Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-176-2014.pdf
PDF · 192.78 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/176/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou, v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46780751, zastúpeného: JUDr. Tomáš Balážik, advokát so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: v 1. rade Verejné prístavy, a.s., so sídlom Prístavná 10, 821 09 Bratislava, IČO: 36856541, zastúpenému: ADVOKÁCIA , s.r.o., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 36854107, v 2. rade Dopravný úrad, Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, IČO: 42355826, v 3. rade: P.A.D., spol. s r.o., so sídlom Rázusovo nábrežie - HUMA 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36532819, zastúpenému: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, P.O.BOX 86, o zaplatenie 30.056,20,-€ s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému v 1. a v 3. rade sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%. III. Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 2. 9. 2014 domáhal vydania rozhodnutiam ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie istiny 30.056,20,-€ s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že vybudoval na vlastné náklady prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku , š.p. odštepný závod Bratislava, / ďalej len SVP / 5 kusov bitiev a prístupovú rampu s príslušenstvom na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1863,370, za ktoré žalobca zaplatil na základe objednávky v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo / ďalej len ZOD/ v zmysle § 536 -545 Obch. zák. , čím dobromyseľne nadobudol vlastníctvo k vybudovanému dielu v zmysle ust. § 123 a 124 Obč. zák.. Žalobca sa žalobou voči žalovaným domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 30.056,20,-€ s prísl., ktoré spočíva v nákladoch vynaložených žalobcom v súvislosti s prípravou realizácie investičného projektu , resp. účelne vynaložených nákladov na zhotovenie diela vrátane stavebných prác.
3. Dňa 16. 11. 2004 vydala Štátna plavebná správa ako právny predchodca žalovaného v 2. rade predbežný súhlas k umiestneniu plávajúceho zariadenia Casino GOLD EDEN postaveného z pôvodných remorkérov VIHORLAT a GERLACH v Bratislave na ľavom brehu Dunaja. Žalobca zaslal SVP objednávku vo veci remorkáže plavidiel VIHORLAT a GERLACH z prístavu Komárno do Bratislavy a stavebných úprav, SVP potvrdil objednávku s tým, že predloží žalobcovi cenovú ponuku. Žalobca obdržal dňa 9. 8. 2006 cenovú ponuku od SVP , ktorá zahŕňala zhotovenie prístupovej rampy v sume 10.560,45,-€, zhotovenie sedla pred 1 mostík v sume 2.445,43,-€, zhotovenie 5 ks bitiev v sume 8.468,27,-€, zhotovenie sediel pre vzpery v sume 2.304,79,-€ , celkovo vo výške 28.296,92,-€ s 19 % DPH. Žalobca listom zo dňa 22. 8. 2006 akceptoval ponuku. Na základe stavebných prác zo strany
SVP došlo k zhotoveniu prístupovej rampy , sedla pre 1 mostík , sediel pre vzpery , 5 kusov bitiev a k uhradeniu správneho poplatku , spolu v celkovej výške 28.396,50,-€ s 19 % DPH. Na základe dodávateľsko -odberateľského vzťahu medzi žalobcom a SVP , š.p. bolo zhotovené dielo prevzaté dňa 30. 11. 2006 . Žalobca má za to, že dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo odovzdaním zhotoveného diela a to na základe jeho prevzatia podpisom zo dňa 30. 11. 2006.
4. Dňa 28. 6. 2010 Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade / vydala rozhodnutie Č.. XXX-D. o povolení státia plávajúceho zariadenia evidenčného označenia XXXX/HUMA X, ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade , na dobu od 28. 6. 2010 do 31. 12. 2011. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom nesúhlasil s povolením státím a uviedol, že vybudoval na vlastné náklady prostredníctvom SVP 5ks bitiev a prístupovú rampu na úseku Dunaja , za ktoré zaplatil , čím dobromyseľne nadobudol vlastníctvo k vybudovanému dielu. Na základe podaného odvolania Ministerstvo dopravy , pôšt a telekomunikácií vydalo dňa 3. 9. 2010 rozhodnutie Č.. XXXXX/ XXXX/SCLVD-L..XXXXX, ktorým , potvrdilo rozhodnutie Štátnej plavebnej správy a odvolanie žalobcu zamietlo. Žalovaný v 3. rade mal súhlas k státiu od všetkých účastníkov správneho konania, nemal však súhlas žalobcu ako vlastníka k vyviazaniu svojho plávajúceho zariadenia k dielu.
5. Žalobca má za to, že v období od vydania rozhodnutia Štátnej plavebnej správy do rozhodnutia Ministerstva dopravy , pôšt a telekomunikácií a ani v nasledujúcom období nebola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená žiadna z typov scudzovacích zmlúv a ani nájomnej zmluvy , ktorá by oprávňovala žalovaných privlastniť si užívať , resp. prenechať do užívania tretej osobe zhotovené dielo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ verejného prístavu , Štátna plavebná správa ako právny predchodca žalovaného v 2. rade a žalovaný v 3. rade svojím konaním naplnili skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Obč. zák.. 6. Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade / naplnila skutkovú podstatu tým, že bez právneho titulu umožnila vyviazanie plávajúceho zariadenia žalovaného v 3. rade k zhotovenému dielu vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutia č. XXX-D..
7. Žalovaný v 1. rade ako účastník správneho konania o povolení státia svojím súhlasom umožnil vyviazanie plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X bez právneho titulu , čím mu v súlade s § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe vznikol nárok na úhradu za používanie verejných prístavov. Žalovaný v 1. rade svojím súhlasom v správnom konaní a opomenutím súhlasu vlastníka diela navodil stav, ktorý mu umožnil nadobudnúť majetkový prospech v podobe úhrad za požívanie verejných prístavov.
8. Žalovaný v 3. rade naplnil skutkovú podstatu tým, že bez právneho titulu vyviazal , užíval a užíva dielo, na ktorom má vyviazané svoje plávajúce zariadenie XXXX/HUMA X bez súhlasu žalobcu ako vlastníka diela.
9. Žalobca požaduje protihodnoty vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady vo výške vynaložených nákladov na zhotovenie diela vo výške 30.056,20,-€ s príslušenstvom.
10. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril k žalobe písomný podaním zo dňa 11. 6. 2015 , kde uviedol, že žalovaný v 3. rade doložil príslušnému správnemu orgánu všetky potrebné náležitosti pre vydanie rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave/ platné lodné osvedčenie, potvrdení o poistení zodpovednosti za škodu , uhradil príslušný správny poplatok /. Je zrejmé, že boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení státia pre žalovaného v 3. rade. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie o povolení státia vydané právnym predchodcom žalovaného v 2. rade bolo v celom rozsahu potvrdené aj Ministerstvom dopravy , pôšt a telekomunikácií , ktoré ako príslušný odvolací orgán rozhodoval v danej veci o odvolaní žalobcu. Ak sa žalobca domnieval, že vydané rozhodnutie o povolení státia je nezákonné , mohol podať žalobcu na súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zmysle ust. zák. č. 99/1963 Zb., čo sa však nestalo.
11. Tvrdenie, že sa žalovaný v 1. rade obohatil na úkor žalobcu tým, že od žalovaného v 3. rade vyberal úhrady za používanie verejných prístavov je absurdné a nedôvodné. Podľa ust. § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe, používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady určí a vyberá a.s. Verejné prístavy / t.j. žalovaný v 1. rade / na základe schváleného sadzobníka
úhrad. Výnosy z úhrad sú príjmom žalovaného v 1. rade, ktorý je priamo zo zákona poverený a zároveň aj povinný vyberať úhrady za používanie verejných prístavov od užívateľov, ktorým bolo vydané právoplatné povolenie na státie ich plávajúcich zariadení vo verejných prístavoch. Úhrady vyberané žalovaným v 1. rade od žalovaného v 3. rade boli vybrané na základe zákona o vnútrozemskej plavbe a v súvislosti s vydaným právoplatným Rozhodnutím o povolení státia.
