Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17C-71-2018.pdf
PDF · 94.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/71/2018
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľky: J. N., nar. X.X.XXXX, bytom L. X., C. 1, proti odporcovi: G. X., nar. X.X.XXXX, bytom L. X., C. 1, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á odporcovi:
- aby dočasne nevstupoval do X-izbového. bytu č. X, nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu č. súp. XXXX na ulici C. č. X v L. X., ktorý sa nachádza na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L. X., obec L. X. vedenom M. úradom L. X., správou katastra,
- nekontaktoval navrhovateľku písomnou, telefonickou alebo elektronickou formou,
- nepribližoval sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu než XX metrov.
II. Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na príslušnom súde žalobu o trvalé vylúčenie odporcu z užívania uvedeného bytu.
III. Navrhovateľke súd p r i z n á v a proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala toho, aby súd odporcovi dočasne zakázal vstupovať do X-izbového bytu č. X., nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu č. súp. XXXX na ulici C. č. X v L. X., ktorý sa nachádza na parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L. X., obec L. X. vedenom M. úradom L. X., správou katastra, zakázal mu navrhovateľku kontaktovať a približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu než 10 metrov. Svoj návrh zdôvodnila tým, že spolu s odporcom sú podielovými spoluvlastníkmi bytu v ktorom bývajú (vyššie označeného), dňa 1.10.2013 sa im narodili dvojčatá C. a P., no ich vzájomné spolunažívanie poznačila závislosť odporcu na alkohole, ktorá začala asi pred X rokmi, bol pre požívanie alkoholu prepustený od polície, pre alkohol neustále slovne na ňu útočí a správa sa agresívne a to aj v prítomnosti detí, opakovane jej nadáva a ponižuje ju, v domácnosti nijako nepomáha a všetka starostlivosť aj o deti je na nej, stáva sa, že v opitosti nevie čo robí a stalo sa aj, že zabudol dieťa vonku v zime. Uviedla, že pod vplyvom alkoholu neustále vytvára stres, krik a to aj v nočných hodinách, deti plačú, rozbíja veci, vyvoláva hádky a vyhráža sa jej zabitím, dokonca rozbil horiacu sviečku, ktorú hodil o zem, odmieta jej pomáhať, radšej je v krčme a odmieta sa liečiť a tvrdí, že s alkoholom problém nemá. Tiež uviedla, že už viackrát v minulosti volala policajnú hliadku, ale bezvýsledne, pretože ako bývalého policajta ho všetci poznajú, jeho správanie sa nezmenilo a často musela s deťmi utekať k rodičom, kde strávila aj sviatky 2017, pretože pil celý december. Dodala, že od začiatku roku 2018 je situácia neznesiteľná, jeho výčiny sa opakujú a začal sa zhoršovať jej zdravotný stav, trpela a začala sa odporcu báť, nemohla si nájsť prácu, pretože on jej
s deťmi nepomáhal. Nakoniec uviedla, že dňa 4.11.2018 bol odporca zase opitý a agresívny, dokonca pred deťmi onanoval a následne na ňu slovne útočil spôsobom, ktorý opísala v trestnom oznámení, ktoré preto ona na neho podala. Uviedla, že odporca bol políciou vykázaný z obydlia a poučený o tom ako sa má správať, on to však nerešpektoval a asi o hodinu sa do bytu dobíjal, opakovane ju kontaktuje obťažujúcimi telefonátmi a ona má strach čoho sa ešte voči nej a deťom dopustí.
2. Z LV č. XXXX pre. kat. úz. L. X., obec L. X. vedenom Okresným úradom L. X., správou katastra súd zistil, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedeného bytu č. X a to v podiele X pre každého z nich a to od 26.8.2013.
3. Z rodných listov mal. C. X., nar. X.XX.XXXX a mal. P. X., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že matkou mal. detí je navrhovateľka a ich otcom je odporca.
4. Z potvrdenia OR PZ SR L. X. č. DÚ/XXXX zo X.XX.XXXX súd zistil, že dňa X.XX.XXXX bol o 10.30 hod. odporca vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby (navrhovateľky) na dobu 10 dní, ktoré vykázanie sa vzťahuje na adresu L. X., C. X a menovaný odovzdal kľúče a uviedol, že sa bude zdržovať na adrese L. X., E. XX.
5. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch č. M.-NZ- M zo X.XX.XXXX súd zistil, že sa o 11.25 hod. dostavila navrhovateľka, ktorá podala oznámenie na odporcu, pričom uviedla, že býva na adrese L. X. ul. C. č. l spolu so svojim svojím druhom a otcom ich spoločných detí G. X., nar. X.X.XXXX, pričom dňa 4. XX. XXXX bola menovaná v mieste trvalého bydliska spolu so svojimi deťmi, kde varila obed. V čase asi o 09.30 hod prišiel domov jej druh G. X. pod vplyvom alkoholu a povedal jej, že kde má obed, načo mu ona povedala, že obed ešte nie je hotový. Následne G. X. chytil sklenenú pokrievku z hrnca a hodil ju smerom k menovanej o zem, pričom sa táto celá rozbila. Uviedla, že počas tohto incidentu na menovanú ustavične pred deťmi jej druh nadával, že je kurva a nech odíde z bytu. Uviedla, že takto sa jej druh správa vždy keď je pod vplyvom alkoholu, čo sa stáva v poslednej dobe často. Žiadala, aby bol páchateľ za uvedené konanie riadne postihnutý.
6. Z lustrácie z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky mal súd preukázané, že Okresná prokuratúra L. X. rozhodnutím z 14.5.2018 pod sp. zn. 2 Pv XX/XX/XXXX, právoplatným dňa 25.5.2015 podmienečne zastavila trestné stíhanie G. X. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona a uložila mu skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a to do 25.11.2019. Z pripojených spisov Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. XX C XXX/XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala o nariadenie neodkladného opatrenia a to zákazu priblíženia sa k jej osobe a maloletým deťom C., nar. X.XX.XXXX a P., nar. X.XX.XXXX, ktoré konanie bolo zastavené v zmysle § 161 odsek 2 CSP pre procesnú prekážku v zmysle § 159 CSP právoplatne dňom 15.1.2018. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 4C/164/2017 mal súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala o nariadenie neodkladného opatrenia a to zákazu priblíženia sa k jej osobe , ktoré konanie bolo zastavené v zmysle § 145 odsek 1 právoplatne dňom 30.1.2018.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písmeno e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
9. Podľa § 325 ods. 2 písmeno g) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita, alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
12. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
13. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
14. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012 ). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením
násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
15. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania.
16. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú zo zákona podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia podstatným spôsobom osvedčiť. Kumulácia neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písmeno e) až h) CSP nie je vylúčená.
17. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
18. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že odporca sa voči nej dopúšťa psychického a fyzického násilia. Vo veciach domáceho násilia, vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, záznamov polície a podaní vysvetlenia, pričom stanovisko odporcu je v týchto prípadoch zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
19. Z listinných dôkazov (z potvrdenia OR PZ SR L. a záznamu o podaní oznámenia č. ORPZ-NZ-M zo 4.11.2018 ) má však súd za nepochybne preukázané, že odporca sa voči navrhovateľke dlhodobo a
opakovane správa agresívne a vulgárne a to aj v prítomnosti ich maloletých detí a to spôsobom, ktorý je neprijateľný a neprípustný. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), g), h) CSP, teda že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť jej telesnú a duševnú integritu.
20. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej bola za daných skutkových okolností predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Z pripojených spisov tunajšieho súdu mal súd preukázané, že v danom prípade t.j. dňa 4.11.2018 nešlo o ojedinelý prípad, kedy sa odporca správal k navrhovateľke pod vplyvom alkoholických látok násilne a fyzicky ju napáda.
21. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej-ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu hrozí, resp. vzniká navrhovateľke ujma, čo preukázané nepochybne je. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán teda zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov.
22. Podľa § 336 ods. 1 CSP súd uložil navrhovateľke, aby v stanovenej lehote podala voči odporcovi žalobu vo veci samej o trvalé vylúčenie odporcu z užívania domu, teda žalobu, ktorú navrhuje už v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 odsek 1 CSP a navrhovateľke v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške ich nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.