Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/150/2015

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: P. W., K.. XX.XX.XXXX, O. V. B. XXX/XX, XXX XX B. (do 03.05.2012 podnikajúci ako samostatne hospodáriaci roľník s prideleným IČO: 37 245 082), zastúpeného zástupcom ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: Ing. Rastislav Mikula - PROMONTA, s miestom podnikania Francúzskych partizánov 3498/70, 038 61 Vrútky, IČO: 40 304 469, zastúpenému JUDr. Danielou Harkabusovou, PhD., advokátkou, so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 16.500,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2015 domáhal zaplatenia sumy 16.500,00 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim dňa 10.5.2011 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj zariadenia farmy a pozemkov, pričom bola dohodnutá kúpna cena 33.000,- Eur, ktorá mala byť vyplatená do 30.6.2011. Dňa 21.5.2015 bol žalovaný vyzvaný na doplatenie kúpnej ceny vo výške 16.500,00 Eur, pričom žalovaný na výzvu nereagoval.

2. Dňa 2.12.2015 súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému prostredníctvom právnej zástupkyne podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný žalobcovi uhradil kúpnu cenu 33.000,- Eur v plnom rozsahu v hotovosti k rukám žalobcu v lehote do 30.6.2011. O tejto skutočnosti majú svedčiť aj výpisy z účtu žalovaného, kde zo svojho účtu dňa 2.6.2011 vybral sumu 5.000,- Eur, dňa 3.6.2011 sumu 5.000,- Eur, 7.6.2011 sumu 15.000,- Eur a zvyšok kúpnej ceny mal k dispozícii v hotovosti. Ďalej žalovaný uviedol, že uplatňuje námietku premlčania, pretože kúpna zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok spadá pod úpravu občiansko-právnych predpisov s tým, že kúpnu zmluvu uzatvoril H.. Q. ako fyzická osoba nie pri svojej podnikateľskej činnosti ako podnikateľ. Argumentoval tým, že kupujúci (žalovaný) nie je označený obchodným menom pod ktorým v tom čase podnikal a údaj o IČO je nadbytočný a nenadväzuje na ďalšie identifikačné údaje kupujúceho ako fyzickej osoby. Ďalej uviedol, že kúpnu zmluvu zo dňa 10.5.2011 považuje v časti týkajúcej sa prevodu farmy a prevodu nehnuteľnosti za absolútne neplatnú, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy došlo k prevodu iba hnuteľných vecí, ale nedošlo k prevodu farmy a nehnuteľností zo žalobcu na H.. Q..

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a dňa 9.12.2016 rozhodol vo veci rozsudkom tak, že:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.500,- Eur spolu s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.500,- Eur od 1.7.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na 100%-nú náhradu trov konania.

