Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-103-2016.pdf
PDF · 230.23 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/103/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu: X. T., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XX, XXX XX Bratislava, zast. advokátom: JUDr. Karol Spišák, Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 05.10.2016 sa žalobca domáhal ochrany osobnosti spolu s náhradou nemajetkovej ujmy voči žalobcovi na základe tej skutočnosti, že v roku 2001 prevzalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (dalej len "Ministerstvo) od Ministerstva obrany Slovenskej republiky do svojej správy areál bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR, nachádzajúcej sa na Vývojovej ulici v Bratislave mestskej časti Rusovce (ďalej len "Výcvikový priestor"'). Približne od roku 2006 sa vo Výcvikovom priestore začala vykonávať strelecká príprava rôznych zložiek Policajného zboru. Od roku 2012 začalo Ministerstvo prevádzkovať Výcvikový priestor iba pre účely cvičenia protiteroristického komanda Lynx Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru (ďalej len "Útvar osobitného určenia" ). Prevádzkou streleckej prípravy rôznych zložiek Policajného zboru a protiteroristického komanda Lynx Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR na Vývojovej ul. v Bratislave - mestská časť Rusovce došlo a dochádza k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu
2. Žalobu žalobca odôvodnil obavou z ohrozenia života a zdravia a svoje tvrdenie podložil aj reálnym dôkazom - nezávislým znaleckým posudkom (balistickým ), ktorý mal
potvrdiť skutočnosť, že prevádzkovanie Výcvikového priestoru je skutočnou hrozbou pre ľudské životy.
3. Žalobca ďalej uviedol že od roku 1996 žije v rodinnom dome nachádzajúcom sa na ulici Pohraničníkov č. 10 v Bratislave - mestská časť Rusovce. Do tohto rodinného domu sa žalobca spolu s rodinou presťahoval po tom. čo sa rozhodol, že už ďalej nechce žiť v hlučnej a rušnej Petržalke, ale užívať si pokojné a príjemné prostredie jednej z prímestských bratislavských časti. Od začatia vykonávania streleckej prípravy vo Výcvikovom priestore sa bývanie v tejto obľúbenej vidieckej prímestskej lokalite podobá skôr na život na bojisku a nie na oázu pokoja, ktorou Rusovce predtým boli. Streľba zo samopalov je tu na dennom poriadku dlhodobo bola uskutočňovaná aj v noci, počas pohrebov, či počas sviatkov a dni pracovného pokoja a niekedy sa k nej pridá aj hukot vrtuľníka.
4. Uvedený Výcvikový priestor je predmetom sťažností obyvateľov Rusoviec od počiatku svojho fungovania. Strelecká príprava Útvaru osobitného určenia sa vo Výcvikovom priestore uskutočňuje každý pracovný deň, pričom do októbra roku 2012 sa strieľalo každý pracovný deň od 8.15 hod. do 15.30 hod., každý druhý pracovný deň od 8.15 hod. do 19.30 hod., uskutočňovali sa nočné cvičenia, ako aj cvičenia s vrtuľníkom. Nebolo výnimočným javom ze sa streľby konali aj počas víkendov a sviatkov. Po mnohých sťažnostiach obyvateľov sa výcvik zredukoval na každý pracovný deň v čase od 8.15 hod. do 12,00 hod a došlo k obmedzeniu výcvikov s použitím vrtuľníka.
5. Na základe sťažností obyvateľov na nadmerný hluk z Výcvikového priestoru, adresovaných najprv Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava - Rusovce (ďalej len MÚ MČ BA - Rusovce") a následne aj Ministerstvu, vedúci hygienik Ministerstva údajne vykonal štátny zdravotný dozor. Výsledkom bolo zamietavé stanovisko k sťažnosti na hluk, ktorá bola posúdená ako neopodstatnená, nakoľko meranie hluku nepreukázalo prekročenie najvyšších prípustných hodnôt. Výsledok merania hluku však nebol žalobcovi nikdy predložený."
