Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne Y. V.G., G.. U., B.. X.X.XXXX, X. K. X, W., zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému T. X., B.. XX.XX.XXXX, X. K.X. X, W., zastúpenému JUDr. Zuzanou Semanovou, advokátkou so sídlom Garbiarska 5, Košice, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, takto

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k bytu č. 11 nachádzajúcemu sa na 3. poschodí bytového domu, súpisné číslo 816, na ulici Fábryho v Košiciach, číslo vchodu 1 a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 4012/100000, ktorý je evidovaný na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 10877, pre okres Košice III, obec Košice - Dargovských hrdinov, katastrálne územie Furča, sa zrušuje a predmetný byt sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 50.000,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 15.3.2018 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielového spoluvlastníctva k X. Č.. XX nachádzajúcemu sa na X. L. bytového domu, súpisné číslo XXX, B. D. K. P. W.. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 15.05.2013 strany sporu, vzhľadom na ich rozhodnutie žiť spolu v spoločnej domácnosti, uzavreli spoločne ako kupujúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Následne na to, dňa 10.06.2013 strany sporu nadobudli na základe rozhodnutia o povolení vkladu do katastra nehnuteľností č. P. XXXX/XX, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXXX C. W. N., C. W.- J. V., W. Ú. K., X. Č. XX, číslo vchodu X, X L.., U. Č. U. XXX B. D. K. X P. W., na pozemku registra S. W. XXXX/X H. U. L. P. P. XXXX/ XXXXXX na spoločných častiach zariadenia domu (ďalej len byt) do podielového spoluvlastníctva a to v nasledujúcich podieloch: Y. V. P. L. 1. W. S. H. T. X. P. L. X/X W. S.. Kúpna cena za byt na K. Č.. X, ktorá bola vo výške 69 000 Eur, bola zaplatená z finančných prostriedkov, ktoré mala žalobkyňa z predaja vlastného bytu v roku 2012 vo výške 55 000 Eur, z pôžičky od priateľky vo výške 20 100 Eur. Kúpna cena bola zaplatená v splátkach a to dňa 30.04.2012 suma 10 000,00 eur v hotovosti predávajúcemu (čl. VIII bod 3. kúpnej zmluvy), dňa 16.5.2013 suma 20 591,16 eur na účet OTP Banka Slovensko zaplatenie úveru predávajúceho (čl. VIII bod 4. kúpnej zmluvy), dňa 22.5.2013- suma 38 408,84 eur na účet predávajúceho (čl. VIII bod 5. kúpnej zmluvy). V dôsledku zmeny vzájomných osobných vzťahov medzi stranami sporu, ktoré sa vyhrotili tak v osobnej oblasti ako aj pri vzájomnom podnikaní, bola žalobkyňa nútená v roku 2016 opustiť byt a spoločnú domácnosť, ktorú viedla so žalovaným na Fábryho

