Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cbi/7/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: C.. G.. F. F., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XX, X. XXXX, A., proti odporcovi: Mgr. Ing. Róbert Havlát, so sídlom Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: C.. G.. F. F., U.. XX.XX.XXXX, T. XX, X. XXXX, A., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.03.2022 zamieta.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu elektronickými prostriedkami dňa 01.03.2022 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi ako aj tretím osobám, ak boli k tomu splnomocnené alebo inak oprávnené zo strany odporcu, povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom, ktorý bol odporcom poňatý do súpisu majetku podstát v konkurznom konaní pod sp. zn. , do právoplatného skončenia konania vo veci návrhu na zrušenie konkurzu.

Uvedeného sa domáhal na základe nasledujúcich skutočností: Spoločnosť BERAGO, s. r. o., Kráľovičove Kračany 131, 930 03 Kráľovičove Kračany, IČO: 46 474 578 podala na navrhovateľa návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Bratislava I ako vecne a miestne príslušný súd, vydal dňa 08.02.2016 uznesenie pod sp. zn. , ktorým začal konkurz na majetok navrhovateľa ako dlžníka. Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 12.02.2016. Spoločnosť BERAGO, s. r. o. podložila svoj návrh splatnou pohľadávkou vo výške 31.189,38 EUR s príslušenstvom vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2015 spolu s navrhovateľovým Uznaním dlhu zo dňa 01.12.2015. Táto pohľadávka však dňa 05.12.2015 zanikla a to započítaním v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov s pohľadávkou, ktorú mal navrhovateľ proti spoločnosti BERAGO, s. r. o. z titulu postúpenej pohľadávky od spoločnosti Namal, s.r.o. So štatutárnym orgánom spoločnosti BERAGO, s. r. o. p. C. G. navrhovateľ o tejto skutočnosti rokoval a ten sa zaviazal vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu voči navrhovateľovi späť, nakoľko bol podaný bez právneho dôvodu. D.. G. tak však neučinil. Navrhovateľ bol medzičasom zadržaný príslušníkmi PZ a vzatý do vyšetrovacej väzby. O tom, že konkurz voči navrhovateľovi i naďalej prebiehal, sa navrhovateľ dozvedel až po prepustení z väzby. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že spoločnosť BERAGO, s. r. o. nebola v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu veriteľom navrhovateľa a teda absentovala samotná oprávnenosť takýto návrh podať. Z tohto dôvodu ani nemal ako existovať odôvodnený predpoklad platobnej neschopnosti navrhovateľa, keďže pohľadávka, na základe ktorej podali návrh na vyhlásenie konkurzu, zanikla započítaním ešte dňa 05.12.2015. Uvedené písomne potvrdila aj spoločnosť BERAGO, s. r. o.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany spoločnosti BERAGO, s. r. o. navrhovateľ nebol platobne neschopný nakoľko disponoval finančným majetkom pozostávajúcim z:

- a) peňažných prostriedkov /ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia v znení neskorších prepisov /,

- e) peňažných pohľadávok a dlhových cenných papierov, ktoré sú splatné na videnie, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň /ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. /.

