Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_15Csp-90-2018.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/90/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: J.. D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom S. XXXX/X, C., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.195,68 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je neplatná a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.195,68 eur.
2. Žalobu skutkovo žalobca odôvodnil tým, že veriteľ porušil ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľa tým, že si neoprávnene vyžiadal neprimerane vysokú odmenu (154,72%-ná RPMN) a zneužil svoje postavenie na trhu s úvermi a žalobcov finančný stav. Žalobca poukázal na to, že požiadal žalovaného o odklad splátok, na čo žalovaný nereagoval, a to považoval za súhlas, následne žalobca uhradil 1.800,- eur a kontaktoval žalovaného, či už je týmto dlh uhradený, na čo mu bolo oznámené, že dlží ešte 245,68 eur. Žalobca požiadal žalovaného o vyúčtovanie úveru, nakoľko dlžná suma nezodpovedala skutočnosti, no i napriek tomu žalobca dlh douhradil tak, ako mu bolo oznámené. Tiež požiadal žalovaného o vyjadrenie k nezrovnalostiam, ktoré žalobca zistil a požiadal o vrátenie preplatku 160,25 eur. Poukázal na nezrovnalosti v riadnom úroku, uviedol, že žalobca nemá nárok na pokuty a uviedol, že žalobca žalovanému zaplatil aj poplatky, na ktoré nemal nárok. Podotkol, že žalovaný mal nárok len na vrátenie istiny 1.000,- eur. Tiež následne doplnil, že do RPMN sa počítajú úroky, poplatky a iné odplatné plnenie alebo iné náklady, a teda to sú úroky 39,15% a administratívny poplatok 400,-eur, čím RPMN narástla až na 154,72% tak, ako je uvedené v zmluve, čo ale je viac než trojnásobok priemernej hodnoty RPMN (45,02%).
3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal ju zamietnuť. Úver nemožno podľa žalovaného považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je uvedené, že spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu 1.596,- eur, ak nie je uvedené inak, do 15.11.2014, čím si strany dohodli termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy do 15.11.2014. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a poplatkov. Vzorec výpočtu RPMN je jasný a zrozumiteľný vo Všeobecných podmienkach, žalobca nesie dôkazné bremeno preukázania, v čom spočíva nesprávne uvedenie RPMN. Nakoľko RPMN neabsentuje, a teda by to bol jediný dôvod, prečo by bolo možné úver vyhlásiť za bezúročný a bez poplatkov. Výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom. Žalovaný bol toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V zmluvách o úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 195,75 eur tvorená zmluvným úrokom 39,15%, čo nepresahuje výšku priemernej hodnoty RPMN 45,02%. Z tohto vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením 87/1995 Z.z. a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN. Žalobca mal možnosť odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu do 14 dní od uzavretia zmluvy o úvere, ak po jej podpise nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu. Toto právo žalobca nevyužil, z čoho vyplýva, že súhlasil so všetkými podmienkami zmluvy. Poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15. Žalovaný bol toho názoru, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe uzavretej zmluvy o úvere, táto nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie nikdy neodpadol ani majetkový prospech žalovaný nezískal z nepoctivých zdrojov.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.11.2018, na ktoré sa dostavil žalobca. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.11.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd vec rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného.
5. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že zmluva o úvere je neplatná z dôvodu, že žalovaný v čase, keď si žalobca od neho úver bral, bol v podstate jedinou spoločnosťou, ktorá mu bola ochotná úver poskytnúť a tým zneužil žalovaný svoje postavenie na trhu. Okrem toho ako dôvod neplatnosti uviedol aj to, že si žalovaný vypýtal neprimerané poplatky. K žalovanej sume žalobca vysvetlil, že sa k nej dopočítal tak, že zaplatil celkovo 2.195,68 eur, ale mal zaplatiť iba sumu 1.000,- eur, teda toľko, koľko mu bolo poskytnutých. Žaluje preto vrátenie rozdielu, ktorý predstavuje nedôvodné poplatky a úroky, úroky z omeškania či súdne poplatky. Bol to jeho druhý úver od žalovaného, tento druhý bol pokračovací úver, ktorý nadväzoval na prvý úver. 6. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.05.2014 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom. Obsahom záväzku žalovaného bolo poskytnúť v prospech žalobcu bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 1.000,- eur. Obsahom záväzku žalobcu bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 596,- eur, tj. zaplatiť celkovú čiastku 1.596,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú tvorené súčtom úroku 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo činilo 195,75 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou vo výške 400,25 eur (ďalej len administratívny poplatok). Celkovú sumu 1.596,- eur sa žalobca zaviazal vrátiť do 15.11.2014, a teda doba trvania a termín konečnej splatnosti nastali dňa 15.11.2014. Výška RPMN bola uvedená 154,72%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená 45,02%. 8. Podľa údajov o novoposkytnutých úveroch za 1.štvrťrok roku 2014 pre ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 1.500,- eur vrátane, pri splatnosti od 3 do 6 mesiacov bola priemerná RPMN 92,80%. 9. Z prehľadu platieb žalobcu, ktorý prehľad doložil žalovaný, vyplýva, že celkovo žalobca uhradil na predmetný úver sumu 2.476,68 eur, a to platbami zo dňa 11.08.2014 v sume 266,- eur (táto platba vyplýva aj z výpisu splátok a pokút na č.l. 8), zo dňa 11.08.2014 v sume 15,- eur (táto platba vyplýva aj z výpisu splátok a pokút na č.l. 8), zo dňa 04.03.2015 v sume 150,- eur (táto platba vyplýva aj z výpisu splátok a pokút na č.l. 8), zo dňa 18.05.2016 v sume 1.800,-eur (táto platba vyplýva aj z výpisu z účtu žalobcu na č.l. 4 a z výpisu splátok a pokút na č.l. 8) a zo dňa 26.05.2016 v sume 245,68 eur (táto platba vyplýva aj z výpisu z účtu žalobcu na č.l. 5 a z výpisu splátok a pokút na č.l. 8). 10. Listom zo dňa 03.11.2015 žalovaný vyzval žalobcu k označeniu rozhodcovského súdu. Listom zo dňa 31.05.2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že celý úver z tejto zmluvy o úvere bol v plnej výške uhradený dňa 26.05.2016. 11. Žalobca bol opakovane vyzývaný žalovaným na úhradu dlhu (nedatovaná výzva na č.l. 10, nedatovaná výzva na č.l. 11, výzva zo dňa 02.10.2015). Z predsúdnej korešpondencie strán sporu ďalej vyplynulo, že žalobca vyzval listom na č.l. 9 žalovaného o vysvetlenie splátok a pokút, v ktorom vytýkal žalovanému administratívny poplatok 400,25 eur, žiadal ozrejmiť, o aký poplatok ide a ako dospel žalovaný k jeho výške, tiež žiadal ozrejmiť trovy mediácie, súdne poplatky a výšku pokút a splátok. Na uvedenú žiadosť reagoval žalovaný listom zo dňa 14.07.2016, kde uviedol popis k jednotlivým požiadavkám žalobcu a oznámil mu, že úver je v celom rozsahu splatený. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie preplatku na úvere - neopodstatnenú platbu vo výške 160,29 eur listom zo dňa 29.07.2016. Uvedenú platbu žalovaný odmietol vrátiť a zotrval na svojom stanovisku, ako to žalobcovi oznámil listom zo dňa 11.08.2016. 12. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501.html> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501.html>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20140501.html>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20140501.html>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140501.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. V konaní nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom uzatvoril dňa 22.