Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-6-2023.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Mareka Šlepkovského, nar. XX.XX.XXXX, miestom podnikania Záhradná ulica 238/3, 076 16 Zemplínska Nová Ves, IČO: 44 028 687, právne zastúpeného JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou so sídlom Fialková 3593/5, 071 01 Michalovce, proti žalovaným v 1. rade DUGY plus s.r.o., so sídlom Suchodolinská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 605 549, v 2. rade LUČO plus s.r.o., so sídlom Považská 3, 040 11 Košice, IČO: 44 254 571, v 3. rade LUČO, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom Považská 3, 040 01 Košice, IČO: 31 722 172, v 4. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., v 5. rade B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H.. D. A. XXXX/X, XXX XX E., v 6. rade B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX E., žalovaní v 1. až 6. rade právne zastúpení JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, o zaplatenie 10.868,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 09.02.2023, č. k. 29Cb/134/2017 – 444, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I z 9. februára 2023, č. k. 29Cb/134/2017 – 444 vo výrokoch I. a IV.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.868,52 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.043,52 eur od 17.08.2017 do zaplatenia a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.825,- eur od 24.08.2017 do zaplatenia (výrok I.), voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade žalobu zamietol (výrok II.), voči žalovanému v 4. rade, žalovanému v 5. rade a žalovanému v 6. rade. konanie zastavil (výrok III.), žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade (výrok IV.), žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade, žalovanému v 4. rade, žalovanému v 5. rade a žalovanému v 6. rade priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok V.) a uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok VI.).
2. Žalobca tvrdil, že dodal a vyfakturoval žalovanému v 1. rade pšenicu ozimnú, a to faktúrou č. 10170006 zo dňa 02.08.2017 v množstve 25,92 t v cene 4.043,52 eur a faktúrou č. 10170007 zo dňa 09.08.2017 v množstve 52,5 t v cene 6.825,- eur, pričom žalovaný kúpnu cenu neuhradil. Ako dôkaz predložil predmetné faktúry a vážne lístky č. 505, 526 a 527, kde boli uvedené hmotnosti brutto, tara a netto a ako odoberateľ bol uvedený „Dugy.“
3. Žalovaný v 1. rade spochybnil to, že by mu žalobca dodal tovar vo vyfakturovanej cene a množstve. Vážne lístky nie je možné považovať za dôkaz, že došlo k plneniu v prospech žalovaného v 1. rade. Na
vážnych lístkoch nie je uvedený odoberateľ, podpis príjemcu a označenie osoby, ktorá tovar prevzala. Pokiaľ je uvedený ako odberateľ „Dugy,“ žalovaný v 1. rade uviedol, že v čase predmetného váženia tovaru existovali štyri spoločnosti, ktoré majú v názve DUGY. Nákladné autá, ktoré sú uvedené na vážnych lístkoch, nepatria žalovanému v 1. rade.
4. Žalovaný v 4. rade uviedol, že v roku 2017 mal aj súkromnú činnosť a robil prepravu tovaru pre žalovaných v 1. až 3. rade. Uviedol, že prebral tovar – pšenicu od žalobcu, táto však nemala požadované parametre, preto ju vysypal.
5. Žalovaný v 5. rade uviedol, že v roku 2017 bol zamestnaný ako vodič u žalovaného v 1. alebo 2. rade. Pšenicu prevzal pre žalovaného v 1. rade, ale keďže nevyhovovala, vysypal ju naspäť žalobcovi.
