Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-31-2017.pdf
PDF · 99.14 KB
No categories available
28P/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky G. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, U., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava a otca H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, T., Č. N., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej G. W., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3000,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 9.2.2017 do 31.8.2017 a na sumu 180,- eur mesačne od 1.9.2018, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 9.2.2017 do 31.10.2018 vo výške 1464,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 70,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2018 pod následkom straty výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP XXX/XX-XX zo dňa 23.10.2007 v časti výroku o výživnom.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.02.2017, sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. zo sumy 3000,- Sk na sumu 250,- eur mesačne. Zároveň žiadala aj o priznanie výživného spätne za obdobie troch rokov pred podaním tohto návrhu.
2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že otec o maloletú dcéru nejaví žiadny záujem. Naposledy ju navštívil v roku 2015, vtedy jej dal 20,- eur a kúpil jej bábiku. Otec maloletej nekupuje nič ani na sviatky či na Vianoce, neprispieva na jej školské výdavky. Vyhýba sa plneniu vyživovacej povinnosti k maloletej, nedoplatok na zročnom výživnom je uspokojovaný exekučnými zrážkami. Od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s výchovou maloletej, najmä výdavky súvisiace so školou, výdavky na ošatenie, nákup hygienických potrieb či na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre maloletú. Maloletá máva časté infekcie a slabú imunitu, navštevuje tiež logopéda, s čím sú spojené výdavky.
3. Otec maloletej s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil. Výživné na maloletú platí pravidelne podľa svojich možností, ako mu to dovolí jeho plat. Doteraz určená suma výživného je pre neho maximum, keďže sám má ako diabetik zvýšené výdavky na potraviny a lieky.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s rodným listom, pracovnou zmluvou, dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, preukazom diabetika, potvrdením o návšteve školy, lekárskymi správami, výpismi z účtu, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP/XXX/XXXX a sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.10.2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. XXCoP XXX/XX-XX zo dňa 23.10.2007 súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 3.000,- Sk mesačne, od 1.10.2005, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej. Zročné výživné ku dňu 31.10.2006 v sume 20.600,- Sk povolil otcovi splácať v 1.000,- Sk mesačných splátkach spolu s bežným výživným, od novembra 2006, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, k rukám matky maloletej, pod následkom straty výhody splátok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.12.2007 a vykonateľnosť dňa 16.12.2007.
6. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom mala maloletá G. 2 roky. Matka maloletej s ňou bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.400,- Sk a prídavky na dieťa vo výške 540,- Sk mesačne. Spolu s maloletou dcérou bývala u svojich rodičov, majetok väčšej hodnoty matka nevlastnila. Otec maloletej bol rozvedený, z predchádzajúceho manželstva mal dve deti, na ktoré platil výživné vo výške 2.000,- Kč. Pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, s príjmom podľa vlastného vyjadrenia vo výške 8.000,- Kč mesačne netto. Býval v 3-izbovom nájomnom byte, nájomné za byt bolo 4.500,- Kč. Platil životnú poistku vo výške 344,- Kč a vo výške 2.800,- Kč mesačne splácal úver u Home Credit, poskytnutý vo výške 70.000,- Kč, z ktorého čerpala finančné prostriedky matka maloletej. Od začatia súdneho konania až do rozhodnutia súdu vo veci matka vybrala z platobnej karty otca finančné prostriedky celkovo vo výške 18.400,- Sk, ktoré boli súdom započítané na sumu zročného výživného, dlhovaného zo strany otca.
7. Maloletá G. je momentálne žiačkou 8. ročníka základnej školy. Kvôli zdravotným problémom má povolené individuálne štúdium. Medzi mesačné výdavky maloletej matka zahrnula: obedy v škole 30,- eur, školské potreby a učebnice 15,- eur, školská poistka 16,40 eur, lieky na bolesť, vitamíny a návštevy lekára 45,- eur, telefón 30,- eur, stavebné sporenie 15,- eur.
8. Matka maloletej je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 445,83 eur netto. Na maloletú poberá prídavky na dieťa. Matka býva spoločne s maloletou dcérou naďalej v rodinnom dome u svojich rodičov, kde majú k dispozícii jednu izbu. Mesačné výdavky na stravu, hygienické potreby, vrátane nákladov na kúrenie a energie predstavujú sumu cca 250,- eur mesačne. Za TV a internet platí 29,99 eur a za mobilný telefón 20,-eur.
