Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-20Csp/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený: JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom, so sídlom v Senci, Lichnerova 23, proti žalovanému: O.. O. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. R. S., W. XX/XX, zastúpený: JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 254 980, so sídlom v Košiciach, Hlavná 6, adresa na doručovanie Popradská 82, Košice, o zaplatenie 1.262,10 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 772,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 772,80 € od 05.04.2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 12.06.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1.262,10 €, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 1.262,10 € od 05.04.2016 do zaplatenia, tak že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 €, len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.262,10 € do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 € a trovy tohto konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 27.02.2015, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach po 95,87 € v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 6,7,8 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal zaplatiť ako splátky č. 31,32,33. Žalovaný sa dostal do omeškania pri splátke č. 9 o viac ako tri mesiace. Vzhľadom na to, že bol s omeškaním splácania splátky č. 9 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka okamžitú splatnosť úveru dňa 08.03.2016. Žalovaná suma predstavuje sumu 1.262,10 €, keďže žalovaný dosiaľ uhradil sumu 577,20 €. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich povinností, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa čl. 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04% denne zo sumy 1.262,10 eur od 05.04.2016 do zaplatenia a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca si uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,4% p. a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Žalobca pred podaním žalobného návrhu učinil niekoľko upomienok, pokus o zmier pred začatím rozhodcovského konania, telefonický kontakt, zaslal niekoľko sms správ, avšak neúspešne, a preto žiada sumu 83,99 € titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca žiada aby súd vyhovel návrhu a zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle tejto žaloby.

3. Žalovaný si riadne prevzal žalobu vrátane poučenia o čom svedčí doručenka na č. l. 31 spisu. Vo vyjadrení k žalobe právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný od roku 1998 trpí duševnou poruchou, ktorá ho robí nespôsobilým pre právne úkony hospodárskeho charakteru. S poukazom na ust. § 38 ods. a a 2 Obč. zák. považuje uzavretie zmluvy za neplatný právny úkon. Svedčí o tom aj podpis žalovaného na zmluve, ktorý je dôkazom toho, že nebol spôsobilý plne si uvedomiť vážnosť svojho konania. V nadväznosti na uvedené má za to, že došlo k premlčaniu záväzku s poukazom na ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 107 ods. 1 Obč. zák., keďže premlčacia lehota uplynula dňa 27.02.2017. Poukázal ďalej, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve chýbajú obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo robí úver v zmysle § 11 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. V žiadosti je tiež neprávne vypočítaná RPMN. Uzavrel, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa od žalovaného v minulosti snažil vylákať dvojnásobnú sumu ako žiada v súčasnosti, pričom chcel využiť jeho zdravotný stav. Ako prílohu k vyjadreniu priložil znalecký posudok zo dňa 7.2.2015 vo fotokópii a Rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2016, ktorým bol žalovaný obmedzený v spôsobilosti na právne úkony.

4. Žalobca v replike uviedol, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 5.4.2016 a žaloba bola podaná dňa 28.5.2018, preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Nesúhlasil so žalovaným, že zmluva mala byť akceptovaná s inými údajmi, ako tomu bolo v prípade návrhu podaného žalovaným. Poukázal na čl. 2, bod 2.1., čl. 3, bol 3.1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Mal za to, že jediným údajom, ohľadne ktorého nastala „zmena“, je údaj o RPMN, avšak tento údaj nie je iba výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami, nakoľko pri jeho výpočte sa vychádza zo zákonného matematického vzorca vypočítaného v čase uzatvorenia zmluvy (nie v čase podania žiadosti o poskytnutie úveru), ktorý zohľadňuje aj také údaje, na ktoré nemajú zmluvné strany vplyv. Takýto spôsob určovania RPMN bol posúdený ako oprávnený aj na základe kontrol vykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou. V bode 5 formulára žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú skutočnosť, zdôraznil, že Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). V tomto smere poukázal na čl. 4 bod 4.5 a č. 9 bod. 9.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Tvrdil, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Poprel tiež závery žalovaného o povinnom členení splátky úveru na zložky istina, úrok a iné poplatky. Mal za to, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, táto bola posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov prijatých v danom konaní o. i. vyplýva, že v danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru“ je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto

zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu. Poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou súčasťou obchodnej praxe spojenej s poskytovaním úverov, pričom tento fakt bol a je zohľadnený aj príslušnou právnou úpravou. Zákon v otázke poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom teda zaviedol výslovnú úpravu toho, aké poplatky pri spotrebiteľskom úvere sú ex lege zakázané. Poplatok za poskytnutie úveru je pritom všeobecne rozšírenou položkou, rovnako ako bol poplatok za vedenie, správu a evidenciu spotrebiteľského úveru. Je preto podľa nášho názoru opodstatnené tvrdiť a prijať aj záver, že táto položka v rámci celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nepredstavuje takú kategóriu, aby musela byť zakázaná ako taká. To napokon potvrdzuje aj spomenutá dôvodová správa. Z prijatej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca nepovažoval poplatok za poskytnutie úveru za problematický a neprípustný. Týmto poukazujeme na to, že v rámci pomerne podrobnej a rozsiahlej úpravy poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom by aj v zmysle teórie racionálneho zákonodarcu bolo prirodzené a očakávateľné, že by sa zakázal aj poplatok za poskytnutie úveru, ak by bol považovaný za problematický a neprípustný. Poplatok za poskytnutie úveru je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený transparentným spôsobom, ktorý vyplýva z jeho jednoznačného označenia. Rovnako je zreteľne uvedená aj výška poplatku. Na základe uvedených skutočností, ako aj jednoznačne formulované stanovisko Národnej banky Slovenska legitimizujúcej jeho postup žalovaný tvrdí, že poplatok za poskytnutie úveru nie je protiprávnym a neporušuje žiadne zákonné ustanovenie. Na základe uvedeného tvrdíme, že poplatok za poskytnutie úveru je prípustný a dovolený. Z jeho označenia je nepochybné, za čo konkrétne sa uhrádza. Netýka sa žiadnej z činností uvádzaných v zákone ako vedenie, evidencia alebo správa spotrebiteľského úveru.

5. Replika žalobcu bola doručená žalovanému na vyjadrenie dňa 17.8.2018, o čom svedčí doručenka na č. l. 82 spisu. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k replike nevyužil.

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 08.11.2018, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Dostavil sa právny zástupca žalovaného. Vychádzajúc z § 180 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na doterajších vyjadreniach uvedených vo vyjadrení k žalobe.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení, výpisom z účtu žalovaného a ostatným spisovým materiálom, a na ich základe zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca uzatvoril dňa 27.02.2015 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 €, ktorý sa zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach po 95,87 €, pri ročnej úrokovej sadzbe 17,73%, RPMN 28,69% a priemernou RPMN vo výške 34,42%. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť činila sumu 1.989,30 €. Poplatok za poskytnutie úveru 150 €. Žalovaný sa s úhradou zameškaných splátok dostal do omeškania pri splátke č. 9 až o tri mesiace, preto žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 08.03.2016, žalovaný vykonal úhrady v sume 577,20 €. Žalobca tak žiada zaplatiť sumu 1.262,10 € spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania.

9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa ust. § 2 písm. a) a písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, a y/, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. V zmysle § 7 ods. 1 až 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (ods. 1). Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (ods. 2). Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne (ods. 3). Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 (ods. 4). Používanie nekalých

obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy (ods. 5).

20. V zmysle § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,

21. V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

22. V zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

23. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka neprimeraná, lebo iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

24. Podľa čl. 7 zmluvy o revolvingovom úvere Dlžník a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlasuje, že je plne spôsobilý na právne úkony. Dlžník berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopností Dlžníka splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa. V prípade, že dlžník nebude súhlasiť zo zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru, je oprávnený túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy.

25. Podľa čl. 2.5. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s., poplatok za poskytnutie úveru je splatný v deň uzavretia zmluvy.

26. Podľa čl. 10 ods. 1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s., poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet Dlžníka; týmto nie je dotknuté ustanovenie nasledujúcich odsekov.

