Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/3427/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PEDAS MD s.r.o., Hurbanova 833/25, 952 01 Vráble, IČO: 48 059 803 zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 proti povinnému 1/ E. E., X.: XX.X.XXXX, Ľ. XX, XXX XX Ľ. a povinnému 2/ E. E., X.: XX.X.XXXX, Ľ.S. XX, XXX XX Ľ., obaja zast.: prof. JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie, Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 205 883, o vymoženie 7 905,78 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Iveta Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, IČO: 44 366 639, pod číslom XXXEX XXXX/XX, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinný 1/ a povinný 2/ voči oprávnenému n e m á j ú nárok na náhradu trov konania v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu povinného 1/ a povinného 2/ na zastavenie exekúcie. III. Oprávnenému voči povinnému 1/ a povinnému 2/ p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 155,45 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.10.2021 domáhal od povinného 1/ a povinného 2/ (povinný 1/ a povinný 2/ spolu aj ako „Povinní“) vymoženia sumy 7 905,78 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, sp. zn. K. zo dňa 31.1.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.2.2019. 2. Poverením zo dňa 20.10.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Iveta Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, IČO: 44 366 639, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 22.11.2021 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinných na zastavenie exekúcie. Z doručenky predloženej povereným súdnym exekútorom vyplýva, že povinnému 1/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 22.10.2021 a povinnému 2/ bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 9.11.2021. Povinní doručili poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie, XXXEX XXXX/XX“ dňa 4.11.2021. 4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že navrhujú exekúciu zastaviť, pričom ako dôvod zastavenia exekúcie uviedli nasledovné, cit.: „a) Máme za to, že rozhodcovský rozsudok K. bol vydaný bez rozhodcovskej zmluvy, a preto je nulitným právnym aktom, nakoľko neexistuje právny podklad udeľujúci rozhodcovi právomoc rozhodovať spory medzi Oprávneným a Povinnými ako fyzickými osobami, ktoré nikdy v žiadnom právnom vzťahu s Oprávneným neboli. Nulitný právny akt nespôsobuje žiadne právne následky a hľadí sa naň ako keby neexistoval. Pečiatka Oprávneného na faktúre s odkazom „VZP-P (GFC-P) a VOP na www.pedas.sk“, a to faktúre vystavenej obchodnej spoločnosti E. E., R..K..S.., nenahrádza rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku ani medzi obchodnými spoločnosťami, nieto ešte medzi Oprávneným a Povinnými ako fyzickými osobami. Podľa o rozhodcovskom

konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, odkaz v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu iba ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Faktúru nemožno považovať za písomnú komunikáciu strán. Povinní navyše popierajú vôľu podrobiť sa akejkoľvek rozhodcovskej doložke, osobitne ako fyzické osoby bez akéhokoľvek vzťahu k Oprávnenému ako obchodnej spoločnosti. Rozhodcovský rozsudok bol z uvedených dôvodov tiež napadnutý v konaní vedenom pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX na Okresnom súde Bratislava V. b) Máme navyše tiež za to, že v predmetnej exekúcii sa jedná o vec, ktorá je už predmetom skôr začatej exekúcie XXXEX XXX/XXXX v zmysle upovedomenia súdneho exekútora JUDr. Ivety Ailerovej z Exekútorského úradu Levice, zo dňa 04.06.2018, ktorá bola začatá na základe návrhu oprávneného: PEDAS MD s.r.o., Hurbanova 833/25, 952 01 Vráble, IČO: 48 059 803 voči spoločnosti E. E., R..K..S.. o zaplatenie 4.950,00 EUR s príslušenstvom, a to i napriek snahe pohľadávku v následnej exekúcii proti Povinným ako fyzickým osobám nanovo zdôvodniť konštrukciou zodpovednosti za škodu konateľov, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia rozsahu (výšky) pohľadávky (istiny s príslušenstvom) v rozhodcovskom rozsudku K.. c) Z doručenia upovedomenia vyplýva, že exekúcia začala na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie „rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane v ňom schváleného zmieru č. K., zo dňa 31.01.2019, vydaného Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu“, pričom upozorňujeme, že súčasťou predmetného rozhodcovského rozhodnutia nie je zmier strán.