Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3T/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd Q. V v senáte zloženom z predsedu senátu T.. D. F. a prísediacich L.. J. B. a S. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Q.

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný

T. D. nar. XX.XX.XXXX v Q., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom B. XX, Q.- U. Q.

sa uznáva vinným, že

dňa 08.05.2017 v čase okolo 10.10 hod. bol kontrolovaný na Kaukazskej ulici v Bratislave - Petržalke v stojacom motorovom vozidle R. M., modrej farby, V.:Q hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky OPP KR PZ v Bratislave pod volacím znakom Fatra 511, pričom pri kontrole členom hliadky uviedol, že má pri sebe pervitín, ktorý mu nepatrí a mal by patriť jeho kamarátovi menom Ujváry, ktorý si ho u neho len odložil, následne po poučení podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku a § 89 ods. 1 Trestného poriadku, ako aj o tom, že vec nemusí vydať ak by si spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania dobrovoľne vydal 1 ks plastového vrecúška s tlakovým uzáverom s obsahom bielej kryštalickej látky a 1 ks skladačky s obsahom bielej kryštalickej látky, ktoré boli zaslané na skúmanie Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ v Bratislave, zo znaleckého posudku vyplýva, že plastové vrecúško obsahovalo 3 234 mg metamfetamínu, s podielom 2 231 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať za 56 - 223 bežných jednotlivých dávok drogy, predložená skladačka obsahovala 157 mg metamfetamínu, s podielom 110 mg absolútneho metamfetamínu, čo možno považovať za 3 - 11 bežných jednotlivých dávok drogy, na streroch z rúk T. D. bola zistená prítomnosť stôp metamfetamínu, metamfetamín je zaradený v zmysle zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zákona do II. skupiny psychotropných látok a tohto skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 47/2012 zo dňa 16.07.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2012, odsúdený pre spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona,

teda

neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm.c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. D., svedkov L. G., JE. B. a R. M., prečítaním výpovede svedkov U. E. z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR Bratislava a MUDr. Rudolfa Múdreho, prečítaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný T. D. vypovedal, že drogy neboli jeho. Auto požičal Q.i. Keď mu Q. auto vrátil, obžalovaný zistil, že sú v ňom drogy, spanikáril, chcel sa ich zbaviť, keď ho zastavila policajná hliadka, drogy im dobrovoľne vydal. Sáčok s drogou chytil do rúk, lebo chcel zistiť, čo tam je.

Svedok L. Q. vypovedal, že si požičal obžalovaného jeho motorové vozidlo. Vozidlo riadilo dievča, s ktorým sa zoznámil v Podkove. Išli na Röntgenovú ulicu, kde prišla reč na drogy, ktoré si chceli dať. Pohádali sa, dievča drogy hodilo v aute, svedok zabudol, že v aute sú drogy. Svedok v aute drogy schoval, ale nepamätá si kde. Ráno o ôsmej hodine volal svedok obžalovanému, že mu vráti auto, vrátil mu ho 3- 4 hodiny na to, na Röntgenovej ulici. Svedok nevedel odstrániť rozpory z predchádzajúcou výpoveďou, či ho obžalovaný pozná aj podľa mena, alebo len podľa prezývky, či mal auto požičané na víkend alebo len z večera do rána. Tvrdil, že auto si požičal v piatok, alebo v sobotu, ale polícia kontrolovala obžalovaného v pondelok takže auto nebolo požičané z večera do rána. Svedok na to reagoval, že sa asi pomýlil. Rovnakú odpoveď dal i na jeho verziu, že si auto požičal v piatok a vrátil ho v sobotu. Nevedel vysvetliť ani rozdiely vo výpovediach, že drogy dal v aute ku popolníku verzus nevie kam drogy dal. Rovnako nevedel vysvetliť rozdiely, že nevie kedy volal obžalovanému o vrátenie auta verzus to, že to bolo o ôsmej hodine. K rozdieľom vo výpovediach, že auto vrátil ráno alebo nad ránom, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní trvdil, že 3-4 hodiny po telefonáte o ôsmej hodine, svedok uviedol, že si nebol istý, ale na hlavnom pojednávaní 20.09.2018 si istý bol (že 3-4 hodiny po telefonáte o ôsmej hodine). Svedok nevedel, či v aute okrem drog bolo niečo, čo malo súvisieť s ich aplikovaním.