Žalovaný v 1. rade sa teda žiadnym spôsobom nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu, žalovaný v1. rade s opatrnosti namietol aj jeho pasívnu legitimáciu v predmetnom súdnom konaní. Žalobca v konaní nepredložil súdu žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný v 1. rade akýmkoľvek spôsobom užíval predmetné dielo patriace údajne žalobcovi, v dôsledku čoho je zrejmé, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom tej povinnosti , ktorej splnenia sa žalobca domáha, nie je teda osobou z hmotného práva povinnou čo znamená, že nie je v konaní vecne / pasívne / legitimovaný.
12. Ak by z vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané, že žalovaný v 3. rade predmetné dielo užíval bez právneho dôvodu a neplatil žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie , súd by žalovaného v 3. rade za splnenia ostatných zákonných podmienok zaviazal na vydanie vo forme peňažnej náhrady , pri určení ktorej by mal súd vychádzať zo znaleckého posudku , z ktorého by bolo zrejmé , aká je všeobecná hodnota nájmu predmetnej veci. Preto žalovaný v 1. rade navrhoval žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako neopodstatnenú zamietnuť a priznať žalovanému v 1. rade náhradu trov konania.
13. Žalovaný v 2. rade sa písomným podaním zo dňa 15. 6. 2015 vyjadril k žalobe, kde o.i. uviedol, že nesúhlasí so žalobou ,jeho právny predchodca nemohol svojím konaním -správnym rozhodnutím naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia , nakoľko nezískal žiadny majetkový prospech. Zároveň namietol premlčanie. Na ochranu svojich práv uviedol nasledujúce skutočnosti : Podľa § 23 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením , na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. Orgán, ktorý môže povoliť státie je Dopravný úrad . Žalobcovi bolo v konaní o povolení státia plávajúceho zariadenia E. X na základe žiadosti žalovaného v 3. rade priznané právo účastníka konania . Žalobca bol v konaní predvolaný na ústne pojednávanie , na čo žalobca požiadal o zmenu termínu ústneho pojednávania, v čom mu Štátna plavebná správa vyhovela. Žalobca sa však nedostavil na ústne pojednávanie a ani počas celého konania neuplatnil žiadne pripomienky alebo námietky. Správne konanie prebehlo za účasti dotknutých účastníkov konania a žalovaného v 3. rade, ktorý splnil všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení státia , preto Štátna plavebná správa vydala kladné rozhodnutie o povolení státia plavidla E. X. Rozhodnutie Štátnej plavebnej správy neurčovalo konkrétne vyväzovacie prvky, na ktoré sa malo plavidlo E. X vyviazať. Vyriešenie vyviazanie formou nájomného resp. iného právneho vzťahu závidí od vôle a rozhodnutia prevádzkovateľa plavidla. Je rovnako potrebné uviesť, že žiadny vlastník vyväzovacích prvkov si nemôže nárokovať konkrétne miesto na státie na vodnej ceste iba z dôvodu, že vybudoval na pobrežnom pozemku vyväzovacie prvky.
Predbežné súhlasy vydávané Štátnou plavebnou správou, ktoré žalobca uvádza, nenahrádzali povolenie na státie a strácali platnosť, ak predmetné plávajúce zariadenie nebolo zaradené do prevádzky. To, že žalobca nebol schopný splniť podmienky na získanie povolenia na státie pre svoje plávajúce zariadenia , na základe čoho mu nemohlo byť vydané povolenie na státie jeho plávajúcich zariadení , nezakladá jeho nárok vo vzťahu k Štátnej plavebnej správe - Dopravnému úradu na nárokovanie si akýchkoľvek finančných kompenzácií.
14. K žalobe sa písomne vyjadril podaním zo dňa 29. 6. 2015 aj žalovaný v 3. rade, ktorý uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom vybudovaných 5 ks bitiev a prístupovej rampy s príslušenstvom na úseku rieky Dunaj . Poukázal na ust. § 542 ods. 1, 2 Obch. zák. a uviedol, že v prípade , keď sa dielo vykonáva u objednávateľa , na jeho pozemku , ktorý obstaral objednávateľ nebezpečenstvo škody znáša objednávateľ , ktorý je aj vlastníkom veci , avšak to v predmetnom prípade nepripadá do úvahy , nakoľko bitvy a prístupová rampa aj s príslušenstvom neboli vybudované na pozemku vo vlastníctve žalobcu ako objednávateľa. Taktiež poukázal na ust. § 554 ods. 5 Obch. zák. podľa ktorého sa úprava o prechode vlastníckeho práva vzťahuje na prípady , keď vlastnícke právo k veciam má zhotoviteľ . Prechod vlastníckeho práva je viazaný na odovzdanie diela s tým, že zákon dáva zmluvným stranám možnosť odchýlnej dohody o prechode vlastníckeho práva s požitím obdobných ust. o kúpnej zmluve. Zo žaloby ani jej príloh však nevyplýva akým spôsobom sa žalobca ako objednávateľ
so zhotoviteľom diela dojednal ohľadne otázky nadobudnutia , prípadne prechodu vlastníckeho práva k zhotoveným veciam a teda žalobca nepreukázal , že je vlastníkom diela.
15. K predbežnému súhlasu žalovaného v 2 rade k umiestneniu plávajúceho zariadenia Casino GOLD EDEN zo dňa 16. 11. 2004 žalovaný v 3. rade uviedol, že tento predbežný súhlas neoprávňuje k preprave a vyviazaniu plávajúceho zariadenia v uvedenom mieste a nenahrádza osobitné povolenie na jeho státie. SVP vydal dňa 25. 9. 2007 vyjadrenie, v ktorom vyjadril súhlas so státím plávajúceho zariadenia žalobcu pri rešpektovaní podmienok , ktoré boli vo vyjadrení uvedené . Je potrebné konštatovať , že list SVP nemá povahu správneho rozhodnutia ale povahu neformálneho listu , ktorý bol adresovaný žalobcovi, ktorý nedisponuje a ani nedisponoval podnikateľským oprávnením na podnikanie vo vodnej doprave , k prevádzkovaniu plávajúcich zariadení a preto je irelevantné určovanie akýchkoľvek podmienok žalobcu. Žalobca tiež v čase podania vyjadrenia zo strany SVP nedisponoval plavidlom dokumentačne vybaveným lodným osvedčením. Poukázal na ust. § 23 ods. 2 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe , v znení platnom ku dňu 28. 6. 2010 ,podľa ktorého státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. Rozhoduje o tom Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade / na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia.
Žalovaný v 3. rade splnil všetky zákonné požiadavky na vydanie osobitného povolenia na státia plávajúceho zariadenia na predmetnej prístavnej ploche. Žalobca mal možnosť počas správneho konania vyjadriť svoje výhrady k udeleniu osobitného povolenia pre žalovaného v 3. rade , avšak žalobca žiadne skutočnosti neuviedol a priebeh správneho konania odignoroval. Preto žalovaný v 3. rade navrhuje, aby súd žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania.
16. Žalovaný v 3. rade následne v písomnom vyjadrení zo dňa 15. 8. 2017 k bezdôvodnému obohateniu uviedol, že žalobca požaduje titulom bezdôvodného obohatenia poskytnutie protihodnoty vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady vo výške vynaložených nákladov na zhotovenie diela a úrokov z omeškania, tieto tvrdenia vo vzťahu k žalovanému v 3. rade sú absurdné. Žalobca nemôže výšku bezdôvodného obohatenia odvodzovať od výšky nákladov a úrokov z omeškania. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno , keď nepreukázal, že je vlastníkom vyväzovacích prvkov, nepredložil zmluvu o dielo s SVP, nedefinoval trvanie údajného bezdôvodného obohatenia, nedefinoval jeho výšku, nepreukázal stavebné a kolaudačné rozhodnutie na využívanie vyväzovacích prvkov ako vodnej stavby, nepreukázal odovzdanie resp. prevzatie diela, nepreukázal , že žalovaný v 3. rade reálne vyväzovacie prvky užíva a nepreukázal, že vyväzovacie prvky reálne existujú.