“ 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Oprávnený k návrhu povinných na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že tento považuje za irelevantný. Poukázal, že exekučný titul oprávneného, t.j. nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok sp. zn. K. nie je príslušným súdom (v tomto prípade Okresným súdom Bratislava V) zrušený a ani nie je odložená jeho vykonateľnosť, pričom podľa vedomostí oprávneného na uvedenom príslušnom súde žiadne takéto živé konanie ani neprebieha; že exekučný titul je nesporný a plne vykonateľný v súlade s V ďalšom poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 5.11.2019, pričom tvrdil, že relevancia všetkých námietok povinných sa skončila vydaním nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. Tvrdil, že Rozhodcovské konanie sp. zn. prebehlo plne v súlade s platnými právnymi normami a Ďalej uviedol, cit.: „§ Rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať voči konateľovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa v situácii, kedy si veriteľ nedokáže vymôcť svoju pohľadávku zo spoločnosti dlžníka a to ako inú zmenu v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý bola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa v spojení s § V samotnej rozhodcovskej doložke sa povinní zaviazali k tomu, že táto sa vzťahuje aj „na vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa “. § Rozhodcovskému konaniu sp. zn. K. o náhradu škody voči povinným predchádzalo rozhodcovské konanie voči spoločnosti dlžníka E. E. R..K..S.., v ktorej boli povinní štatutári, a ktoré skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. K. zo dňa 21.12.2017. Tento rozhodcovský rozsudok nie je príslušným súdom zrušený, ani nebola odložená jeho vykonateľnosť. § Preto otázka existencie rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu v nadväzujúcom rozhodcovskom konaní sp. zn. K. voči povinným o náhradu škody už bola platne ustálená res iudicata v rozhodcovskom konaní sp. zn. K. a to podľa § Povinní ako konatelia spoločnosti dlžníka E. E.F. R..K..S.. svoju spoločnosť uviedli do ekonomického úpadku. Vymoženie pôvodnej pohľadávky zo spoločnosti dlžníka bolo nemožné. § V každom prípade právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. K. bola potvrdená aj tzv. tacitným spôsobom a to nepodaním námietky/žaloby na príslušný súd proti pozitívnemu rozhodcovskému uzneseniu o právomoci sp. zn. K. zo dňa 31.10.2018, čím sa otázka existencie rozhodcovskej zmluvy stala vecou rozhodnutou res iudicata a týmto rozhodnutím sú potom viazané aj všeobecné súdy podľa v spojení s § Exekučný súd nemá právomoc preskúmavať nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, ktorý má pre exekučný súd rovnakú váhu ako rozsudok všeobecného súdu a je ním v celom rozsahu viazaný. § Povinní mali možnosť v rámci rozhodcovského konania sp. zn. K. uplatniť žalobnú obranu; mali možnosť požiadať príslušný súd o preskúmanie tohto rozhodcovského konania a to vrátane rozhodcovského rozsudku sp. zn. K.; povinní žiadne z uvedených možností ale nevyužili, resp. procesne nedokončili, čím stratili akékoľvek právo spochybňovať tento exekučný titul.§ Podľa ZRK - Námietky proti procesným vadám: „Na porušenie ustanovení tohto zákona, od ktorých je možné odchýliť sa dohodou, alebo ustanovení dohody účastníkov rozhodcovského konania sa prihliada len vtedy, ak ich účastník v konaní

namietal v ustanovenej alebo dohodnutej lehote; ak lehota nie je takto určená, bez zbytočného odkladu po tom, ako sa o porušení dozvedel.“ § Podľa § 35 - Účinky rozhodcovského rozsudku: „Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.“ § Podľa § 40 ods. 4 ZRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“ Oprávnený zároveň konštatoval, že exekučné konanie oprávneného nie je opravné konanie voči nespotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu a exekučný súd nemôže nahrádzať súd príslušný vo veciach rozhodcovského konania, t. j. v tomto prípade Okresný súd Bratislava V. Zároveň poukázal na relevantnú judikatúru, čo do skutočnosti, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej zmluvy (s tým, že tento zákaz platí aj na uplatnenie rozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či pokrývala aj nárok podľa ), a to cit.: „nálezy Ústavného súdu SR a to Nález ÚS SR sp. zn. -67 zo dňa 13.05.2020 (hlavne čl. 39 až 42), Nález ÚS SR sp. zn. -54 zo dňa 05.09.2018 (hlavne čl. 21 až 23), Nález ÚS SR sp. zn. -49 zo dňa 05.11.2020 (hlavne čl. 19 až 23), ale tiež aj Nález ÚS SR sp. zn. -59 zo dňa 19.11.2019, ktorý uvádza, že rozhodcovský rozsudok na náhradu škody podľa je nedotknutou pohľadávkou podľa a takáto pohľadávka exekučne nezaniká ani po oddlžení povinného a iné rozhodnutia. Tiež to potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia prax samotného exekučného Okresného súdu Banská Bystrica napríklad Uznesenie sp. zn. zo dňa 24.11.2020, Uznesenie sp. zn. zo dňa 15.06.2020, Uznesenie sp. zn. , Uznesenie sp. zn. zo dňa 17.07.2020, tiež Uznesenie sp. zn. zo dňa 21.03.2019 v spojení s Uznesením sp. zn. zo dňa 16.01.2019, Uznesenie sp. zn. zo dňa 14.12.2018 v spojení s Uznesením sp. zn. zo dňa 12.09.2018, Uznesenie sp. zn. zo dňa 04.10.2018 v spojení s Uznesením sp. zn. zo dňa 28.05.2018 a mnohé ďalšie.