Svedok T. B. uviedol, že obžalovaný T. D. dobrovoľne vydal drogy pričom policajtom povedal, že drogy tam nechal jeho kamarát s maďarským menom, ktoré svedok pri výsluchu v prípravnom konaní označil ako E..

Svedok daniel M. vypovedal, že im (policajnej hliadke) obžalovaný vydal drogy, o ktorej hovoril, že je to pervitín, že to bolo pre kamaráta alebo kamarátove. Z prečítania výpovede svedka U. E. je zrejmé, že otcom dieťaťa sestry obžalovaného, od ktorého si auto nikdy nepožičiaval a ani nemá vodičský preukaz, nikdy nebýval ani nepracoval v Rakúsku, s obžalovaným nikdy netelefonoval, cíti sa dotknutý, že T. D. uviedol niekde jeho meno.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca psychiatrie MUDr. Rudolfa Múdreho je zrejmé, že obžalovaný T. D. nie je závislý od omamných ani psychotropných látok. Nebola u neho zistená porucha osobnosti, duševná porucha ani syndróm závislosti od psychoaktívnych látok. Znalecký posudok kriminalistického

a expertízneho ústavu PZ SR konštatuje, že obžalovaným vydané vrecko obsahuje 3 234 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 69,0% hmotnostných, čo je 2231 mg absolútneho metamfetamínu a stopa č. 2 obsahovala 157 mg metamfetamínu s podielom 110 mg absolútneho metamfetamínu, čo pri dávke v rozpätí 10-40 mg absolútneho metamfetamínu predstavuje 56-223 dávok, stopa č. 2 predstavuje 3-11 dávok.

K prečítanému úradnému záznamu polície kde mal policajtom obžalovaný povedať, že drogy patria jeho kamarátovi E., ktorý si ich u obžalovaného odložil, obžalovaný uviedol, čo povedal, že drogy nie sú jeho pre nikoho ich neschováva ani neuchováva, v aute ich iba našiel.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný T.f D. dobrovoľne drogy policajtom vydal, čo potvrdil podpisom, ktorý na pojednávaní označil za svoj.

Z rozpisu telefonických hovorov a úradných záznamov je zrejmé, kedy s kým v kritickom období obžalovaný telefonoval.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3T/47/2012 ako to vyplýva z oboznámeného rozsudku zo dňa 16.07.2012, právoplatného toho istého dňa, z pripojeného spisu bol T. D. uznaný vinným zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodpovanie s nimi podľ a§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 3 roky a 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, výkon ktorého nastúpil dňa 16.07.2012 ( správa o nastúpení trestu), bol z neho podmienečne prepustený dňa 20.08.2014 (hlásenie zmien a uznesenia).

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel súd k týmto záverom:

Z výpovede obžalovaného, svedkov T. B., R. M., zápisnice o vydaní veci je nepochybné, že obžalovaný T. D., vydal dobrovoľne policajnej hliadke drogy, ktorých kvantita a kvalita boli vyhodnotené znaleckým posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR.