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, prednesom jeho právneho zástupcu, právnych zástupcov žalovaného v 1. až v 3. rade oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia istiny 30.056,20,-€ s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe ,že vybudoval na vlastné náklady prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku , š.p. odštepný závod Bratislava, / ďalej len SVP / 5 kusov bitiev a prístupovú rampu s príslušenstvom na úseku rieky Dunaj, ľavý breh rkm 1869,240 -1863,370, za ktoré žalobca zaplatil na základe objednávky v súlade s ustanoveniami zmluvy o dielo v zmysle § 536 -545 Obch. zák. , čím dobromyseľne nadobudol vlastníctvo k vybudovanému dielu v zmysle ust. § 123 a 124 Obč. zák.. Žalovaná suma vo výške 30.056,20,-€ s prísl., prestavuje náklady vynaložené žalobcom v súvislosti s prípravou realizácie investičného projektu , resp. účelne vynaložených nákladov na zhotovenie diela vrátane stavebných prác. Vo vzťahu k jednotlivým žalovaným žalobca uviedol, že Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade / naplnila skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia tým, že bez právneho titulu umožnila vyviazanie plávajúceho zariadenia žalovaného v 3. rade k zhotovenému dielu vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutia Č.. XXX-D.. Žalovaný v 1. rade ako účastník správneho konania o povolení státia svojím súhlasom umožnil vyviazanie plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X bez právneho titulu , čím mu v súlade s § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe vznikol nárok na úhradu za používanie verejných prístavov. Žalovaný v 1. rade svojím súhlasom v správnom konaní a opomenutím súhlasu vlastníka
diela navodil stav, ktorý mu umožnil nadobudnúť majetkový prospech v podobe úhrad za požívanie verejných prístavov. Žalovaný v 3. rade naplnil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia tým, že bez právneho titulu vyviazal , užíval a užíva dielo, na ktorom má vyviazané svoje plávajúce zariadenie XXXX/HUMA X bez súhlasu žalobcu ako vlastníka diela.
18. Konateľ žalobcu S.. V. V. v rámci svojho prednesu uviedol , že žalobca dal vybudovať prístupové komunikácie ako aj uväzovacie prvky pre vyviazanie plavidiel na Dunaji v Bratislave nad Mostom SNP . Do dnešného dňa napriek tomu , že všetky tri žalované strany o tejto skutočnosti vedeli, nedošlo k uzavretiu žiadnej scudzovacej zmluvy, nájomnej zmluvy ani výpožičke. Poukázal na listinné doklady , ktoré doložil ako faktúry za zhotovenie diela , výpisy z banky žalobcu ktoré preukazujú , že došlo k úhradám jednotlivých faktúr za dielo SVP a taktiež za úhradu projektovej dokumentácie spojenú s dielom. Taktiež predložil aj výpisy z denných záznamov stavby , ktoré sa týkali najmä betonárskych prác vykonávaných subdodávateľsky pre SVP. K nároku ďalej uviedol, že ide o bezdôvodné obohatenie za obdobie od 10. 09. 2010 až do podania žaloby / 2. 9. 2014/ to je obdobie 4 rokov. Ani jedna zo žalovaných strán a to žalovaný v 1 rade a v 2 .rade neriešil túto situáciu v konaní so žalovaným v 3 .rade a to tak, aby zaviazal žalovaného v 3. rade alebo v 1. rade , aby uzavrel so žalobcom nájomnú zmluvu alebo inak si upravil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 3 rade.
19. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade Z.. H. L. na pojednávaní uviedla, že žalovaný v 2 rade nemohol naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia , nakoľko nie je pravdou že by sa žalovaný v 2 rade obohatil, alebo že by využíval alebo bral majetkový prospech bez právneho dôvodu. V čase konania a vydávania rozhodnutia pre žalovaného v 3 rade , žalovaný v 3 rade splnil všetky podmienky zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe pre vydanie rozhodnutia , žalobca zostal v tomto konaní pasívny a hoci požiadal o preloženie ústneho pojednávania , pojednávania sa nezúčastnil a nevyužil svoje procesné práva , pričom námietky si uplatnil až po ukončení konania . Vyjadrenie SVP nebolo v danom čase povinnou prílohou žiadosti ,ale SVP má postavenie účastníka konania , ktorého upozornenia resp. vydané súhlasy žalobcovi boli len jedným z podkladov v rámci rozhodovania . Čo sa týka plánu vyviazania ,tak Dopravný úrad neschvaľuje plán vyviazania , posudzuje ho ako jeden z podkladov pre zistenie skutkového stavu veci ,pričom plán vyviazania neobsahoval konkrétne vyväzovacie prvky . K vybudovaniu vyväzovacích prvkov môže dôjsť priamo zo strany prevádzkovateľa plavidla , pričom nakoľko ide o stavbu , je nutné povolenie príslušných orgánov verejnej správy , načo aj v rozhodnutí správny orgán účastníka konania upozornil . Žalobca v tomto konaní ani nepreukázal , že stavby / dielo / bolo náležité povolené a že žalobca získal k nim rozhodnutie od príslušného orgánu k užívaniu . Nepreukázal ani to , že žalovaný v 3 rade počas celej doby ktorú žalobca uvádza , využíval tieto vyväzovacie prvky. Na základe uvedeného žiadala žalobu ako nedôvodnú vo vzťahu k žalovanému v 2 rade zamietnuť.
20. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní právny zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že vznáša námietku premlčania a to najmä z dôvodu že medzi žalovaným v 3. rade a žalobcom nikdy v minulosti neexistoval obchodnoprávny vzťah. Napriek tomu žalovaný v 3. rade naďalej odmieta akékoľvek bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Namietal oneskorené dokladanie listinných dôkazov zo strany žalobcu aj vzhľadom na uplatnenú sudcovskú koncentráciu , ktorá vyplývala z výzvy súdu doručenej žalobcovi spolu s predvolaním na pojednávanie . Žalovaný v 3. rade má za to , že žalobca mal dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých v žalobe , ktorý nevyužil. Stotožnil sa s názorom žalovaného v 2 rade , že vyväzovací plán neobsahuje konkrétne vyväzovacie prvky , ide o plán všeobecného vyviazania. Takýto argument žalobcu nie je možné považovať za relevantný.
21. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade zo dňa 14. 12. 2017 vyplýva, že žalovaný v 1. rade si nijakým spôsobom neprivlastňuje , neužíva ani neprenecháva do užívania tretej osobe dielo, o ktorom žalobca hovorí ako o svojom vlastníctve. Žalovaný v 1. rade len vyberá úhrady za užívanie verejného prístavu v zmysle zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe. Úhrady za používanie verejného prístavu sú realizované na základe zmluvy o užívaní verejných prístavov , poplatky vyberá na základe zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe žalovaný v 1. rade , a to v zmysle Prevádzkového poriadku verejných prístavov SR, Sadzobníka vyberania úhrad za používanie
verejných prístavov na vodných cestách SR v aktuálnom znení, zverejnených na webovej stránke a schválených Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Žalovaný v 1. rade ak má majetkový prospech , tento nebol získaný plnením bez právneho dôvodu , plnením z neplatného právneho úkonu ani plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol , ako ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov , teda tak ako to upravuje OZ v § 451. Rozhodnutie Č.. XXX-D. o povolení státia zo dňa 28. 6. 2010 vydané Štátnou plavebnou správou / právny predchodca žalovaného v 2. rade / nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 9. 2010, v dovolacom konaní došlo k potvrdeniu Rozhodnutia o povolení státia . V rámci konania o povolení státia žalovaný v 1. rade poskytol kladné stanovisko k zámeru žalovaného v 3. rade umiestniť plávajúce zariadenie. N splnenie podmienok k vydaniu rozhodnutia o povolení státia sa v relevantnom čase vyžadovalo platné lodné osvedčenie a súhlas správu vodného toku .Platným lodným osvedčením však žalobca v tom čase nedisponoval / a zrejme dodnes nedisponuje / , takže ani nebol schopný naplniť podmienky na vydanie rozhodnutia v jeho prospech. Rozhodnutie o povolení státia bolo vydané právnym predchodcom žalovaného v 2. rade ako príslušným úradom , jeho platnosť a správnosť bola potvrdená Ministerstvom dopravy , pôšt a telekomunikácii v odvolacom konaní Žalovaný v 1. rade na základe uvedeného namieta, že došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu a tým namieta svoju pasívnu legitimáciu.