4. Súd ohľadom záväzkového vzťahu - Kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 vyhodnotil, že táto kúpna zmluva je obchodno-záväzkovým vzťahom, pretože vykonaným dokazovaním, a to osvedčeniami vydanými príslušnými obcami, boli obidvaja účastníci zmluvy v čase jej uzavretia zapísaní do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka. Obidvaja účastníci sú v kúpnej zmluve označení okrem iných údajov aj údajom IČO. Pokiaľ sa u kupujúceho vyskytuje aj dátum narodenia a rodné číslo, zhodujú sa tieto údaje s údajmi uvedenými v osvedčení o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov. K námietke právnej zástupkyne žalovaného, že kupujúci nie je označený obchodnými menom tak, ako je uvedené v živnostenskom registri, skonštatoval okresný súd, že jednou z foriem podnikania fyzických osôb je aj podnikanie samostatne hospodáriaceho roľníka upravené zákonom č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní. Činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nie je živnosťou a z tohto dôvodu sa na túto činnosť nevyžaduje živnostenské oprávnenie, ale postačuje osvedčenie o zápise do evidencie. Keďže takáto činnosť nie je živnosťou, ani označenie kupujúceho v predmetnej kúpnej zmluve nevyžaduje označenie obchodným menom zapísaným v živnostenskom registri, ale musí byť v zhode s údajmi uvedenými v osvedčení o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov, ktoré požiadavky označenie kupujúceho v kúpnej zmluve spĺňa. Obidvaja účastníci dotknutej zmluvy sú tiež označení aj IČO -m, pričom osoba, ktorá podniká ako samostatne hospodáriaci roľník, musí mať pridelené IČO. O tom, že sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah svedčí podľa okresného súdu aj predmet zmluvy, ktorým je zariadenie farmy, ktoré obsahuje rozsiahle množstvo poľnohospodárskych strojov a tiež aj 40 ks kôz. Predmetom zmluvy je samotná farma pod registračným číslom XXXXXXXXXX a tiež nehnuteľnosti. Ak právna zástupkyňa žalovaného namietala, že tieto nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve podnikateľa P. W., ale v jeho súkromnom vlastníctve, tak je dôležité uviesť, že na založenie podnikania samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorým bol aj P. W., je potrebné pri ohlásení na obecnom úrade okrem iného predložiť aj doklady o vlastníctve alebo prenajatí pozemku, na ktorom sa bude vykonávať podnikateľská činnosť. Je teda logické, že pri podávaní žiadosti P. W. bol vlastníkom nehnuteľnosti ako nepodnikateľ a na základe takto preukázaného vlastníctva mu bolo vydané osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov. Obidvaja účastníci zmluvy tiež mali záujem o poskytnutie príspevku z poľnohospodárskej platobnej agentúry, o ktorý príspevok môže požiadať len samostatne hospodáriaci roľník na výkon svojej činnosti. Uzavretiu zmluvy kupujúcim ako podnikateľom svedčia podľa okresného súdu aj časové súvislosti, a to, že v zmysle osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov bol žalovaný zapísaný do tejto evidencie dňa 2.5.2011 a kúpna zmluva, predmetom ktorej bola farma. jej zariadenie a nehnuteľnosti, bola uzavretá dňa 10.5.2011, teda bezprostredne po tom, ako získal oprávnenie podnikať ako samostatne hospodáriaci roľník. Okresný súd preto uzavrel, že účastníci uzatvárali kúpnu zmluvu ako podnikatelia a dojednanie obsiahnuté v zmluve, že sa táto bude spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je neplatné v nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré úpravy sú úpravami kogentnými podľa § 263 Obchodného zákonníka. Okresný súd potom k námietke premlčania žalovaného, ktorá poukazovala na ustanovenia Občianskeho zákonníka, považoval nárok za nepremlčaný vzhľadom k tomu, že záväzkový vzťah sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, pri ktorých je premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka 4 roky. Cena za predmet kúpy bola splatná do 30.6.2011 a žaloba bola na okresnom súde podaná dňa 12.6.2015, teda v čase, keď záväzok premlčaný nebol.

5. Súd ohľadom kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 uviedol, že v časti, kde predmetom prevodu boli hnuteľné veci, sa táto spravuje ustanoveniami § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže však predmetom kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka nemôže byť nehnuteľnosť, tak pokiaľ ide o nehnuteľnosti, riadi sa zmluva ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade jej uzavretia medzi podnikateľmi. Záväzkový vzťah pritom musí spĺňať kritéria uvedené v § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. K článku I. bod 1, ktorý sa týka predmetu kúpnej zmluvy, ktorým boli okrem iného nehnuteľnosti špecifikované ako všetky pozemky vedené na LV v kat. území Nezbudská Lúčka na meno P. W., na ktorých je evidovaný ako podielnik, s tým, že kúpna zmluva nezahŕňa predaj pozemkov, na ktorých je predávajúci evidovaný ako vlastník v 1/1-ine a tiež nazhŕňala podiel v lesnom pozemkovom a pasienkovom spoločenstve Urbariát Nezbudská Lúčka, mimo parcely č. 373 (Dúbrava), tak v tejto časti považoval okresný súd kúpnu zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť. Ak predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti, musia byť zadefinované tak, aby zmluva bola schopná zápisu do katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosti musia byť určené katastrálnym územím, číslom parcely, druhom pozemku, jeho výmerou a pod. Tieto náležitosti predmetná kúpna zmluva v časti nehnuteľnosti nespĺňa a v tejto časti ju okresný súd považoval pre neurčitosť za neplatnú. K rovnakému záveru dospel aj okresný úrad - katastrálny odbor, ktorý v tejto časti kúpnu zmluvu považoval za neschopnú zápisu a na základe tejto zmluvy tak vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na kupujúceho neprešlo a prešlo len vlastnícke právo k veciam hnuteľným.