- nehnuteľnosťami, ktoré síce boli blokované exekútormi, ale hodnota exekúcie bola omnoho nižšia ako hodnota majetku. Podľa navrhovateľa tento majetok dostatočne kryl všetky jeho peňažné záväzky. Záväzky, ktoré neuhradil, boli záväzkami, ktorých vznik alebo existenciu navrhovateľ popieral, resp. o nich nemal žiadnu vedomosť, a preto ich dobrovoľne nesplnil. Táto skutočnosť však sama o sebe nemôže zakladať platobnú neschopnosť navrhovateľa, nakoľko v prípade ich uznania bol navrhovateľ schopný ich ihneď uhradiť. Tieto pohľadávky, ktoré si tretie osoby voči navrhovateľovi nárokovali, boli predmetom exekučných konaní vedených voči nemu. Uznesením konkurzného súdu uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 23.02.2016, bol navrhovateľ vyzvaný na osvedčenie svojej platobnej schopnosti s poučením o následkoch, ak tak v stanovenej lehote neučiní. Toto uznesenie navrhovateľ nikdy vlastnoručne neprevzal. V čase vydania uznesenia o osvedčení platobnej schopnosti navrhovateľa sa už voči nemu pohľadávky vymáhali prostredníctvom exekučných konaní, a teda už v tom čase tento fakt vylučoval jeho platobnú neschopnosť. Na základe zmeškania lehoty uloženej súdom, súd vyhlásil navrhovateľa za platobne neschopného, bez akéhokoľvek preverenia si skutočností o tom, že sa voči nemu vedú exekučné konania, prostredníctvom ktorých je možné pohľadávky tretích osôb voči navrhovateľovi vymôcť, resp. prihliadnutím na tento fakt, čím porušil práva navrhovateľa a nedodržal dikciu zákona. Navrhovateľ ďalej uviedol, že konkurzný súd vydal uznesenie č. k. -73, ktorým vyhlásil konkurz na majetok navrhovateľa, pričom v tento deň ale neexistoval úver, ktorý navrhovateľ - veriteľ použil ako záväzok navrhovateľa voči nemu, tento bol poskytnutý až o mesiac neskôr. V poučení uznesenia bolo uvedené, že proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Lehota na odvolanie plynie od zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku a to aj v prípade, že bude doručené aj iným spôsobom ako zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku publikované dňa 15.08.2016. Dňa 19.05.2016 bol navrhovateľ zadržaný na území Rakúskej republiky príslušníkmi rakúskej polície na základe vydaného európskeho zatýkacieho rozkazu č. zo dňa 29.04.2016 zo strany prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline. Navrhovateľovi bol odňatý mobilný telefón a od tohto času už viac nemal možnosť prístupu na internet ani do Obchodného vestníku. Dňa 24.06.2016 bol navrhovateľ z väzby v Rakúsku prevezený do väzby na Slovensko, do ÚVV a ÚVTOS Žilina; z tejto bol prepustený dňa 27.09.2016. V čase zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok navrhovateľa, bol navrhovateľ vo väzbe a bola mu odopretá možnosť získať vedomosť, že k takejto skutočnosti prišlo a plynie lehota na odvolanie sa, čo malo za následok márne uplynutie lehoty. Navrhovateľ uvádza, že takýmto postupom mu bola odňatá možnosť podať odvolanie proti uzneseniu, čím boli porušené jeho základné práva v zmysle a . Súd aj správca konkurznej podstaty mali vedomosť o tejto skutočnosti, napriek tomu nedoručovali navrhovateľovi, či už úmyselne alebo preto, že nepostupovali s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že postup správcu v konkurznom konaní nie je v súlade so zákonom, nakoľko tento poňal do súpisu aj majetok, ktorý patrí tretím osobám, avšak o tejto skutočnosti ich vopred neupovedomil. Zároveň navrhovateľ poukázal, že žalobou podľa ustanovenia (ďalej len „“) v spojení s Návrhom na zrušenie konkurzu podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) zo dňa 12.12.2017 sa navrhovateľ domáha zrušenia konkurzu. Žaloba bola súdu doručená v papierovej forme do podateľne súdu dňa 28.12.2017 spolu s prílohami; o žalobe nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, aby bola odporcovi, resp. ním povereným tretím osobám, uložená povinnosť nenakladať žiadnym spôsobom s celým majetkom, ktorý zahrnul do súpisu podstát konkurzu, pretože ak bude súdom určené, že neboli splnené podmienky na začatie konkurzu a tento bude zrušený, platnosť a účinnosť úkonov odporcu - speňažovanie majetku - vykonaných počas konkurzu, tým nie je dotknutá ( posledná veta ).

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

- navrhovateľ tvrdí, že riadne preukázal skutočnosť, že konkurz na jeho osobu začal bez právneho dôvodu a tento návrh bol podaný neoprávnenou osobu, nakoľko táto nebola jeho veriteľom. Zároveň samotné doručenie uznesenia, ktorým bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, nemôže byť platné, nakoľko bolo zverejnené v Obchodnom vestníku v čase, kedy bol vo väzbe a nemal možnosť sa o tejto skutočnosti dozvedieť. Navrhovateľ má za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože v opačnom prípade konaním odporcu, ktoré spočíva v speňažovaní majetku, dochádza k úplnému zmareniu účelu sledovaného podanou žalobou a návrhom. Následok, ktorý hrozí v takomto právnom stave je ďaleko závažnejším porušením práva, ako keď bude rozhodnuté o neodkladnom opatrení. Majetok je zabezpečený a nie je možné do rozhodnutia ho scudziť ani znížiť jeho hodnotu, keďže sa jedná najmä o nehnuteľnosti, práve naopak aj s plynutím času nadobúdajú vyššiu hodnotu. Odporca realizuje kroky súvisiace so speňažovaním konkurznej podstaty, z čoho je zrejmé, že práva a oprávnené záujmy navrhovateľa sú týmto konaním odporcu ohrozené a je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery do právoplatného skončenia konania o Návrhu na zrušenie konkurzu, pretože nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany práv, ktoré odporca svojim konaním ohrozuje.

