Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-27-2017.pdf
PDF · 101.78 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: P. Y., T.. Y., N.. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F., občianka SR, o zaplatenie 415,13 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi sumu 272,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 78 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia; úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 188,14 Eur od 26.06.2015 do zaplatenia; úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6,66 Eur od 28.07.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaná je povinná n a h r a d i ť žalobcovi trovy konania v rozsahu 31,42 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 18.12.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 415,13 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 78 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia; úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 188,14 Eur od 26.06.2015 do zaplatenia; úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6,66 Eur od 28.07.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, a to na tom skutkovom a právnom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 medzi predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35763469 (ďalej len ako „Slovak Telekom“) a žalobcom postúpila spoločnosť Slovak Telekom ako postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Slovak Telekom uzatvorila so žalovanou dňa 20.05.2015 zmluvu č.XXXXXXXXXX, predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy poskytol Slovak Telekom žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Slovak Telekom vyúčtoval žalovanej ceny za poskytnutie telekomunikačných služieb v súlade s platnými cenovými podmienkami Slovak Telekom. Slovak Telekom vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom neuhradený zostatok z týchto faktúr postúpil žalobcovi, pričom predmetom tohto konania sú faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 78 Eur so splatnosťou 01.06.2015, ďalej faktúra č. XXXXXXXXXXXX na sumu 188,14 Eur so splatnosťou 25.06.2015; faktúra č. XXXXXXXXXX pôvodne na sumu 26,46 Eur v tomto spore uplatnená suma 6,66 Eur splatná 27.07.2015; faktúra XXXXXXXXXX na sumu 142,33 Eur splatná 25.01.2016. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie má predstavovať aj paušalizovanú náhradu škody vzhľadom na porušenie povinnosti viazanosti a na poskytnuté benefity predchodcom žalobcu. Benefity poskytnuté žalovanej sú uvedené v Zmluve alebo Cenníku. Zmluvná pokuta bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, alebo odo dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, nasledovne : „Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - ((počet dní uplynutých z doby viazanosti)/(celkový počet dní doby viazanosti) x základ pred výpočet)“.
2. K žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu priložil žalobca odpisy faktúr, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 medzi spoločnosťou Slovak Telekom v postavení postupcu a žalobcom v postavení postupníka, ďalej Dodatok č. 1 k tejto zmluve zo dňa 11.09.2017 a prílohy k tomuto dodatku, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.05.2015 s neprideleným evidenčným číslom zmluvy, uzavretú medzi predchodcom žalobcu, spol. Slovak Telekom, a.s. a žalovanou (ďalej len ako Zmluva“), Dodatok zo dňa 20.05.2015 k Zmluve, týkajúci sa aktivovanej SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a tel. čísla XXXXXXXXX (ďalej len ako „Dodatok“), Identifikačné údaje účastníka, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a výzvu žalobcu na úhradu dlhu zo dňa 16.10.2017 - bez dokladu o odoslaní alebo doručení žalovanému (ďalej len ako „Listinné dôkazy“).
3. Podľa § 106 ods.1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len ako „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
4. Žalovanej sa na adrese jej trvalého pobytu podľa Registra obyvateľov SR žalobu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach a uznesením tunajšieho súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, nepodarilo doručiť.
5. Podľa § 116 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
6. Nakoľko sa šetrením tunajšieho súdu a ani šetrením príslušných útvarov PZ nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej, tunajší súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP dňa 01.08.2018 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a ďalšie písomnosti doručoval žalovanej na adresu jej trvalého pobytu uvedenú v registri obyvateľov SR.
7. Podľa 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak (a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, (b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
9. Dňa 09.11.2018 sa konalo vo veci pojednávanie a to v neprítomnosti oboch sporových strán, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
10. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč. Z.“), v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
12. Podľa § 53 ods. 1 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa § 53 ods. 5 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 544 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len ako „ZoEK“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
19. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
20. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
21. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. Z. v znení neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že nenastali účinky popretia skutkových tvrdení žalobcu, mal súd za to, že medzi stranami sporu nie sú žiadne sporné skutočnosti. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že nepopretie skutkových tvrdení zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
29. Súd vykonal dokazovanie Listinnými dôkazmi, pričom Zmluvu v znení Dodatku posúdil a kvalifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Obč. Z., pričom posudzoval aj jednotlivé ustanovenia predmetných dokumentov v kontexte ust. 53 Obč. Z., kedy dospel k názoru, že dojednané ustanovenie (Dodatku) o zmluvnej pokute je neplatné, a to z dôvodu podľa § 53 ods. 5 Obč. Z v znení účinnom do 22.12.2015 - neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle 53 ods. 4 písm. k/ Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, nakoľko žalovaná ako spotrebiteľ mala síce možnosť oboznámiť sa s týmto dojednaním pred podpisom Zmluvy a Dodatku, avšak nemohla ovplyvniť ich obsah, keďže išlo o formulárové dokumenty predchodcu žalobcu a žalobca, zaťažený dôkaznou povinnosťou v zmysle § 53 ods. 3 Obč. Z. v znení účinnom do 22.12.2015, v konaní opak (individuálne dojednanie) nepreukázal.
30. Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu postupoval v rozpore s ust. § 132 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o vyhotovenie žaloby, podľa ktorého ustanovenia § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy, pričom právny zástupca žalobcu v žalobe len všeobecným spôsobom uviedol, že zmluvná pokuta vznikla porušením viazanosti žalovaného, kedy má zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavovať aj paušalizovanú náhradu škody vzhľadom na porušenie povinnosti viazanosti a na poskytnuté benefity predchodcom žalobcu. Žalobca síce uvádza všeobecný vzorec pre výpočet zmluvnej pokuty, v posudzovanom prípade sa tento vzorec aj nachádza v Dodatku k Zmluve, pričom podľa tohto vzorca mala počiatočná suma zmluvnej pokuty (148 Eur) klesať, avšak žalobca nijakým spôsobom nevymedzil konkrétne premenné v tomto vzorci, ako sú počet dní uplynutých z viazanosti a celkový počet doby viazanosti, ktoré (nekonkrétne) premenné v žalobe vo všeobecnom vzorci pre výpočet zmluvnej pokuty uvádza. Z priloženej faktúry č. 7600146476, týkajúcej sa zmluvnej pokuty (142,33 Eur), taktiež nevyplýva žiadna konkrétna povinnosť, ktorá by bola zo strany žalovanej porušená, ani „premenné“ ako sú počet dní viazanosti ani počet uplynutých dní z viazanosti ani kedy došlo k porušeniu akej povinnosti, na ktorú sa má zmluvná pokuta vzťahovať. Nebolo tak zo strany žalobcu preukázané, za aké konkrétne porušenie povinnosti si žalobca zmluvnú pokutu uplatňuje, kedy k porušeniu povinnosti zo strany žalovanej došlo a aké premenné dosadil do v žalobe uvedeného všeobecného vzorca na výpočet zmluvnej pokuty. Zo žaloby taktiež nevyplýva ani ktoré konkrétne benefity boli žalovanej poskytnuté, pričom žalobca v rozpore s ust. § 132 ods. 2 CSP odkázal len na „Zmluvu alebo Cenník“.
31. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaná mala podľa Dodatku uhradiť za akciový mobilný telefón (resp. dátové zariadenie) zn. Sony Xperia E1 akciovú sumu 1 Eur, pri cene tohto zariadenia 99 Eur, čo znamená, že jej bol v zmysle Dodatku reálne poskytnutý benefit 98 Eur, avšak základ výšky zmluvnej pokuty bol až 148 Eur a teda výška základu zmluvnej pokuty podstatne prevyšovala poskytnutý benefit (99 Eur), kedy by aj v prípade plnenia si zmluvných povinností žalovanou počas určitého trvania zmluvného vzťahu výška zmluvnej pokuty prevyšovala tento skutočne poskytnutý benefit a súd je preto presvedčený, že nešlo o individuálne dohodnutý spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty ani spôsobu jej určenia (výpočtu), ktorá (jednostranná) zmluvná pokuta je v hrubom nepomere a v neprospech žalovanej (spotrebiteľa). Uvedené dojednanie tak podľa názoru nesledovalo záujmy spotrebiteľa (žalovanej), ale len záujmy predchodcu žalobcu a ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Obč. Z. Hoci mala výška zmluvnej pokuty klesať, podľa názoru súdu z vyššie uvedených dôvodov nešlo ani o primeranú výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko súd vyvodil právny názor o neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute, nemohol sa zaoberať prípadnou moderáciou výšky zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 545a Obč. Z. v znení neskorších predpisov, v kontexte žalobcom (len všeobecným spôsobom naznačených) benefitov, ktoré mal žalovanej poskytnúť jeho predchodca Slovak Telekom, a.s., nakoľko toto ustanovenie Obč. Z. je v prípade neplatného dojednania o zmluvnej pokute neaplikovateľné.
32. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené súd nárok žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 142,33 Eur nepriznal a v tejto časti súd žalobu zamietol (výrok II.)
33. Právny zástupca ani pri vymedzení ostatných žalobných nárokov nepostupoval v súlade s ust. § 132 ods. 2 CSP, nakoľko v žalobe bližšie nekonkretizoval, ktorých konkrétnych poskytnutých služieb z uplatnených súm podľa jednotlivých priložených faktúr sa žalobné nároky týkajú a ktoré sumy alebo ich časti za aké služby si žalobca uplatňuje a ktoré si neuplatňuje, pričom tieto skutočnosti musel súd dedukovať z priložených faktúr, čím žalobca v podstate presunul povinnosť skutkového tvrdenia na súd. Súd taktiež konštatuje, že k žalobe neboli priložené doklady preukazujúce doručenie faktúr žalovanej, pričom podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK je účastník povinný platiť za poskytnutú verejnú službu až na základe predloženej faktúry a táto skutočnosť má relevanciu vo vzťahu k preukázaniu omeškania žalovanej s platením za poskytnuté služby. Nakoľko však v spore nenastali účinky účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu, mal súd za to, že žalovanej boli faktúry predložené (doručené) a dostala sa do omeškania za platenie poskytnutých služieb k dátumom, ako sú tieto v žalobe uvedené.
34. Pokiaľ ide o zvyšné časti nárokov, súd po preskúmaní priložených faktúr nezistil, že by tieto v spore uplatnené sumy predstavovali nároky uplatnené na základe dojednaných neprijateľných zmluvných podmienok a preto súd v tejto časti nárokov žalobcovi vyhovel a zaviazal žalovanú na ich zaplatenie, ako aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nich, tak ako boli v súlade s § 517 ods. 2 Obč.Z. v znení neskorších predpisov a v súlade s Nariadením Vlády SR žalobcom uplatnené (výrok I.).
35. Žalobca mal v spore úspech v miere 65,71 % a žalovaná 34,29, čo znamená, že väčší pomerný úspech v spore mal žalobca, ktorému súd preto v zmysle § 255 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v miere 31,42 %, ktorá miera zodpovedá rozdielu medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej (výrok III.). O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.