6. So žiadosťou o posúdenie sťažnosti na hluk sa na ministra vnútra obrátili aj poslanci miestneho zastupiteľstva Rusoviec, v ktorej ministra žiadali o vykonanie nápravy. Poukázali na to, že nejde o sťažnosti pár jedincov na ojedinelý výstrel, ale celodenná strelecká príprava príslušníkov PZ SR poškodzuje nielen sluch a psychiku obyvateľov ale ohrozuje aj ich životy. Dňa 01.12.2011 na podnet sťažovateľa pána A. Š., N. L. a žalobcu vykonal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava (ďalej len "RÚVZ") meranie hluku z Výcvikového priestoru. Meranie sa uskutočnilo pred fasádou rodinného domu pána Š. na B. J.P. XXX/XXX, Bratislava - W. a zúčastnil sa ho aj pán K. F. - zástupca veliteľa Útvaru osobitného určenia, ktorý v zmysle protokolu zabezpečil koordináciu počas merania s výcvikovým strediskom. Pracovníci RÚVZ za použitia meracích prístrojov zmerali hodnotu hladiny zvukovej expozície pri jednom výstrele a pri zostavovaní výsledkov prihliadli na 1 500 výstrelov, čo predstavuje pätnásť streľbu vykonávajúcich osôb, s počtom výstrelov 100 na jednu osobu. RÚVZ vyhodnotil meranie tak, že prípustné hodnoty hluku pre deň, stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva č. 549/2007 Z. z. neboli prekročené. RÚVZ však zároveň vo svojom liste zo dňa 11.01.2012 uviedol, že tieto závery nevylučujú možnosť rušenia obytného prostredia prevádzkou strelnice.
7. Žalobca sa s prosbou o pomoc obrátil aj na bývalého primátora mesta Bratislavy doc. W.. K. F., P.., bývalého prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ako aj súčasného prezidenta SR Ivana Kisku. Keďže sťažnosti na hluk neviedli k žiadnej náprave,
166 obyvateľov dotknutej mestskej časti, s poukazom na právo na priaznivé životné prostredie garantované aj Ústavou SR, petíciou požiadalo Ministerstvo o zrušenie Výcvikového priestoru. Ministerstvo na petíciu reagovalo vyjadrením, že v horizonte do
jedného roka chce zabezpečiť vykonávanie výcviku v inom priestore. Ministerstvo zároveň poukázalo na to, že okrem sťažností obyvateľov na jeho fungovanie sú tu aj ďalšie dôvody na zrušenie, a to, že Výcvikový priestor využíva iba jeden špeciálny útvar a že nájom pozemkov na ktorých sa Výcvikový priestor nachádza je nehospodárny.
8. Dňa 17.12.2012 sa medzi zástupcami Mestskej časti Bratislava - Rusovce a Policajného zboru SR (ďalej len "PZ SR") uskutočnilo pracovné stretnutie, na ktorom prezident PZ SR Tibor Gašpar oznámil, že Ministerstvo sa rozhodlo postupne Výcvikový priestor uzavrieť. Ďalej uviedol, že toto rozhodnutie bolo prerokované s ministrom vnútra a je záväzné. Napriek uvedeným tvrdeniam, Ministerstvo nepresunulo výcvik špeciálnej jednotky do inej lokality ani do konca roka 2013.
9. Listom zo dňa 21.10.2014 podal žalobca prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len "Trestný zákon"), ktorého sa mali dopustiť zodpovední funkcionári Ministerstva a Policajného zboru SR v pozíciách 1/ minister vnútra, 2/ generálna riaditeľka kancelárie MV SR, 3/ prezident PZ, 4/ veliteľ Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ SR tým, že aj napriek ich vedomosti o tom, že prevádzka objektu Ministerstva na Vývojovej ulici v Bratislave Rusovce ako výcvikové stredisko - strelnica spôsobuje, z dôvodu nedostatočného riešenia bezpečnosti tohto objektu, pravidelne v čase konania výcviku príslušníkov PZ v tomto objekte stav všeobecného nebezpečenstva, kedy sú ľudia najmä z ulíc Kovácsová a
Pohraničníkov v mestskej časti Bratislava - Rusovce. vydaní do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví prostredníctvom možného zasiahnutia lietajúcich projektilov zo zbraní cvičiacich príslušníkov PZ v obytnej zóne uvedených ulíc, v priebehu celého roka 2013 a od začiatku roka 2014 až doposiaľ, svojím nekonaním sťažujú odvrátenie existencie takého všeobecného nebezpečenstva. Žalobca v trestnom oznámení uvádza, že podozriví majú vedomosť o tom, že Výcvikový priestor nie je dostatočne zabezpečený a napriek tomu ho ďalej prevádzkujú. Poverený príslušník PZ Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Úradu inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR uznesením ČVS: SK1S-6/BKOK-SV-2014 zo dňa 28.11.2014 trestné oznámenie žalobcu odmietol z dôvodu, že nieje dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehota dňa 08.12.2014 sťažnosť, ktorá však bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava V č.: 1 Pn 1197/14/1105-5 zo dňa 27.01.2015 zamietnutá ako nedôvodná.