6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil tento skutkový stav: V júli 2017 žalobcu telefonicky kontaktoval B. K., konateľ žalovaného v 1. rade s tým, že má záujem o kúpu pšenice. Žalobca s dodávkou jedného kamióna pšenice súhlasil. Dňa 02.08.2017 konateľ žalovaného v 1. rade poslal kamión EČV: L. (vlastníkom tohto vozidla bola podľa lustrácie v evidencii vozidiel spoločnosť LUČO plus s.r.o. – žalovaný v 2. rade). Kamión bol najprv odvážený prázdny na váhe AGROTIM spol. s r.o. v Zemplínskom Klečenove, následne bol naložený v sklade žalobcu v Úpore a následne znova zvážený na váhe AGROTIM spol. s r.o. Zemplínsky Klečenov. Z váženia bol vystavený vážny lístok č. 505 v dvoch vyhotoveniach, ktorý podpísal vodič kamióna B. M. – žalovaný v 5. rade (uvedené vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý vyhotovila znalkyňa Mgr. Zita Troščákova). Jeden výtlačok vážneho lístku dostal vodič kamióna a druhý výtlačok zobral žalobca. Dodaný tovar vyfakturoval žalobca faktúrou č. 10170006 zo dňa 02.08.2017 v sume 4.043,52 eur so splatnosťou 16.08.2017. Fakturovaná bola pšenica ozimná v množstve 25,92 ton. Faktúra bola odoslaná dňa 04.08.2017 doporučene na adresu žalovaného v 1. rade. O niekoľko dní znova telefonoval B. K. žalobcovi s tým, že má záujem aj o ďalšiu pšenicu, pričom žalobca a žalovaný v 1. rade sa dohodli na dodávke ďalších dvoch kamiónov. Dňa 09.08.2017 poslal konateľ žalovaného v 1. rade kamióny EČV: L. a L. (vlastníkmi týchto vozidiel boli podľa lustrácie v evidencii vozidiel spoločnosti LUČO plus s.r.o. a LUČO, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice – teda žalovaní v 2. a 3. rade). Kamióny boli (totožne ako v predchádzajúcom prípade) zvážené prázdne, naložené v sklade žalobcu v Úpore a znova zvážené. Boli vystavené vážne lístky č. 526 a 527, ktoré boli podpísané vodičom A. B. – žalovaným v 4. rade a vodičom B. I. – žalovaným v 6. rade (uvedené vyplýva zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Zity Troščákovej). Dodaný tovar vyfakturoval žalobca faktúrou č. 10170007 zo dňa 9.8.2017 v sume 6.825,- eur so splatnosťou 23.08.2017. Fakturovaná bola pšenica ozimná v množstve 52 ton. Faktúra bola zaslaná žalovanému v 1. rade doporučene poštou dňa 10.08.2017. Predmetné faktúry boli doručené žalovanému v 1. rade a žalovaný v 1. rade ich nevrátil ako neopodstatnené, ale ich zaevidoval v účtovnom systéme.
7. K tvrdeniam žalovaného v 1. rade, že na vážnych lístkoch nie je uvedený odberateľ, súd prvej inštancie uviedol, že jednotlivé vážne lístky obsahujú označenie „Dugy,“ z čoho je možné usúdiť, že je to žalovaný v 1. rade (spoločnosť DUGY plus s.r.o.). Aj vodiči motorových vozidiel – žalovaní v 4. a 5. rade vo svojej výpovedi dňa 27.07.2022 uviedli, že tovar-pšenica bola prevzatá žalovaným v 1. rade.
8. Súd prvej inštancie tvrdeniu žalovaných v 4. a 5 rade o nedostatočnej kvalite pšenice a jej vysypaní žalobcovi neuveril, keďže zmienka o akosti tovaru bola uvedená až na pojednávaní dňa 27.07.2022 (pričom odpor proti platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade podal už dňa 07.11.2017). Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaní v 4. a 5. rade nedostatočnú kvalitu pšenice nespomenuli pri výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Bardejov dňa 13.02.2020. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že pšenica bola žalovanému v 1. rade dodaná a bola dodaná v požadovanej kvalite (akosti).
9. Tento skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 411 a § 447 Obchodného zákonníka a uviedol, že tovar bol dodaný, odovzdaný a prevzatý žalovaným v 1. rade, čo zakladá dôvodnosť podanej žaloby v časti vedenej proti žalovanému v 1. rade a nedôvodnosť podanej žaloby voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade.