22. Vo vzťahu k vlastníckemu právu k dielu žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca ak by aj bol investorom diela, nepreukázal , že na neho prešlo vlastnícke právo k dielu. Preto žalovaný v 1. rade namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby , kde zakladá vznik bezdôvodného obohatenia žalovaných v 1. až v 3. rade. Taktiež žalovaný v 1. rade namieta, že žalobca za obdobie, ktoré špecifikoval t.j. od 10. 9. 2010 do 2. 9. 2014 nepreukázal užívanie tohto diela ktorýmkoľvek zo žalovaných. Žalovaný v 1. rade rozporuje aj výšku bezdôvodného obohatenia a odvoláva sa na konštantnú judikatúru súdov , v zmysle ktorej sa pri stanovení výšky peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie vychádza z ceny obvyklého nájomného a nie z ceny predmetu nájmu , pričom všeobecnú hodnotu nájmu je potrebné určiť znaleckým posudkom. Žalovaný v 1. rade namietol aj premlčanie prípadného nároku žalobcu, pričom poukázal na subjektívnu premlčaciu lehotu dva roky , najneskôr sa však toto právo premlčí v objektívnej lehote tri roky , odo dňa, keď k nemu došlo. Preto z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu voči žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade.
23. Súd uznesením č. k. 42 Cb 176/2014-313 zo dňa 2. 1. 2018 pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalobcu a to spoločnosťou Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46780751.
24. Z ďalšieho vyjadrenia žalobcu zo dňa 10. 1. 2018 vyplýva, že tento namietal, že mu nebolo umožnené doložiť - doplniť dôkazy , ktoré mal u seba na pojednávaní dňa 12. 9. 2017 , čím mu bola odňatá možnosť sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom a objasniť tieto dôkazy. Súd uložil žalobcovi , aby doklady doložil do spisu cez podateľňu súdu . V konaní sa podľa žalobcu majú rešpektovať zásady rovnosti zbraní. Žalobca v podaní trval na výsluchu svedka F.. Z. N. , ktorý bol riaditeľom SVP a v čase realizácie diela pre žalobcu zastupoval zhotoviteľa - SVP a odovzdával stavebné dielo drobnej vodnej stavby - prístav žalobcovi t.j. do vlastníctva žalobcu. Navrhol ďalej vykonať ohliadku miesta na úseku rieky Dunaj na preukázanie , že žalovaní v 1. až v 3. rade užívajú cudziu vec a navrhol prizvať odbornú osobu - znalca , ktorý môže objektivizovať výšku žalovanej sumy .
25. Žalobca má za to, že tak žalobca ako aj žalovaní sú vo vzájomných vzťahoch právnickými osobami , kde v obchodnoprávnych vzťahoch sa prioritne správajú v súlade s Obch. zák. , ak však podľa Obch. zák. nemožno riešiť záväzkové vzťahy podľa týchto ustanovení , riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
26. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobca uviedol, že toto vlastnícke právo nadobudol na základe zmluvy o dielo -objednávky zo dňa 12. 5. 2005 / č. l. 27/ potvrdením objednávky SVP zo dňa 14. 10. 2005 / č. l. 28/ - dohodnutej ceny za dielo , odovzdaním a prevzatím diela -drobná vodná stavba -prístav a to medzi objednávateľom GOLD EDEN a zhotoviteľom stavby SVP ,a to realizovaných výkonov na stavbe prístavu na nábreží Dunaja. Žalobca nadobudol vlastníctvo drobnej vodnej stavby - prístav ,ktorá sa nezapisuje do katastra nehnuteľností v súlade so zmluvou o dielo -objednávka , zaplatením diela a prevzatím diela a to od zhotoviteľa diela SVP . Žalobca zadal vybudovanie prístavných prvkov -drobnej vodnej stavby - prístav pre umiestnenie plavidiel na ľavom brehu Dunaja v súlade s platnou legislatívou
pri stavbe vodného diela a to zhotovenie diela prostredníctvom štátnej organizácie / SVP / , ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená , a to SVP š.p. - správca vodných tokov a povodí na Slovensku teda aj na rieke Dunaj. SVP vydal súhlasné stanovisko žalobcovi s umiestením plavidiel žalobcu zo dňa 25. 9. 2005 a taktiež ako odborná osoba vykonal stavbu pre žalobcu , čím svojím konkludentným konaním dal súhlas aj k výstavbe drobnej vodnej stavby -prístavu a taktiež žalobca - objednávateľ stavby naplnil podstatu ust. § 56 ods. 7 vodného zákona. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka / zhotoviteľa / a nadobudnutie vlastníckeho práva / objednávateľa - žalobcu / k stavebnému dielu novým nadobúdateľom na základe dobrej viery. Žalobca dal vybudovať na základe súhlasného stanoviska SVP dielo , za ktoré zaplatil a má právo nerušene užívať svoje vlastníctvo , ktoré nadobudol prevzatím a zaplatením diela / § 123 OZ /. Obchodný zákonník síce neupravuje bezdôvodné obohatenie a preto sa subsidiárne použijú ust. v súlade s § 1 ods. 2 Obch. zák.. Na vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu lehotu podľa § 397 Obch. zák.
27. V poradí ďalších vyjadreniach žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach ako aj právnom posúdení predmetu sporu.
28. Z vyjadrenia žalovaného v 3. rade zo dňa 16. 1. 2018 súd zistil, že žalobca si svoje vlastnícke právo k dielu odvodzuje od akejsi zmluvy o dielo, ktorú však nepredložil. Žalovaný v 3. rade z dôvodu zachovania právnej istoty adresoval v minulosti SVP žiadosť podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám , kde žiadal SVP o vyjadrenie , či bola v minulosti medzi spoločnosťou SVP a žalobcom uzatvorená akákoľvek zmluva vrátane zmluvy o dielo , ktorej predmetom bolo vybudovanie diela -prístavu . SVP v rámci svojej odpovede zo dňa 28. 5. 2015 uviedol , že so spoločnosťou GOLD EDEN nemá a ani v minulosti nemal SVP uzatvorený žiadny zmluvný vzťah. Žalobca v rámci svojich vyjadrení potvrdzuje , že pre stavbu uvedenej vodnej stavby nikdy neboli splnené zákonné podmienky . K súhlasu na státie plávajúcich zariadení zo strany SVP žalobcovi do roku 2012 ako tvrdil žalobca, žalovaný v 3. rade uviedol, že jediným oprávneným subjektom na vydanie povolenia na státie plávajúcich zariadení na vodnej ceste je Dopravný úrad . Spoločnosť SVP sa len vyjadruje k možnostiam umiestnenia plávajúceho zariadenia na tú ktorú konkrétnu prístavnú polohu z hľadiska bezpečnosti pri správe vodného toku. K bezdôvodnému obohateniu žalovaný v 3. rade uviedol, že sa na úkor žalobcu nikdy bezdôvodne neobohatil a žalobca nie je subjektom na úkor ktorého mal ktokoľvek obohatiť. Navyše žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že by žalovaný v 3. rade niekedy v minulosti alebo k dnešnému dňu užíval akúkoľvek nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec vo vlastníctve žalobcu. K právnej argumentácii žalobcu , žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobca na jednej strane považuje svoj údajný nárok za nárok z bezdôvodného obohatenia a na strane druhej tento nárok posudzuje podľa ust. o zodpovednosti za škodu a teda podľa úplne iného právneho inštitútu. V ostatnom žalovaný v 3. rade zotrval na svojich doterajších skutkových aj právnych tvrdeniach , ktoré zhrnul do nasledujúcich bodov: žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníctva k dielu / vyväzovacím prvkom / nepredložil zmluvu o dielo s SVP nedefinoval trvanie údajného bezdôvodného obohatenia nedefinoval relevantne výšku bezdôvodného obohatenia nepreukázal stavebné a kolaudačné rozhodnutie na využívanie vyväzovacích prvkov nepreukázal odovzdanie , resp. prevzatie diela nepreukázal, že žalovaný v 3. rade reálne tieto vyväzovacie prvky užíva nepreukázal, že tieto vyväzovacie prvky k dnešnému dňu reálne existujú,
29. V ďalšom vyjadrení žalovaného v 1. rade zo dňa 17. 1. 2018 žalovaný v 1. rade zotrval na doterajších vyjadreniach ako aj skutkových a právnych tvrdeniach, s tým, že nestotožňuje so žiadnymi tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe , ako ani v žiadnom vyjadrení zo strany žalobcu.