“ V ďalšom poukázal na názor Ústavného súdu SR vyjadrený v Náleze sp. zn. -81 zo dňa 13.07.2021, kde ústavný súd v čl. 33 až 46 vykonal súhrnné zhodnotenie úlohy exekučného súdu v rámci exekučného dozoru nad výkonom exekúcie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku; na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -551 zo dňa 30.03.2021, kde z hľadiska merita sporu išlo o identickú právnu, vecnú aj procesnú situáciu (pozn. ohľadom existencie platnej rozhodcovskej zmluvy) ako je situácia oprávneného. Oprávnený konštatoval, cit.: „Existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorá zaväzuje, resp. platí aj na žalovaných v konaní o žalobe o náhradu škody podľa , je preukázaná priamo v jej texte, kde je uvedené, že táto platí aj na „vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa “. Preto je nesporné, že rozhodcovské konanie sp. zn. K. plne korešpondovalo s textom rozhodcovskej zmluvy a táto pokrývala aj spory o náhradu škody voči štatutárom spoločnosti dlžníka E. E. R..K..S.., t. j. zaväzovala aj jej konateľov - povinných.“ V neposlednom rade poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov prvej inštancie, odvolacích súdov v iných veciach, meritom ktorých bola platnosť rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľských veciach ako i na rozhodovaciu prax súdov čo do skúmania existencie rozhodcovskej zmluvy v exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietnuť. Oprávnený si zároveň uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 155,45 Eur. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinných súdu na rozhodnutie, k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, cit.: „Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor nie je účastníkom konania v základnom (nachádzacom) konaní, neprináleží sa mi vyjadrovať k dôvodom povinného , na základe ktorých žiada zastavenie exekúcie, už vôbec nie vyjadrovať sa k rozhodnutiu okresného súdu, ktorý exekučný titul vydal, nakoľko toto patrí výlučne do rozhodovacej činnosti súdov.“ 7. Súd si za účelom posúdenia návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyžiadal spis Okresného súdu Bratislava V, č. k. XXCr/XX/XXXX. 8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (),

d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 14. Podľa , podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 15. Podľa , podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 16. Súd uvádza, že povinný 1/ si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 22.10.2021 a povinný 2/ upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 9.11.2021. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 4.11.2021 doručené podanie povinných - návrh na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 17. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinní dobrovoľne nesplnili má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinných. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinných, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinných na zastavenie exekúcie. 18. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinných proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom sú povinní. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie

zaťažuje výlučne povinných, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podali. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinní môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinných exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinní môžu ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinní musia uviesť okolnosti, ktoré podľa nich po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu majú povinní možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinným známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 19. Súd uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe návrhu a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, sp. zn. K. zo dňa 31.1.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.2.2019, a teda v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. V súlade s ustanovením § 46 Exekučného poriadku predmetné rozhodnutie bolo opatrené i potvrdením o vykonateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili, čo v konečnom dôsledku povinní v návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietali. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie, ako aj samotná exekúcia začali dôvodne. 20. Pokiaľ ide o argumentáciu povinných, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez rozhodcovskej zmluvy súd poukazuje na nasledovné: Oprávneným predložený exekučný titul, na podklade ktorého sa domáha vymoženia nároku od povinných je Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, sp. zn. K., t. j. rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženého exekučného titulu ako i z tvrdení účastníkov je zrejmé, že v tomto prípade povinní nevystupovali v základnom (rozhodcovskom) konaní v postavení spotrebiteľov. Súd v tejto súvislosti odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -67 zo dňa 13.5.2020, v zmysle ktorého cit.: „39. Dňa 1. januára 2015 nadobudol účinnosť o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Oddelením zákonnej úpravy nespotrebiteľského a spotrebiteľského rozhodcovského konania, ku ktorému došlo zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, sa markantným spôsobom zvýraznil rozdiel oboch týchto konaní spočívajúci predovšetkým vo zvýšenej ochrane spotrebiteľa ako „slabšej strany“ v rámci zmluvného vzťahu a nadväzujúceho rozhodcovského konania. 40. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať na nález ústavného súdu sp. zn. z 5. septembra 2018, podľa ktorého pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy () a aby sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Berúc do úvahy dôvody prejednávanej ústavnej sťažnosti, ústavný súd taktiež konštatuje, že závery o vylúčení skúmania právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní sa v prípade, ak ide o spor z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, zjavne vzťahujú a primerane použijú aj na možnosť exekučného súdu v rámci svojej pôsobnosti preskúmať uplatnenie rozhodcovskej doložky z hľadiska toho, či pokrýva aj nárok podľa . 41. S poukazom na už uvedené právne posúdenie (čl. V odôvodnenia) ústavný súd konštatuje, že v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, keďže na uplatnenie takejto námietky existujú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Možnosť uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v nespotrebiteľských veciach vylučuje skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pričom nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. 42. Ústavný súd zastáva názor, že nosné právne názory vyslovené v jeho náleze sp. zn. sú naďalej uplatniteľné aj pri posudzovaní prípadov, na ktoré sa s účinnosťou od 1. apríla 2017 vzťahuje novela Exekučného poriadku ().“ 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd konštatuje, že nie je oprávnený (v inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) skúmať právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Súd poukazuje, že o rozhodcovskom konaní obsahuje iné inštitúty, ktorými mohli povinní uplatniť námietky čo do rozhodcovského konania, a to či už námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy ( o rozhodcovskom konaní) alebo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku ( o rozhodcovskom konaní). Z obsahu súdneho spisu, z obsahu návrhu povinných na zastavenie exekúcie, rovnako ani z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V, č. k. XXCr/XX/XXXX (kde povinní v postavení žalobcov podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) nemá súd za preukázané, že by povinní vyššie uvedené inštitúty využili. Povinní tak netvrdili a ani nepreukázali, že by existovali také skutočnosti (právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bolo vyhovené vznesenej námietke čo do právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť), resp. nepreukázali také skutočnosti (právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku), ktoré by odôvodňovali záver súdu o tom, že v tomto prípade boli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle , Exekučného poriadku. Súd sa preto stotožnil s argumentáciou oprávneného, že ním predložený exekučný titul nebol príslušným súdom zrušený a rovnako nebola odložená ani jeho vykonateľnosť, a preto je v súlade s právnymi predpismi spôsobilým, formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom. 22. Súd zároveň z vyžiadaného spisu Okresného súdu Bratislava V, č. k. XXCr/XX/XXXX zistil, že povinní v postavení žalobcov podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovali vydanie neodkladného opatrenia, cit.: „Ad hoc rozhodca A.. H. Y., R. R. R. XXX, XXX XX P., je povinný zdržať sa výkonu svojho práva v rozhodcovskom konaní vedenom menovaným rozhodcom pod číslom K., účastníkmi ktorého sú Žalobcovia a Žalovaný, a práva vydať v tomto rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok.“ Uznesením Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. XXCr/XX/XXXX zo dňa 27.11.2018 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.2018. Proti uvedenému rozhodnutiu povinní ako žalobcovia podali odvolanie, ktoré však podaním zo dňa 19.3.2019 zobrali v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedené Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. XCoR/X/XXXX zo dňa 23.5.2019 Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie zastavil. Preto pokiaľ ide o tvrdenie povinných v návrhu na zastavenie exekúcie, cit.: „Rozhodcovský rozsudok bol z uvedených dôvodov tiež napadnutý v konaní vedenom pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX na Okresnom súde Bratislava V.“ súd uvádza, že uvedené tvrdenie povinných o napadnutí rozhodcovského rozsudku je v priamom rozpore s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V, č. k. XXCr/XX/XXXX a preto argumentáciu povinných v uvedenom smere považoval súd za nedôvodnú. 23. Súd zároveň konštatuje, že návrh povinných na zastavenie exekúcie považoval za nedôvodný, v súlade s odôvodnením obsiahnutým v bode 19. až 22 tohto rozhodnutia, len s poukazom na tú skutočnosť, že z pohľadu súvisiacich právnych predpisov a súdnej praxe najvyšších súdnych autorít nebol oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul a zároveň nezistil dôvody, pre ktoré by sa mohol v tomto prípade od nich odchýliť. Toto rozhodnutie nemôže byť posúdené ako potvrdenie správnosti rozhodcovského rozsudku po meritórnej stránke a nemôže byť ani podkladom pre záver, že medzi povinnými a oprávneným došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, nakoľko sa súd týmito skutočnosťami v tomto konaní nezaoberal, keďže tieto otázky sú zo zákona vylúčené z jeho prieskumu. 24. V ďalšom pokiaľ povinní namietali, že v tomto prípade sa jedná o vec, ktorá je predmetom skôr začatej exekúcie XXXEX XXX/XXXX súd uvádza, že procesným následkom doručenia návrhu na vykonanie