10. Súd prvej inštancie konanie voči žalovanému v 4. rade, žalovanému v 5. rade a žalovanému v 6. rade zastavil, pretože žalobca vzal v tejto časti žalobu späť (§ 145 ods. 2 CSP).
11. Súd prvej inštancie uplatnený úrok z omeškania posúdil podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca mal možnosť v zmysle platného Obchodného zákonníka požadovať od žalovaného v 1. rade zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania s platením kúpnej ceny.
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil citáciou zákonného znenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
13. Rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený žalobcovi (prostredníctvom právnej zástupkyne) dňa 15.03.2023 a žalovaným v 1. rade až 6. rade (prostredníctvom právneho zástupcu) dňa 20.03.2023.
14. Podaním podaným na poštovú prepravu dňa 03.04.2023 podal žalovaný v 1. rade odvolanie, ktorým žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. tak, že sa žaloba zamietne a žalovanému v 1. rade prizná plný nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.
15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o odovzdaní a prevzatí pšenice žalovaným v 1. rade. Žalovaní v 4. a 5. rade síce uviedli, že odvážili naloženú pšenicu, ale túto od žalobcu neodviezli, ale mu náklad vrátili ako nekvalitný. Posúdenie týchto svedeckých výpovedí ako nesprávnych nie je ničím podložené.
16. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že na vážnych lístkoch nie je uvedený ako odberateľ žalovaný v 1. rade, ale neexistujúca spoločnosť či osoba. Posúdenie vážnych lístkov ako dôkazu o tom, že žalobca plnil žalovanému v 1. rade je teda nepresvedčivé a nezákonné. Nikdy nebol spísaný ani preberací protokol, pričom žalovaní v 4. až 6. rade mali zakázané vyviezť naložený tovar bez tohto protokolu. Podľa žalovaného v 1. rade tak nebolo preukázané, že žalovaný v 1. rade tovar prevzal.
17. Odvolanie žalovaného v 1. rade bolo doručené žalobcovi (prostredníctvom právnej zástupkyne) dňa 17.04.2023. Dňa 28.04.2023 podal žalobca elektronicky (emailom) bez zaručeného elektronického podpisu podanie s názvom „odvolanie na rozsudok v procese 29Cb/134/2017.“ Toto podanie, ktoré je podaním vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, bolo potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Keďže tak žalobca neučinil v zákonom stanovenej lehote 10 dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 2 CSP). Odvolací súd preto na toto podanie žalobcu neprihliada, nemal naň prihliadať ani súd prvej inštancie a nemal ani doručovať ho žalovanému v 1. rade. Zároveň sa nemal k nemu žalovaný v 1. rade vyjadrovať. Odvolací súd preto neprihliadol ani na vyjadrenie žalovaného v 1. rade k podaniu žalobcu (ktoré napokon len konštatovalo vady podania žalobcu a žiadalo odmietnutie podania žalobcu).
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že toto nie je dôvodné.
19. Podaným odvolaním žalovaný v 1. rade tvrdil existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu o plnení žalobcu – dodaní pšenice žalovanému v 1. rade.
20. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola nesporne uzatvorená obchodnoprávna ústna kúpna zmluva, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalobcu ako predávajúceho dodať žalovanému v 1. rade predmet kúpy – dojednané množstvo pšenice a umožniť mu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru. Tvrdenie žalobcu o predzmluvných a zmluvných rokovaniach ohľadne kúpnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť dodanie pšenice nebolo žalovaným v 1. rade spochybnené. Obchodnoprávna kúpna zmluva predstavuje konsenzuálny právny úkon, z čoho vyplýva, že už dohodou strán o podstatných náležitostiach dochádza k vzniku zmluvy, teda zmluvným stranám vznikajú synalagmatické práva a povinnosti. V tomto spore sa žalobca domáha splnenia zmluvnej povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť kúpnu cenu. Táto povinnosť žalovanému v 1. rade vznikla bez ohľadu na to, či došlo k splneniu zmluvnej povinnosti žalobcu – dodať tovar. Avšak vzhľadom na synalagmatickosť predmetného záväzku
je dôležité, s ohľadom na § 325 s § 326 Obchodného zákonníka, skúmať, či došlo k dodaniu tovaru. Ak by totiž k dodaniu nedošlo (obrana žalovaného v 1. rade by bola dôvodná), nebolo by možné žalovanému v 1. rade uložiť žalovanú povinnosť.
