2023.pdf
PDF · 134.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej (spravodajkyňa), v právnej veci plnoletého dieťaťa: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom ako matka, zastúpený splnomocnenkyňou: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, IČO: 36 811 874, proti výživou povinnému otcovi: C. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Daniela Ježová, LL. M., PhD., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava, IČO: 421 295 32, o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11P/158/2021-141 zo dňa 12. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a zročného výživného (výrok III. a IV. ) a v časti trov konania ( výrok VII. ) p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletého (dňom 30. októbra 2023 plnoletého A. – výživou oprávneného) zveril do osobnej starostlivosti matky, výrokom II. určil, že zastupovať maloletého (medzičasom výživou oprávneného) a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, výrokom III. zaviazal otca na platenie výživného na maloletého (výživou oprávneného) v sume 250 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.10.2021, vo zvyšku návrh matky zamietol, výrokom IV. zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 26.10.2021 do 31.09.2022 v sume 661,10 eur matke do 31.03.2023, výrokom V. styk otca s maloletým (medzičasom plnoletým) na žiadosť rodičov neupravil, výrokom VI. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/111/2021-13 zo dňa 04.11.2021, a výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), Čl. 3, 18 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že so zverením výživou oprávneného do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, keďže matka mala vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti. O zastupovaní a správe majetku výživou oprávneného súd prvej inštancie rozhodol v súlade s návrhom účastníkov tak, že zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal nielen z potrieb výživou oprávneného, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec bol do 1. septembra 2022 zamestnaný v notárskom úrade svojej matky, kde dosahoval čistý mesačný príjem v priemere vo výške 668,02 eur. Od 1. septembra 2022 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti a ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Býva v 3-izbovom byte v F., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve jeho rodičov, výdavky v súvislosti s bývaním vyčíslil na 308,- eur
(náklady na prevádzku bytu vo vlastníctve rodičov), výdavky na stravu a oblečenie vo výške 200,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že otec je nezamestnaný a nemá žiaden oficiálny príjem, pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal z jeho potencionálnych schopností a možností. Otec je v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení a žije v regióne s veľmi priaznivou situáciou na trhu práce. Pri vynaložení čo i len minimálnej námahy je schopný zabezpečiť si príjem, z ktorého bude môcť uhrádzať výživné určené v predmetnom rozhodnutí. Potenciálny príjem otca sa pohybuje v rozmedzí medzi jeho doterajším príjmom v notárskom úrade až do výšky 1000,- eur netto. Aj napriek návšteve kurzu tetovania má možnosť privyrábať si napr. brigádnickou činnosťou, alebo zamestnaním sa na kratší pracovný úväzok. Je otcovou povinnosťou nájsť si prácu aj mimo oblasti svojej odbornosti a dosiahnuť príjem tak, aby si mohol vyživovaciu povinnosť plniť. Matka je zamestnaná ako laborantka v spoločnosti G., H., a jej mesačný príjem je vo výške približne 1185,04 mesačne. Je vlastníčkou 2- izbového bytu v F., kde býva spolu s výživou oprávneným a jej starším synom. Matka vyčíslila svoje osobné mesačné výdavky na 254,04 eur za bývanie, 170,- eur za telefón, 200,- eur za stravu, 50,- eur za hygienu a drogériu, 60,- eur za cestovné, 20,- eur za