30. Na pojednávaní dňa 18. 1. 2018 právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že žalobca vo svojej žalobe nedokáže správne kvalifikovať svoju požiadavku voči žalovaním v 1 až 3 rade, a nedokáže ju oprieť o žiadne relevantné dôkazy, ktoré do dnešného dňa nepredložil. Čo sa týka stavby, táto stavba je vodnou stavbou v zmysle zákona o vodách / podľa § 26 / a tejto stavbe neboli vydané príslušné povolenia , nebola nikdy povolená do užívania , preto má žalovaný má za to, že je čiernou stavbou. Aj na tomto základe nemohlo dôjsť k užívaniu takejto stavby. Žalovaný v 1 rade vyberá
prístavné poplatky od užívateľov prístavov, ale súčasťou ceny týchto prístavných poplatkov nie je cena za užívanie vyväzovacích prvkov , o ktorých žalobca tvrdí , že je vlastníkom. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že nadobudol vlastnícke právo k vyväzovacím prvkom na základe preberacích protokolov , tieto sa však v spise nenachádzajú, vlastnícke právo v zmysle § 542 ods. 2 Obch. zák. môže prejsť odovzdaním a prevzatím diela, preto má žalovaný za to, vlastnícke právo k vyväzovacím prvkom žalobca nikdy nenadobudol. Vyväzovacie prvky nie sú predmetom tvorby ceny za užívanie verejných prístavov. Žalovaný v 1 rade umožňuje užívateľom verejných prístavov užívanie prístavnej polohy , čo v podstate znamená metráž vodnej plochy a to s ohľadom na bezpečnosť plavby a voľnosť plavebnej dráhy. Nejde o nájom vyväzovacích prvkov ani pozemkov. Zo žaloby žalobcu a vyjadrení nie je možné vyčítať, čoho sa žalovaní dopustili, žalobca mieša rôzne právne inštitúty, rôzne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, ako aj vysvetlenie. Výška bezdôvodného obohatenia tak ako ju žalobca vyčísluje a uplatňuje , nie je v súlade s rozhodovacou praxou a konštantnou judikatúrou a nie je možné zaplatiť žalobcovi investičné náklady , pretože z podstaty bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce čo oprávnený stratil ale to, čo povinný bezdôvodným obohatením nadobudol. V období ktoré si uplatňuje žalobca u žalovaného v 1. rade bezdôvodné obohatenie t. j. od 10.09.2010 do 02. 09. 2014 žalovaný v 1 rade vôbec nevyberal žiadne sumy ,ktoré by sa týkali vyväzovacích prvkov a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu a vzniku bezdôvodného obohatenia. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004 , uviedla, že na otázku premlčania bezdôvodného obohatenia sa použije úprava podľa Obč. zák., tento názor podporuje aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo/55/2001 .
31. Štatutárny zástupca žalobcu S., V. V. k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol a poukázal na ustanovenia § 536 ods.1 Obch. zák., žalobca založil do súdneho spisu listiny, ktoré sú zisťovacím protokol o vykonaných stavebných prácach. Podľa žalobcu žalovaný v 1 rade dodnes nepreukázal, že predmetný riečny km uvedený v rozhodnutí žalovaného v 2. rade je verejným prístavom. Tak isto ani z rozhodnutia žalovaného v 2. rade nevyplýva, že ide o verejný prístav. Žalovaní v 1. až 3. rade sa opierajú len o vyväzovacie prvky. Súčasť stavebného diela neboli len vyväzovacie prvky , ale aj spevnenie nábrežia, schody, základy a iné. Tento súbor stavebných prác zakladá drobné stavené dielo vodné stavby - prístav. Žalovaný v 1. rade sám priznáva, že poberá poplatky od r. 2010 od žalovaného v 3. rade zo zákona , ale len ak by išlo o verejný prístav. Žalovaný v 1 rade nepreukázal, že ide o verejný prístav, poberá z vodnej plochy na uvedenom riečnom km poplatky, ktorý mu nepatrí.
32. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní poukázala na zákonnú úpravu zákona č. 364/2004 Zb. o vodách ktorá stanovuje, že vodná stavba vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy . Nikdy takéto povolenie nebol oprávnený vydať správca toku. Zdôraznila, že tento zákon je účinný od 01. 07. 2004, pričom uvedené povolenie je súčasne stavebným povolením a povolenie na uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. Inak povedané v tomto konaní sa jedná o čiernu stavbu , pri ktorej ani uvedenie do prevádzky , povolenie užívania nebolo povolené. Žalobca si nemôže nárokovať bezdôvodné obohatenie z čiernej stavby. Čo sa týka správneho konania žalovaného v 2. rade o povolení státia plávajúceho zariadenia žalovaného v 3. rade je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania nebolo odsúhlasovanie resp. schvaľovanie vyviazania sa na konkrétne vyväzovacie prvky žalobcu, podkladom pre rozhodnutie bol len plán vyviazania t. j. stav do budúcna, nakoľko v rozhodnutí sa prevádzkovateľ plavidla zaväzuje na riadne vyviazanie a je na rozhodnutí prevádzkovateľa plavidla, či si vybuduje vlastné vyväzovacie prvky. V tomto prípade správny orgán odkazuje na povolenia , ktoré je prevádzkovateľ plavidla povinný získať v rámci osobitného konania , alebo či využije možnosť zmluvného vzťahu k existujúcim vyväzovacím zariadeniam. Čo sa týka prístavu a vyjadrenia žalobcu , že v čase vybudovania jeho diela nešlo o verejný prístav , opätovne upozorňuje na zákonnú úpravu zákona o vnútrozemskej plavbe , kde rozhodnutie o zriadení prístavu a vymedzenie jeho územia patrí do kompetencie Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií. Poverená zástupkyňa žalovaného v 2. rade predložila na pojednávaní listinný doklad - vymedzenie územia verejných prístavov zo strany ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií ku dňu 17. 06. 2002 , z ktorého vyplýva, že územie verejného prístavu Bratislava je vymedzené na Dunaji, od riečneho km 1871,350 po riečny km 1862,0 po oboch brehoch Dunaja. Preto tvrdenie žalobcu , že nešlo o verejný prístav resp. jeho územie je zavádzajúce.
33. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých písomných vyjadrení ako aj ústnych prednesov s tým, že podľa názoru žalovaného v 3.rade v tomto konaní aj k dnešnému dňu pretrváva stav, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k stavbe, nepreukázal existenciu zmluvy o dielo s SVP, naopak žalovaný v 3. rade predložil súdu písomné stanovisko SVP, v ktorom SVP deklarovalo, že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatvoril. Žalovaný v 3. rade opätovne poukázal na námietku premlčania . 34. Z ďalšieho vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 6. 2. 2018 vyplýva, že žalobca ani v čase vyzvania na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaných - výzva zo dňa 18. 8. 2014 nemal a ani doteraz nemá povolenie a ani dodatočné povolenie na uskutočnenie vodnej stavby v zmysle § 26 ods. 1 zák. č. 364/2004 o vodách a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zák. č. 35/2014 Z.z.. V tomto povolení určuje orgán štátnej vodnej správy záväzné podmienky na uskutočnenie a užívanie stavby. Takéto povolenie je súčasne stavebným povolením a povolenie na uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím . Správca toku nebol orgánom, ktorý by mohol rozhodovať o danom povolení. V tomto sporovom konaní sa teda jedná o čiernu stavbu, ktorej stavba a ani uvedenie do prevádzky , povolenie užívania , nebolo povolené. Žalobca si nemôže nárokovať bezdôvodné obohatenie z užívania stavby , ktorej užívanie nebolo povolené. Vo vzťahu k žalovanému ako orgánu štátnej správy ,nemôže byť na tento spor aplikovaný Obchodný zákonník , ale Občiansky zákonník. Navyše v danom spore v žiadnom prípade nejde o záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným , ktorý by sa týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo jeho vlastnej prevádzky / § 261 ods. 2 Obch. zák. /. 35 Súhlas na zriadenie verejného prístavu a vymedzenie jeho územia mohlo a môže dať a vykonať len Ministerstvo dopravy a výstavby SR . Dňa 17. 6. 2002 / pred údajným vybudovaním prístavu žalobcom / bolo Ministerstvo dopravy , pôšt a telekomunikácií SR / teraz pod názvom Ministerstvo dopravy a výstavby SR / dokumentom pod č. XXX-XXX/XXXX spresnené vymedzenie územia verejných prístavov v súlade s § 4 ods. 2 , § 5 ods. 1 a 4 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe , a to konkrétne územie verejného prístavu Bratislava takto : "Územie verejného prístavu Bratislava je vymedzené na Dunaji od r. km 1871,350 po r. km 1862,0 po oboch brehoch." Je preto úplne zarážajúce tvrdenie žalobcu, že žalobca začal s výkonom vybudovania prístavu na vodnej ceste Dunaj ľavý breh rkm 1869,240 - 1869,370, a že na predmetnom mieste nebol v tom čase vybudovaný prístav. Žalovaný v 2. rade má za to, že v konaní neboli doteraz preukázané vlastnícke práva spoločnosti GOLD EDEN s.r.o. a v nadväznosti na skutočnosť , že žalovaný v 2. rade nemohol naplniť podstatu bezdôvodného obohatenia , nemali aké práva prejsť na súčasného žalobcu.