9. Otec maloletej pracuje ako vodič kamiónu, jeho priemerný čistý mesačný príjem je vo výške 14.515,- Kč. Okrem toho sú mu vyplácané tiež cestovné náhrady priemerne vo výške 1.559,- Kč. Z príjmu je mu exekučne strhávaná suma 3000,- Kč mesačne na platby výživného pre maloletú dcéru. Otec nemá žiadne iné príjmy, nevlastní ani žiadny majetok väčšej hodnoty. Spoločne so svojou priateľkou býva v mestskom byte, mesačné náklady na nájom a energie sú vo výške 6500,- Kč. Medzi ďalšie pravidelné mesačné výdavky otca patria: doprava cca 4.000,- Kč, úrazové poistenie 700,- Kč, zvýšené náklady na stravu. Priateľka otca je zamestnaná, podľa vyjadrenia otca dosahuje čistý mesačný príjem vo výške cca 15.000,- Kč.
10. Matka pred súdom zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného na maloletú. Dcéra má už 2 roky zdravotné problémy, bolieva ju hlava a chrbtica. Preto začala chodiť na rehabilitácie, spočiatku do štátnych zariadení, neskôr z dôvodu potreby rýchleho zabezpečenia rehabilitácie aj do súkromných zariadení. Zdravotné problémy sa u maloletej prvýkrát objavili v marci 2017, v auguste 2017 jej bolo diagnostikované ochorenie a odvtedy má v škole povolené individuálne štúdium. Matka celú svoju výplatu minie na maloletú dcéru. O zvýšenie výživného matka nežiadala skôr preto, lebo aj tak mala v minulosti problémy s jeho vymáhaním od otca a musela to riešiť prostredníctvom Centra pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Otec ešte nemá splatený dlh na výživnom za 12 rokov. Otec sa o maloletú dcéru nezaujíma, naposledy ju videl v roku 2015. Keď mu naposledy dcéra písala na narodeniny, on jej ani neodpovedal. Matka býva spolu s dcérou v rodinnom dome svojich rodičov, na bývanie im priamo neprispieva, ale kupuje do domácnosti potraviny a podobne. Platobné karty, ktoré dal v minulosti otec maloletej k dispozícii matke, matka používala na základe jeho príkazu alebo v jeho prítomnosti, pričom otec prostredníctvom karty čerpal peňažné prostriedky aj na svoje vlastné účely. Peniaze, ktoré matka čerpala za účelom platby výživného na maloletú, boli odpočítané a zohľadnené už v pôvodnom súdnom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Keďže následne boli karty zablokované a otec súdom stanovené výživné dobrovoľne neplatil alebo platil len v minimálnej výške, matka bola nútená vymáhať výživné na maloletú prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
11. Otec maloletej, ktorý bol vypočutý cestou dožiadaného Okresného súdu Opava, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že má zvýšené náklady na stravu, keďže je diabetikom. Po celú dobu platí na maloletú výživné 3000,- Kč mesačne a to aj napriek tomu, že na jeho úhradu nemal vždy peniaze a mnohokrát sa musel zadlžiť. Matka maloletej mala v minulosti k dispozícii platobnú kartu od Českej sporiteľne, z ktorej vyčerpala okolo 80.000,- Kč a tiež kartu od Home Credit, z ktorej vyčerpala okolo 60.000,- Kč. Tieto dlhy potom uhradil otec sám a má za to, že aj vďaka tomu má výživné predplatené do budúcna. Matka od narodenia maloletej dcéry žije u svojich rodičov, ktorí môžu tiež pomôcť pri starostlivosti o maloletú, keďže otec na to nemá dostatočné finančné prostriedky. Navyše s ohľadom na vek maloletej, táto už nevyžaduje celodennú starostlivosť matky a matka si tak môže nájsť lepšie platenú prácu. Otec sa plateniu výživného nevyhýba, avšak momentálne nemá prostriedky, z ktorých by mohol zvýšené výživné platiť. Až do roku 2016 otec mimo stanovené výživné posielal maloletej dcére aj darčeky k narodeninám a Vianociam, nakoľko sa však matka maloletej k nemu správala čoraz vulgárnejšie a nemal istotu, či sa tieto darčeky dostanú maloletej do rúk, tak s ich posielaním prestal.