lieky, 75,- eur za splátku pôžičky a výdavky na maloletého na 200,- eur mesačne za stravu, 20,- eur mesačne za hygienu a drogériu, 80,- eur mesačne za oblečenie a obuv, 20,- eur za basketbalový výjazd, 30,- eur mesačne na vreckové, 70,- eur mesačne za basketbalový krúžok, 800,- eur ročne za náklady súvisiace s basketbalom, 48,- eur mesačne za doučovanie, 44,- eur mesačne za telefón, 12,- eur mesačne za električenku, a pomernú časť nákladov matky za bývanie. Výživou oprávnený študoval v 1. ročníku na športovom Gymnáziu Ostredková a bol reprezentantom v basketbale, pričom od augusta začal trénovať aj u mužov. V súvislosti s predmetným športom sú spojené zvýšené náklady pozostávajúce z poplatkov 20,- eur za basketbalový výjazd, 70,- eur mesačne za basketbalový krúžok a 800,- eur ročne za iné náklady súvisiace s basketbalom. Nakoľko sa výživou oprávnený venoval basketbalu na takmer profesionálnej úrovni, považoval súd prvej inštancie predmetné výdavky za jeho odôvodnené potreby. Tvrdenie, že by výživou oprávnený po tom, čo sa stal riadnym hráčom klubu Inter, za svoju činnosť poberal príjem a nemusel hradiť náklady spojené s tréningovým procesom, otec v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie preto predmetné výdavky zohľadnil aj pri určovaní výšky výživného. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že otec sa s výživou oprávneným takmer vôbec nestretáva a nevynakladá tak žiadne finančné prostriedky súvisiace s osobnou starostlivosťou. Otcovi nevznikajú žiadne výdavky na dovolenky a iné spoločné aktivity s dieťaťom. Pokiaľ otec uviedol, že hradí všetky výdavky na výživou oprávneného spojené s basketbalom (mesačný poplatok 70,- eur hradený rodičmi otca, poplatky za turnaje a zápasy cca 150,- eur na medzinárodný turnaj a 60,- eur na národný turnaj/zápas, nákup výbavy na basketbal), túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal a súd prvej inštancie ju preto nezohľadnil. Osobná starostlivosť o výživou oprávneného bola zabezpečovaná výlučne matkou. Výživné v sume 250,- eur mesačne na výživou oprávneného zodpovedá jeho odôvodneným potrebám a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. O možnosti reálne platiť vyššie výživné nasvedčuje i fakt, že otec bol ochotný hradiť popri výživnom aj vreckové vo výške 70,- eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri určovaní bežného výživného nemožno zohľadniť vreckové zasielané výživou oprávnenému vo výške 70,- eur, nakoľko sa nejedná o povinnosť otca stanovenú súdom, ktorá by mohla byť v prípade jej neplnenia exekučne vymáhaná. Aj v prípade, že by mal súd prvej inštancie za preukázané, že vreckové výživou oprávnenému posielal otec a nie starí rodičia, jednalo sa o prostriedky, s ktorými matka výživou oprávneného nemohla disponovať a použiť ich na účely krytia jeho odôvodnených potrieb. Vreckové zasielané výživou oprávnenému bolo v jeho dispozícií, pričom finančné prostriedky míňal na zábavu a iné výdavky, ktoré nemuseli byť nevyhnutné za účelom zabezpečenia jeho odôvodnených potrieb. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že je v možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške a to s ohľadom na jeho vzdelanie, duševné a telesné schopnosti, majetkové pomery ako aj zdravotný stav. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že starostlivosť o výživou oprávneného zabezpečovala matka. Súd prvej inštancie určil výživné počnúc dňom podania návrhu matkou, t.j od 26. októbra 2021. Súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca v sume 250,- eur mesačne, pričom po zohľadnení uhrádzanej sumy určenej neodkladným opatrením ide o navýšenie o 100,- eur mesačne (zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne) od 26. októbra 2021, čím otcovi za obdobie od 26. októbra 2021 do 30. septembra 2022 vzniklo zročné výživné vo výške 1161,10 eur (t. j. za 11 