10. V roku 2014 na pracovnom stretnutí so zástupcami MÚ MČ BA - Rusovce a niektorými obyvateľmi obce Ministerstvo vyhlásilo, že hľadanie náhradného výcvikového strediska sa ukázalo ako nereálne, preto jedinou možnosťou je využívanie areálu v Rusovciach. Ministerstvo ďalej oznámilo zámer vybudovať nové ochranné valy alebo posilniť existujúce prostredníctvom 20 000 nť zeminy, ktorá sa mala získať pri prestavbe Starého mosta v Bratislave. Zároveň Ministerstvo oznámilo, že na pôvodný zámer - vybudovanie protihlukovej bariéry - nemá finančné prostriedky.
11. Uvedená téma bola riešená aj na schôdzi Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť dňa 20.01.2015, na ktorej vystúpil žalobca a pani J. L. ako zástupcovia obyvateľov Rusoviec. Na uvedenej schôdzi minister vnútra W. J. informoval o vplyve Výcvikového priestoru na kvalitu života obyvateľov Rusoviec a poslanci uznesením č.174 vzali informáciu na vedomie bez toho, aby prijali nejaké konštruktívne
riešenia. Minister vnútra zároveň prítomných na schôdzi oboznámil, že proti navezeniu zeminy sa postavilo isté občianske združenie a vznikla prekážka aj zo strany stavebného úradu. Tieto tvrdenia ministra vnútra následne pani L. preverila na MU MČ BA - Rusovce ako príslušnom stavebnom úrade, ktorý uviedol, že mu nie je známe o aké občianske združenie ide a že Ministerstvo malo podľa dohody požiadať o územné rozhodnutie na navozenie zeminy na ochranné valy, čo do toho času neurobilo. Je evidentné, že Ministerstvo alibisticky hľadalo prekážky a uvádzalo nepravdy, len aby sa vyhlo dobudovaniu ochranných valov.
12. Začiatkom roka 2015 minister vnútra Róbert Kaliňák zároveň vyhlásil, že sa uvažuje o vybudovaní protiteroristického strediska pri Stupave, kde by bolo možné premiestniť aj výcvik Útvaru osobitného určenia z Rusoviec. Minister vnútra však zároveň uviedol, že toto stredisko nebude vybudované skôr ako za 24 mesiacov, pretože je tam problém s vyvlastnením, napriek tomu však už Ministerstvo získalo tretinu pozemkov. Na základe dožiadania na Mestský úrad Stupava žalobca zistil, že je vysporiadaných už 65% areálu v Stupave a z vlastných zdrojov žalobca vie, že dotknuté pozemky Ministerstvo ďalej nevykupuje, teda nevyvíja snahu o vybudovanie tohto strediska.
13. Nakoľko Ministerstvo navýšenie ochranných valov vo Výcvikovom priestore nerealizovalo pred dokončením stavebných prác na Starom moste, zemina bola odvezená na iné miesto a k zvýšeniu ochranných valov nedošlo. Do konca roka 2015 nedošlo ani k vybudovaniu protihlukových stien a ani k premiestneniu Výcvikového priestoru na iné vhodnejšie miesto. Vzhľadom na uvedené sa žalobca prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu dožadoval sprístupnenia informácií o Výcvikom priestore v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení (ďalej len "info zákon").
