Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-162-2018.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/162/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: V. Q., O. I. XX, XXX XX Z., právne zastúpeného: JUDr. Júliusom Kvetanom, advokátom, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: X. O., XXX XX X. XXX, H.: XX XXX XXX, o zaplatenie 7392,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 17C/219/2007- 313 zo dňa 10.08.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné napadnutým uznesením č.k. 17C/219/2007-313 zo dňa 10.8.2018 zastavil konanie o zaplatenie 7392,- Eur s príslušenstvom a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania a náhradu trov konania štátu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas konania bol na žalovaného uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K/30/2012-119 zo dňa 30.8.2012 vyhlásený konkurz, na základe čoho súd uznesením č.k. 17C/219/2007-254 zo dňa 29.1.2014 konanie v zmysle § 47 zákona č. 7/2005 Z.Z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len ZKR) prerušil. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, t.j. žalovaného, oznámila na výzvu súdu podaním zo dňa 17.7.2018, že nesúhlasí s pokračovaním v predmetnom konaní, lebo žalobca svoju pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní a táto mu bola vo výške 10 005 Eur priznaná. Súd skonštatoval, že žalobca si pohľadávku žalovanú v predmetnom konaní uplatnil formou prihlášky v konkurze a táto mu bola rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 2Cbi/219/2007 zo dňa 23.9.2014 uznaná ako nesporná. Na základe uvedeného mal súd za to, že pohľadávka žalobcu bola v plnom rozsahu v rámci konkurzného konania žalobcovi uznaná, a teda v zmysle § 105 ZKR môže žalobca viesť nútený výkon rozhodnutia alebo exekúciu voči žalovanému pre predmetnú pohľadávku na základe zoznamu pohľadávok, čím vzniká prekážka rozhodnutej veci, a teda sa jedná o neodstrániteľnú podmienku konania, z dôvodu ktorej musel súd v zmysle § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku v tejto veci konanie zastaviť. 2. Voči predmetnému uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté v incidenčnom spore o určenie popretej pohľadávky. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že vo veci sa koná od roku 2007, pričom o samotnom predmete sporu ešte nebolo rozhodnuté. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Odvolací súd mal zo spisového materiálu za preukázané, že súdne konanie na súde prvej inštancie začalo dňa 11.6.2007. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 7392,- Eur s príslušenstvom titulom nevyplatených diét za zahraničné služobné cesty vykonané pre žalovaného v období január až marec 2006. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1K/30/2012-119 zo dňa 30.8.2012 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 17C/219/2007-220 zo dňa 30.1.2013 žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7392,- Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.4.2007 do zaplatenia a povinnosťou nahradiť trovy konania žalobcovi. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného uviedol, že na jeho osobu bol vyhlásený konkurz. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Co/133/2013-251 zo dňa 6.11.2013 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného došlo v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 ZKR k prerušeniu súdneho konania, a teda nebolo možné vyhlásiť rozsudok dňa 30.1.2013 z dôvodu prerušenia konania. Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 17C/219/2007-254 zo dňa 29.1.2014 bolo konanie prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v zmysle § 47 ods. 1 ZKR. Okresný súd Humenné vyzval správkyňu konkurznej podstaty X.. J. X., aby oznámila súdu, či súhlasí s pokračovaním súdneho konania podľa § 47 ods. 3 ZKR. Správkyňa konkurznej podstaty podaním zo dňa 17.7.2018 oznámila súdu, že nesúhlasí, aby sa vo vyššie uvedenom konaní pokračovalo z dôvodu, že žalobca svoju pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní a pohľadávka bola uznaná vo výške 10005,37 Eur. Na základe oznámenia správkyne konkurznej podstaty ako aj žalobcu zo dňa 2.8.2018 bolo zistené, že žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávku voči žalovanému v konkurznom konaní vo výške 10005,37 Eur, ktorá pozostávala zo sumy istiny 6720,- Eur a príslušenstva pohľadávky vo výške 3285,- Eur titulom nevyplatených diét za zahraničné pracovné cesty vykonané v januári až marci 2006. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 2Cbi/38/2012-136 zo dňa 23.9.2014 určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená v konkurznom konaní úpadcu Jána O., t.j. žalovaného, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 1K/30/2012, vedená v konečnom zozname pohľadávok pod číslom XX je v celom rozsahu nesporná. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobný návrh bol uplatnený včas podľa § 32 ods. 9 ZKR a že pohľadávka žalobcu je zistená čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti.
5. Podľa § 40 ods. 2 ZKR správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.
6. Podľa § 47 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
7. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
8. Podľa § 105 ZRK na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Zoznam pohľadávok po zrušení konkurzu správca uloží na súde.
9. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
11. Odvolací súd na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení konštatuje, že súd prvej inštancie správne postupoval v konaní, keď po prerušení konania zisťoval stav konkurzného konania a po zistení, že pohľadávka uplatnená žalobcom v predmetnom konaní bola zároveň uplatnená aj v konkurznom konaní, pričom rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/38/2012-136 zo dňa 23.9.2014 bolo určené, že predmetná pohľadávka vedená v konečnom zozname pohľadávok pod číslom XX je v celom
rozsahu nesporná, konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 17C/219/2007 zastavil v zmysle § 161 ods. 2 v spojení s § 230 Civilného sporového poriadku.
12. Čo sa týka procesnoprávnych účinkov vyhláseného konkurzu podľa § 47 ods.1 ZKR, v zmysle ktorých sa súdne konania po vyhlásení konkurzu prerušuje, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/80/95 zo dňa 27.7.1994 (R 83/1995). Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že napriek tomu, že vyhlásením konkurzu sa súdne konania prerušujú, prerušenie neznamená, že by nebolo možné zastaviť konanie, ktoré bolo prerušené, ak pre zastavenie konania nastanú dôvody, pričom k uvedenú dôjde za predpokladu, že už nebudú splnené procesné podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať.
13. Vo všeobecnosti sú súdy povinné skúmať existenciu procesných podmienok podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku počas celého konania a v prípade, ak dospejú k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky, ktoré nie je možné odstrániť, musia konanie zastaviť. Jednou z procesných podmienok je aj podmienka neexistencie rozsúdenej veci. V prípade, ak sa vedie konanie o veci, ktorá už bola rozhodnutá v inom spore o tom istom nároku, prípadne ak bolo rozhodnuté o tom istom predmete sporu medzi tými istými stranami sporu na základe rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol nárok uplatnený, ide o nedostatok vyššie uvedenej procesnej podmienky. Keďže uvedený nedostatok nie je možné odstrániť procesným postupom súdu a strán sporu, súd je povinný v zmysle § 161 Civilného sporového poriadku konanie zastaviť.
14. Keďže v predmetnom konaní bolo o pohľadávke žalobcu voči žalovanému, uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp.zn. 17C/219/2007, rozhodnuté v rámci incidenčného konania konkurzným súdom a to rozsudkom č.k. 2Cbi/38/2012-136, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014, tak, že konkurzný súd určil celú žalobcom uplatnenú pohľadávku za nespornú, došlo k rozhodnutiu vo veci samej v inom konaní, a teda Okresný súd Humenné musel konanie v zmysle vyššie uvedených skutočnosti zastaviť. Odvolací súd poznamenáva rovnako ako súd prvej inštancie, že zoznam pohľadávok po skončení konkurzu má v zmysle § 105 ZKR rovnaké právne účinky ako právoplatné rozhodnutie súdu, a teda nemôžu existovať dva exekučné tituly o totožnom nároku.
15. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nebol schopný vo veci samej rozhodnúť od roku 2007, a preto by mal o veci rozhodnúť odvolací súd a vyhovieť jeho žalobe, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní riadne postupoval, pričom viaceré z nariadených pojednávaní museli byť odročené z dôvodu nedostavenia sa strán sporu na predvolanie súdu, prípadne z nemožnosti zabezpečenia stranami navrhnutých dôkazov, a zároveň neopomenuteľnou skutočnosťou je aj fakt, že od 30.8.2012 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, teda konanie bolo zo zákona prerušené a súd nemohol vo veci samej konať. V zmysle ZKR sa súdne konania prerušujú od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do skončenia konkurzu a následne sa v súdnych konaniach, ktoré boli prerušené, pokračuje. Keďže však počas prerušenia nastali okolnosti spočívajúce v nedostatku procesných podmienok, na ktoré musí súd z úradnej povinnosti prihliadať kedykoľvek počas konania, súd konanie zastavil. K obdobnému rozhodnutiu by súd dospel aj po tom, čo by došlo k skončeniu konkurzného konania a pokračovaniu v súdnom konaní. Súd by taktiež musel skonštatovať evidovanie žalobcom uplatnenej pohľadávky v zozname pohľadávok, ktorý v zmysle § 105 ZKR predstavuje osobitný exekučný titul, a teda nemožnosť súdu opätovne rozhodnúť o veci a vytvoriť tak ďalší exekučný titul o tej istej pohľadávke.
16. Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 17C/219/2007- 313 zo dňa 10.08.2018 ako vecne správne potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému trovy odvolacieho konania preukázateľne z obsahu spisu nevyplývajú.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).