Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-325-2017.pdf
PDF · 200.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/325/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: Y. o zaplatenie 964,33 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 05. 2017 v časti prevyšujúcej sumu 437,08 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 325,35 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 808,35 eur od 14. 01. 2015 do 30. 01. 2018, zo sumy 758,35 eur od 31. 01. 2018 do 19. 02. 2018, zo sumy 708,35 eur od 20. 02. 2018 do 29. 03. 2018, zo sumy 658,35 eur od 30. 03 2018 do 24. 04. 2018, zo sumy 608,35 eur od 25. 04. 2018 do 17. 05. 2018, zo sumy 558,35 eur od 18. 05. 2018 do 20. 06. 2018, zo sumy 508,35 eur od 21. 06. 2018 do 31. 07. 2018, zo sumy 458,35 eur od 01. 08. 2018 do 26. 09. 2018, zo sumy 358,35 eur od 27. 09. 2018 do 23. 10. 2018 a zo sumy 308,35 eur od 24. 10. 2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 28. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 28. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30. 11. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej, v žalobe označenej priezviskom Y. povinnosť zaplatiť mu sumu 964,33 eur, úroky vo výške 170,65 eur, úroky vo výške 718,22 eur, úroky zo sumy 964,33 eur vo výške 25,50 % ročne od 08. 06. 2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 964,33 eur od 08. 06. 2017 do zaplatenia, poplatky vo výške 48,21 eur a nahradiť mu trovy konania. Podaním zo dňa 03. 10. 2018 žalobca oznámil, že z dôvodu zrejmej nesprávnosti v písaní pri vyhotovovaní žaloby opravuje petit žaloby v časti uplatňovaného percentuálne určeného úroku a úroku z omeškania tak, že žiada, aby súd žalovanej uložil povinnosť úroky zo sumy 964,33 eur vo výške 25,50 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 964,33 eur zaplatiť mu nie za dobu od 08. 06. 2017 do zaplatenia ale od 01. 06. 2017 do zaplatenia, čo zodpovedá vyčísleniu v žalobe.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaná uzatvorila dňa 16. 10. 2013 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky pre úver, na základe ktorej táto banka poskytla žalovanej úver vo výške 1.000,- eur. V žalobe tvrdil, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatila len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto veriteľ využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaná ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatila. Žalobca uviedol, že pred zosplatnením úveru pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s aplikoval postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslal žalovanej upozornenie pred zosplatnením úveru. Poukazujúc na Obchodné podmienky žalobca v žalobe tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol veriteľ ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania a poplatky v zmysle Obchodných podmienok a Sadzobníka vynaložené na účely predchádzania súdnemu sporu. V žalobe uviedol, že žalovaná svoj dlh nevyrovnala, pričom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 uzavretej s Poštovou bankou, a.s. sa novým veriteľom pohľadávky voči žalovanej stal žalobca, preto žiada, aby ju k úhrade dlhu zaviazal súd.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 06. 2017 s príslušnou časťou prílohy, listinu „Aktuálny stav úveru“, Predpis splátok k zmluve o úvere, Upozornenie s podacím hárkom, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou, Špecifikáciu úrokov a Sadzobník poplatkov.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Nakoľko žalovaná sa v auguste 2018 vydala a zmenila priezvisko, pričom jej aktuálnym priezviskom po uzavretí manželstva je priezvisko „Y.“, je aj v záhlaví rozsudku označená aktuálnym priezviskom.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 09. 11. 2018, na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 29. 10. 2018, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. 6. Pred pojednávaním žalobca písomným podaním zo dňa 03. 10. 2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že po podaní žaloby žalovaná uhradila mu v ôsmich splátkach sumu spolu 450,- eur, ktorá bola započítaná na vyčíslené úroky, úroky z omeškania a poplatky. Preto v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 05. 2017 v časti prevyšujúcej sumu 487,08 eur berie žalobu späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť. Podaním zo dňa 03. 10. 2018 žalobca zároveň doplnil rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k uplatneným nárokom a predložil spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tiež kalkulačku pre výpočet RPMN.