21. Pojem dodanie tovaru je širší pojem ako odovzdanie veci. Podľa § 412 Obchodného zákonníka splnenie záväzku predávajúceho dodať tovar kupujúcemu môže byť realizované nielen faktickým odovzdaním predmetu kúpy, ale aj umožnením kupujúcemu nakladať s tovarom na určenom mieste alebo odovzdaním veci prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, resp. iným dohodnutým spôsobom podľa zmluvy (PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1412, marg. č. 5.). Umožnením nakladať s tovarom možno rozumieť prevod dispozičného oprávnenia nakladať s tovarom z predávajúceho na kupujúceho, a to v rozsahu, aby kupujúci alebo ním poverený subjekt (napr. dopravca) mohol predávaný tovar voľne, podľa svojej úvahy, prípadne podľa dohodnutých podmienok vyzdvihnúť na určenom mieste a prepraviť ho prípadne na iné miesto. Predávajúci splní svoju povinnosť dodať tovar tým, že kupujúcemu umožní s tovarom nakladať, a to bez ohľadu na to, či kupujúci túto možnosť aj využije (OVEČKOVÁ O. a kol. Obchodný zákonník. Veľký komentár I. a II. zväzok. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o.2017).
22. Žalovaný v 1. rade počas konania pred súdom prvej inštancie spochybňoval dodanie tovaru. Žalovaní v 4. a 5. rade sa v pokročilom štádiu konania vyjadrili, že tovar naložili, odvážili a následne čakali na vyhodnotenie kvality tovaru žalovaným v 1. rade. Keďže kvalita tovaru nebola dostatočná tovar naspäť vysypali, teda nepriviezli ho žalovanému v 1. rade. Po týchto výpovediach žalovaných v 4. a 5. rade žalovaný v 1. rade upravil svoje skutkové tvrdenia, keď v odvolaní už s poukazom na výpovede žalovaných v 4. a 5 rade tvrdil, že tovar bol naložený, odvážený a následne vrátený žalobcovi.
23. Zo skutkových tvrdení žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaných v 4. a 5. rade teda možno ustáliť to, že sa zhodli na skutočnosti, že žalobca umožnil žalovaným v 4. a 5. rade nakladať s tovarom, ktorí túto možnosť využili, naložili tovar na nákladné vozidlá, prešli s tovarom vážiacim zariadením, odobrali vzorky a následne vyčkávali na potvrdenie náležitej akosti tovaru. Tovar teda im bol sprístupnený a fakticky ho ovládali. Z výpovedí žalovaných v 4. a 5. rade, ktoré žalovaný v 1. rade považuje za pravdivé (a naopak namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý týmto výpovediam neuveril), vyplýva, že tovar neprevzali pre seba, ale konali ako poverení zástupcovia. Žalovaný v 5. rade konkrétne uviedol, že tovar mal prevziať a priviezť žalovanému v 1. rade. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že je správnym záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovanému v 1. rade bol zo strany žalobcu dodaný tovar, keďže bol odovzdaný žalovaným v 1. rade určeným dopravcom, týmto bolo umožnené s tovarom nakladať, čo oni aj využili. Dodanie tovaru žalovanému v 1. rade je teda v skutočnosti medzi stranami nesporné, len si žalovaný v 1. rade neuvedomil právne dôsledky úkonov žalovaných v 4., 5. a 6. rade, ktoré v jeho zastúpení vykonali, teda že v skutočnosti prevzali tovar.