Obhajobné tvrdenie obžalovaného o tom, že drogy našiel v aute, ktoré požičal kamarátovi, je síce potvrdená výpoveďou svedka L. Q., ale nepotvrdená. V prvom rade to mal byť U. E.i, otec dieťaťa sestry obžalovaného, ktorý sa od verzie obhajoby obžalovaného dištancoval a vysvetlil i vzťah k obžalovanému, nekomunikovanie s ním a nepožičanie si auta od neho, lebo nie je ani držiteľom vodičského oprávnenia. Po takomto nepodporovaní obhajoby obžalovaného skutočným E., na návrh obhajoby bol vykonaný súdom výsluch svedka L. Q. s údajnou prezývkou „E.. Má sa jednať o istého kamaráta obžalovaného T. D., na ktorého nemá obžalovaný ani telefonický kontakt, nevie ani jeho občianske meno a priezvisko (ak by ho vedel, uviedol by ho už policajnej hliadke, či všeobecne v prípravnom konaní), no napriek tomu mu požičal „na zavolanie“ svoje auto, aby sa s ním svedok odviezol od Podkovy na Údernícku ulicu v Petržalke, kde si svedok chcel dať drogy s neznámou vlastníčkou drogy, k čomu nedošlo pre údajnú vzájomnú hádku. I keď verzia svedka znie neuveriteľne, nemožno ju apriori (predskútnostne v danom prípade bezdôkazne) zavrhnúť. Táto verzia má však také trhliny a rozpory s ostatnými dôkazmi, že ju súd vyhodnotil ako nepresvedčivú a nereálnu. Ak by bolo pravdou, že drogy doniesla neznáma spoločníčka L. Q., že si treba uvedomiť, že sa jednalo o 56 (plus 3) až 223 ( plus 11) bežných dávok drogy, čo je také množstvo, ktoré žiaden narkoman či díler nepohodí len tak v aute, pretože znamená pre neho ( či kohokoľvek komu boli určené) relatívne veľkú drogovú zásobu, či ekvivalent finančnej hodnoty. Ak aj napriek tomu neznáma žena v aute drogy odhodila, bol by to L. Q., ktorý tvrdil, že sú to drogy (lebo si ich chce podľa svojej výpovede s neznámou dievčinou aplikovať), rovnako odložil drogy v aute, ktoré mal (mať) požičané od T. E., t.j. jednalo by sa už o druhú osobu, ktorá by drogami opovrhla a prenechala ich bezodplatne inému (T. D.). Napriek tomu je i táto konštrukcia teoreticky možná. Ďalšia časť výpovede svedka L. Q. je však tak rozporná s výpoveďou tohto svedka, z predchádzajúceho pojednávania, dokazovanie bolo vykonávané znovu, lebo obžalovaný nesúhlasil so zmenou senátu, ako aj s výpoveďou obžalovaného T. D. Zhrnúc všetky rozpory súd konštatuje, že svedok sa držal zásady filozofie obhajoby obžalovaného v hrubých rysoch, avšak na detaily nevedel odpovedať a aj rozpory s vlastnou výpoveďou (časovo v krátkom odstupe) vysvetľoval tým, že sa pomýlil. Mýlil sa však v oboch výpovediach v časových súvislostiach dní, údajného) požičania auta od obžalovaného a jeho vrátenia, až to vyvrcholilo tvrdením svedka, že auto vrátil obžalovanému 3-4 hodiny potom, čo mu ráno o 08:00hod. telefonoval, teda o 11:00hod. až 12:00hod., to je však absurdné, pretože nemohol

vrátiť auto obžalovanému medzi 11:00hod. až 12:00hod. ( a to sú tu ešte rozpory ohľadom dátumu), keďže už o 10:10hod. bol obžalovaný v osobnom kontakte s policajnou hliadkou. Na viac z pohľadu telefonických hovorov je zrejmé z akých telefónnych čísel (a komu patriacich), obžalovaný 08.05.2017 A. prijal, telefonát od L. Q. ( XXXX XXX XXX.) však medzi nimi nie je.

Vyhodnotiac uvedené dôkazy obhajoba obžalovaného o nájdení v aute drog po L.i Q., či neznámej žene, za okolnosti preukázaných svedkom Q. je nereálna, dôkazmi nepodporovaná, ba vyvrátená (viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku).

Aj za predpokladu, že by bola obhajoba obžalovaného preukázaná, t.j. že drogy v aute našiel, potom čo mala auto požičané iná osoba, nevyviňovalo by ho to zo spáchania drogového trestného činu uvedeného v obžalobe. Ak by obžalovaný aj nadobudol drogy nálezom, aj to je spôsob ich nadobudnutia. Bol to obžalovaný T.f D., ktorý priznal, že vedel, že sa jedná o drogy, lebo tam bola striekačka, napriek tomu ich chytal do ruky, lebo do sáčku nazrel, čo tam je. Tvrdil, že sa chcel drogy zbaviť. Údajne spanikáril. Chcel ísť pôvodne z Petržalky do Podunajských Biskupíc, ale ako to sám naznačil, na mapke, išiel s drogami presne opačným smerom, hlbšie do Petržalky. Vediac, že bol v minulosti odsúdený za dílerstvo drog, drogu neodovzdal na akomkoľvek oddelení polície, stačil telefonát na tel. č. 158, ponechal až do momentu, kedy ich dobrovoľne vydal polícií. Inak povedané, aj keby bolo pravdivá obhajoba obžalovaného o nadobudnutí drog nálezom, nevykonal úkony na ich spontánne odovzdanie polícií, ale drogy prechovával až do momentu, kedy ho kontrolovala policajná hliadka a až vtedy, keď už vedel, že je v nepriaznivej situácií, i v kontexte z predchádzajúcim odsúdením za prechovávanie a dílerstvo drog, vec riešil vydaním drog polícií za obhajoby, že nie sú jeho. Teda i hypotetická (už vyvrátená) verzia obhajoby obžalovaného o nájdení drog v aute, zakladá znaky skutkovej podstaty toho istého drogového trestného činu, ktoré znaky obžalovaný naplnil konaním nadobunutia a prechovávania drog, pri neakceptovaní obhajoby obžalovaným, z dôvodov už uvedených v odôvodnení tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, ako zločin nedovolenej výroby omamných psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. súd poukazuje na to, že trestným je neoprávnené prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, jedov alebo prekurzorov (ďalej „droga“), prípadne ďalšia forma nakladania s nimi vec ohľadu na ich množstvo. O to viac to platí, že z dokazovania konkrétnej trestnej veci nevyplynulo, že by mal obžalovaný drogu pre vlastné použitie (§ 171 ods. 1 Tr. zák.-v rozsahu 1- 3 dávok, § 171 ods. 2 Tr. zák. v rozsahu 4-10 dávok).

