Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/232/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, 811 07 Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému E. T., V.. XX. J. XXXX, XXX XX X., X. A. XX, o zaplatenie 3.174,94 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 633,51 Eur z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 760 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. októbra 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu sumu 3.174,94 Eur (s úrokom z omeškania) pozostávajúcu z istiny 1.437,64 Eur, poplatkov 309,29 Eur, úroku 1.103,79 Eur a sankčného úroku 324,22 Eur z titulu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Podaním doručeným súdu dňa 5. novembra 2018 zobral v časti poplatkov a sankčného úroku (spolu v sume 633,51 Eur) žalobu späť (a preto súd konanie v tejto časti zastavil).

2. Žalovaný argumentuje, že žaloba je v časti úrokov a akýchkoľvek iných nákladov nedôvodná, lebo ide o spotrebiteľskú zmluvu a dohodnutá výška úrokov 22,8 % ročne je neprijateľná zmluvná podmienka. Za opodstatnený považuje len nárok žalobu na zaplatenie poskytnutej istiny (úverového rámca).

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa so žiadosťou/zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, obchodnými podmienkami, výpisom z karty, predžalobnou upomienkou, doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, žiadosťou o postúpenie a prevod s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky a poštovým podacím hárkom, pričom zistil nasledovné:

4. Žalovaný požiadal spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný žalobca“) dňa 10. októbra 2013 o aktiváciu bankomatky Triangel. Pôvodný žalobca zastúpený spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 žiadosť žalobcu podpisom zo dňa 18. novembra 2013 akceptoval, čím bola v zmysle bodu V žiadosti zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty uzavretá. Na základe tejto zmluvy sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu s úverovým rámcom 1.800 Eur a žalovaný vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s úrokom 22,8 % ročne v mesačných splátkach po 60 Eur. Súčasťou zmluvy boli podľa bodu V aj obchodné podmienky. Podľa výpisu z karty vyčerpal žalovaný z úverového rámca celkom sumu 1.830 Eur a uhradil sumu 1.070 Eur. Listom zo dňa 5. novembra 2014 (ktorý žalovaný podľa

priloženej doručenky prevzal 12. novembra 2014) vyzval pôvodný žalobca (v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.) žalovaného uhradiť omeškané splátky v sume 160 Eur do 12. novembra 2014, inak bude oprávnený úver zosplatniť. Listom zo dňa 6. decembra 2014 pôvodný žalobca pre neuhradenie omeškaných splátok celý dlh žalovaného zosplatnil. Podľa žiadosti o postúpenie a prevod (odvolávajúcou sa na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 30. júna 2017) v spojení s prílohou identifikujúcou postúpenú pohľadávku, bola dňa 19. decembra 2017 postúpená pohľadávka z karty z pôvodného žalobcu žalobcovi. Postúpenie oznámil pôvodný žalobca (v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s.) žalovanému listom zo dňa 21. decembra 2017, ktorý podľa priloženého poštového podacieho hárku odoslal žalovanému dňa 21. decembra 2017. Túto zmenu súd zohľadnil v uznesení č. k. 10Csp/232/2017-39 zo dňa 7. marca 2018 o pripustení vstupu žalobcu do konania.

5. Žalobca v podaní dourčenom súdu dňa 5. novembra 2018 tvrdí, že žalovaný vyčerpal titulom karty celkovo sumu 1.850 Eur. Žalobca uviedol 9 čerpaní v období od 17. decembra 2013 do 5. mája 2014. Prvé až siedme a deviate čerpanie sa zhoduje s popisom, dátumom realizácie a sumou uvedenými vo výpise z karty, v poradí ôsme čerpanie v sume 150 Eur sa malo podľa žalobcu uskutočniť dňa 11. januára 2014 v P. P.. Podľa výpisu z karty však k v poradí ôsmemu čerpaniu došlo dňa 20. januára 2014 vo O. v sume 130 Eur. Tu vznikol medzi výpisom z karty a tvrdením žalobcu rozdiel 20 Eur. Údaje tvrdené žalobcom o ôsmom čerpaní sa presne zhodujú s údajmi o siedmom čerpaní, z čoho vyplýva, že v skutkovom tvrdení žalobcu ide o zrejmú nesprávnosť, keď namiesto správnych údajov o ôsmom čerpaní omylom prevzal údaje o siedmom čerpaní. Preto súd ustálil, že suma celkového čerpania je 1.830 Eur tak, ako to vyplýva z predloženého výpisu z karty a nie žalobcom tvrdených 1.850 Eur.

6. Z právneho hľadiska ide medzi stranami o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo pôvodný žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do sumy dohodnutého úverového rámca a žalovaný vrátiť ich s úrokom. Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa (predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalovaný v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti). Ide tiež o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru pôvodným žalobcom ako veriteľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti žalovanému v postavení spotrebiteľa, ktorý nekonal v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania. Žiadosťou o postúpenie a prevod v spojení s prílohou a oznámením o postúpení pohľadávky má súd preukázané, že pohľadávka zo zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 11. júna 2003).