ulici č. l v Košiciach. Následne na to žalovaný vymenil zámok v byte a zamedzil žalobkyni vstup do bytu a jeho užívanie. Žalobkyňa tak bola prinútená riešiť si samostatné bývanie ako aj zmeniť zamestnanie tak, aby bola schopná žiť, ale už mimo vzťahu, ktorý mala so žalovaným. Byt, ku ktorému má podielové spoluvlastníctvo, už užívať nemôže. Vzhľadom na vzájomne vyhrotené vzťahy medzi stranami sporu, ktoré neumožňujú spoločné užívanie bytu, ktorý je v jej podielovom spoluvlastníctve, a skutočnosť, že žalovaný tento byt užíva, prejavila žalobkyňa záujem o mimosúdne vysporiadanie a uzatvorenie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva k bytu a vzájomnom vyporiadaní. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu oslovila žalovaného za účelom uzatvorenia takejto dohody. Žalobkyňa prejavila záujem o vyporiadanie tak, aby žalovaný nadobudol podiel patriaci žalobkyni a vyplatil jej finančnú náhradu. V rámci určenia hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania, žalobkyňa určila trhovú hodnotu tejto nehnuteľnosti na sumu 100 000,- eur. Uvedená hodnota bytu bola potvrdená realitnou kanceláriou AlmaReality s.r.o., IČO: 46 325 035. Primeraná náhrada za spoluvlastnícky podiel vychádzala z tejto ceny nehnuteľnosti a bola žalobkyňou určená vo výške 50.000,- eur. Navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k bytu Č.. XX nachádzajúcemu sa na X. L. bytového domu, súpisné číslo XXX, na ulici K. P. W., Č. P. X a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorý je evidovaný na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva Č.. XXXXX, pre okres W. N., C. W. - J. V., W. Ú. K., tento navrhuje prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 50.000,- eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.5.2018 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, t.j. bytu číslo 11 nachádzajúceho sa W., B. D. K. X, W..Ú.. K. špecifikovaný v bode 2 žaloby. Uplatnený nárok žalobkyne v zmysle podanej žaloby neuznáva a odmieta ho, z dôvodu, že tento neobsahuje všetky skutočnosti tak ako sa naozaj udiali. K dôvodom žaloby uvádza nasledovné. Nie je pravda, že kúpnu cenu za byt, ktorý je predmetom vyporiadania, uhradila žalobkyňa výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti preukáže výpis z osobného účtu Y. V. Č.: XXXXXXXXXX/XXXX P. P. U., a.s. a to od 1.1.2013 do 31.5.2016. Zálohu na kúpnu cenu za byt vo výške 10.000,- eur uhradil v hotovosti žalovaný dňa 3.5.2013 predávajúcemu pánovi N. T.. Byt bol zakúpený zo spoločných prostriedkov žalobkyne a žalovaného a zrekonštruovaný a zariadený z finančných prostriedkov iba žalovaného. Žalovaný mal finančnú hotovosť z predaja 