mesiacov a 5 dní, za 1 mesiac zročné výživné predstavuje 100,- eur, za 1 deň 3,22 eur, t. j. 11 x 100,- eur + 5 x 3,22 eur). Od zročného výživného súd prvej inštancie následne odpočítal platby realizované otcom navyše vo výške 2 x 200,- eur a 1 x 50,- eur, ktoré neboli matkou spochybnené. Súd prvej inštancie pri určovaní zročného výživného nezohľadnil mesačné platby vo výške 70,- eur zasielané na účet výživou oprávnenému, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že sa jednalo o platby otca a taktiež súd prvej inštancie mal za to, že vreckové poskytované priamo dieťaťu nespĺňa
atribút krytia odôvodnených výdavkov na dieťa. Predmetné platby boli zasielané výživou oprávnenému z účtu starých rodičov a aj napriek tvrdeniu otca, že on bankový účet nemá a peniaze mu boli rodičmi odpočítavané z výplaty, súd prvej inštancie dospel k záveru, že túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Predmetné platby nemožno preto od zročného výživného odpočítať. Súd prvej inštancie zároveň určil, že zročné výživné je otec povinný zaplatiť do 31. marca 2023. Časové obdobie do 31. marca 2023 je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu vzhľadom na jeho výšku. Rodičia žiadali styk otca s výživou oprávneným vzhľadom na jeho vek neupravovať, a preto súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ich návrhu. Súd prvej inštancie ďalej zrušil uznesenie tunajšieho súdu, č.k. 59P/111/2021-13 zo dňa 04.11.2021, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné na výživou oprávneného v sume 150,- eur mesačne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti výrokov III. a IV., nakoľko rozhodnutie trpí vadami spočívajúcimi v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je povinný platiť výživné na výživou oprávneného v sume 150,- eur mesačne, splatné vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.10.2021, zročné výživné nevzniklo, in eventum odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie je nekonzistentný a vzájomne si odporujúci, kedy v bode 42 rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že „Súd pri určovaní zročného výživného nezohľadnil mesačné platby vo výške 70,- eur zasielané na účet maloletého, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že sa jednalo o platby otca“ a v bode 41 rozsudku „O možnosti reálne platiť vyššie výživné na maloletého nasvedčuje i fakt, že otec bol ochotný hradiť popri výživnom aj vreckové vo výške 70,- eur.“ Uvedené dve konštatovania si navzájom priamo odporujú. Na jednej strane súd prvej inštancie danú sumu ( 70,- eur ) do zročného výživného nezapočítal, ale na strane druhej práve platbou danej sumy ( 70,- eur ) odôvodnil stanovenie bežného výživného na sumu 250,- eur mesačne. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že „vreckové poskytované priamo dieťaťu nespĺňa atribút krytia odôvodnených výdavkov na dieťa.“ Pritom však v bode 38 rozsudku, kde uvádza výdavky na výživou oprávneného, priznáva sumu „ 30,- eur mesačne na vreckové “. Uvedené vyznieva tak, že vreckové je odôvodnené na strane matky, ale nie na strane otca. Súd prvej inštancie v rámci výroku IV. rozsudku uviedol aj presný dátum dokedy je otec povinný zročné výživné k rukám matky uhradiť, t.j. do 31.03.2023. Takéto určenie je v rozpore so zákonom, pretože ak odvolací súd nerozhodne o odvolaní otca do 31.03.2023, nastane situácia, že v pevne stanovený deň súdom prvej inštancie sa zročné výživné stane splatné, aj keď rozsudok nebude ešte právoplatný a vykonateľný v danej časti. Otázkou je, že prvostupňový súd ani nemôže v takom prípade vyznačiť vykonateľnosť výroku IV. rozsudku, keďže odvolacie konanie nebude skončené, a teda uvedené nebude možné ani vymáhať. Je zrejmé, že otec má právo podať odvolanie, má právo počkať na rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti a až potom uhradiť zročné