36. Na pojednávaní konanom dňa 8. 11. 2018 štatutárny zástupca žalobcu trval na vykonaní dôkazov , ktoré navrhol v rámci konania vo svojich vyjadreniach - výsluch F.. Z. N., ohliadku miesta znalecké dokazovanie na výpočet bezdôvodného obohatenia a pod.. V rámci záverečnej reči konateľ žalobcu uviedol, že žalobca preukázal právny vzťah nadobudnutej stavby v zmysle plánu vyviazania k brehu , ktorý je prílohou žaloby a tento plán sa zhoduje s dôkazom založeným žalovaným v 3. rade a to vyviazania plavidla so súhlasom žalovaného v 1 a 2 rade, že z tejto dokumentácie vyplýva a používa nástupný chodník k svojím plavidlám ako vyväzovacie prvky čo preukazuje, že používa vlastníctvo žalobcu bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu to znamená, že sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu z majetku žalobcu. Hodnota bezdôvodného obohatenia vychádza z objektívnej sumy ,a to z výšky ceny nadobudnutia stavby a jeho následného užívania po vzore nájmu žalovaného v 1 až 3 rade. Žalobca má za to, že nemôže usporiadavať vzťahy žalovaného v 1 až 3 rade, všetci traja žalovaní majú z toho majetkový prospech , či už vo forme brania poplatkov alebo užívania a zisku z jeho plavidla kde sa pristavujú iné plavidlá. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal tak právne ako aj skutkovo , že majetok žalobcu slúži nie k účelu žalobcu ale neoprávnene ho užívajú tretie osoby a z tohto vzniká bezdôvodné obohacovanie žalovaných. Z tohto dôvodu trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd rozhodol v zmysle petitu. 37. Právny zástupca žalovaného v 1. rade predložil záverečnú reč v písomnom vyhotovení, ktorá tvorí súčasť zápisnice z pojednávania, v rámci záverečnej reči zotrval na svojich doterajších vyjadreniach nachádzajúcich sa v spise, najmä namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade , premlčanie celého nároku pri posudzovaní premlčania v zmysle výkladu ust. Obč. zák.., zároveň sa pripája aj k vyjadreniam žalovaných v 2. a v 3. rade a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného v 1. rade v rozsahu 100 %.
38. Žalovaný v 2. rade v rámci záverečnej reči uviedol , že s poukazom na všetky doterajšie vyjadrenia ako aj s poukazom na vyjadrenia ostatných žalovaných , s ktorými sa stotožňuje , žiada súd aby žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2 rade zamietol a požadovaný nárok nepriznal. 39. Právny zástupca žalovaného v 3. rade v rámci záverečnej reči uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno nepreukázal , že je vlastníkom diela t.j. nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, nepreukázal kto sa mal na jeho úkor a akým spôsobom bezdôvodne obohatiť t. j. nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade, nepreukázal v akom období malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu , nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, pričom výpočet údajnej výšky bezdôvodného obohatenia uvedený v žalobe je z hľadiska ustálenej judikatúry vylúčený. Bolo preukázané ,že spor v tomto konaní je sporom občianskoprávneho charakteru a preto bola dôvodne vznesená aj námietka premlčania údajného nároku. Žalovaný v 3. rade splnil a spĺňa všetky zákonné podmienky , najmä podmienky dané zákonom o vnútrozemskej plavbe na užívanie jednotlivých prístavných polôh. Na úkor žalobcu sa nikdy neobohatil ani sa neobohacuje, v ďalšom sa stotožňuje aj s vyjadreniami žalovaných v 1. a 2. rade použitými v tomto konaní a žalobu považuje za nedôvodnú. Navrhuje aby súd žalobu či už v celom rozsahu alebo vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému v 3. rade. 40. Z listinného dokladu - Vydanie predbežného súhlasu zo dňa 16. 11. 2004 / č. l. 26 / súd zistil, že právny predchodca žalovaného v 2. rade vydal žalobcovi / právnemu predchodcovi /predbežný súhlas k umiestneniu plávajúceho zariadenia casino GOLD EDEN , s tým, že predbežný súhlas stráca platnosť dňom 16. 11. 2005 ak plávajúce zariadenie nebude zaradené do prevádzky na základe vydaného osobitného povolenia na jeho státie. Predbežný súhlas bol neskôr predĺžený .
41. Z listinného dokladu- objednávka zo dňa 12. 5. 2005 / č.l. 27/ súd zistil, že právny predchodca žalobcu si objednal u SVP služby uvedené v objednávke , najmä remorkáž súlodia Vihorlat , Gerlach z prístavu Komárno do prístavu Bratislava, vybudovanie prvkov vyviazania súlodia a lôžka prístupového mostíka.
42. Z listinného dokladu - potvrdenie objednávky zo dňa 14. 10. 2005 / č. l. 28/ súd zistil , že SVP objednávku potvrdil .
43. Z listinného dokladu - súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 7. 11. 2006 / č. l. 39/ súd zistil, že bolo zhotovených 5 ks bitiev v cene 255.115,-Sk dodávateľa SVP a odberateľa právneho predchodcu žalobcu.
44. Z listinného dokladu - zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 7. 11. 2006 / č.l. 41/ vyplýva, že v doklade označený dodávateľ - SVP a investor - právny predchodca žalobcu podpísali protokol stavby označenej ako NIGHT CLUB GOLD EDEN a CSASINO GOLD EDEN za október 2006 na sumu 255.115,-Sk.
45. Z listinného dokladu - súpisu vykonaných prác a dodávok zo dňa 30. 11. 2006 / č. l. 51/ súd zistil, že bola zhotovená prístupová rampa a sedlo pre 1 mostík spolu v o výške 461.249,-Sk dodávateľa SVP a odberateľa právneho predchodcu žalobcu.
46. Z listinného dokladu - zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach zo dňa 30. 11. 2006 / č.l. 50/ vyplýva, že v doklade označený dodávateľ - SVP a investor - právny predchodca žalobcu podpísali protokol stavby označenej ako NIGHT CLUB GOLD EDEN a CSASINO GOLD EDEN za november 2006 na sumu 461.249,-Sk.
47. Z listinného dokladu - Státie plávajúceho zariadenia -vyjadrenie SVP zo dňa 25. 9. 2007 adresované právnemu predchodcovi žalobcu / č. l. 63 / súd zistil, že SVP súhlasí so státím plávajúceho zariadenia zostaveného z dvoch tlačných remorkérov Vihorlat a Gerlach pri ľavom breho Dunaja v rkm 1869,350 -1869250 s tým, že určenie miesta stanovišťa sa vydáva na dobu 5 rokov t.j. do 1. 10. 2012 a o povolenie na státie plávajúceho zariadenia musí požiadať Štátnu plavebnú správu. 48. Z listinného dokladu - Rozhodnutie Štátnej plavebnej správy zo dňa 28. 6. 2010 / č. l. 65/ súd zistil, že právny predchodca žalovaného v 2. rad e rozhodol o povolení státia plávajúceho zariadenia XXXX/ HUMA X umiestneného na vodnej ceste Dunaj ľavý breh , rkm 1869,240 - 1869,370 , ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade.