7. Súd na posúdenie nárokov zo zmluvy (najmä jej odplatnosti) v zmysle prechodných § 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase jej uzatvorenia napriek viacerým neskorším novelizáciám. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. - ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a predpoklady na jej výpočet a termíny splatnosti splátok.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z je v zmluve nutné uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom je povinné do zmluvy uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluva obsahuje v bode V. RPMN aj predpoklady na jej výpočet, uvedené údaje však nie sú správne. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že RPMN nie je možné určiť z objektívnych dôvodov. Pravidlá pre výpočet RPMN v prípade možnosti čerpania peňažných prostriedkov ľubovoľne (ako je tomu aj v tomto prípade, keďže žalobcovi nie je naraz poskytnutá pevná suma, ale úverový rámec s ľubovoľnou možnosťou čerpania) upravuje príloha č. 2 bod II. zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa písm. a) uvedenej časti prílohy sa úver v takomto prípade považuje za vyčerpaný okamžite a v plnej výške, teda dňom uzavretia zmluvy a v sume 1.800 Eur. RPMN však podľa týchto pravidiel v predloženej zmluve určená nebola, ale v rámci predpokladov na výpočet RPMN v časti V. zmluvy je uvedené, že úver bude vyčerpaný 1. októbra 2013, pričom nejde o okamžité čerpanie, teda čerpanie v deň uzavretia zmluvy (k podpisu zmluvy zo strany žalovaného došlo dňa 10. októbra 2013 a zo strany pôvodného žalobcu 18. novembra 2013).

9. Súd má za to, že ak zákon č. 129/2010 Z. z. ukladá povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere určité náležitosti, najmä náležitosti, ktoré upravujú povinnosti spotrebiteľa spojené s jeho peňažným záväzkom, musia byť tieto uvedené v správnej výške. Inak by uvedené zákonné ustanovenie stratilo význam a veriteľ by svoju povinnosť splnil tým, že do zmluvy uvedie akékoľvek údaje (o úroku, RPMN, odplate a podobne) neodrážajúce skutočnosť. Z formálneho hľadiska by zmluva obsahovala všetky náležitosti, ale nemala by reálnu výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa, čím by nebol naplnený účel zákona, ktorým je informovanie spotrebiteľa o podmienkach zmluvy. V predmetnej veci sú v zmluve uvedené nesprávne predpoklady na výpočet RPMN, v dôsledku čoho je aj RPMN uvedená v nesprávnej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nedostatok náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nielen absencia takejto náležitosti, ale aj uvedenie nesprávneho údaja. Predmetná zmluva v časti náležitosti RPMN a predpokladov na jej výpočet podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. tieto podmienky nespĺňa.

10. Termín splatnosti splátok je v zmluve uvedený len ako 15. deň v mesiaci s tým, že bude uvedený vo výpise. V zmluve však nie je uvedené, od ktorého mesiaca má žalovaný začať úver splácať (v mesiac uzavretia zmluvy, nasledujúci mesiac alebo v mesiaci prvého čerpania), pričom počiatok doby splácania nemožno odvodiť ani z iných ustanovení zmluvy, ani z obchodných podmienok (tieto konkrétne ustanovenia o splatnosti neobsahujú). Preto je určenie splatnosti splátok úveru v zmluve neurčité a nepostačujúce. Pokiaľ zmluva ohľadom určenia konkrétneho dátumu splatnosti splátok odkazuje na výpis, tento nie je súčasťou písomne uzavretej zmluvy medzi stranami.

11. Pre absenciu uvedených náležitostí je poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len skutočne vyčerpaná istina (1.830 Eur) znížená o úhradu žalovaného (1.070 Eur), teda suma 760 Eur, ktorú mu súd priznal. Vo zvyšku istiny a úroku súd žalobu zamietol.

12. Žalobcovi patrí z priznanej istiny aj príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Pôvodný žalobca úver listom zo dňa 6. decembra 2014 predčasne zosplatnil, pričom dodržal všetky podmienky uvedené v § 565 Občianskeho zákonníka ako aj sprísnené podmienky pre spotrebiteľské zmluvy stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže možnosť zosplatnenia mali strany dohodnutú v čl. V. 35. obchodných podmienok, žalobca k zosplatneniu pristúpil až po tom, ako bol žalovaný v omeškaní s platením splátky po dobu viac ako 3 mesiace (podľa výpisu z karty vykonal poslednú úhradu pred zosplatnením dňa 3. apríla 2016 v sume 100 Eur) a vopred ho na túto možnosť upozornil v lehote aspoň 15 dní pred zosplatnením listom zo dňa 5. novembra 2014, dourčenom žalovanému 12. novembra 2014. Žalovaný sa do omeškania s platením celej istiny dostal odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, teda od 7. decembra 2014. Keďže však žalobca žiada úrok z omeškania až od 21. októbra 2017, priznal mu ho súd až od tohto dátumu z priznanej sumy istiny 760 Eur. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán ho nepriznal, pretože ani jedna nebola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.