Navrhovateľ súdu na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny:

- Potvrdenie súdneho exekútora G.. B.. Š. G. zo dňa 04.12.2017 o vykonávaní zrážok zo mzdy od mesiaca 03/2015 do vyhlásenia konkurzu na majetok navrhovateľa

- Oznámenie spoločnosti Diamond Company, s.r.o. zo dňa 01.12.2017, že neeviduje pohľadávku voči navrhovateľovi

- Príkaz Ústavu na výkon väzby v Žiline zo dňa 27.09.2016 na prepustenie navrhovateľa z väzby na slobodu

- Príkaz Ústavu na výkon väzby v Žiline zo dňa 24.06.2016 na prijatie do väzby

- Späťvzatie spoločnosti BERAGO, s. r. o.zo dňa 23.01.2020 neoprávnene podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu

- Oznámenie dražobnej spoločnosti zo dňa 08.12.2021 o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby

- Notárska zápisnica N 3374/2021, NZ 48949/2021 o priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby

- Návrh na zrušenie konkurzu zo dňa 23.06.2020

- Potvrdenie spoločnosti BERAGO, s. r. o. zo dňa 10.12.2018 o neexistencii pohľadávky

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa od. 1 a ods. 2 , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal, oboznámil sa s dôkazmi pripojenými k návrhu a zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením resp. zabezpečovacím opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ak navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, nevynímajúc nariadenie neodkladného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s , ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nesmie obmedzovať žiadne zaručené právo alebo slobodu. Súd je preto povinný skúmať, či jeho nariadením alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované všetky relevantné ústavné princípy, pristúpi súd k hodnoteniu ďalších podmienok, medzi ktoré patrí tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu.

Súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil existenciu dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , keďže dôvody uvádzané navrhovateľom nie sú formulované tak, aby odôvodňovali potrebu zásahu súdu do sporných pomerov strán. Súd z návrhu rovnako nezistil ani možné ohrozenie exekúcie, ktorá by mohla nasledovať po meritórnom prejednaní veci. Podaním zo dňa 01.03.2022 navrhovateľ inicioval v predmetnej veci nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce vo vyslovení povinnosti adresovanej správcovi konkurznej podstaty ako aj tretím osobám, ak boli k tomu splnomocnené alebo inak oprávnené zo strany odporcu, zdržať sa akéhokoľvek nakladania s majetkom, ktorý bol odporcom poňatý do súpisu majetku podstát v konkurznom konaní pod sp. zn. , do právoplatného skončenia konania vo veci návrhu na zrušenie konkurzu.

Konkurzné konanie je osobitným a samostatným typom súdneho konania, čo je okrem iného vyjadrené kauzálnou príslušnosťou konkrétneho súdu - súdu konkurzného. Jedine tento súd vedie konkurzné konanie prostredníctvom ním určeného správcu, nad činnosťou ktorého vykonáva dohliadaciu činnosť, ktorého riadi a usmerňuje. Čo je považované za konkurzné konanie vymedzuje a je nutné mať na zreteli, že táto agenda je zverená výlučne súdu konkurznému. Predmetom podania je neodkladné opatrenie vydané iným ako konkurzným súdom, ktorým sa bezprostredne zasahuje do konkurzného konania, hatiac jeho účel. Nemožnosť takýchto zásahov zo strany iného, ako konkurzného súdu, bola už v minulosti rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR odmietnutá ako neakceptovateľná. Mimo iných zo stanoviska obchodného kolégia NS SR sp. zn. Obpj 7/2002 zo dňa 16.12.2002 vyplýva, že: „Konkurzné konanie tak, ako každé iné súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť správcu podstaty môže len súd v rámci konkrétneho konkurzného konania. Predbežným opatrením (ani iným rozhodnutím) vydaným v inom súdnom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty, ani ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup

v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Predbežným opatrením vydaným v inom konaní, preto nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty. Takéto predbežné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania.“ Tu si je nutné pripomenúť, že predbežné opatrenia sa v posudzujú ako neodkladné, či zabezpečovacie opatrenia.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to požaduje navrhovateľ by bolo neprípustné a obchádzajúce platnú zákonnú úpravu, majúc za následok neakceptovateľný zásah do konkurzného konania. Je nutné pripomenúť, že v režime konkurzného práva obranou tretích osôb proti neoprávnenému zápisu ich majetku do súpisu konkurznej podstaty je do uplynutia prepadnej lehoty určenej konkurzným súdom, podanie vylučovacej žaloby proti správcovi, ktorou sa dotknutá osoba domáha, aby súd určil, že jej majetok sa zo súpisu vylučuje. Rozhodnutie súdu o vylúčení alebo zamietnutí takejto žaloby je potvrdením toho, či dotknutý majetok je zapísaný do súpisu oprávnene, ako majetok úpadcu podliehajúci konkurzu a v rámci neho má byť speňažený, alebo či sa má na základe tvrdeného a súdom osvedčeného práva tretej osoby zo súpisu vylúčiť. Zmeškanie určenej lehoty, či nevyužitie práva na podanie takejto žaloby je pre dotknutú osobu fatálne. Neexistuje tu možnosť revízie.

Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V danej právnej veci súd nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu má súd za to, že úspech navrhovateľ nemal a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. Keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, uvedené de facto znamená, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov. Súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia nebude rozhodovať o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa postup alebo rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).