14. Na uvedenú Žiadosť 1 reagovalo Ministerstvo ako povinná osoba listom zo dňa 22.05.2015, ktorým zodpovedalo iba prvú položenú otázku, a to tak, že Výcvikový priestor je využívaný podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 76/2004 o zabezpečovaní a vykonávaní streleckej prípravy príslušníkov PZ SR v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 28/2010 (ďalej len "Nariadenie"), a že zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive sa na zriaďovanie a prevádzkovanie Výcvikového priestoru s poukazom na § 1 ods. 2 písm. 0 citovaného zákona nevzťahuje. Čo sa týka zostávajúcich štyroch otázok. Ministerstvo
Rozhodnutím č KM TO 2015/002417-009 zo dňa 22.05.2015 nevyhovelo žiadosti žalobcu z dôvodu, že informácie žiadané v 3. bode podliehajú ochrane podľa § 8 info zákona a z dôvodu, že informáciami žiadanými podľa bodu č. 2, č. 4 a č. 5 Ministerstvo nedisponuje. V odôvodnení rozhodnutia Ministerstvo k bodu č. 3 Žiadosti 1 uviedlo, že prevádzkový poriadok spadá pod ochranu utajovaných skutočností, nakoľko komplexné údaje o rozsahu a druhu výzbroje a výstroja policajtov útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru "sú v zmysle" § 8 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 16/2008 o vydaní zoznamu utajovaných skutočností pod č. 57, utajovanou skutočnosťou.
15. Proti tomuto rozhodnutiu Ministerstva podal žalobca prostredníctvom svojho právneho Zástupcu dňa 1 1.06.2015 rozklad. Minister vnútra ako odvolací orgán rozhodnutím č. KM- OLVS-80/2015/RK zo dňa 29.07.2015 podaný rozklad zamietol s odôvodnením, že údaje požadované v zmysle bodu 3. Žiadosti I obsahujú aj ďalšie utajované skutočnosti,
konkrétne vymedzené v bode 58. a 60. nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 16/2008 a rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako vecne správne, potvrdil.
16. Žalobca je názoru, že obsah prevádzkového poriadku Výcvikového priestoru nie je možné zaradiť medzi údaje o rozsahu a druhu výzbroje a výstroja Útvaru osobitného určenia. Spôsob správania sa vo Výcvikovom priestore a pravidlá tohto priestoru, ktoré sú predmetom úpravy prevádzkového poriadku tohto typu zariadení, evidentne nie sú výzbrojou či výstrojom Útvaru osobitného určenia, a teda ich nie je možné zaradiť medzi utajované skutočnosti.
17.V prípade, že prevádzkový poriadok Výcvikového priestoru obsahuje aj dotknuté údaje o výzbroji a výstroji, malo Ministerstvo postupovať v zmysle § 12 info zákona, podľa ktorého "všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon". To isté platí aj pre ďalšie údaje, ktoré majú spadať pod ochranu utajovaných skutočností. Neobstojí preto tvrdenie Ministra vnútra v rozhodnutí č. KM-OLVS-80/2015/RK zo dňa 29.07.2015, podľa ktorého obsah celého prevádzkového poriadku podlieha ochrane utajovaných skutočností.
18. Z uvedeného vyplýva, že ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie , ktoré sú podľa § 8 až § 11 info zákona vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých požadovaných informácií, teda celého prevádzkového poriadku, ale musí takéto informácie vylúčiť (znečitateľniť) a ostatné informácie musí sprístupniť.