3 izbového bytu po svojich rodičoch P. W. B. D. X. X. Všetky tieto nehnuteľnosti mal žalovaný vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalovaný hradil rekonštrukciu bytu vo výške 975,40 eura a zariadenie bytu v hodnote 11.913,50 eura, spolu vo výške 21.672,90 eura. Financovanie rekonštrukcie bytu prebiehalo aj v hotovosti robotníkom podieľajúcim sa na rekonštrukcii. Byt na ulici X.V. žalobkyňa a žalovaný spoločne užívali viac ako 11 rokov. Žalobkyňa nijako neprispievala na služby spojené s užívaním bytu a INKASO, ani vodu, elektrinu či teplo. Žalovaný hradil trvalým príkazom mesačne zo svojho účtu za byt 200,- eur (33,54 eura + 166,70 eura). Z toho titulu dlh žalobkyne voči jeho osobe predstavuje 13.200,- eur. Keďže ani po opakovaných výzvach žalobkyňa nie je ochotná predložiť žalovanému výpis z účtu, existuje dôvodné podozrenie z nekalého konania žalobkyne. Preto bez oboznámenia sa s obsahom výpisu z osobného účtu žalobkyne za obdobie od 1.1.2013-31.5.2016 nie je možné stanoviť, kto koľko zo svojho vynaložil na kúpu spoločného bytu, ktorý je predmetom tohto konania. K tomuto osobnému účtu žalobkyne mal žalovaný prístup, a bol aj jeho disponentom v období od 1.1.2013 do 31.5.2016. Na tento jej osobný účet boli odvádzané napríklad výplaty žalobkyne a žalovaného. Žalovaný dňa 11.1.2013 zrušil svoj účet vedený v U. H..U.. a predmetný osobný účet žalobkyne považovali za spoločný a spoločne ho tie roky aj užívali. Taktiež žalovaný zrušil aj hradenie INKASA na byt z účtu žalovaného a aj platbu nájmu z účtu žalovaného a všetko sa hradilo z toho „spoločného“ účtu. Nie je pravda, že žalobkyňa bola nútená opustiť byt v roku 2016. Je pravda, že v poslednom čase boli medzi žalobkyňou a žalovaným nezhody. Žalobkyňa však zo dňa na deň, bez vysvetlenia opustila spoločnú domácnosť a odo dňa 1. marca 2017 sa zdržiava na neznámom mieste dodnes. Od toho času za byt, ktorý vlastní žalobkyňa v 1 neplatí ani za služby spojené s bývaním, mimo energií, čo mesačne predstavuje cca 100,-eur na osobu. Žalovaný hradí po celý čas tieto úhrady sám. Dlh žalobkyne voči žalovanému z toho titulu predstavuje k 31.5.2018 čiastku vo výške cca 1.200,- eur. Opakovane sa pokúšali o mimosúdnu dohodu aj ohľadne bytu samostatne a to tým spôsobom, že požadovali „vyúčtovanie“ dôvodnosti titulu náhrady vyporiadania bytu z hodnoty 100.000,- eur v 1.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.6.2018 uviedla, že predmetom tohto súdneho sporu nie je vyporiadanie akýchkoľvek finančných prostriedkov na osobnom účte žalobkyne a preto má žalobkyňa za to, že nie je povinná predkladať výpisy z účtu žalovanému. Predmetný účet je osobným účtom žalobkyne,