49. Z listinného dokladu - Rozhodnutie Ministerstva dopravy , pôšt a telekomunikácii SR zo dňa 3. 9. 2010 / č. l. 72- 74/ súd zistil, že ministerstvo potvrdilo rozhodnutie Štátnej plavebnej správy Č.. XXX- D. zo dňa 28. 6. 2010 o povolení státia plávajúceho zariadenia XXXX/HUMA X a odvolanie žalobcu / právneho predchodcu žalobcu / zamietlo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 9. 2010.
50. Z listinného dokladu - list Ministerstva Dopravy pôšt a telekomunikácií odbor vodnej dopravy zo dňa 17. 7. 2002 / č. l. 469 - 470/ súd zistil, že týmto listom Ministerstvo upresnilo vymedzenie územia verejných prístavov a to v Bratislave s tým, že územie verejného prístavu Bratislava je vymedzené na Dunaji od r.km 1871,350 po r.km 1862,0 po oboch brehoch Dunaja.
51. Tato ustálený skutkový stav súd posúdil po právnej stránke nasledovne: Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 52. Podľa § 536 ods. 1,2 , 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 53. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka ,zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdanie iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 54. Podľa § 542 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa , na jeho pozemku alebo na pozemku , ktorý objednávateľ obstaral , objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom , ak zmluva neurčuje niečo iné. V prípadoch , na ktoré sa nevzťahuje ods. 1 , znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovovanej veci a je jej vlastníkom . Pre určenie prechodu nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci zo zhotoviteľa na objednávateľa sa požijú obdobne ustanovenia o prechode nebezpečenstva škody na tovare z predávajúceho na kupujúceho . 55. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
56. 64. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
57. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
58. Podľa § 456 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
59. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
60. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
61. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
62. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
63. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
64. Podľa § 191 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku/ C. s. p. / dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
65. Podľa § 181 ods. 4 Civilného sporového poriadku/ C. s. p. / ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.
66. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 , 4 zák. č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe , 1/Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou. 2/ Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva. Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania prístavov určených na verejné používanie možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. 3/ Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len "verejný prístav") alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len "neverejný prístav"). 4/ Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy. Verejnými prístavmi sú prístav Bratislava, prístav Komárno a prístav Štúrovo.
67. Podľa § 23 ods. 2, ods. 3, zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe 2/ Státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením, na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. 3/ O povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave rozhoduje Dopravný úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla po vydaní lodného osvedčenia; ak ide o plávajúce zariadenie, ktoré podlieha registrácii, musí byť zapísané v registri plavidiel vedenom Dopravným úradom.
68. Žalobca sa žalobou voči žalovaným v 1. až 3. rade domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 30.056,20,-€ s prísl., ktoré malo spočívať v nákladoch vynaložených žalobcom v súvislosti s prípravou realizácie investičného projektu , resp. účelne vynaložených nákladov na zhotovenie diela vrátane stavebných prác , konkrétne 5 ks bitiev a prístupovej rampy . Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok na bezdôvodné obohatenie v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento nie je dôvodný a preto žalobu zamietol . Žalobu zamietol z niekoľkých dôvodov.
69. Súd v konaní skúmal jednak otázku aktívnej legitimácie žalobcu / právneho predchodcu žalobcu/ ako aj otázku pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 3. rade . Nakoľko žalovaní v 1. až 3. rade o. i. namietli premlčanie nároku žalobcu , súd prihliadol na námietku premlčania a žalobu žalobcu aj z dôvodu premlčania zamietol.
70. K premlčaniu nároku žalobcu súd uvádza : Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má
za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
71. Za účelom posúdenia vznesenej námietky premlčania sa súd v prvom rade musel zaoberať otázkou charakteru vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanými. Z predložených listinných dokladov, označených strán v spore na strane žalovaných a z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými neexistoval / ani neexistuje / žiadny obchodnozáväzkový vzťah. 72. V nadväznosti na uvedené sa súd nemohol stotožniť s tvrdeniami žalobcu, ktorý v priebehu konania trval na tom, že medzi žalovanými a žalobcom bol obchodno-záväzkový vzťah, a teda premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia sa má posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka/ štyri roky / . Preto je v danom prípade súd toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka sa medzi stranami sporu, nejedná o obchodnoprávny záväzkový vzťah, ale o vzťah upravený výlučne predpismi Občianskeho práva, a preto je aj na úpravu premlčania a posúdenie premlčacej doby potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
73. Súd ďalej uvádza, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Uvedené znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
74. S poukazom na žalovanými vznesenú námietku premlčania mal súd za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 30.056,20,-€ je v celom rozsahu premlčaný, a to v subjektívnej premlčacej lehote , ktorá začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia Štátnej plavebnej správy o povolení státia plávajúceho zariadenia označeného ako XXXX/HUMA X , ktorého vlastníkom je žalovaný v 3. rade. Rozhodnutie Štátnej plavebnej správy bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií zo dňa 3. 9. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 9. 2010. Žalobca sa momentom právoplatného rozhodnutia Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií dozvedel o skutkových okolnostiach , z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovednostného subjektu, t.j. ako ich v žalobe označil / žalovaných v 1. až v 3. rade /. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie, a o tom, kto ho získal. Žalobca sa o tom dozvedel vydaním rozhodnutia Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií ,ktoré mu bolo riadne doručené. Z uvedeného dôvodu sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom premlčalo dňa 10. 9. 2012 , t.j. dva roky od dňa 10. 9. 2010 , kedy bolo právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií . V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol na 10. 9. 2012 , pričom žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy uplatnil na súde až 2. 9. 2014, t.j. po uplynutí tejto doby. Nakoľko žalovaní v konaní právne relevantným spôsobom vzniesli námietku premlčania, žalobcovi v danej situácii nebolo možné premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 OZ).
75. Odhliadnuc o vyššie uvedeného súd považoval za potrebné vyjadriť sa k ďalším skutočnostiam ,ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v nadväznosti na námietku žalovaných na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaných v 1. až 3. rade.
76. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
77. Žalovaní v 1. až 3. rade v konaní namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s touto námietkou sa súd stotožnil a žalobu aj z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom diela nachádzajúceho sa vo verejnom prístave Bratislava. Žalobca súdu nedoložil žiaden listinný dôkaz, ktorým by preukázal svoje vlastníctvo k dielu a ani hodnoverne nepreukázal, akým spôsobom mal nadobudnúť vlastníctvo k dielu. Žalobcom predložené doklady /objednávka, potvrdenie objednávky SVP , súpisy vykonaných prác a dodávok, zisťovacie protokoly o vykonaných stavebných prácach , faktúry a výpisy z účtov žalobcu, ktorými žalobca preukazoval, že uhradil faktúry SVP/ nie sú podľa názoru súdu dôkazom skutočnosti, že žalobca je vlastníkom diela . Žalobca nepreukázal vydanie stavebného a kolaudačné rozhodnutie na dielo / súhlas príslušného štátneho orgánu /, nepreukázal odovzdanie resp. prevzatie diela, podpisy súpisov vykonaných prác, a zisťovacích protokolov nepreukazujú nadobudnutie vlastníctva. Vystavená objednávka zo strany žalobcu a následné potvrdenie objednávky zo strany SVP malo za následok vybudovanie diela- /vodnej stavby- prístav / , ale nie aj nadobudnutie vlastníctva k dielu zo strany žalobcu.
78. Podľa zák. č. 364/2004 Zb. o vodách , vodná stavba vyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy a povolenie na uvedenie do prevádzky , ktoré je súčasne aj kolaudačným rozhodnutím. Takéto povolenie žalobca v konaní nepreukázal.