„Prechovávanie omamnej látky alebo psychotropnej látky ( § 2 ods. 1 alebo 2 zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov) - ďalej len „droga“ nie je na účel aplikácia § 171 ods. 1 a § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. limitovaná minimálnym množstvom prechovávania drogy v množstve síce uživateľom aplikovateľnou, avšak menšou než z hmotnostného hľadiska zodpovedá obvykle jednorázovej dávke, je trestným činom pokiaľ je droga spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.), uvedená spôsobilosť je nepochybne daná, ak množstvo účinnej látky zodpovedá obvykle jednorázovej dávke na použitie.“

Uvedená citácia nie je ničím iným, než judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj. 58/2017, vychádzajúcim z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo 53/2016 zo dňa 25.apríla 2017. Toto rozhodnutie nesie jednoznačné posolstvo: Pokiaľ (ak) nie je jednorázová dávka tej, ktorej drogy priamo stanovené priamym predpisom ( čo je už desiatky rokov značný fakt), jednej dávky drogy zodpovedá množstvo účinnej látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Súd opäť zdôrazňuje pojem „množstvo účinnej látky“, z čoho vyplýva negovanie akýchkoľvek názorov, či záverov súdov na Slovensku, potierajúcich uvedený pojem „množstvo účinnej látky“. Dôsledkom toho je, že v zmysle ústavného princípu „nullum crimen sine lege“ - žiaden trestný čin bez zákona, súd nemôže rozširovať podmienky trestnej zodpovednosti, ale nie je oprávnený ich ani znižovať. Znamená to, že akékoľvek podmienky pre výklad pojmu „množstvo účinnej látky“, sú nekonformné so zákonom, v konečnom dôsledku ani s Ústavou.

Vychádzajúc z jediného prečítaného kritéria na určovanie ovplyvnenia psychiky človeka, jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností alebo sociálneho správania, ktorým je množstvo účinnej látky, potom

pre napočítanie množstva dávok vydanej drogy obžalovaným T. D. platí záver znaleckého posudku o tom, že pri metamfetamíne je jednotlivou dávkou 10-40 mg akéhokoľvek metamfetamínu ( 100%-ného), čo vychádza z odbornej literatúry, je zjavné, že obžalovaný vydal drogu v množstvách uvedených vo výrokovej časti rozsudku. Súd na viac podotýka, ak sa páchateľovi preukáže vedomosť, že o akú drogu sa jedná, nie je rozhodujúci priamy úmysel, pri nakladaní s drogou ( § 172 ods. 1 Tr. zák.) poznania reálneho množstva drogy, ale postačuje úmysel nepriamy.

Keďže obžalovaný T. D. bol v roku 2012 za rovnaký drogový zločin ( § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.) odsúdený a časť uloženého trestu odňatia slobody vakonal, špeciálna recidíva znamená v kvalifikačnom vyjadrení právnu kvalifikáciu jeho skutku ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Pri rozhodovaní o treste súd nezistiac žiadnu z poľahčujúcich či priťažujúcich okolností - predchádzajúce odsúdenie vo veci sp. zn. XT/XX/XXXX., je súčasťou právnej kvalifikácie odseku 2 písm. a) § 172 Tr. zák., súd ukladajúc trest obžalovanému T.i D. v rozpätí trestnej sadzby odňatia slobody 10 -15 rokov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, považujúc takto uložený trest za dostačujúci.

Na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného obligatórne do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom strženia ako osobu, ktorej sa ukladá trets odňatia slobody ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu.

Súčasne súd uložil obžalovanému obligatórne ochranný dohľad a to na dobu jeden rok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho oznámenia, na Okresný súd Bratislava V, k spisovej značke 3T/16/2018.