19. Listom zo dňa 08.06.2015 sa žalobca prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu dožadoval sprístupnenia informácie, či je Výcvikový priestor podľa čl. 32 ods. 3 Nariadenia "strelnicou" alebo "iným objektom alebo priestorom na základe zmluvy". V prípade druhej možnosti zároveň požiadal Ministerstvo o zaslanie kópií zmlúv o užívaní daných priestorov. Na prvú otázku v žiadosti Ministerstvo neodpovedalo, uviedlo iba, že dotknuté priestory prevzalo v roku 2001 Zmluvou o prevode správy od Ministerstva obrany SR, kde je využitie majetku uvedené iba ako ,,nehnuteľný majetok slúžiaci pre umiestnenie útvarov PZ ". K druhej otázke Ministerstvo zaslalo 59 nájomných zmlúv o nájme pozemkov na ktorých Výcvikový priestor leží. Dňa 10.08.2015 sa žalobca znova prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu obrátil na Ministerstvo so žiadosťou o informáciu, vakom štádiu je proces uzavretia Výcvikového priestoru a v druhom bode, v akom štádiu je vybudovanie protihlukových a ochranných valov. Ministerstvo mu listom zo dňa 24.08.2015 oznámilo, že k uzavretiu Výcvikového priestoru do dnešného dňa síce nedošlo, ale Ministerstvo prijalo niekoľko opatrení k zlepšeniu kvality bývania dotknutých obyvateľov, mimo iného, podľa bodu 1 odpovede, písm. h) "navýšili sa ochranné valy". Túto informáciu Ministerstvo v bode 2 odpovede ihneď poprelo tým, že vybudovanie ochranných valov zo zeminy, ktorá sa mala získať pri prestavbe Starého mosta sa neuskutočnilo, pretože ide o dlhodobú záležitosť a spoločnosť realizujúca prestavbu Starého mosta, nemohla dlhšie čakať a zemina bola prevezená na iné miesto. V bode 3 odpovede
Ministerstvo uvádza, že momentálne konzultuje možnosti odhlučnenia Výcvikového priestoru v Rusovciach so špecializovanou spoločnosťou.
20. Ide o značne rozporuplné vyhlásenia, pretože z nich vyplýva, že Ministerstvo jednak plánuje uzatvorenie Výcvikového priestoru (bod č. 1), ale na druhej strane aj vybudovanie ochranných valov z 20 000 m3 zeminy a zároveň aj protihlukových stien. Pritom
v roku 2014 na pracovnom stretnutí zo zástupcami Rusoviec predstavitelia Ministerstva uviedli, že odhlučnenie by stálo približne 200 000,- EUR na čo Ministerstvo nemá prostriedky. Ministerstvo týmto teda tvrdí, že Výcvikový priestor chce v lehote do roka 2017 presunúť, a navyše teraz, po 5 rokoch sťažností obyvateľov, je hospodárne zároveň aj vybudovanie ochranných valov a protihlukových stien za 200 000,- EUR pre Výcvikový priestor, ktorý má byť do roku 2017 zrušený. Zarážajúce tiež je, že Ministerstvo sa skrýva za ťažkosti s navezením takého množstva materiálu na vybudovanie ochranných valov, ale tento problém zrejme neexistoval v čase, keď" Výcvikové stredisko začalo prevádzkovať, nakoľko nie sú známe žiadne územné rozhodnutia ani súhlasy vlastníkov na navozenie zeminy na vybudovanie ochranných valov.
21. Vzhľadom na to, že ani v roku 2016, teda po piatich rokoch žiadostí a sťažností, nedošlo k žiadnym výraznejším krokom, ktoré by podstatne zlepšili kvalitu života obyvateľov Rusoviec, žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu opäť obrátil na Ministerstvo so žiadosťou o poskytnutie informácií, tak ako sú uvedené v žiadosti zo dňa 19.04.2016 (ďalej len "Žiadosť 4")- Na uvedené otázky odpovedalo Ministerstvo listom zo dňa 27.04.2016.
22. Po preštudovaní všetkých odpovedí žalobca dospel k názoru, že na niektoré otázky nedostal požadované informácie. Konkrétne, v otázke č. 5 požadoval predložiť odborné, expertné, znalecké merania výpočty, resp. posudky, ktoré by preukázali, že realizáciou vyvýšenia ochranných valov bola absolútne eliminovaná možnosť ohrozenia života a zdravia občanov a zároveň, že bola čiastočne zmiernená hladina streľbou vzniknutého hluku. Ministerstvo však poskytlo odpoveď iba na druhú časť otázky, týkajúcu sa zmiernenia hladiny streľbou vzniknutého hluku. Obdobne tomu bolo aj pri otázke č. 10, nakoľko aj v tejto odpovedi sa Ministerstvo zameralo iba na otázku hluku vznikajúceho pri streľbe. Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 02.06.2016 opätovne žiadal poskytnúť doplňujúce informácie.