79. Z listiny predloženej žalovaným v 1. rade je nesporné, že dielo / žalobca ho nazval vodná stavba - prístav umiestnený na vodnej ceste Dunaj ľavý breh , r.km 1869,240-18699,370 / sa má nachádzať v územnom obvode verejného prístavu Bratislava. Jedná sa o listinný dôkaz - list Ministerstva Dopravy pôšt a telekomunikácií odbor vodnej dopravy zo dňa 17. 7. 2002 / č. l. 469 - 470/, z ktorého súd zistil, že týmto listom Ministerstvo upresnilo vymedzenie územia verejných prístavov a to v Bratislave s tým, že územie verejného prístavu Bratislava je vymedzené na Dunaji od r.km 1871,350 po r.km 1862,0 po oboch brehoch Dunaja. V súlade s platnou právnou úpravou (zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách) žalobca ani nemôže byť vlastníkom diela , ktoré sa nachádza v územnom obvode verejného prístavu Bratislava.
80. Z rozhodnutia Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií zo dňa 3. 9. 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Štátnej plavebnej správy / č. l. 72/ vyplýva, že súhlasné rozhodnutie -stanovisko SVP zo dňa 25. 9. 2007 s umiestnením plávajúceho zariadenia spoločnosti GOLD EDEN / právneho predchodcu žalobcu / na dobu 5 rokov / do 1. 10. 2012/ nenahrádza rozhodnutie o povolení státia plávajúceho zariadenia , ktoré vydáva Štátna plavebná správa / právny predchodca žalovaného v 2. rade /. SVP ani podľa zák. č. 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami , ktorý bol zrušený zák. č. 7/2010 Z.z. nevydával rozhodnutia vo veci státia plávajúceho zariadenia na vodnom toku , ale iba súhlas. Nie je preto podstatné, koľko súhlasov udelil správca vodného toku na umiestnenie plávajúcich zariadení na určitom mieste vodného toku. Právne relevantným je len rozhodnutie o povolení státia plávajúceho zariadenia vydané Štátnou plavebnou správou. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu splnil iba jednu podmienku - získal súhlas SVP, avšak ostatné podmienky na získanie kladného rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia vydané Štátnou plavebnou správou nevie splniť ani v blízkej budúcnosti , čo mal žalobca potvrdiť aj vo svojom odvolaní.
81. K namietanej pasívnej legitimácií žalovaných v 1. až 3. rade súd uvádza: Žalobca odvodzoval pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, že svojím súhlasom umožnil vyviazanie plávajúceho zariadenia E. X bez právneho titulu , čím mu vznikol nárok na úhradu za požívanie verejných prístavov, čím nadobudol majetkový prospech v podobe úhrad za požívanie verejných prístavov. K udeleniu súhlasu je potrebné uviesť, že žalovaný v 3. rade doložil príslušnému správnemu orgánu všetky potrebné náležitosti pre vydanie rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia v prístave/ platné lodné osvedčenie, potvrdení o poistení zodpovednosti za škodu , uhradil príslušný správny poplatok /. Boli teda splnené všetky zákonom požadované podmienky na vydanie rozhodnutia o povolení státia pre žalovaného v 3. rade. Toto rozhodnutie o povolení státia vydané právnym predchodcom žalovaného v 2. rade bolo v celom rozsahu potvrdené aj Ministerstvom dopravy , pôšt a telekomunikácií , ktoré ako príslušný odvolací orgán rozhodoval v danej veci o odvolaní žalobcu. Vyviazanie plávajúceho zariadenia E. X nebolo bez právneho titulu, ale na základe právoplatného rozhodnutia , ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom.
82. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade obohatil na úkor žalobcu tým, že od žalovaného v 3. rade vyberal úhrady za používanie verejných prístavov taktiež neobstojí. Súd poukazuje na ust. § 5 ods. 14 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe, podľa ktorého používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady určí a vyberá a.s. Verejné prístavy / t.j. žalovaný v 1. rade / na základe schváleného sadzobníka úhrad. Výnosy z úhrad sú príjmom žalovaného v 1. rade, ktorý je priamo zo zákona poverený a zároveň aj povinný vyberať úhrady za používanie verejných prístavov od užívateľov, ktorým bolo vydané právoplatné povolenie na státie ich plávajúcich zariadení vo verejných prístavoch. Úhrady vyberané žalovaným v 1. rade od žalovaného v 3. rade boli vybrané na základe zákona o vnútrozemskej plavbe a v súvislosti s vydaným právoplatným Rozhodnutím o povolení státia a teda nie bez právneho dôvodu. Nemohlo preto dôjsť zo strany žalovaného v 1. rade k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu , žalovaný v 1. rade neužíval dielo vodnú stavbu - prístav, nesvedčí mu pasívna legitimácia v spore.
83. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade k otázke pasívnej legitimácie súd uvádza, že podľa § 23 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením , na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. Orgán, ktorý môže povoliť státie je Dopravný úrad/ právny predchodca Štátnej plavebnej správy / , t.j. žalovaný v 2. rade . Správne konanie o povolení státia prebehlo za účasti dotknutých účastníkov konania a žalovaného v 3. rade, ktorý splnil všetky podmienky pre vydanie rozhodnutia o povolení státia , preto Štátna plavebná správa vydala kladné rozhodnutie o povolení státia plavidla E. X. / Žalobca sa správneho konania nezúčastnil, napriek tomu , že bol predvolaný /. Štátna plavebná správa rozhodovala na základe zákona / nie bez právneho titulu ako tvrdí žalobca / a jej rozhodnutie bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania Ministerstvom dopravy pôšt a telekomunikácií . Predbežné súhlasy vydávané Štátnou plavebnou správou, na ktoré žalobca poukazoval, nenahrádzali povolenie na státie a strácali platnosť, ak predmetné plávajúce zariadenie nebolo zaradené do prevádzky . V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd uvádza , že ani žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný.
84. Súd dáva do pozornosti žalobcovi , že to že žalobca nebol schopný splniť podmienky na získanie povolenia na státie pre svoje plávajúce zariadenia , na základe čoho mu nemohlo byť vydané povolenie na státie jeho plávajúcich zariadení , nezakladá jeho nárok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade na nárokovanie si akýchkoľvek finančných kompenzácií z akéhokoľvek právneho titulu.
85. Tvrdenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade , že bez právneho titulu vyviazal , užíval a užíva dielo , na ktorom má vyviazané svoje plávajúce zariadenie / E. X / bez súhlasu žalobcu ako vlastníka diela , čím naplnil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu taktiež neobstojí. Súd opätovne poukazuje na ust. § 23 ods. 2 zák. č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe, v znení platnom ku dňu 28. 6. 2010 ,podľa ktorého státie plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave je možné iba s platným lodným osvedčením a na základe rozhodnutia o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave. Žalovaný v 3. rade splnil všetky zákonné požiadavky na vydanie osobitného povolenia na státie plávajúceho zariadenia na predmetnej prístavnej ploche. Žalobca navyše nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný v 3. rade reálne vyväzovacie prvky aj užíva . Pokiaľ by aj žalovaný v 3. rade užíval vyväzovacie prvky, nerobil by
tak bez právneho titulu ako tvrdí žalobca, ale na základe právoplatného rozhodnutia vydaného Štátnou plavebnou správou v správnom konaní. V konaní nebolo preukázané ani vo vzťahu k žalovanému v 3. rade naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný v 3. rade nie je v konaní pasívne legitimovaný.
86. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti, citovaných zákonných ustanovení, ako aj vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov zamietol. 87. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom a to výsluch svedka F.. Z. N. , nevykonal ohliadku miesta, znalecké dokazovanie , nakoľko žalobca tieto navrhol po márnom uplynutí lehoty, ktorá mu bola daná súdom v súlade § 181 ods. 4 C.s.p., nie z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 C.s. p.. Lehota uplynula dňa 24. 8. 2017 a žalobca navrhol dôkazy na pojednávaní dňa 12. 9. 2017. Navyše vykonanie navrhnutých dôkazov by bolo bez právneho významu vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú v konaní zo strany žalovaných v 1. až 3. rade ako aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie všetkých žalovaných. 88. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v 1. a v 3. rade v konaní plný úspech, súd im priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu . Nakoľko žalovanému v 2. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. 89. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).