ku ktorému mal žalovaný zriadené dispozičné právo, ktoré bolo zrušené dňa 2.3.2016. Zrušeniu dispozičného práva k účtu predchádzalo konanie žalovaného, kedy bez vedomia a súhlasu žalobkyne ako vlastníčky predmetného účtu, po pol roku práceneschopnosti a v deň odchodu na liečebný pobyt vybral z predmetného účtu sumu vo výške 18.000,- eur, ktorú žalobkyni do dnešného dňa nevrátil. Žalobkyňa má ako podielová spoluvlastníčka nárok užívať svoj podiel vo výške 1 k celku, čomu je jej zo strany žalovaného zamedzované. Žalovaný tým, že vymenil zámok na vstupných dverách, trvalo zamedzil prístup žalobkyni k spornej nehnuteľnosti a tým, zároveň obmedzil výkon jej vlastníckeho práva. Sám však celú predmetnú spornú nehnuteľnosť užíva, t.j. užíva aj podiel žalobkyne, na základe čoho je aj povinný platiť za služby v celosti. Popiera akúkoľvek povinnosť žalobkyne platiť za služby spojené s bývaním, tak ako to uvádza žalovaný. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k bytu a jeho vyporiadaním. Žalovaný nepoprel ani návrh v časti prikázania zrušeného podielu k nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, čím je zrejmé, že v tejto časti s návrhom žalobkyne súhlasí. Sporná je len výška náhrady vyporiadavaného spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa má za to, že skutočnosti, ktoré vo vyjadrení žalovaný uviedol žiadnym spôsobom nerozporujú cenu bytu, z ktorej žalobkyňa vychádza a od ktorej odvíja náhradu za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel. Žalovaným prezentované vyjadrenia sú len vyjadrením osobných nezhôd medzi stranami sporu, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že podaný návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je dôvodný. Žalobkyňa si dovoľuje poukázať na to, že celú kúpnu cenu za nehnuteľnosť zaplatila ona napriek tomu, že vlastnícke právo k bytu bolo zapísané aj v prospech žalovaného. Považuje preto za amorálne konanie žalovaného, kedy nie je ochotný aspoň teraz pristúpiť k zaplateniu finančných prostriedkov za nadobudnutie podielu bytu vo výške ako uvádza v žalobnom návrhu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 3.8.2018 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza vo vyjadrení zo dňa 21.6.2018, doručenému súdu dňa 22.6.2018, sa nie celkom zakladajú na pravde a sú tendenčné, účelové a niektoré dôkazy dokonca sú fabuláciou skutočnej reality. To dosvedčuje skutočnosť, že žalobkyňa aj naďalej odmieta vydať súdu výpis z jej osobného účtu, ktorých pôvod tam nachádzajúcich sa finančných prostriedkov nevie súdu preukázať, a tvrdí, že tento účet a ani obchodná spoločnosť BEZÁK s.r.o. nie sú predmetom konania. Požadované osobné účty žalobkyne sú však jediným zdrojom na preukázanie skutočného toku finančných prostriedkov žalobkyne, ale aj žalovaného za čas, kedy žalovaný zrušil svoj osobný účet v banke dňa 1.1.2013, a od tej doby všetky finančné prostriedky z predaja bytu žalovaného na X.É. X P. W. a mzda žalovaného boli poukazované na osobný účet žalobkyne a to až do 31.5.2016. Mzdy žalovaného boli poukazované na osobný účet žalobkyne až do 31.12.2016, ktorá čiastka predstavovala okolo 71.260,- eur (byt 53.500,- eur + 17.760,- eur mzda). Byt po rodičoch na Braniskovej ulici č. 10 v Košiciach, ktorý žalovaný predal dňa 30.6.2011 za 65.000,- eur. Vyplatil sestre 6.000,- eur a dcére dal 5.000,- eur. Zakúpil dve motorové vozidlá do firmy S. B. H. S. Y.. Žalovaný predkladá súdu aj výpis zo svojho osobného účtu o výbere finančných prostriedkov na zakúpenie týchto vozidiel, garáž na sídlisku W. P. W., osobné motorové vozidlo K. D., z predaja týchto, bolo zakúpené motorové vozidlo L. L. W. XXX R.. Tieto vlastné finančné prostriedky žalovaného boli vložené do spoločnosti ako pôžička firme BEZÁK s.r.o. dňa 22.9.2008 vo výške 540.000,- Sk na zakúpenie motorového vozidla L. L. Q.: W. XXX R. pre potreby firmy na podnikanie, byt vo svojom osobnom vlastníctva ne X. Č.. X P. W., ktorý žalovaný predal T. T., dňa 23.4.2014 za 53.500,- eur, ktoré finančné prostriedky boli poukázané už na osobný účet žalobkyne vedený P. U., H..U.. Č. Ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, ktorý považoval žalovaný za spoločný účet po zrušení svojho osobného účtu. Keďže žalovaný a žalobkyňa nemali dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie spoločného bytu na K. X P. W., pretože o byt na X.Ť. X vo vlastníctve žalovaného nebol taký záujem ako predpokladali, požičali si spoločne čiastku vo výške 23.100,- eur od K. X., ktoré finančné prostriedky boli tiež poukázané na osobný účet žalobkyne, P. U. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 28.5.2014 vo výške 23.100,- eur, považovaný žalovaným za spoločný účet. Tiež mali spoločnú pôžičku zo U., H..U.. vo výške 5.000,- eur na ten istý účel. Táto skutočnosť je tiež zrejmá iba z požadovaného výpisu z osobného účtu žalobkyne.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou a s vyjadreniami žalobkyne, s vyjadreniami žalovaného a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že odišla z bytu v roku 2017 pre ich rozpory so žalovaným. Všetko v byte ostalo tak, ako keď odišla. Odišla aj z práce, ostala bez práce a bez bývania a bez peňazí. Žalovaný