7. Podaním zo dňa 29. 10. 2018 žalobca oznámil, že žalovaná uhradila mu ďalšiu splátku vo výške 50,- eur započítanú na úroky, preto v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31. 05. 2017 v časti prevyšujúcej sumu 437,08 eur berie žalobu späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť s tým, že voči žalovanej sa naďalej domáha zaplatenia sumy 964,33 eur, úrokov vo výške 437,08 eur, úrokov zo sumy 964,33 eur vo výške 25,5 % ročne od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 964,33 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
8. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje § 145 CSP.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.
12. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 964,33 eur, úrokov vo výške 437,08 eur, úrokov zo sumy 964,33 eur vo výške 25,5 % ročne od 01. 06. 2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 964,33 eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
13. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu pred pojednávaním súd pre úplnosť uvádza, že žalobca v podaniach zo dňa 17. 04. 2018 a zo dňa 29. 10. 2018 uvádzal, že súhlasí s uzavretím zmieru vo forme zaplatenia žalovanej pohľadávky v splátkach, avšak nakoľko súdu nebol na schválenie predložený žiaden stranami uzavretý zmier a žalovaná na pojednávaní uviedla, že nemá záujem uzavrieť zmier so žalobcom, súd pristúpil k rozhodnutiu o žalobe žalobcu rozsudkom.
14. K samotnej žalobe žalovaná na pojednávaní vyjadrila sa tak, že nie je schopná zaplatiť žalobcovi tak vysokú sumu nakoľko momentálne je bez príjmu, v roku 2015 sa jej narodil syn ktorý má vážne zdravotné problémy. Žiadala o povolenie splácať to čo dlží v splátkach. 15. Pri svojom výsluchu žalovaná uviedla, že je si vedomá, že bola v omeškaní so splátkami, čo bolo spôsobené tým, že chcela ísť pracovať do Anglicka, avšak nedarilo sa jej tam vybaviť poistenie bez ktorého ju nechceli zamestnať, následne otehotnela, musela sa vrátiť na Slovensko a nemala prostriedky na splácanie. K okolnostiam uzavretia zmluvy uviedla, že mala záujem o úver, na pošte v Kežmarku sa vyplnili nejaké údaje k zmluve, no nevie presne uviesť nič bližšie, ani akú sumu žiadala a akú jej poskytli, lebo mala s Poštovou bankou uzavreté dve zmluvy, pričom keď volala do Poštovej banky, povedali jej, že už tie úvery má niekto iný pričom každý prešiel na inú firmu. Potvrdila, že peniaze boli jej poskytnuté, nevie uviesť koľko celkovo zaplatila, no teraz sa snaží splácať to pravidelne.
16. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
17. Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako „zmluva o úvere dostupná pôžička“ číslo zmluvy XXXXXXXXXX súd zistil, že v jeho časti 1. označenej ako „zmluvné strany /vyplní klient/“ sú do predtlačených kolóniek rukou vpísané osobné údaje o žalovanej, o jej zamestnávateľovi a príjme, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru /vyplní klient/“. Tam je rovnako do predtlačených kolóniek vpísané, že žiadaná maximálna výška úveru od 400,- eur do 7.000,- eur je 5.000,- eur, žiadaná doba splácania úveru že je 6 rokov, žiadané že je čerpanie a splácanie úveru prevodom z účtu, splácanie úveru že sa žiada k 25. dňu v mesiaci a tiež že dlžník, teda žalovaná žiada o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom tzv. komplexného súboru poistenia s tým, že spĺňa podmienky pre vznik tohto poistenia. Na ďalšej časti predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia /vyplní Poštovka/“ a v nej je uvedené, že výška úveru je 1.000,- eur, úroková sadzba je 25,50 % ročne, dátum prvej splátky je do 25. 11. 2013, dátum každej ďalšej platby je k 25. dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky vrátane poistného že je 31,62 eur, počet mesačných splátok úveru je 72. Ako dátum konečnej splatnosti úveru je tam uvedený dátum 25. 10. 2019. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 28,70 %, priemerná hodnota RPMN na trhu že je 25,21 % a celková výška nákladov že je 921,67 eur s tým, že podľa ďalej nasledujúceho textu „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaná návrh zmluvy o úvere podala a podpísala v Kežmarku dňa 09. 10. 2013 a právny predchodca žalobcu že tlačivo
- zmluvu o úvere podpísal dňa 16. 10. 2013.
18. Žalobca predložil aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a dostupná pôžička - šikovná rezerva a tiež Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov platný od 01. 10. 2013.
19. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 07. 06. 2017“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaná dňa 16. 10. 2013 vyčerpala sumu 1.000,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovanou ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila odo dňa 26. 11.
2013 do poslednej úhrady dňa 25. 05. 2014 v splátkach rôznej výšky sumu spolu 191,65 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 35,67 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov. Konkrétne podľa špecifikácie žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 03. 10. 2018 (čl. 85 spisu) na úhradu poplatkov započítaná bola suma 23,65 eur a na zmluvné úroky a úroky z omeškania suma 132,33 eur. Z ničím nespochybneného tvrdenia v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 03. 10. 2018 a zo dňa 29. 10. 2018 vyplýva, že po podaní žaloby žalovaná uhradila dňa žalobcovi 30. 01. 2018 sumu 50,- eur, dňa 19. 02. 2018 sumu 50,- eur, dňa 29. 03. 2018 sumu 50,- eur, dňa 24. 04. 2018 sumu 50,- eur, dňa 17. 05. 2018 sumu 50,- eur, dňa 20. 06. 2018 sumu 50,- eur, dňa 31. 07. 2018 sumu 50,- eur, dňa 26. 09. 2018 sumu 100,- eur a dňa 23. 10. 2018 sumu 50,- eur, spolu teda 500,- eur. Celkovo tak žalovaná zaplatila na vrátenie úveru sumu 691,65 eur (191,65 eur + 500,- eur). Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 08. 12. 2014 pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovanú upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29. 12. 2014 (rub čl. 64 spisu) jej oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 29. 12. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ju súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 1.183,19 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanej doručované na adresu J. Výzva na úhradu dlžnej sumy bola podľa dokladu o doručovaní (čl. 63 - 64 spisu) podaná na poštovú prepravu dňa 31. 12. 2014 a dňa 27. 01. 2015 sa vrátila banke ako neprevzatá žalovanou v odbernej lehote.
20. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ s ktorým žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaná v zmluve bola označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 07. 06. 2017“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.
21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 16. 10. 2013 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
23. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
25. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 16. 10. 2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130101>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá Poštovou bankou, a.s. so žalovanou je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
29. Žalobca uplatňovaný nárok odvíja od formuláru - zmluva o úvere dostupná pôžička. Ako vyplýva z tlačiva zmluvy, z označenia žalovanej v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery, jednalo sa o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanej bez určenia účelu ich použitia. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
30. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
31. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ však súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanej preto v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len
to čo od neho dostala. Poskytnutá jej bola suma 1.000,- eur a preukázané bolo, že z tejto sumy žalovaná úhradami pred podaním žaloby a po podaní žaloby doposiaľ uhradila len časť vo výške 691,65 eur, pričom sumu 500,-eur zaplatenú žalovanou po podaní žaloby žalobca započítal si na uplatnené poplatky vo výške 48,21 eur a zvyšok na úroky. Podľa názoru súdu nárok na úroky žalobcovi nevznikol, preto súd plnenie žalovanej započítané žalobcom na úroky započítal na úhradu istiny. Čo sa týka uplatnených poplatkov vo výške 48,21 eur, z tých podľa názoru dôvodná a preukázaná bola len časť vo výške 13,35 eur, preto zvyšok (34,86 eur), ktorý započítal žalobca nesprávne na poplatky súd započítal na úhradu istiny a teda ako dôvodnú súd žalobu po čiastočnom späťvzatí žaloby uznal v rozsahu zaplatenia nevrátenej časti úverovej istiny, t.j. v časti zaplatenia istiny 321,70 eur (1.000,- eur - 678,30 eur ako úhrady započítané na istinu) a tiež v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 3,65 eur z omeškaných splátok splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (spolu teda 321,70 eur + 3,65 eur rovná sa suma 325,35 eur) a tiež v časti úroku z omeškania z nevrátenej úverovej istiny v žalobcom požadovanej sadzbe 5,25 % ročne so začiatkom omeškania žalovanej so zaplatením celej nevrátenej úverovej istiny odo dňa 14. 01. 2015.
32. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere dostupná pôžička je zrejmé, a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany - vyplní klient, časť 2. žiadosť o poskytnutie úveru - vyplní klient, časť. 3 zmluva o úvere a záverečné ustanovenia - vyplní Poštovka), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná v Kežmarku dňa 09. 10. 2013 požiadala o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2, pri ktorých je aj výslovne uvedené, že vyplní ich klient a následne dňa 16. 10. 2013 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 3 tlačiva. Aj z článku 2 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery predložených žalobcom vyplýva, že o úver dlžník žiada návrhom- formulárom v ktorom okrem svojich údajov uvedie maximálnu požadovanú výšku úveru. Najskôr teda bola vypísaná žalovanou žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len žalovanou žiadanú výšku úveru, ktorá jasne uviedla, že ňou požadovaná maximálna výška úveru je 5.000,- eur a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru 6 rokov, spôsob čerpania, spôsob splácania úveru a vyznačenie, že žalovaná má záujem o poistenie úveru.
33. Podľa článku 2 bod 2.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári Poštovky vyplní príslušnú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje... ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky...Súčasťou návrhu klienta sú všetky podklady a informácie vyžadované v zmysle OP...Poštovka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak Poštovka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Poštovka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie Poštovka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní) upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak Poštovka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál zmluvy klientovi...Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu.
34. Podľa článku 2 bod 2.5 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany Poštovky klientovi a účinnosť čerpaním úveru.
35. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovanej ale bola poskytnutá suma 1.000,- eur, čo sama potvrdila, túto preto bola povinná vrátiť, avšak bez úrokov.
36. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom už samotná absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V danom prípade posudzovaná zmluva nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť o platnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je podľa § 11 ods. 1 písm. a) prvý dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
37. Žalovaná podľa predmetného formulára žiadala dňa 09. 10. 2013 o úver vo výške do 5.000,- eur s dobou splácania 6 rokov. Následne po posúdení bonity žalovanej banka dňa 16. 10. 2013 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanej poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovanou však takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok, úroku, výškou RPMN a pod.). Keďže vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je absolútne zásadný rozdiel v podobe poskytnutia a splácania úveru vo výške 5.000,- eur a úveru vo výške 1.000,- eur, bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovanej podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval aj iné ako žalovanou žiadané podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaná (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované - doplnené zmluvné podmienky (o výšku splátky, výšku úrokovej sadzby, RPMN) neboli žalovanou písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovanou nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Podľa článku 3.5 formulára zmluvy sa dlžník mal pred uzatvorením zmluvy oboznámiť s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol k dispozícii na obchodnom mieste banky. Avšak žalobca so žalobou, ani do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania žiaden takýto formulár, ktorým by preukázal, že dlžník vedel parametre úveru, ktoré sa v žiadosti o úver vôbec nenachádzajú (výšku mesačnej splátky, výšku úroku, RPMN) súdu nepredložil, navyše ani takýto štandardný formulár nič nemení na tom, že podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch všetky relevantné, zákonom predpísané údaje má obsahovať zmluva v čase keď sa dlžník rozhoduje či na dané podmienky úveru pristúpi či nepristúpi a nestačí ak ich tam veriteľ pri „akceptácii“ návrhu dopíše. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaná písomne akceptovala protinávrh banky, preto súd nemá zmluvu za uzavretú spôsobom vyžadovaným v § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal dokonca ani to, žeby žalovanú veriteľ skutočne oboznámil s parametrami úveru v ním tvrdenom formulári, na ktorý keďže ho v dobe rozhodnej súdu nepredložil (do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania) nemožno prihliadať. Predformulované prehlásenie, že pred podaním návrhu dlžník mal k dispozícii všetky podklady a informácie nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jednak zo žiadosti žalovanej o úver žiadne konkrétne oboznámenie žalovanej s údajmi ako sú výška RPMN, výška úroku, výška splátky nevyplýva a iný dôkaz o uvedenom „oboznámení“ predložený nebol. Navyše akékoľvek oboznámenie žalovanej ako klienta s údajmi pre úver v situácii, keď ona jasne žiadala o úver vo výške 5.000,- eur nemôže byť relevantné pre úver poskytnutý následne vo výške len 1.000,- eur, nakoľko podmienky takéhoto úveru sú absolútne odlišné.
38. Keďže žiadosť žalovanej o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru a dobu splácania úveru, tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko obsahuje inú výšku úveru, a na rozdiel od žiadosti žalovanej obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne.
39. Ak teda právny predchodca žalobcu v rozpore s návrhom žalovanej schválil úver len 1.000,- eur, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh. Keďže žalovaná tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasila a svojím podpisom nepotvrdila (opak žalobca nepreukázal), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné
uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úveru 1.000,- eur s parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), je žalovanej poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
40. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver.