24. Je bez právneho významu, že žalovaní v 4., 5. a 6. rade tovar neodviezli žalovanému v 1. rade a že ho (ako to tvrdia) vysypali. Išlo už totiž o následné nakladanie s tovarom už dodaným žalovanému v 1. rade. Vlastníctvo k tovaru sa v prípade, ak ide o dodanie prostredníctvom tretej osoby, nadobúda kupujúcim až odovzdaním tovaru od dopravcu kupujúcemu. Predávajúci si splní svoju povinnosť dodania tovaru jeho odovzdaním na prepravu prvému dopravcovi, avšak vlastníctvo k tovaru prechádza na kupujúceho až odovzdaním. Tovar sa v danom prípade považoval za dodaný, ale vlastníctvo na žalovaného v 1. rade ešte neprešlo. Žalobca si však napriek tomu splnil svoju zmluvnú povinnosť, keď umožnil kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru (§ 411 Obchodného zákonníka).
25. Aj keď vážny lístok nepreukazuje dodanie tovaru, nemožno za správne prijať tvrdenie žalovaného v 1. rade o nedodaní tovaru. Ani skutočnosť, že nebol vyhotovený a podpísaný preberací protokol nepreukazuje, že nebolo vykonané dodanie tovaru. Preberací protokol je totiž len deklaratórnou listinou, ktorá vylepšuje dôkaznú pozíciu sporovej strany, pričom však nejde o zákonom vyžadovanú náležitosť, bez ktorej by nebolo možné ustáliť dodanie tovaru. V danom prípade sú to samotné výpovede žalovaných v 1., 4. až 6. rade, ktoré vo vzájomnom kontexte potvrdzujú dodanie tovaru tak, ako ho žalobca vyfakturoval.
26. Platí, že predávajúci musí tovar dodať v dojednanej akosti, inak v akosti, ktorá sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa (§ 420 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Pokiaľ tovar nie je dodaný v dojednanej alebo na účel v zmluve
alebo účel jeho štandardného použitia určenej akosti a vyhotovení, dochádza k porušeniu zmluvy (podstatným alebo nepodstatný spôsobom). V takomto prípade je povinnosťou kupujúceho podať správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo pri vynaložení odbornej starostlivosti mal zistiť. Spolu s touto správou, alebo bez zbytočného odkladu po nej, je povinnosťou kupujúceho uplatniť si určitý nárok z vady tovaru. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je správnym a zákonným postup tvrdený žalovaným v 1. rade, t. j. v prípade zlej akosti si nesplniť zmluvnú povinnosť prevziať tovar, resp. znemožniť predávajúcemu tovar dodať. Správnym postupom je prehliadkou tovaru zistiť nenáležitú akosť alebo nesprávne vyhotovenie tovaru, podať správu predávajúcemu o vadách tovaru a uplatniť si práva z vady tovaru (napríklad aj odstúpenie od zmluvy). Takýto postup, ktorý by spĺňal právnymi predpismi stanovené náležitosti, však zo strany žalovaného v 1. rade nebol tvrdený a ani preukázaný. Z konania žalovaného v 1. rade v podobe spätného vysypania tovaru žalobcovi nemožno tento zákonný postup vytknutia a uplatnenia si zodpovednosti z vady tovaru zistiť. Správnym záverom je teda záver súdu prvej inštancie o dodaní bezvadného tovaru.
27. S ohľadom na uvedené sú skutkové závery súdu prvej inštancie správne a namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je daný. Súd prvej inštancie správne skutkové závery podradil pod správnu právnu normu/normy, ktoré náležite interpretoval a aplikoval. Keďže žalovanému v 1. rade bol dodaný tovar, nie je dôvodná jeho námietka podľa § 325 Obchodného zákonníka a platí jeho zmluvná povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Odvolací súd preto odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, keďže žalovaný v 1. rade v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznáva.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).