užíva celý byt sám. V roku 2017, v októbri vymenil fab- kľúč, čiže do bytu sa už nevie dostať ani pre svoje veci. Chcela by, aby jej bol vyplatený ten podiel na byte 50.000,-eur, ktorý požaduje.

7. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že dňa 1.1.2013 zrušil v dobrej viere svoj osobný účet, lebo si myslel, že oni dvaja spolu dožijú a zbytočne je mať dva účty v tej istej sporiteľni. Dohodnú sa na tom, že tento jej osobný účet budú považovať za spoločný účet, na ktorý budú chodiť peniaze ako jeho, tak aj jej. To je pravda, chodili tam jeho výplaty, prišla tam suma za predaj jeho bytu na X. D. a spolu obhospodarovali tento účet. Tých 18.000,- eur, ktoré spomína žalobkyňa, už tie vzťahy neboli medzi nimi bohvieaké, bohužiaľ. On išiel na rehabilitáciu do Bardejovských kúpeľov a tým, že to správanie žalobkyne bolo neadekvátne tomu, akoby malo byť, tým, že mal dispozičné právo, tak pre istotu vybral tých 18.000,- eur z tohto spoločného účtu, lebo predpokladal, že časom mu toto dispozičné právo zruší a príde o všetky peniaze, čo tam mal. Jemu tam chodili peniaze za mzdu, za tie tri roky, ako žalobkyňa uvádza 370,- eur mesačne, zhruba je to 17.000,- eur, ktoré by tam mali byť. Za predaj svojho bytu na X., jeho osobného bytu, ktorý predal za 53.500,- eur, tam boli tie peniaze vložené cez UniCredit banku na ten jej osobný, o ktorom hovorí, že ho považuje za spoločný, čiže je tam prakticky hodnota jeho peňazí, matematicky ako žalobkyňa hovorí 53.500,- eur a 17.000,- eur, to je zhruba 71.000,- eur by tam malo byť jeho peňazí. Sumu 18.000,- eur vybral priznáva, to neodtajil, 5.000,- eur tam nechal preto, aby sa splatil úver, ktorý mali, to znamená, že on by tam mal prakticky mať 53.260,- eur. Rekonštrukcia bytu, čo sú doklady stála zhruba 9.700,- eur, zariadenie bytu, je zhruba 11.900,- eur, kúpa bytu bola 74.000,- eur, žalobkyňa hovorí 69.000,-eur, že tam to bolo niečo iné tak, že zhruba tých 90.000,- eur bolo vložené do tohto bytu. Sumu 55.000,- eur dostala žalobkyňa za predaj svojho bytu a kde je ten rozdiel 40.000,- eur, keď on zo svojich peňazí, čo vložil na tento účet, zaplatil pôžičku 23.000,- eur, zaplatil potom spätne rekonštrukciu aj zariadenie. Nechápe a nevidí dôvod, prečo žalobkyňa nechce predložiť za obdobie 1.1.2013- 31.5.2016 výpisy zo spoločného účtu, ako bolo nakladané s jeho peniazmi. Bol to spoločný účet, išli tam ich peniaze, žiada, aby tie výpisy boli predložené, lebo neverí tomuto, že všetky peniaze alebo celý byt, všetky zariadenia po rekonštrukcii zaplatila zo svojich peňazí.

8. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 8.11.2018 uviedla, že strany konania súhlasia s tým, aby bolo spoluvlastníctvo k predmetnému bytu zrušené, aby bol predmetný byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného. Spornou nie je ani hodnota bytu vo výške 100.000,- eur.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 8.11.2018 uviedla, že žalovaný súhlasí s tým, aby sa zrušilo podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu a aby bol predmetný byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva, súhlasí s trhovou cenou predmetného bytu vo výške tvrdenej žalobkyňou, t.j. 100.000,- eur.

10. Z listu vlastníctva Č.. XXXXX má súd za preukázané, že strany tohto sporu sú podielovými spoluvlastníkmi bytu Č.. XX B. X. L. B. D.. K. Č.. X P. W. nachádzajúceho sa v katastrálnom území K., P. C. W. N., v obci W. - J. V., a to žalobkyňa v podiele 1/2 z celku a žalovaný v podiele 1/2 z celku.

11. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne:

12. Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

13. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14. Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

15. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

16. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi strán, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy strán; do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak strany o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti novely vykonanej zákonom č. 526/2002 Z.z. zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 8/2008).