výživné. Ak by ho bol uhradil skôr ako rozhodne odvolací súd, právo na odvolanie by mu bolo prakticky odňaté, nakoľko spotrebované výživné na maloleté deti sa nevracia. V prípade úspechu v odvolacom konaní a reálnej úhrade pred rozhodnutím odvolacieho súdu, by mu dané uhradené výživné nebolo matkou vrátené. Súd môže stanoviť lehotu na úhradu zročného výživného, avšak nie pevne, ale vždy viazane k právoplatnosti rozsudku ako napríklad 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Otec uhradil nasledovné platby vtedy maloletému, ktoré žiada započítať na zročné výživné: mesačne sumu 70,- eur hradenú priamo na účet maloletého, čo predstavuje sumu 770,- eur za 11 mesiacov, t.j. od podania návrhu v októbri 2021 do septembra 2022, pravidelnú platbu 150,- eur k rukám matky, platbu 2 x 200,- eur a 1 x 50,- eur na zakúpenie – uznané matkou, platby na basketbal ako zápasy odovzdané priamo trénerovi v prípade zápasov, predmetné platby sa realizujú v hotovosti, pričom ani matka ich úhrady nevedela preukázať výpisom z účtu. Medzi jej výdavky však započítané boli, ale na strane otca neboli zohľadnené ako uhradené do zročného výživného. Po spočítaní daných súm je zrejmé, že zročné výživné otcovi nevzniklo. Súd prvej inštancie určil zročné výživné vo výške 661,10 eur, pričom už len preukázané platby vo výške 70,- eur predstavujú sumu 770,- eur, čo prevyšuje zročné výživné. Otec sa nemôže stotožniť so skutočnosťou, že nemôže aj naďalej zasielať peniaze priamo na účet maloletého. Nevie pochopiť, prečo mu súd prvej inštancie zamedzil možnosť prispievať priamo na účet vtedy maloletého určitou sumou, keď jasne preukázal v konaní, že uvedené bolo bežnou praxou, ktorá fungovala roky. Súd prvej inštancie uviedol, že otec musí prestať so zasielaním peňazí na účet maloletého vo veku 17 rokov, ale
všetko musí hradiť priamo na účet matke. Zasielanie financií priamo na účet vtedy maloletého malo viaceré dimenzie. Jednou je budovanie zodpovednosti dieťaťa vo veku 17 rokov, ktoré za jeden rok obdrží na svoj účet už celé výživné a druhou je vzťahová dimenzia otec – syn. Týmto spôsobom si otec buduje aj vzťah so svojím synom, ktorý je komplikovaný aj vzhľadom na postoj matky a na pubertu maloletého. Išlo však o určitý spoločný bod, ktorý ich spájal. V danom prípade dôležitou skutočnosťou, ktorá zohráva úlohu pri rozhodovaní, je fakt, že výživou oprávnený je vo veku 17 rokov, čiže vo veku blízkom veku dospelom. Vek 17 rokov je vekom, kedy má už výživou oprávnený priestupkovú zodpovednosť, trestnoprávnu zodpovednosť, podľa pracovného práva môže uzatvárať pracovné zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dokonca v tejto veci bolo preukázané, že výživou oprávnený už hrá basketbal profesionálne, čiže za mužov, za čo má dosahovať sám príjmy. Je zrejmé, že už vek 15. roku života dieťaťa sa považuje za vek dostatočnej zrelosti a vyspelosti na to, aby dieťa vedelo hospodáriť s určitou sumou finančných prostriedkov. Nejde o dieťa vo veku 5, 9 rokov, ide o 17-ročného človeka s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, v rozsahu priznanom osobitnými predpismi, ktorý o pár mesiacov dosiahne plnoletosť. Za daných okolností je naozaj nepochopiteľné, prečo otec nemôže posielať aj naďalej sumu 70,- eur priamo na účet výživou oprávneného. Vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku v časti bežného výživného otec bol nútený ukončiť dané zasielanie sumy 70,- eur na účet svojho syna a matke navýšil platby bežného výživného. Uvedený krok však neznamená, že s tým je otec stotožnený a súhlasí s tým. Aktuálne je otec od 01.09.2022 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Nemožno túto skutočnosť ani otcovi klásť ako negatívum, keďže ide o veľmi krátku dobu, kedy je vedený na úrade práce a tiež sa vyživovacej povinnosti ako takej nevyhýba. Nežiada z tohto dôvodu určenie minimálneho