Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-836-2013.pdf
PDF · 79.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7Er/836/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13 C, Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-100.023.266, v zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti povinnému: E. E., S.. E., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XXX, XXX XX E., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov, so sídlom kpt. Nálepku 1, 080 01 Prešov, pre vymoženie sumy 173,06 eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom Exekútorského úradu Jantárova 30, 040 01 Košice, pod spisovou značkou EX 2498/2013, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom pod sp. zn. EX 2498/2013 sa z a s t a v u j e.
I. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 43,31 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný oprávnený (Profidebt Slovakia, s.r.o.) podal dňa 22.12.2014 na Exekútorskom úrade JUDr. Jána Sokola v Košiciach, Jantárová 30, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 173,06 eur priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 2Ro/234/2012-28 zo dňa 12.09.2012.
2. Dňa 20.11.2013 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
3. Uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: 7Er/836/2013-18 zo dňa 24.06.2014 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922 na nového oprávneného Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarska konfederácia, IČO: CHE-100.023.266. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2014.
4. Dňa 11.06.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie bola súdu doručená aj špecifikácia trov exekúcie, ktorých náhradu žiadal súdny exekútor priznať a stanovisko oprávneného k podnetu na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
6. Keďže uvedené exekučné konanie bolo začaté pred 1. aprílom 2017 je potrebné dokončiť ho podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície"), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
10. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora a ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že povinný býva v rómskej osade v chatrči, kde má na uvedenej adrese vedený trvalý pobyt viac ako 54 osôb. Povinný na tomto mieste žije v chudobe, bez vlastníctva majetku spôsobilého na predaj. Nie je žiaden predpoklad zmeny jeho zlej sociálnej situácie, ani predpoklad vymoženia pohľadávky v budúcnosti. Povinný žije v regióne s nízkou zamestnanosťou, Aj s poukázaním na jeho vek a žiadnu odbornosť je málo pravdepodobné, že získa zamestnanie. Povinný nikdy nebol v zamestnaneckom pomere, naposledy bol vo výkone trestu. Povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom ani podielovým spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, nevlastní žiaden hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri a nemá ani otvorený účet v žiadnej banke, resp. nedisponuje finančnými prostriedkami na účte. Súd zároveň dodáva, že lustráciou povinného v rámci ZVJS bolo zistené, že povinný sa aj v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
11. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
12. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
14. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
16. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 44,53 eur.
17. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
21. Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky, a to konkrétne poštové výdavky celkovo v sume 2,90 Eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
22. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za hotové výdavky - náklady súvisiace so zavedením spisu (obal, papier, obálky) - v celkovej uplatnenej výške 1,22 eur (1,02 eur + 0,20 eur 20% DPH), nakoľko je súd toho názoru, že náhrada za takto spotrebovaný kancelársky materiál je krytá odmenou exekútora, opačný výklad by totiž ani neumožňoval spravodlivo takéto trovy priznať, keďže by nebolo možné, resp. len s veľkými ťažkosťami, preukázať účelnosť týchto trov exekúcie (t.j. účelné množstvo kancelárskeho materiálu; cenu, za akú bol obstaraný a pod.). Navyše z exekučného spisu nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie, dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.
23. V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie pozostávajúce z nasledovných položiek:
- odmena 33,19 eur
- hotové výdavky (poštovné) 2,90 eur
- 20 % DPH 7,22 eur Trovy exekúcie spolu 43,31 eur
24. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vo výške 43,31 Eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal.
25. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.
26. Podľa § 257 ods. 1 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.