41. Súd nemal pochybnosti, že žalovaná žiadala o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“ ako aj výpoveďou samotnej žalovanej.
42. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (16. 10. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
43. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX a obsahu ďalších dôkazov preložených žalobcom na preukázanie svojho nároku súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako zmluvy o úvere veriteľa Poštová banka, a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého „predpisu splátok k zmluve o úvere“ (čl. 21 - 22 spisu) a „Kalkulačky pre výpočet RPMN“ (rub čl. 89 spisu) je tiež zrejmé, že ani údaj o výške splátok uvedený v zmluve nie je správny. Ide pritom o základné, veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanej je preto bezúročný a bez poplatkov aj z tohto dôvodu.
44. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má pritom podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o výške splátok).
45. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a všetkých predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 1.000,- eur, dobe splácania 72 mesiacov a výške mesačnej splátky 31,62 eur) zodpovedá RPMN 37,61 %, teda vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj pri výpočte RPMN vychádzajúcom z výšky poskytnutého úveru (1.000,- eur) a z výšky sumy v zmluve samotným veriteľom uvedenej ako celková čiastka úveru (1.921,67 eur keďže podľa zmluvy celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru, teda 1.000 eur a celkových nákladov spojených s úverom, teda 921,67 eur), a teda vychádzajúc z toho, že suma, ktorá mala byť spolu zaplatená by bola vo výške 1.921,67 eur pri dobe splácania 72 mesiacov je výška RPMN 27,57 % a nie 28,70 % ako je uvedené v zmluve. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona (§ 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017).
46. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (výška splátok, RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN) je navyše treba uviesť, že priamo v zmluve je jasne uvedené, že mesačných splátok je 72 a výška mesačnej splátky je 31,62 eur. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak ako tak, že úver má splatiť 72-oma splátkami po 31,62 eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a celkovo splatnej čiastky. Aj podľa predložených Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (článok 5 bod 5.1) je klient povinný splácať sumu predstavujúcu jeho zmluvný záväzok v pravidelných mesačných anuitných splátkach, pričom podľa bodu 5.3 klient platí splátky v zmluvne dohodnutej výške. Zo zmluvy samotnej pritom nijako nevyplýva, žeby výška niektorej zo 72 dohodnutých splátok mala byť iná ako 31,62 eur. Ak by tomu tak bolo, muselo by to v zmluve byť výslovne uvedené, čo nie je. Preto ak žalobca ako dôkaz predložil tzv. „predpis splátok k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX“ (čl. 21 a 32 spisu), v ktorom je uvedené, že v skutočnosti len výška splátky číslo 1 až 68 bola 31,62 eur, pričom výška splátky číslo 69 mala byť len 21,22 eur a výška splátky číslo 70 až 72 len 3,62 eur, tak potom podľa názoru súdu o nedodržaní zákonnej náležitosti v podobe uvedenia správnej výšky splátky (a to priamo v zmluve) nemôže byť pochýb. Z tzv. predpisu splátok, ale ani zo zmluvy samotnej kde jej súčasti sú vymenované v článku 3 bod 5 nevyplýva, žeby predpis splátok bol súčasťou zmluvy, ale ani keby to tak bolo, nič to nemení na tom, že vzhľadom na podstatný rozpor medzi zmluvou a skutočnosťami vyplývajúcimi z predpisu splátok, teda že v skutočnosti posledné štyri splátky mali byť v inej výške ako je uvedená v zmluve nejde o platné naplnenie požiadavky zákona čo do náležitosti - výška splátok. Nemožno precizovanú úpravu náležitostí zmluvy o úvere sankcionovanú v prípade jej nedodržania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a slúžiacu na ochranu spotrebiteľa platne naplniť vtedy, ak v zmluve sa uvedie jedna výška mesačnej splátky a neuvedie sa tam, že v skutočnosti posledné štyri splátky (majúce vplyv na výšku RPMN a celkovo splatnej sumy) budú v úplne inej výške.