výživného. K veci sa stavia zodpovedne, avšak žiada, aby odvolací súd na dané okolnosti prihliadal. Otec si prirodzene prácu aktívne hľadá tak vo svojej oblasti ako aj v iných oblastiach. Otec si je vedomý, že si musí nájsť novú prácu, avšak v súčasnosti je schopný platiť výživné maximálne v sume 150,- eur mesačne. Otec popri tejto sume chce pokračovať v platbách 70,- eur, ale priamo na účet syna z dôvodov prezentovaných vyššie v tomto odvolaní. Otec nevie rovnako ako ani matka preukázať platby na zápasy syna, keďže dané sa realizujú v hotovosti a potvrdenia o tom sa nevydávajú. Ani matka nepredložila ani jedno potvrdenie preukazujúce platbu na zápasy výživou oprávneného alebo tréningy, výživou oprávnený sa tiež stal riadnym hráčom klubu Inter a za svoju činnosť poberá príjem, nemusí hradiť náklady spojené s tréningovým procesom, pričom vo vzťahu k oblečeniu a výbave majú títo hráči osobitné ceny. Otec výživou oprávnenému nakupoval oblečenie na basketbal. Aj keby súd vychádzal zo sumy potencionálne príjmu otca 1.000,- eur mesačne, 15% daného príjmu tvorí sumu 150,- eur mesačne, čo je suma ktorú otec navrhuje v tomto konaní. Otec sa svojej vyživovacej povinnosti nevyhýba ani za okolností, že je nezamestnaný, rozumie potrebe vyživovania svojho syna a naplnenia jeho potrieb, avšak žiada, aby bola zohľadňovaná aj jeho situácia a ponechaná mu možnosť hradiť určitú časť k rukám syna priamo.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Uviedla, že otec vo svojom odvolaní uvádza, že po celý čas hradil sumu 70,- eur vreckové na účet maloletého, čo vyvracia SMS komunikáciou medzi starými rodičmi (rodičmi otca) a výživou oprávneným, v ktorej je jasne uvedené, že starí rodičia mu budú zasielať finančný príspevok. Uvedené preukazuje aj výpismi z účtu, na ktoré boli zasielané sumy 70,- eur s poznámkou I. (meno starej mamy výživou oprávneného). Je jasne preukázané, že finančné prostriedky vo výške 70,- eur, o ktorých otec tvrdí, že ich zasielal výživou oprávnenému ako formu vreckového, nie sú pravdivé. Peniaze boli od odosielateľa, ktorými boli starí rodičia. Poskytnutie peňažných prostriedkov na základné opodstatnené potreby dieťaťa, otec nemôže využívať ako komunikačný kanál medzi ním a jeho synom. Argumentácia otca súvisiaca s využívaním výživného ako „komunikačný kanál“ reflektuje otcovo nepochopenie zmyslu a podstaty výživného. V čase, keď maloletý dovŕši plnoletosť, bude otcovi daná možnosť „budovať si s ním vzťah“ skrz zasielanie výživného. Súd prvej inštancie nezamedzil možnosť prispievať otcovi na účet výživou oprávneného, nikde v rozsudku nie je stanovený zákaz na takýto finančný príspevok. Otec tvrdí, že zápasy výživou oprávneného hradí on, pričom basketbalové zápasy hradí matka, čo riadne preukázala. Príjmové doklady vystavené BK Inter Bratislava mládež na meno J. B. preukazujú úhradu zápasov výživou oprávneného za rok 2022 matkou. Matka uhrádza poplatky v sumách 70,- eur mesačne a poplatky za turnaje, ktoré sú vždy odlišné v závislosti od toho, kde sa turnaje odohrávajú. Výživou oprávnený pôsobí v družstve mužov Inter Bratislava, avšak bez finančnej odmeny. Otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa aktívne uchádzal o zamestnanie, a to počas celého konania vedeného Okresným súdom Bratislava II. Nepreukázal, že by absolvoval pracovné pohovory, či už vo svojom obore alebo inom, aktívne sa neuchádza o zamestnanie. Otec je zdravý, v produktívnom veku a jeho dosahovaný príjem vzhľadom k telesným a duševným schopnostiam a skúsenostiam by
mohol byť minimálne na úrovni 1 000,- eur. Faktom je, že v Bratislavskom kraji je veľké množstvo pracovných ponúk, a ak by tu bola skutočná vôľa otca dosiahnuť vyšší/ aspoň nejaký zárobok, tak by to bolo pre objektívne podmienky možné. Otec sa s výživou oprávneným takmer nestretával, a preto je celá finančná záťaž na matke.
4. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky uviedol, že matka vo svojom vyjadrení popiera vyjadrenie otca, že celý čas hradil vreckové vo výške 70,- Eur na účet maloletého, čo preukazuje SMS komunikáciou medzi maloletým a starými rodičmi ( rodičmi otca ). Predložená SMS komunikácia však nijakým spôsobom nepotvrdzuje, že by nešlo o finančné prostriedky otca. Vzhľadom na to, že otec nemá zriadený účet v banke, platby na účet maloletého realizoval cez bankový účet starých rodičov. Skutočnosť, že nemal bankový účet, je zrejmá aj z toho, že mzdu nedostával na účet, ale v hotovosti. Matka tiež tvrdí, že basketbalové zápasy nehradí otec, ale ona, čo preukazuje predloženými potvrdeniami/ príjmovými dokladmi. Sama matka potvrdila, že otec do januára 2022 hradil všetky výdavky súvisiace s basketbalovými výjazdmi maloletého. O uvedenom svedčia aj predložené príjmové doklady z apríla a mája 2022. Poplatky sú hradené v hotovosti a doklady sa vydávajú len na žiadosť. Otec nežiadal v časoch úhrady týchto výdavkov potvrdenia. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 01.12.2022, v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov (OS BA II, 59P/37/2021), kedy matka uvádza: „Za výjazdy som platila pravidelne od apríla 2022 už iba ja, pričom otec posledný krát zaplatil v januári 2022. Otec hradieval pravidelne výjazdy do januára 2022.“ Predmetné platby neboli taktiež započítané do zročného výživného. Výživou oprávnenému uhradil mesačne sumu 70,- eur hradenú priamo na účet, čo predstavuje sumu 770,- eur za 11 mesiacov, t.j. od podania návrhu v októbri 2021 do septembra 2022, pravidelnú platbu 150,- eur k rukám matky, platbu 2 x 200,- eur a 1 x 50,- eur na zakúpenie – uznané matkou, mesačnú platbu 70,- eur na basketbal od októbra 2021 – decembra 2021, t.j. 3 mesiace, t.j. suma 210,- eur. Platby na basketbal ako zápasy boli odovzdané priamo trénerovi v prípade zápasov, predmetné platby sa realizujú v hotovosti, pričom ani matka ich úhrady nevedela preukázať výpisom z účtu. Medzi jej výdavky však započítané boli, ale na strane otca neboli zohľadnené ako uhradené do zročného výživného. Výšku platieb možno vyčítať priamo z potvrdenia predloženého matkou približne suma 80,- eur na zápas. Otcov príjem bol vo výške 630,- eur mesačne netto a pokiaľ chce súd vychádzať z potencionality príjmov, toto je príjem, ktorý otec reálne zarábal pred ukončením pracovnej zmluvy. Javí sa ako prílišná tvrdosť súdu na stranu otca, kedy neumožní otcovi posielať žiadne financie synovi na účet, vychádza z potencionality príjmov už pri prvom mesiaci nezamestnanosti otca a potencionálny príjem určí na takmer dvojnásobnej výške príjmu ako príjem, ktorý reálne dosahoval zo zamestnania. Pokiaľ by bol stále zamestnaný, súd by vychádzal z príjmu 630,- eur netto a pokiaľ je nezamestnaný vychádza zo sumy 1.000,- eur netto, t.j. 1.500,- eur brutto. Takúto pracovnú ponuku do konania nepredložila ani matka, súd prvej inštancie o tom ani nevykonal žiadne dokazovanie. Je nereálne aby otec dosahoval takmer dvojnásobok doterajšej jeho mzdy. Súd prvej inštancie však bez akýchkoľvek podkladov vychádzal z príjmu minimálne 1.500,- eur brutto, t.j. 1.000,- eur netto. Takáto pracovná ponuka sa v spise nenachádza ani jedna. Príjem 1.200,- eur brutto je 840,- eur netto. Reálne možnosti na trhu práce pre otca sú pri príjmoch 1.000,- eur brutto, t.j. 700,- eur netto. Výška bežného výživného bola určená mimo životnú úroveň otca a jeho schopnosti a možnosti. Z príjmu, ktorý otec dosahoval v zamestnaní, t.j. 630,- eur netto, predstavuje suma 150,- eur 23,8%, z príjmu 700 eur netto, t.j. 1200,- eur brutto predstavuje daná suma 21,42%. Do zročného výživného neboli započítané platby, ktoré otec uhradil.