23. Ministerstvo vo svojom liste č. KM-TO-2016/003304-006 zo dňa 09.06.2016 uviedlo iba všeobecné informácie o Výcvikovom priestore a bližšie popísalo incident zo dňa 15.07.2008 (poškodenie majetku pani K. J. strelou z Výcvikového priestoru v Rusovciach) ako aj opatrenia, ktoré boli následne prijaté za účelom zvýšenia bezpečnosti. Ministerstvo do dnešného dňa nepredložilo žiadny dokument (posudok, odborné, expertné, znalecké meranie), z ktorého by bolo zrejmé, že strelou, alebo odrazenou strelou, vystrelenou z Výcvikového priestoru nemôže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a majetku občanov. V citovanom liste zo dňa 09.06.2016 je okrem iného uvedené, že "Útvar využíva priestory bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR na Vývojovej ulici v katastri mestskej časti Bratislava
- Rusovce (ďalej len "výcvikový priestor Rusovce") na účely streleckej prípravy príslušníkov od roku 2001." V tomto liste sa ďalej uvádza cit. "V súčasnosti prebiehajú prípravné procesy na obstaranie balistického posudku." Z vyššie uvedeného vyplýva, že PZ SR využíva Výcvikový priestor od roku 2001 bez akéhokoľvek odborného posúdenia na možnosti ohrozenia života, zdravia a majetku, a to strelou, alebo odrazenou strelou, vystrelenou z tohto Výcvikového priestoru.
24. Sluchový vnem je jedným zo základných zmyslových pocitov človeka, bez existencie ktorého je kvalita ľudského života veľmi znížená a uplatnenie človeka je silne obmedzené. O to viac si na druhej strane treba neustále pripomínať ochranu zdravého sluchu pred nadmerným, rušivým alebo obťažujúcim hlukom, ktorý je často neželaným spoločníkom od skorého rána do neskorej večere, ba aj noci. V agende úradov verejného zdravotníctva, ale nielen tam tvoria totiž sťažnosti na hluk najpočetnejšie zastúpenie. Hluk je definovaný ako
každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, neželaný, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Dlhodobá rušivosť a obťažovanie hlukom v rozmedzí 50-70 dB v čase relaxácie fyzických a duševných síl človeka, napr. v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov majú priamu súvislosť s poruchami spánku, vysokým krvným tlakom či neurózou človeka. Ústava Slovenskej republiky zahrňuje vo svojom čl. 44 pre každého právo na priaznivé životné prostredie a priaznivé životné podmienky, ako aj na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. V tom je obsiahnuté aj právo na ticho.
Toto právo nie je len formálnou abstraktnou formuláciou, ale jeho konkrétnym obsahom je subjektívne hmotnoprávne oprávnenie prislúchajúce, na rozdiel od právnických osôb, iba fyzickým osobám. Je právom verejnoprávnej povahy, uplatňuje sa voči štátu. Jeho subjektu poskytuje nástroje zabezpečujúce mu takú kvalitu životného prostredia, umožňujúce mu nerušene mu žiť, a to tak z hľadiska osobného aj spoločenského života, t.j. človek by mal mať právo na zdravé, priaznivé, vhodné, nerušené, dôstojné životné prostredie, poskytujúce mu možnosti kvalitného bývania, dobrého životného pocitu, zdravých pracovných podmienok a podobne. Právo na priaznivé životné prostredie ukladá štátu povinnosť aby ho rešpektoval.
25. Čo sa týka hluku z Výcvikového priestoru, vyššie sme uviedli, že na podnet obyvateľov MČ Bratislava
- Rusovce vykonal RÚVZ meranie hluku zo streleckej prípravy príslušníkov PZ vo Výcvikovom priestore, pričom dospel k tomu, že sťažnosti sú neopodstatnené, nakoľko neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty hladiny hluku. Pri meraní postupoval RÚVZ podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ktorá stanovuje najvyššie prípustné hladiny hluku vo vonkajšom prostredí počas dňa a večer vo výške 50 dB. RUVZ stanovil, že hluk z Výcvikového priestoru pred rodinným domom vzdialeným cca 800 metrov od Výcvikového priestoru je v rozmedzí 36,3 dB - 44,8 dB.