12. Kolízny opatrovník maloletej mal za to, že v danom prípade existujú dôvody na zvýšenie výživného. Príjem otca síce nie je veľmi vysoký, ale otec má možnosť zvýšiť si svoj príjem na rozdiel od matky, ktorá sa musí starať o maloletú dcéru. Preto za adekvátnu považoval sumu 200,- eur. Zároveň uviedol, že matka nepreukázala dôvody na priznanie spätného výživného.
13. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
1. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti
- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje čiastočné zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo viac ako 10 rokov, v čase pôvodného konania mala maloletá 2 roky ( v čase potvrdzujúceho rozhodnutia 3 roky), bola v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti navštevuje 2. stupeň základnej školy. Obidvom rodičom sa zvýšil príjem, otcovi ubudli 2 vyživovacie povinnosti. Podľa názoru súdu je jednoznačne v možnostiach otca prispievať na výživu dcéry sumou aká je určená v tomto rozhodnutí. Otec síce deklaroval príjem 14515 Kč, avšak priemerná mzda v Českej republike dosiahla za rok 2017 28 761 CZK (1-3. kvartál - 1.141€), teda takmer dvojnásobok aktuálneho príjmu otca. Je teda na zváženie , či by sa otec nemal pokúsiť a o získanie lepšie ohodnotenej práce. Otec síce poukazoval na zdravotné problémy, sotva ho však môžu výrazne handicapovať, nakoľko vykonáva prácu vodiča nákladnej dopravy, ktorá predstavuje istú fyzickú záťaž. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a hlavne na to, že otec sa s maloletou dlhodobo nestretáva. Jeho jediným príspevkom k výžive maloletej je finančný príspevok vo výške 3.000,- Kč. Iným spôsobom sa otec na výchove maloletej nepodieľa, s maloletou sa nestretáva, darčeky jej nekupuje. Všetky záležitosti týkajúce sa maloletej rieši matka, vrátane aktuálnych zdravotných problémov. Matka si musí prispôsobiť prácu tak, aby dokázala zabezpečiť starostlivosť o maloletú, z tohto dôvodu musí akceptovať aj zamestnanie s nízkym mzdovým ohodnotením. Na druhej strane výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané a to ako vzhľadom na preukázané výdavky maloletej tak aj na možnosti otca, z tohto dôvodu súd návrh matky vo zvyšku. Výživné súd zvýšil od podania návrhu a to v dvoch sumách, pričom od prepuknutia ochorenia u maloletej určil výživné vo vyššej sume, nakoľko zohľadňoval náklady spojené so zhoršeným zdravotným stavom. Súd nepriznal spätne výživné, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k stanoveniu podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak z ustálenej judikatúry vyplýva, že výnimočným dôvodom určite nie je matkou uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné, ako ani osobné konflikty medzi rodičmi. Za relevantné dôvody by bolo možné považovať zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Omeškanie, pokiaľ ide o podanie návrhu na určenie výživného však nemusí byť veľké, môže ísť o jeden alebo niekoľko mesiacov z dôvodu, že oprávnená osoba nemohla
predvídať, že povinný nebude platiť výživné, resp. sa spoliehala na prísľub dodatočného splnenia zo strany povinného, k čomu však nedošlo. Žiadna z takýchto okolností však v danom prípade naplnená nebola.
18. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie
- od 9.2.2017 do 31.8.2017 ( 6 mesiacov + alikvótna časť za mesiac február ) dosahuje výšku 338,40 eur ( 50,40 eur x 6 mesiacov =302,40eur+ 36,- eur alikvótna časť za mesiac február 2017, naposledy určené výživné 99,60 eur v tomto rozhodnutí za uvedené obdobie 150,- eur, rozdiel 50,40 eur)
- od 1.9.2017 do 30.10.2018 ( 14 mesiacov) dosahuje výšku 1.125,60 eur ( 80,40 eur x 14 mesiacov =1.125,60) , naposledy určené výživné 99,60 eur v tomto rozhodnutí za uvedené obdobie 180,- eur, rozdiel 80,40 eur) Zročné výživné tak dosahuje spolu 1464 eur.
19. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.
20. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.