5. Po nadobudnutí plnoletosti v priebehu odvolacieho konania sa vyjadril výživou oprávnený. Mieni pokračovať v konaní na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedenom na odvolacom súde pod sp.zn.: 12CoP/17/2023 a pripája sa k návrhu matky v časti určenia výživného na čas do rozvodu manželstva.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ, otec použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti určenia výživného a zročného výživného (výrok III. a výrok IV.) a v časti závislého výroku o trovách konania (výrok VII.) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie týchto výrokov (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k výživou oprávnenému na čas do rozvodu.
8. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či bolo dôvodné určenie výživného otcovi pre výživou oprávneného vo výške 250,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.10.2021 a uloženie povinnosti otcovi zaplatiť zročné výživné za obdobie od 26.10.2021 do 31.09.2022 v sume 661,10 eur matke do 31.03.2023.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých výrokoch a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na otcom uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie o určení výživného a výšky nedoplatku na zročnom výživnom odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade je výživou oprávnený študentom športového gymnázia a reprezentantom v basketbale. Rozsah a výšku pravidelných mesačných výdavkov matky dôvodne vynaložených v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o výživou oprávneného, príjem a výdavky matky, jej osobné a majetkové pomery súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil v preskúmavanom rozsudku (ods. 38., 39. rozsudku súdu prvej inštancie), s čím sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby opakovania. Otec ich v odvolaní nespochybnil. Namietal však záver súdu prvej inštancie, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem vo výške 1 000,- eur mesačne, súd prvej inštancie mal správne vychádzať iba zo mzdy 660 eur, ktorú dosahoval do septembra 2022 ako zamestnanec notárskeho úradu jeho rodičov, resp. maximálne zo sumy 700,- eur. Otec súčasne namietal, že od septembra 2022 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Odvolací súd uvádza, že na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie sa stotožnil so správnymi závermi súdu prvej inštancie o možnostiach a schopnostiach otca vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, duševné a telesné schopnosti, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, sociálne zázemie ( zabezpečené bývanie zo strany jeho rodičov bez hypotekárneho zaťaženia ) a doposiaľ vykonávanú prax, v kontexte s vyhodnotením potenciality jeho príjmu a možnosti získania zamestnania na trhu práce v Bratislavskom kraji. Svoje tvrdenia o aktívnom hľadaní si zamestnania, resp. opodstatnené dôvody trvania jeho nezamestnanosti otec pritom nepreukázal, zostali iba v rovine ničím nepodložených tvrdení.
12. Vedený týmito úvahami odvolací súd súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 250,- eur mesačne považuje za adekvátne a zodpovedajúce odôvodneným potrebám výživou oprávneného pri zohľadnení jeho veku a stupňu vzdelávania, možnostiam a schopnostiam rodičov a ich životnej úrovni. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť uvedená otcom v odvolaní, že chce pokračovať v platbách 70,- eur, ale priamo na účet syna. Žiada sa uviesť, že v zmysle doteraz obvyklej rozhodovacej praxe odvolacích súdov (minimálne tunajšieho krajského súdu) vo veciach rozhodovania o výživnom na deti
sa vychádza z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je povinnosťou druhého rodiča kompenzovať nedostatok vlastnej osobnej starostlivosti o dieťa platením určeného výživného, ktorého výška (akou sa rodič podieľa na plnení všetkých jeho vyživovacích povinností) sa pohybuje obvykle v rozmedzí 20% až 30% čistého mesačného príjmu povinného rodiča s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Vychádzajúc z príjmu otca ustáleného súdom prvej inštancie vo výške 1 000 eur, do úvahy prichádzajúce výživné sa pohybuje od 200,- eur mesačne do 300,- eur mesačne. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tzv. tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku 15 - 18 rokov, navštevujúceho strednú školu, predstavuje primerané výživné cca 24% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo v danej veci vzhľadom k príjmu otca predstavuje sumu cca 240,- eur.