6. Súd ďalej konštatoval, že nakoľko kúpna zmluva bola platná len pokiaľ ide o prevod hnuteľných vecí, môže sa žalobca žalobou domáhať zaplatenia kúpnej ceny len za hnuteľné veci, nakoľko ohľadom nehnuteľností je kúpna zmluva neplatná. Celková cena za hnuteľné veci aj za nehnuteľnosti bola v kúpnej zmluve dojednaná na 33.000 Eur. Z tvrdení účastníkov vyplynulo, že následná kúpna zmluva zo dňa 8.8.2011 bola uzavretá práve z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 na kupujúceho neprešlo. Predmetom zmluvy zo dňa 8.8.2011 tak boli nehnuteľnosti, ktoré mali zmluvné strany vôľu previesť už v kúpnej zmluve zo dňa 10.5.2011. V kúpnej zmluve zo dňa 8.8.2011 však už ako kupujúci vystupovali manželia Q., pričom kúpna cena za nehnuteľnosti bola dojednaná sumou 10.000 Eur, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy. Vôľa zmluvných strán tak bola previesť nehnuteľnosti za kúpnu cenu 10.000 Eur a ak v kúpnej zmluve zo dňa 10.5.2011 bola dojednaná cena 33.000 Eur za súbor hnuteľných vecí a nehnuteľností, potom podľa okresného súdu kúpna cena pripadajúca na nehnuteľné veci bola vo výške 23.000 Eur. Vykonaná úhrada 10.000 Eur tak bola zaplatená práve na nehnuteľnosti. Ďalej bola podľa tvrdenia žalobcu zaplatená zo strany žalovaného ešte suma 6.500 Eur. Žalovaný tvrdil, že zaplatil celú kúpnu cenu a že nie je nič dlžný. Svoje tvrdenie však nepreukázal. Ak celkovo zaplatil žalovaný sumu 10.000 Eur na nehnuteľnosti a ešte 6.500 Eur na veci hnuteľné, tak suma 16.500 Eur je doplatkom kúpnej ceny za veci hnuteľné, v ktorej časti je kúpna zmluva zo dňa 10.5.2011 platná. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 16.500 Eur.

7. Proti prvostupňovému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež namietol, že súd bez bližšieho vysvetlenia skonštatoval, že úhrada časti kúpnej ceny vo výške 10.000,- € z celkovej kúpnej ceny vo výške 33.000,- € bola uhradený žalovaným za nehnuteľnosti.