27. Podľa čl. 10 ods. 2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, a.s., Dlžník súhlasí s tým, aby si Veriteľ započítal svoje splatné pohľadávky vrátane náhrady škody, ktoré mu vzniknú z tejto zmluvy o RÚ s prípadnou pohľadávkou dlžníka na revolving, či pohľadávkou Dlžníka na vrátenie preplatku jeho splátok podľa splátkového kalendára, príp. s pohľadávkou Dlžníka na vrátenie pomernej časti úrokov v prípade predčasného splatenia úveru.

28. Podľa čl. 12 ods. 1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere pokiaľ nie je písomne dohodnuté alebo zákonom stanovené inak, akékoľvek oznámenie, pokyn, poznámku, sťažnosť, reklamáciu alebo dokument ohľadom Zmluvy o RÚ musí Dlžník doručiť faxom, e- mailom alebo zaslať doporučenou poštou na adresu (kontaktné údaje) Veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, tel.: 02/2064 1159, fax.: 02/2064 1170, e-mail: proficredit@ proficredit.sk. V prípade,

že dokument bude doručený na inú adresu než je adresa sídla spoločnosti, nebude sa považovať za doručený, s čím Dlžník výslovne súhlasí.

29. Podľa znenia čl. 8 ods. 1 druhá veta zmluvy, ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka1, spoludlžníka2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka1, spoludlžníka2), podľa tejto zmluvy a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,60%).

30. Podľa znenia čl. 8 ods. 2 zmluvy, okrem zmluvnej pokuty podľa článku vyššie, je dlžník (spoludlžník1, spoludlžník2) povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3 tejto zmluvy o RÚ.

31. Podľa čl.8 ods. 3 Zmluvy, zmluvná pokuta podľa čl. 8 ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť RPMN naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/195 Z. z.; za rozhodujúcu sa považuje RPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov následné sankcie za omeškanie dlžníka (spoludlžníka1, spoludlžníka 2) so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

32. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

33. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 27.02.2015 (ďalej len „zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez účasti druhej strany, teda spotrebiteľa, pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru, prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 27.02.2015 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.

34. Prvotne sa súd zaoberal otázkou (ne)platnosti zmluvy podľa ust. § 38 ods. 1 a 2 Obč. zák. a vznesenou námietkou premlčania právnym zástupcom žalovaného. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní ako aj vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalovaný od roku 1998 trpí duševnou chorobou, ktorá ho robí nespôsobilým pre právne úkony hospodárskeho charakteru. Ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia k vyjadreniu k žalobe priložil Znalecký posudok znalca JUDr. Jána Uhrina zo dňa 7.12.2015 vo fotokópii, ktorý bol podkladom v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 16Pa/16/2015 o

obmedzení spôsobilosti na právne úkony Ing. Ivana Švábovského (žalovaného). Na základe znaleckého posudku súd v tomto konaní (16Pa/16/2015) Rozsudkom konštatoval, že čiastočne obmedzuje žalovaného v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý uzatvárať samostatne zmluvy, ktoré by menovaného zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, samostatne preberať invalidný dôchodok, nakladať s finančnými prostriedkami, preberať doporučené úradné listové zásielky a odpovedať na ne, dávať informovaný súhlas na poskytnutie zdravotnej starostlivosti (ambulantnej, ústavnej). Tento Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2016 a vykonateľným sa stal 23.05.2016.

35. Zmluvu o revolvingovom úvere žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.02.2015, teda v čase, keď žalovaný nebol čiastočne obmedzený na právne úkony a mal plnú spôsobilosť na právne úkony. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zmluva medzi stranami bola uzavretá platne a nemôže ísť o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 38 Obč. zák. V nadväznosti na to v konaní nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, na ktoré sa vzťahuje dvojročná premlčacie lehota v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. a v tomto smere vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 08.03.2016 a žalobu podal dňa 12.06.2018. S poukazom na ust. § 101 Obč. zák. tak trojročná premlčacia lehota neuplynula.

36. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý žalovaný aj začal čerpať. Z rozhodovacej činnosti, ako aj zo znenia zmluvných dojednaní pre revolvingové úvery je súdu známe, že žalobca poskytuje úvery pri prevode na účet dlžníka sumu, ktorá je už ponížená o poplatok za poskytnutie úveru resp. revolvingu, preto má súd za to, že reálna suma, ktorú žalovaný obdŕžal bola vo výške 1.350 €, keďže podľa úverovej zmluvy poplatok za poskytnutie úveru činí sumu 150 € a žalovaný žiadal o úver vo výške 1.500 €.

37. Súd podrobne preskúmal uzavretú úverovú zmluvu a dospel k záveru, že nespĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úverov, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Uvedená náležitosť zmluvy musí byť uvedená zreteľne a výslovne v zmluve, ktorú dlžník opatrí svojim podpisom, pričom v rámci textu zmluvy sa tento údaj nenachádza. Táto obligatórna náležitosť je uvedená len v zmluvných dojednaniach. V zmysle čl. 7 zmluvy Dlžník a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/ Zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Obsahom spisu sú tieto zmluvné dojednania, avšak žalobca nijako nepreukázal, že by žalovaný tieto obchodné podmienky aj reálne prevzal a navyše nie sú podpísané zmluvnými stranami.

38. Žalobca sa ako veriteľ dopustil používania nekalej obchodnej praktiky (táto skutočnosť je známa súdu z rozhodovacej činnosti), spočívajúcej v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom uzavretia úverovej zmluvy a o tento poplatok sa automaticky ponižuje výška poskytnutého úveru, nakoľko si tento poplatok veriteľ automaticky započíta, a odplata za poskytnutý úver je naopak vypočítavaná zo žiadanej výšky úveru a zo zmluvy nevyplýva spôsob ako bol tento poplatok za úver resp. revolving dojednaný. V oznámení veriteľa o schválení úveru je uvedené, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru t.j. v tomto prípade 1.989,30 €.

39. Na základe vyššie uvedeného z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok v uzavretej úverovej zmluve (§ 9 ods. 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úverov), tak súd posudzuje túto úverovú zmluvu podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanému boli reálne poskytnuté prostriedky v sume 1.350 €, žalovaný do dňa podania žalobného návrhu uhradil sumu 577,20 €, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 772,80 € (1.350 € - 577,20 €).

40. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tiež namietal, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z.

41. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018) na ktoré súd poukazuje.

42. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z. z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

43. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z. z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z. z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

44. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

45. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.2.2015, v ktorej bola dohodnutá výška splátok (mesačných) úveru sumou 95,87 €, uvedený je počet 30 splátok a určený je aj dátum splatnosti prvej splátky dňa 01.04.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky dňa 01.09.2017, má zmluva náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z. z.

46. Závery vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu možno obdobne aplikovať aj pri posudzovaní splnenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

47. Vyššie citované zákonné ustanovenie je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. c/ smernice 2008/48/ ES, ktorá ustanovuje ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie dĺžky trvania

zmluvy o úvere. Táto náležitosť je vyjadrená v zákone 129/2010 Z. z. práve v § 9 ods. 2 písm. f/ tak, že zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Aj v tomto prípade možno uzavrieť, že zámerom zákonodarcu nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z. z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice, a aj na túto skutočnosť musí súd vziať zreteľ pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. f/. Súd zastáva názor, že ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z. z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. c/ smernice

48. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. f/, ktorý v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, dospel súd k záveru, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vymedzenie dĺžky trvania zmluvy o úvere dostatočne určitým spôsobom a vnútroštátna úprava vymedzenie dĺžky trvania predpokladá uvedením doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

49. V prejednávanej veci je doba trvania zmluvy určená na 30 mesiacov, termín splatnosti prvej splátky je uvedený na deň 01.04.2015 a termín splatnosti poslednej splátky na deň 01.09.2017.

50. Vychádzajúc z požiadavky smernice 2008/48/ES, článok 10 ods. 2 písm. c/, vyžadujúcej uvedenie dĺžky trvania zmluvy je uvedenie konečnej splatnosti úveru vyššie uvedeným spôsobom v spojení s uvedením doby, na ktorú sa úver poskytuje, naplnením náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona 129/2010 Z. z.