47. Aj v „kalkulačke pre výpočet RPMN“ predloženej žalobcom (rub čl. 89 spisu) je uvedené, že výška anuitnej splátky (bez poistenia) je 28,- eur a že splatnosť v mesiacoch je 72, no na druhej strane je tam
ako výška v poradí 69-ej splátky uvedená len suma 17,60 eur a ako výška v poradí 70-ej až 72-ej splátky suma 0,- eur, čo odporuje výške splátok uvedenej priamo v zmluve.
48. Ak je priamo v zmluve, v tej jej časti ktorá identifikuje parametre úveru (tu je ňou článok 3 zmluvy) a ktorá spotrebiteľa logicky zaujíma najviac a možno predpokladať a rozumne očakávať, že venuje jej najväčšiu pozornosť jasne uvedené, že úver bude splácaný mesačnými splátkami vo výške 31,62 eur mesačne v počte 72, potom nemožno tam uvedený nesprávny údaj o RPMN a celkovo splatnej sume, ktorý nezodpovedá prepočtu tejto výšky a počtu splátok obhájiť predpisom splátok a kalkulačkou RPMN kde je uvedená úplne iná výška posledných štyroch splátok. K argumentácii žalobcu, že do RPMN by sa nemalo započítavať poistné súd uvádza, že zo zmluvy nevyplýva, aká časť splátky by mala byť poistným, výška poistného tam priamo vôbec nie je uvedená, no ani keby tomu tak bolo, nič to nemení na nedodržaní náležitostí zmluvy, lebo aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej splátky 28,- eur keďže poistné malo byť 3,62 eur mesačne) by hodnota RPMN bola 30,24 % a nie v zmluve uvedená hodnota 28,70 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa (lebo výpočet RPMN zjavne vychádzal z takej výšky posledných štyroch splátok ktorá je v rozpore so zmluvou) bezúročný a bezpoplatkov.
49. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru vychádzajúcu z výšky úveru 1.000,- eur a výšky celkových nákladov spojených s úverom 921,67 eur, teda 1.921,67 eur, no rovnako ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, keďže ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (31,62 eur x 72, ale ani 28,- eur x 72). Ak dlžník podľa zmluvy mal hradiť 72 mesačných splátok po 31,62 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 3 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 2.276,64 eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 1.921,67 eur. I pri výpočte vychádzajúcom z výšky splátky bez poistenia (72 x 28,- eur) by celková čiastka ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť bola 2.016,- eur a nie veriteľom uvádzaných 1.921,67 eur. Ak celková čiastka úveru skutočne mala byť 1.921,67 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je to len potvrdením toho, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená výška mesačných splátok (nakoľko podľa zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona je dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
50. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie výšky mesačnej splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.
51. O tom, že ide o kľúčové údaje (RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý aj žalobca poukázal vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2018 a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
52. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
53. Len podporne súd uvádza, že je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie a priamo zahrnuté do celkovej výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve (31,62 eur), tak potom mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky úveru, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť vôbec poňatá do uvádzanej (jedinej) celkovej výšky mesačnej splátky 31,62 eur, lebo inak ide o zmätočné a účelu zákona odporujúce uvádzanie náležitostí úveru, ak do celkovej výšky mesačnej splátky sa zahrnie poistné, ale do výšky celkovej čiastky úveru nie. Súd už naviac uviedol, že ani s poistením, ani bez poistenia suma celkovej čiastky úveru uvedená v zmluve a RPMN nie je správna. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj (celková čiastka úveru) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 1.921,67 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou 2.276,64 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok s poistením, resp. sumou 2.016,- eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok bez poistenia. Z údajov uvedených v článku 3 zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 72 mesačných splátok v rovnakej výške 31,62 eur bez akýchkoľvek ďalších poplatkov nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 1.921,67 eur, keď sa tam netvrdí ani žiaden poplatok za poskytnutie úveru ani nič podobné a netvrdí sa tam, že v skutočnosti výška posledných štyroch splátok má byť nižšia. O nesprávnosti uvedeného údaja preto súd nemá najmenšie pochybnosti.
54. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o výške splátok, celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. 55. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej úverovej zmluvy Poštovej banky a.s., v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017 uviedol, cit.: „neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 08. 10. 2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 08. 09. 2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu
irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“
56. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z listiny Aktuálny stav úveru, vyjadrení žalobcu ako aj výpovede žalovanej vyplýva, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 1.000,- eur a zaplatená bola doposiaľ na úver suma len 691,65 eur, súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovanej len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 321,70 eur (nakoľko časť úhrad žalovanej vo výške 13,35 eur bola dôvodne započítaná na úhradu poplatkov), ktorá už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru žalovaná po uplatnení práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratila právo hradiť úver v splátkach a tiež úroky z omeškania vo výške spolu 3,65 eur.
57. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Bolo preukázané omeškanie žalovanej a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovanej) na uplatnenie tohto práva (písomné upozornenie zo dňa 09. 12. 2014 s dokladom o jeho odoslaní na prepravu žalovanej je na čl. 25 a 24 spisu).
58. Preto ak bol bezúročný úver žalovanej dňa 29. 12. 2014 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaná v spore ani nenamietala a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny.
59. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 06. 2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ustanoveniami o postúpení pohľadávok v Občianskom zákonníku (§ 524 a nasl.), zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná po dni 29. 12. 2014 kedy bol úver predčasne zosplatnený zaplatila doposiaľ len sumu 500,- eur.
60. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol veriteľovi nárok na úroky (čo nevznikol), i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu
neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
61. Keďže žalobca v súvislosti s požadovanými úrokmi po splatnosti v žalobe tvrdil, že nárok na ďalšie úročenie úveru aj po splatnosti úveru mu vyplýva z obchodných podmienok, tak tu mu súd pripomína to, čo by mu už malo byť dobre známe, a síce, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s. v znení „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2017 sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
62. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak za dobu omeškania do 29. 12. 2014, teda do dňa kedy bol úver za predčasne zosplatnený a taktiež za dobu omeškania od 30. 12. 2014 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 20. 11. 2013 účtoval žalovanej úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne. Žalobca uviedol ako vyčíslil úrok z omeškania, pričom k vyčíslenému úroku z omeškania poskytol vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2018 vysvetlenie také, že v žalobe uvedená suma 170,65 eur žiadaná ako „úroky“ predstavuje sumu úrokov a úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 29. 12. 2014 a suma 718,22 eur v žalobe taktiež žiadaná ako „úroky“ predstavuje sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 29. 12. 2014 do dňa 31. 05. 2017. Podľa tvrdenia žalobcu suma úrokov z omeškania do dňa 29. 12. 2014 (vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) predstavuje sumu 3,65 eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 122,62 eur, pričom zároveň uviedol akú časť úhrad žalovanej započítal na zmluvné úroky a úroky z omeškania.
63. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
64. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
65. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
66. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
67. Žalobca v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č. 20/2013 Z.z., teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.
68. Vychádzajúc z prehľadu splácania úveru žalovanou v listine „Aktuálny stav úveru“ je treba súhlasiť so žalobcom v tom, že prvýkrát do omeškania so splácaním úveru sa žalovaná dostala v novembri 2013, keď neuhradila v riadnej výške splátku úveru splatnú dňa 25. 11. 2013. V tom čase sadzba zákonného úroku z omeškania bola 5,25 % ročne. Keďže prehľad splácania úveru žalovanou a jej omeškania korešponduje s výpočtom úroku z omeškania predloženým žalobcom (z jednotlivých mesačných splátok úveru za dobu do 29. 12. 2014), pričom tu toto vyčíslenie je správne keďže počítal sa úrok z omeškania len z jednotlivých splátok úveru dohodnutých v zmluve, súd žalobcom vypočítaný úrok z omeškania vo výške 3,65 eur (zo splátok splatných od 25. 11. 2013 do 25. 12. 2014) žalobcovi priznal.
69. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej po predčasnom zosplatnení úveru, tu úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 808,35 eur od 14. 01. 2015 do zaplatenia tej-ktorej čiastočnej úhrady žalovanej špecifikovanej v bode 19 tohto odôvodnenia. Po poslednej úhrade uskutočnenej dňa 23. 10. 2018 a započítaní časti jej úhrad na poplatky vo výške 13,35 eur je žalovaná od 24. 10. 2018 v omeškaní so zaplatením sumy 308,35 eur, preto od 24. 10. 2018 bol priznaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy až do jej zaplatenia. Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietala a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné bola povinná zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 13. 01. 2015, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 29. 12. 2014 bola jej na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorá sa v zmysle bodu 4.3.6 Všeobecných obchodných podmienok banky považuje za doručenú tretí deň po jej odoslaní, t.j. 03. 01. 2015. Keďže sa tak do 13. 01. 2015 nestalo, od 14. 01. 2015 je v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 808,35 eur. Vychádzajúc zo sadzby ECB v čase keď sa žalovaná prvýkrát dostala do omeškania (november 2013) sadzba žalobcom požadovaného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne nepresahuje zákonnú sadzbu úroku z omeškania a preto bola prisúdená táto sadzba úroku z omeškania. 70. Čo sa týka žalobou uplatnených poplatkov vo výške 48,21 eur, z nich za dôvodnú mal súd vychádzajúc z ich špecifikácie v listine „Aktuálny stav úveru“ časť vo výške 13,35 eur, t.j. okrem poplatku za 1. Upomienku vo výške 9,96 eur a za 2. Upomienku vo výške 24,90 eur. Preto aj započítanie úhrad žalovanej na poplatky súd za dôvodné považoval len pokiaľ ide o sumu 13,35 eur.
71. Čo sa týka nákladov za upomienky č. 1 a 2 vo výške 9,96 eur a 24,90 eur, tie neboli dôvodné (preto na ne žalobca nemohol platne započítať úhradu žalovanej zo dňa 30. 01. 2018 ako to uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 10. 2018), a preto ju súd započítal na úhradu istiny, lebo nebolo žalobcom vôbec preukázané vyhotovenie, či doručovanie takýchto upomienok žalovanej (tieto upomienky mali byť zo dňa 03. 06. 2014 a zo dňa 07. 07. 2014, no predložená bola len upomienka - upozornenie zo dňa 09. 12. 2014 a výzva zo dňa 29. 12. 2014), ani vznik reálnych nákladov s tým spojených v žalovanej výške, ktorá zjavne presahuje možné skutočné náklady s nimi spojené. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku v danej výške (keď poplatok za prvú upomienku bol vo výške 9,96 eur a za druhú až 24,90 eur) je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej
kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.
72. Celkovo žalobcovi prisúdená suma 325,35 eur tak pozostáva z čistej nevrátenej istiny úveru (321,70 eur) a úroku z omeškania zo splátok splatných do 29. 12. 2014 kapitalizovaného vo výške 3,65 eur. Nad rozsah priznaného plnenia súd žalobu z dôvodov už uvedených zamietol.
73. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 20,- eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovanej zistené z jej výsluchu, z ktorého vyplýva, že momentálne je bez príjmu a stará sa o malého syna ktorý má zdravotné problémy, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením povolenie splátok žalovanej zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia. Žalobca v závere svojho vyjadrenia zo dňa 29. 10. 2018 (čl. 101 spisu) sám navrhol splátku 20,- eur mesačne s ktorou žalovaná súhlasila, pričom žalobca pritom dokonca vychádzal z omnoho vyššej výšky dlhu než aký v skutočnosti žalovaná voči nemu má (keďže zarátal tam aj úroky). Žalovaná v takýchto splátkach dlžnú sumu uhradí omnoho skôr ako v žalobcom uvádzanej 10 ročnej lehote. Súd pri povolení splátok vzal na zreteľ aj správanie žalovanej, ktorá po podaní žaloby dlžnú sumu pravidelne splácala. Preto súd povolil žalovanej splátky vo výške 20,- eur mesačne tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, sčasti bolo konanie zastavené zavinením žalovanej, ktorá časť dlhu vo výške 500,- eur, kde žaloba bola vzatá späť uhradila až po podaní žaloby. Teda tak žalobca ako i žalovaná boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 04. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 04. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
75. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
76. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
77. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých
dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
78. V danom prípade vychádzajúc z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 964,33 eur, pričom len v žalobe už vyčíslené úroky a úroky z omeškania boli uplatnené vo výške 888,87 eur (170,65 eur + 718,22 eur) a k tomu ešte poplatky 48,21 eur, čo spolu činí sumu 1.901,41 eur je zrejmé, že aj bez započítania žalobcom žiadaného pokračujúceho príslušenstva (aj v podobe ďalších úrokov vo výške 25,5 % ročne s ich vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku) je pri dôvodne uplatnenej sume (825,35 eur ako súčtu prisúdenej istiny 325,35 eur a sumy 500,- eur, ktorá bola žalovanou uhradená po podaní žaloby) a úroku z omeškania prevažujúci úspech na strane žalovanej. Úspech žalobcu bol prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný, nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.