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Žalobca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej dňa 22.05.2014 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na spotrebiteľskú zmluvu. V konaní nebolo sporné ani to, že na istine úveru žalobca vyčerpal sumu 1.000,- eur a ani to, že žalobca ku dňu rozhodovania súdu zaplatil na úhradu predmetného úveru sumu vo výške 2.476,68 eur. 14. Žalobca dôvodil tým, že bol povinný zaplatiť žalovanému iba istinu vo výške 1.000,- eur, že žalovaný si v rozpore so zákonom účtoval neprimerane vysokú odplatu, že zaplatil žalovanému aj poplatky a odplatu, na ktoré žalovaný nemal nárok, poukazoval na neprimeranú hodnotu RPMN, ktorá niekoľko násobne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to najmä v kontexte ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., vo vzťahu ku ktorému aj žalobca poukazoval na to, že zmluva bola vyhotovená v rozpore s týmto zákonom. Súd po jej preskúmaní dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá všetky náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. V prvom rade súd konštatuje, že v zmluve bola nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 45,02%. Rozhodujúce obdobie pre jej uvedenie v zmluve je I. štvrťrok 2014, keďže zmluva bola uzatvorená 22.05.2014 (teda v druhom štvrťroku 2014) a naposledy zverejnenými súhrnnými informáciami boli informácie o novoposkytnutých úveroch za I. štvrťrok 2014 so stavom k 31.03.2014, ktoré platili aj v čase uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský úver v sume 1.000,-eur (nejde o úver na kreditnú kartu, ani o úver so zabezpečením), a preto je pre posúdenie správnosti uvedenia priemernej hodnoty RPMN potrebné zohľadňovať údaje v kategórii „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r.1 až 5 vo výške do 1.500,- eur vrátane“. Jeho splatnosť bola dohodnutá do 15.11.2014, počítajúc dobu od uzavretia zmluvy 22.05.2014 do 15.11.2014, splatnosť bola kratšia než 6 mesiacov, preto je potrebné ďalej pre tento typ úveru uviesť priemernú hodnotu RPMN z rubriky „zmluvná splatnosť od 3 do 6 mesiacov“. Táto v I. štvrťroku 2014 bola 92,80% a nie 45,02%, ako bolo uvedené v zmluve. Táto náležitosť nebola správne v zmluve uvedená. 15. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v prípade zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný údaj chýba, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. j/ zák.č. 129/2010 Z.z. 16. Ďalej žalobca namietal nedôvodnosť poplatkov. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. V tomto spore pri úvere 1000,- eur činil poplatok 400,25 eur. Treba dodať, že je minimálne pochybné, ak obslužné administratívne úkony majú byť „drahšie“, než je odplata za poskytnutie úveru, ktorá v tomto prípade bola dohodnutá vo výške 195,75 eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, nemôže byť ovplyvnený výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok a nemá slúžiť na pokrytie žiadnych iných výdavkov či úkonov žalovaného. Poplatok 400,25 eur predstavuje 40,025% z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá ani nie na pol roka, to znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala viac než 80% ročne, pri ktorej by bolo nepochybne nutné konštatovať, že ide o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie administratívneho poplatku. Ak teda administratívny poplatok nie je ničím iným, ako len ďalšou odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov, potom ani údaj o úrokovej sadzbe nie je uvedený správne a pravdivo, ale klamlivo, keďže nezohľadňuje takúto ďalšiu odplatu v sume 400,25 eur, ktorá v svojej podstate odmenou za poskytnutie peňazí nepochybne je. Tým, že cenu za úverový produkt veriteľ rozdelí na úrok a poplatok, skutočnú cenu úveru tak znejasní a cena sa javí ako nižšia a produkt pre spotrebiteľa ako výhodnejší a tým logicky lepšie predajný. Takéto uvedenie úrokovej sadzby v zmluve, ktorá síce je uvedená formálne správne - percentom ročne, ale neodzrkadľuje skutočnú cenu služby, lebo nezohľadňuje povinnosť uhradiť aj ďalší náklad - poplatok, nemôže napĺňať dikciu § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.o povinnosti veriteľa uvádzať skutočnú pravdivú úrokovú sadzbu. Poplatok navyše ani nie je v zmluve náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca sa ho zaviazal zaplatiť bez toho, aby bolo čo zrejmé, za aké úkony má byť tento poplatok protihodnotou. Podstatou administratívneho poplatku je preto podľa názoru súdu pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré ani nie sú preukázané. Súd má za to, že je za hranicou rozumného úsudku, aby administratívny poplatok tvoriaci takmer 50% poskytnutého úveru sledoval reálne výdavky spojené s poskytnutím úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dojednanie o administratívnom poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť ho ako neprijateľné a absolútne neplatné. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, túto odráža úrok z úveru, preto súdu nič nebráni skúmať predmetnú zmluvnú podmienku z hľadiska jej ne/prijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto podmienka nebola ani individuálne dojednaná, keďže je predtlačená na formulári, bez možnosti, aby dlžník ovplyvnil, či takýto poplatok bude alebo nebude súčasťou zmluvy. Uvedené je zrejmé aj z vlastnej činnosti súdu zo sporov totožného veriteľa, kedy sa rovnaká formulárová zmluva s rovnakým obsahom so zakotvením administratívneho poplatku dáva na podpis dlžníkom opakovane a mení sa len jeho výška v závislosti na výške poskytnutého úveru, ako už bolo vyššie uvedené. Súd z vyššie uvedených dôvodov ustanovenie zmluvy o povinnosti zaplatiť administratívny poplatok považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú. Nebyť ale aj uvedenej neplatnosti, vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by i tak žalovaný nemal nárok na zaplatenie tohto poplatku. 17. Z vyššie uvedeného odôvodnenia možno dospieť k záveru, že vzhľadom na nesprávne uvedenú priemernú hodnotu RPMN, neúplne uvedený údaj o RPMN a zavádzajúco uvedenú výšku úrokovej sadzby, je nutné spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené žalobca bol povinný zaplatiť len čistú istinu bez úrokov a poplatkov a všetko ostatné, čo nad rámec istiny plnil, je plnením, na ktoré od počiatku žalovaný nárok nemal, nakoľko sa na uvedenú úverovú zmluvu vzťahuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takisto žalobca nebol povinný plniť administratívny poplatok, ktoré ustanovenie zmluvy súd vyhodnotil ako neplatné. Súd konštatuje, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a ani neplatnosť zmluvného ustanovenia nemusí byť konštatovaná samostatným výrokom rozsudku v súdnom konaní, ale pre účely žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia splnenie podmienok na aplikáciu zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosť zmluvného ustanovenia vyhodnocuje súd prejudiciálne. Fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa pritom uplatní od uzatvorenia zmluvy, čiže nárok na úroky a poplatky žalovaný nemal od počiatku, rovnako ani v prípade neplatnosti dohody o administratívnom poplatku žalovaný nemal nárok na prijatie plnenia z takto neplatného zmluvného dojednania. V konaní nebolo sporné čerpanie úverovej istiny v sume 1.000,- eur zo strany žalobcu. Žalobca žalovanému uhradil celkovo 2.476,68 eur, a teda žalobca nad rámec istiny zaplatil žalovanému sumu 1.476,68 eur. V konaní si však uplatnil nárok na vrátenie plnenia len v rozsahu 1.195,68 eur, pričom v tomto rozsahu vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi túto sumu čo i len čiastočne uhradil, súd žalobe ako dôvodnej v tejto časti vyhovel. 18. Vo zvyšku, v ktorom sa žalobca domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy, súd žalobu zamietol. Súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by zmluva o spotrebiteľskom úvere ako celok mala byť neplatná. Tak, ako to súd vyššie odôvodnil, prejudicálne vyhodnotil ako neplatné iba ustanovenie o administratívnom poplatku. Zmluva je dostatočne určitá aj zrozumiteľná, je z nej nepochybne možné zistiť, čo bolo predmetom tohto právneho úkonu. Nebolo pritom preukázané, že by žalovaný ako veriteľ zneužil finančnú tieseň žalobcu, táto okolnosť zostala v rovine nepreukázaných tvrdení. Absencia zákonných náležitostí v zmluve pritom tak, ako už bolo vyššie uvedené, nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ktorá bola súdom konštatovaná. Ani dôvod uvádzaný žalobcom, že zmluva má byť ako celok neplatná preto, že si od neho žalovaný vypýtal neprimerané poplatky, neobstojí. Neplatnosť zmluvného ustanovenia týkajúceho sa administratívneho poplatku totiž nemôže spôsobiť neplatnosť celej zmluvy, keďže predmetnú časť možno bez ďalšieho oddeliť od ostatných častí zmluvy o úvere (§ 41 OZ). Nakoľko súd nezistil dôvod pre vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy ako celku, súd vo zvyšku žalobu zamietol. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 20. Žalobca bol v konaní vo väčšom rozsahu úspešný (vyhovenie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a aj vyhodnotenie časti zmluvy o úvere o poplatku ako neplatnej), preto by mal voči žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania. Nakoľko však žalobca na pojednávaní výslovne uviedol, že nebude od žalovaného žiadať náhradu trov konania, súd rešpektujúc túto vôľu náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.