51. Tieto vyššie uvedené závery v bodoch 40 až 49 už riešil aj Krajský súdu v Košiciach v rozsudku zo dňa 22.05.2018, sp. zn. 6Co/295/2017 ako aj v rozsudku zo dňa 26.06.2018 sp. zn. 9Co/401/2017, na ktoré tiež súd poukazuje.

52. Vzhľadom na uvedené súd preto námietky žalovaného, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z., považoval za nedôvodné.

53. Čo sa týka náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 83,99 €, súd ju žalobcovi nepriznal. Žalobca žiada priznať tieto náklady, odôvodňujúc tým, že žalovanému zaslal viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier, pred začatím rozhodcovského konania, žalovaného opakovane vyzval formou zaslania krátkych textových SMS správ alebo telefonicky prípadne osobne, a tieto náklady sú evidované v tzv. karte klienta. Súd v tomto smere uvádza, že žalobca kartu klienta nepredložil, súdu predložil len tzv. oznámenie o zosplatnení a iné upomienky ani dôkaz o zaslaní SMS správ či telefonickom, alebo osobnom kontakte súdu nepreukázal. Výšku nákladov odôvodnil tým, že sa rovná jednému úkonu advokátskej tarify v zmysle advokátskej vyhlášky. Súd považuje túto výšku nákladov zo strany žalobcu za v rozpore s dobrými mravmi, pretože nie je preukázané, že táto výška nákladov bola vzniknutá na strane žalobcu alebo na strane právneho zástupcu, pričom náklady na prípadné poštovné alebo SMS služby či telefonické rozhovory nemohli dosiahnuť takúto sumu (pri zohľadnení známych cien poštových doručovateľov resp. telekomunikačných operátorov) a súd upozorňuje, že do tejto sumy sa nesmú premietnuť náklady na mzdy zamestnancov, náklady na prevádzkové priestory a iné náklady, ktoré ním žalobca aj mohol pokryť, nakoľko z tohto jednoznačne vyplýva dojem, že žalobca svoje podnikateľské riziko spojené s poskytovaním úverov prenáša na spotrebiteľa, pričom ani nedokladoval, čo je obsahom jednotlivých týchto poplatkov (aké konkrétne náklady v akej sume mu vznikli) a ani nepreukázal ich skutočné doručenie žalovanému. Na základe uvedeného súd v tejto časti o zaplatenie nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky žalobu zamietol.

54. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

55. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

56. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada žalobca od žalovaného zaplatiť. Znenie zmluvnej pokuty, uverejnené v bodoch 8.1-8.4 zmluvy o revolvingovom úvere sú také komplikované, neprehľadné, že pre priemerného spotrebiteľa sú absolútne nepochopiteľné, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, a sú preto neplatné. Totižto, podľa znenia daných úverových podmienok, žalobca má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 14,60% ročne z dlžnej sumy, plus úrok z omeškania z dlžnej sumy „napasovaný“ na daný prípad tak, aby spolu neprekročili priemernú RPMN naposledy zverejnenú pre vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov a súčasne neprevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády 87/1995 Zb., a pokiaľ táto sankcia prevýši výšku poskytnutého úveru, žalobca bude požadovať iba zákonný úrok z omeškania. Svojim spôsobom tak žalobca obchádza zákon, keď zmluvnú pokutu spolu s úrokmi omeškania skrýva pod sankcie za omeškanie a vo svojej podstate si navyšuje úrok z omeškania na trojnásobok zákonného úroku z omeškania t.j. 15,15% ročne, pričom zákonný úrok z omeškania činil v tomto prípade 5,05% ročne z dlžnej sumy, a dopúšťa sa teda nekalej obchodnej praktiky.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania stanovuje vykonávací predpis.

58. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. Podľa ust. § 3 tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako zákonom ustanovená úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré činia 5,05 % ročne od 05.04.2016, keďže žalovaný je s plnením peňažného dlhu v omeškaní.

60. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 k mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Žalobca aj žalovaný mali vo veci len čiastočný úspech, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov konania právo. Zároveň súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).