exekúcie súdu je súčasne vznik prekážky litispendencie. Uvedená prekážka bráni tomu aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ide o procesnú podmienku konania, pre ktorú, v prípade jej neodstránenia iným spôsobom, z úradnej povinnosti konanie o neskôr podaných návrhoch zastaví. Prekážka litispendencie môže byť odstránená aj tým, že konanie skôr začaté bude zastavené v dôsledku späťvzatia. Pre posúdenie, či je tu prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní. V prípade totožnosti musí ísť o rovnaký nárok, ktorý sa navrhuje vymáhať, preto nie je vylúčené, že na základe toho istého exekučného titulu bude prebiehať aj viac exekučných konaní (Števček, Kotrecová, Marek Tomašovič, Molnár a kol. . Komentár. 3. vydanie, rok: 2018, s. 229). Prekážka skôr začatého exekučného konania (litispendencia) ustanovená v ustanovení Exekučného poriadku v súlade i s vyššie uvedeným preto bráni tomu, aby na súde prebiehalo v tej istej veci iné exekučné konanie. Táto prekážka vzniká, ak na ktoromkoľvek súde je začaté konanie medzi rovnakými účastníkmi konania na základe rovnakého exekučného titulu, pre vymoženie totožného nároku. Súd je povinný túto skutočnosť skúmať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania. V takomto prípade súd konanie vždy podľa Exekučného poriadku zastaví. 25. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XXEk/XXX/XXXX zistil, že v predmetom konaní sa oprávnený domáhal od tretej osoby (t. j. osoby odlišnej od povinných) vymoženia nároku na poklade exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok vydaný ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, sp. zn. K. zo dňa 21.12.2017. Exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Iveta Ailerová, so sídlom exekútorského úradu J. Bottu 21, 934 01 Levice, IČO: 44 366 639, pod číslom XXXEX XXX/ XX. Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor v exekúcii XXXEX XXX/XX vydal upovedomenie o zastavení exekúcie dňa 3.5.2019. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že v tomto prípade sa nejedná o totožné konanie, keďže v exekučnom konaní vedenom na Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XXEk/XXX/XXXX (exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Iveta Ailerová, pod XXXEX XXX/XX) bolo exekučné konanie vedené s inými účastníkmi konania, exekúcia bola vedená na podklade iného exekučného titulu, pričom z povahy veci nebola preukázaná ani totožnosť vymáhaného nároku. Ďalej súd poukazuje, že exekúcia vedená JUDr. Ivetou Ailerovou pod XXXEX XXX/XX bola zastavená z dôvodu podľa Exekučného poriadku s tým, že uvedené exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. XXEk/XXX/XXXX bolo skončené doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu ( Exekučného poriadku). Preto súd vyhodnotil i argumentáciu povinných, čo do existencie litispendencie, za nedôvodnú. 26. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinných uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinných na zastavenie exekúcie. 27. Na základe preskúmania namietaných skutočností, exekučného titulu, príloh, návrhu povinných na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že povinní vo svojom návrhu neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázali relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinných uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 28. Podľa Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 29. Podľa Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 30. Podľa Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 31. Podľa vyhlášky č. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 32. Podľa Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 33. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 34. Súd povinnému 1/ a povinnému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko neboli procesne úspešní v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok). 35. V ďalšom súd konštatuje, že trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc na vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkom - povinným, ktorí úspech nemali. 36. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 18.11.2021 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 155,45 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak , ako ich vyčíslil oprávnený v jeho podaní zo dňa 18.11.2021 sú vyčíslené v súlade s ustanovením , , a Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vo výške 155,45 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 118,67 Eur a 1 x režijný paušál rok 2021, t. j. 10,87 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.