13. Otec odvolacou námietkou spochybňoval správnosť záverov súdu prvej inštancie z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie je nekonzistentný a vzájomne si odporujúci, pretože v odseku 42 rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že „Súd pri určovaní zročného výživného nezohľadnil mesačné platby vo výške 70,- eur zasielané na účet maloletého, nakoľko v konaní nebolo preukázane, že sa jednalo o platby otca“ a v odseku 41 rozsudku „ O možnosti reálne platiť vyššie výživné na maloletého nasvedčuje i fakt, že otec bol ochotný hradiť popri výživnom aj vreckové vo výške 70,- eur. “ S týmto tvrdením otca sa odvolací súd nestotožňuje, keďže súd prvej inštancie v prvej citácii o mesačných platbách poukázal na skutočnosť, že mesačné platby neuhrádzal otec, ale poukazovala ich na účet výživou oprávneného stará matka, čo bolo preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie a opak otec nepreukázal ani počas odvolacieho konania. V druhej citácii súd prvej inštancie konštatuje odlišnú skutočnosť, s ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd, t.j. že pokiaľ je otec popri už uhrádzanom výživnom vo výške 150,- eur mesačne ochotný uhrádzať aj sumu 70,- eur mesačne ako vreckové, potvrdzuje tým možnosť reálne platiť vyššie výživné ako ním uhrádzané výživné iba vo výške 150,- eur mesačne. Odvolací súd dodáva, že uvedený záver otec opätovne potvrdil v odvolaní uvádzajúc, že popri platení výživného 150,- eur mesačne chce pokračovať v platbách 70,- eur mesačne priamo synovi na jeho účet. Odvolaciu polemiku otca preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
14. K ďalšej odvolacej polemike otca, že podľa súdu prvej inštancie vreckové poskytované priamo dieťaťu nespĺňa atribút krytia odôvodnených výdavkov na dieťa, pritom ako výdavok na výživou oprávneného uznáva sumu 30,- eur mesačne na vreckové, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so správnym konštatovaním súdu prvej inštancie, že vreckové poskytované priamo výživou oprávnenému sú finančné prostriedky, ktorými matka nemohla disponovať a použiť ich na účely krytia odôvodnených potrieb výživou oprávneného, ktorý ich mohol použiť na iné výdavky, ktoré nemuseli byť nevyhnutné za účelom zabezpečenia jeho odôvodnených potrieb. Naopak, správne súd prvej inštancie do celkových nákladov výživou oprávneného dôvodne zahrnul aj vreckové poskytované matkou s poukazom na skutkovú okolnosť, že otec sa s výživou oprávneným takmer nestretáva a vreckové mu neposkytuje (v žiadnej forme, keďže z obsahu spisu vyplynulo a bolo preukázané, že vreckové posielané na účet výživou oprávneného vo výške 70,- eur mesačne uhrádza matka otca).
15. Otec tiež namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil v zročnom výživnom jeho platby na basketbal, hoci matka potvrdila, že otec do januára 2022 hradil všetky výdavky súvisiace s basketbalovými výjazdmi maloletého, matka potvrdila v konaní o rozvod (Okresný súd Bratislava II, sp. zn. 59P/37/2021), že otec hradieval pravidelne výjazdy do januára 2022. Navrhol započítať mesačnú platbu 70,- eur na basketbal za obdobie od októbra 2021 do decembra 2021 v sume 210,- eur (3 mesiace x 70,- eur). Odvolací súd na uvedené neprihliadal, pretože otec ani v odvolacom konaní nepreukázal skutočnú výšku spojených s basketbalom, ani ich počet, pretože navrhol započítanie vo výške 70,- eur mesačne, následne však uviedol sumu 80,- eur za zápas, ktorá mala vyplývať z matkou predloženého potvrdenia. Odvolací súd dopĺňa, že obdobie od októbra 2021 do decembra 2021 predstavuje 4 mesiace, nie 3 mesiace ako uvádza otec.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného vo výške 250,- eur mesačne a rovnako aj nedoplatku na
zročnom výživnom za obdobie od 26.10.2021 do 31.09.2022 vo výške 661,10 eur ako i v časti trov konania za vecne správny a podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ho potvrdil.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).