19. Súd má v konaní za preukázané, že strany konania sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného X. Č.. XX B. X. L. vo vchode č. 1 bytového domu číslo súpisné XXX postaveného na ulici Fábryho v Košiciach, nachádzajúceho sa v W. Ú. K., v okrese W. N., P. C. W. - J. V., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX a to žalobkyňa v podiele 1 z celku a žalovaný v podiele 1 z celku. Pokiaľ ide o spôsob zrušenia a vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu (pri nemožnosti rozdelenia predmetného bytu), z výpovedí a z písomných podaní strán jednoznačne vyplynulo a je nesporné, že byt nie je možné technicky rozdeliť na dva menšie byty, že spolužitie strán v tomto byte je nemožné, teda obaja žiadajú zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu. Strany konania zhodne súhlasia s tým, aby bol predmetný byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd preto podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k bytu č. 11 nachádzajúcemu sa na X. L. bytového domu, súpisné číslo XXX, B. D. K. P. W., Č. P. X a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach tohto domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktorý je evidovaný na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, na liste vlastníctva Č.. XXXXX, pre okres W. N., C. W. - J. V., katastrálne územie K., zrušil a predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

20. Pokiaľ ide o primeranú náhradu pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 tretia veta OZ, túto treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch,

umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému zo spoluvlastníkov. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta je príslušný podiel všeobecnej ceny veci, pretože len podľa všeobecnej ceny možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci. Musí ísť teda o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Za takú nemožno považovať určenú náhradu vychádzajúcu z nadobúdacej ceny. Do primeranej náhrady nemožno zahrnúť ani hodnotu neužívania veci ostatnými spoluvlastníkmi. V takom prípade by išlo o iný vzťah, ktorý sa medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva vytvoril (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. M Cdo 6/2003 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 18/2000).

21. Všeobecná cena veci by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku, výmery, kultúry (druhu) pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu. Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a čase. Pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.

22. Zo súhlasných vyjadrení strán konania a ich zástupcov na pojednávaní pred súdom dňa 8.11.2018 má súd za preukázané, že všeobecná hodnota predmetného bytu Č.. XX B. X. L. na ul. K.X. Č.. X P. W. je 100.000,- eur. Cena spoluvlastníckeho podielu žalobkyne resp. náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobkyne k predmetnému bytu vo výške 1/2 z celku teda predstavuje sumu 50.000,- eur.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k bytu č. 11 na 3. poschodí vo vchode č. 1 bytového domu číslo súpisné XXX postaveného na ulici K. P. W.N., B. U. P. W. Ú. K., v okrese W. N., P. C. W.N. - J. V., Z. B. I. P. Č.. XXXXX, zrušil a predmetný byt prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za jej polovičný spoluvlastnícky podiel na predmetnom byte vo výške 50.000,- eur.

24. Nad rámec uvedeného súd konštatuje (tak ako to uviedol aj na pojednávaní dňa 8.11.2018), že podania strán nespĺňajú predpoklady na vyporiadanie nároku v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to z dôvodu absencie riadneho uplatnenia tohto nároku návrhom (žalobou) alebo vzájomným návrhom (žalobou) so všetkými náležitosťami.

25. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom slova zmysle a to na základe návrhu strany, prípadne vzájomného návrhu. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa z dôvodu širšieho vyporiadania požaduje zaplatenie určitej sumy, však treba rozhodnúť samostatným výrokom a nie v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel (pozri R 46/1991). Základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi stranami konania v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením podielového spoluvlastníctva je niektorý zo spoluvlastníkov na takto vzniknutom práve dotknutý. Nesprávny je taký postup, keď sa investície vynaložené na vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania premietnu priamo do sumy, ktorú súd uloží zaplatiť ako náhradu za spoluvlastnícky podiel (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 53/2004).

26. Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie

súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. 4Cdo/148/2017).

27. Na základe uvedeného súd nevykonal ďalšie žalovaným navrhnuté doplnenie dokazovania o predloženie výpisu z osobného účtu žalobkyne.

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech (súd rozhodol v súlade s jej žalobným návrhom) a priznal jej preto nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

32. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).