8. Krajský súd v Žiline, v rámci odvolacieho konania rozsudok Okresného súdu v Martine zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že uviedol, že dospel k obdobnému záveru ako súd prvej inštancie, že právny vzťah založený kúpnou zmluvou zo dňa 10.5.2011 je vzťahom, na ktorého úpravu je potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to jeho tretej časti, ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy. Ďalej krajský súd konštatoval, že okresný súd sa nevysporiadal s otázkou odlišného okruhu účastníkov pôvodnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 a následne uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2011 a bez toho, aby z kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2011 vyplývala akákoľvek väzba na pôvodnú kúpnu zmluvu zo dňa 10.5.2011 konštatoval záver o zistení kúpnej ceny hnuteľných vecí podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011. Krajský súd ďalej uviedol, že okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že v časti nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 je kúpna zmluva neurčitá, nakoľko nehnuteľnosti v zmluve nie sú bližšie špecifikované a preto je potrebné, aby sa prvostupňový súd opätovne zaoberal otázkou čiastočnej, resp. úplnej platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 a opätovne vyhodnotil otázku zaplatenia kúpnej ceny žalovaným, pričom krajský súd konštatoval, že v prejednanom prípade bol predmet prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 definovaný ako farma z uvedením hnuteľných vecí a neurčitým spôsobom vymedzeného okruhu vecí nehnuteľných s tým, že za celý predmet prevodu bola dohodnutá jedna kúpna cena, bez špecifikácie, ktorá časť kúpnej ceny pripadá na veci hnuteľné a ktorá časť kúpnej ceny pripadá na veci nehnuteľné, ktoré mali byť predmetom tohto prevodu. Ak v kúpnej zmluve, ktorou malo dôjsť k prevodu jednak viacerých hnuteľných vecí a jednak neurčitého okruhu nehnuteľných vecí , bola kúpna cena dohodnutá jednou sumou, tak cena jednotlivých prevádzaných hnuteľných, či nehnuteľných vecí nebola bližšie, samostatne špecifikovaná, nemožno dospieť k záveru, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu neurčitosti okruhu prevádzaných nehnuteľností sa dotýka len prevodu týchto nehnuteľných vecí a nedopadá na prevod vecí hnuteľných, keď z takejto kúpnej zmluvy nie je možné určitým spôsobom dovodiť kúpnu cenu, ktorá pripadá na neurčitým spôsobom vymedzené nehnuteľné veci a kúpnu cenu pripadajúcu na veci hnuteľné.

9. Po vrátení veci krajským súdom prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že od začiatku tvrdí, že kúpna zmluva, ktorej obsah je zdokumentovaný v zmluve zo dňa 10.5.2011, tak tam je uvedený predmet zmluvy a kúpna cena a vzhľadom k tomu, že nedošlo k prepisu nehnuteľností, bola urobená ďalšia kúpna zmluva z 8.8.2011, ktorá sa dotýkala už len nehnuteľností a vychádzala v zásade z pôvodnej zmluvy, pričom pôvodná kúpna cena bola dohodnutá na 33.000,- € za celý predmet zmluvy s tým, že nehnuteľnosti boli dohodnuté na sumu 10.000,- € a 23.000,- € bolo za veci hnuteľné. Vzhľadom k tomu, že bola uzatvorená zmluva zo dňa 8.8.2011, kde v časti zaplatenej kúpnej ceny je konštatované, že bola zaplatená v časti, tak bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy to, že kúpna cena, ktorá bola zaplatená pri zmluve zo dňa 10.5.2011 vo výške 15.000,- € bolo zaplatené 10.000,- € za pozemky a 5.000,- € za hnuteľné veci. Nedoplatok kúpnej ceny zostal 18.000,- € s tým, že bola dohodnutá dotácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry vo výške 3.000,- €, ktorá však nebola poskytnutá a z toho dôvodu žalobca uplatnil sumu 16.500,- €, teda 33.000,- € rozdelil na polovicu a polovicu nákladov znášal on sám. Takto to bolo argumentované už od počiatku, aj v súčasnom období. Zdôraznil, že žalobca je disponent návrhom a to znamená, že keby sa rozhodol, že z dlžnej sumy 18.000,- € bude žiadať 10.000,- € titulom zaplatenia kúpnej ceny, je to jeho vôľa a je na ňom, čo si bude vo vzťahu k žalovanému uplatňovať. Nebol žiadny rozpor vo vzťahu a k vyčísleniu nedoplatku kúpnej ceny zo strany žalobcu. Právny zástupca tiež uviedol, že zastáva právny názor, že zmluva je len čiastočne neplatná, pokiaľ sa týka nehnuteľností a hnuteľné veci je možné od tohto úkonu oddeliť.

11. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa s rozhodnutím krajského súdu stotožňuje a má za to, že predmetná kúpna zmluva z 10.5.2011 je absolútne neplatná s tým, že kúpna cena v nej dohodnutá vo výške 33.000,- € bola dohodnutá na celý súbor majetku. Čo sa týka rozporov tvrdenia žalobcu ohľadom úhrady kúpnej ceny , tiež sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu. Argumenty žalobcu na dnešnom pojednávaní sú nové a považuje ich za účelové. Žalobca, ani jeho právny zástupca nikdy netvrdili, že kúpna cena bola rozdelená na dve časti a nikdy netvrdili tie skutočnosti, že kúpna cena vo výške 10.000,- € bola dohodnutá ako kúpna cena za nehnuteľnosti a vo zvyšnej časti za veci hnuteľné. Pokiaľ žalobca uvádza, že ak by súd ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 10.5.2011 je absolútne neplatná, potom žiada úhradu žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, tak v tomto smere právna zástupkyňa žalovaného vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k takémuto nároku.

12. Okresný súd v predbežnom právnom posúdení uviedol, že je viazaný rozhodnutím krajského súdu a v tejto súvislosti potom vyslovuje predbežne, že kúpna zmluva zo dňa 10.5.2011 ako celok je absolútne neplatná a prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona, alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až § 272, § 273 ods. 1, § 276 až § 289, § 301, § 303, § 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, § 313, § 321 ods. 4, § 324, § 341, § 365, § 370, § 371, § 376, § 382, § 384, § 386 až § 408, § 408 a/, § 444, § 458, § 459, § 477, § 478, § 479 ods. 2, § 480, § 481, § 483 ods. 3, § 488, § 493, § 499, § 509 ods. 1, § 592, § 597, § 655 ods. 1, § 655 a/, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668 a/, § 669, § 669 a/, § 672 a/, § 675, § 676 ods. 1 a 2, § 711, § 720, § 725, § 729 a § 743.

16. Podľa § 2 ods. 2 písm. d/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 12 b/ ods. 1 Zákona č. 219/1991 Z.b., ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 105/1990 Z.b. o súkromnom podnikaní občanov príslušný orgán Českej republiky, alebo Slovenskej republiky zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia.

18. Podľa § 12 c/ ods. 1 veta prvá Zákona č. 219/1991 Z.b. o zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie.

19. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

20. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú veci (tovar) určenú jednotlivo, alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

21. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v Hlave II. tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

22. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

23. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

24. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

25. Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

26. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. Predmetom tohto konania pôvodne bol nárok na zaplatenie istiny 16.500 € titulom kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 10.5.2011. V zmysle uznesenia krajského súdu, ktorý rozhodoval ako odvolací súd, krajský súd ďalej uviedol, že okresný súd dospel k vecne správnemu záveru, že v časti nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 je kúpna zmluva neurčitá, nakoľko nehnuteľnosti v zmluve nie sú bližšie špecifikované a preto je potrebné, aby sa prvostupňový súd opätovne zaoberal otázkou čiastočnej, resp. úplnej platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 a opätovne vyhodnotil otázku zaplatenia kúpnej ceny žalovaným, pričom krajský súd konštatoval, že v prejednanom prípade bol predmet prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 10.5.2011 definovaný ako farma z uvedením hnuteľných vecí a neurčitým spôsobom vymedzeného okruhu vecí nehnuteľných s tým, že za celý predmet prevodu bola dohodnutá jedna kúpna cena, bez špecifikácie, ktorá časť kúpnej ceny pripadá na veci hnuteľné a ktorá časť kúpnej ceny pripadá na veci nehnuteľné, ktoré mali byť predmetom tohto prevodu. Ak v kúpnej zmluve, ktorou malo dôjsť k prevodu jednak viacerých hnuteľných vecí a jednak neurčitého okruhu nehnuteľných vecí , bola kúpna cena dohodnutá jednou sumou, tak cena jednotlivých prevádzaných hnuteľných, či nehnuteľných vecí nebola bližšie, samostatne špecifikovaná, nemožno dospieť k záveru, že neplatnosť právneho úkonu z dôvodu neurčitosti okruhu prevádzaných nehnuteľností sa dotýka len prevodu týchto nehnuteľných vecí a nedopadá na prevod vecí hnuteľných, keď z takejto kúpnej zmluvy nie je možné určitým spôsobom dovodiť kúpnu cenu, ktorá pripadá na neurčitým spôsobom vymedzené nehnuteľné veci a kúpnu cenu pripadajúcu na veci hnuteľné. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom prvostupňový pri opätovnom posúdení veci dospel k záveru, že zmluva z 10.05.2011 je absolútne neplatná ako celok. Následne súd poučil strany sporu, že prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia, preukázanie jeho výšky. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie a námietku vzneseného premlčania, tak ide o dva samostatné inštitúty. Bezdôvodné obohatenie sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o premlčanie, má komplexnú úpravu premlčania. To, že ide o obchodno-záväzkový vzťah to potvrdil aj krajský súd vo svojom rozhodnutí v rámci odvolania. Vznesenú námietku súd posudzoval teda s poukazom na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože použitie § 107 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy s tým, že premlčacia lehota na vrátenie plnenia uskutočneného z neplatnej zmluvy, táto začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Súd sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že posúdenie či malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny alebo vydanie bezdôvodného obohatenia je vecou právneho posúdenia, avšak za zachovania totožného skutkového stavu . Preto procesný úkon v podobe zmeny žaloby nie je potrebný. Pokiaľvšak ide o moment začatia plynutia premlčacej lehoty u kúpnej ceny, začína plynúť dňom splatnosti a u vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, začína plynúť dňom poskytnutia plnenia tak, ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý presne stanoví moment plynutia premlčacej lehoty z neplatnej zmluvy. Tak, ako uviedol sám právny zástupca žalobcu na pojednávaní zo dňa 07.04.2016 k odovzdaniu vecí ako hnuteľných tak nehnuteľných ( aj keď k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedošlo) obsiahnutých v neplatnej zmluve došlo dňom podpisu zmluvy, to znamená 10.05.2011 a teda premlčacia lehota na vydanie plnenia z neplatnej zmluvy uplynula 10.05.2015 a žaloba bola podaná 12.06.2015, teda po uplynutí premlčacej doby.

28. Pre úplnosť súd uvádza pokiaľ ide o samotný nárok na vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy, aj keby k premlčaniu nedošlo, tak prichádza do úvahy vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako je to súd uviedol aj v zápisnici z ostatného pojednávania. Vydanie bezdôvodného obohatenia znamená, že strany si majú navzájom vrátiť to, čo bolo plnené. Pokiaľ vrátenie nie je reálne možné, je potrebné poskytnúť finančný ekvivalent. Pokiaľ ide o výšku finančného evivalentu, tak súd ju považoval za nepreukázanú vzhľadom k tomu, že iba niektoré veci nebolo možné vydať. Veci, ktoré vydať bolo možné tak bolo potrebné, aby sa žalobca domáhal ich vydania, nie finančnej náhrady. Finančná náhrada prichádza do úvahy až vtedy, keď veci nie je možné vydať, pričom uvedené sa týkalo jedného kusu traktora, ktorý bol zhrdzavený a odvezený do šrotu a štyridsiatich kusov kôz. Za toto prislúcha finančná náhrada a u ostatných vecí ich vrátenie. V tomto zmysle malo dôjsť k vyčísleniu bezdôvodného obohatenia ako finančnej náhrady a u ostatných vecí , ktoré existujú, ako vyplynulo z dokazovania malo byť požadované ich vydanie. Teda tak ako žalobca uplatňoval a odôvodňoval svoj nárok, aj keby neuplynula premlčacia lehota, by bolo nutné zamietnuť. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalobcovi právo na stopercentnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.