26. Pre porovnanie uvádzame hodnoty hladiny iných rušivých zvukov vo vnútornom prostredí: kombinovaná chladnička s mrazničkou - 42 dB, kancelária - 40 dB, z ktorých vyplýva, že hladina hluku chladničky a hluku vnútri štandardnej kancelárie dosahuje vyššie hodnoty ako tie, ktoré boli namerané RÚVZ dňa 01.12.2011. Preto sme názoru, že predmetné meranie vykonané RÚVZ má nízku výpovednú hodnotu o skutočnom hluku z Výcvikového priestoru a o jeho vplyve na obyvateľov. Tiež treba uviesť, že meranie bolo uskutočnené za prítomnosti dohliadaného subjektu, ktorý zastupoval p. M. Fedor, ktorý priebeh strelieb riadil. Uvedená skutočnosť svedčí o neobjektívnosti merania, nakoľko dohliadaný subjekt sa na meranie mohol pripraviť a zabezpečiť, aby bola streľba v čase merania uskutočnená z takých priestorov a v takom smere, aby bola nameraná hodnota hluku čo možno najnižšia. Ak by však bolo meranie, aj napriek uvedenému, objektívne, sme toho názoru, že samotné namerané hodnoty majú iba orientačnú výpovednú hodnotu. RIJVZ konštatoval, že aj napriek uvedeným výsledkom merania, môže hluk pôsobiť pre obyvateľov rušivo a že streľba bola jasne odlíšiteľná od hluku pozadia. Práve uvedené skutočnosti, teda jeho frekvencia a pôvod
sú rozhodujúce vo vzťahu k rušivosti zvuku. Treba mať totiž na zreteli, že streľba zo zbraní, aj samopalov, sa šíri v oblasti primárne určenej na bývanie, v okolí pamiatkovej zóny a v chránenom vtáčom území, v ktorom žije vymierajúci drop. Preto nie je najpodstatnejšie, či hluk zo streleckej prípravy príslušníkov PZ z Výcvikového priestoru presahuje prípustné limity stanovené vyhláškou, ale to, ako môže byť tento zvuk vnímaný z pohľadu subjektov, ktoré sú mu takmer každý deň exponované.
27. Ďalšou nemenej významnou skutočnosťou je, že ide o výstrely zo zbraní, čo môže mnohým ľudom spôsobiť preľaknutie, najmä žiakom materskej a základnej školy, ktoré sa nachádzajú približne kilometer od Výcvikového priestoru, mentálne postihnutým klientom trvalo žijúcim v Humanitnom centre na Kovácsovej ulici, ktorí počas strelieb nemôžu byť v záhrade centra, rovnako aj nič netušiacim návštevníkom pamiatkovej zóny, chránenému vtáctvu a v neposlednom rade aj všetkým pacifistický zmýšľajúcim obyvateľom.
28. Že žalobca nie je jediným, ktorému hluk zo streleckej prípravy z Výcvikového priestoru prekáža, preukazujú aj príspevky obyvateľov Rusoviec na sociálnej sieti facebook na stránke "Máme radi Rusovce". Potvrdzujú to aj výsledky ankety zo dňa 14.11.2011 uverejnené na webovej stránke www.rusovskenovinv.sk, v ktorej sa 48% hlasujúcich vyslovilo za to. že ".strelnica na výcvik kukláčov v Rusovciach zhoršuje kvalitu života, alebo dokonca ohrozuje obyvateľov a preto by mala byť zrušená". Je pravdepodobné, že hluk prekáža omnoho väčšiemu počtu obyvateľov Rusoviec, ako je z petícií známe. Mnohí obyvatelia Rusoviec však majú z prenájmu pozemkov pod Výcvikovým priestorom značný príjem, a preto radšej ticho tolerujú jeho existenciu.
29. Výcvikový priestor sa nachádza 800 metrov od prvých domov a 1.100 metrov od materskej a základnej školy, 350 metrov od poľnohospodárskeho družstva, v tesnej blízkosti cyklistického chodníka vedúceho do Rakúska.
30. Dňa 15.07.2008 približne okolo 11. hodiny neznámy páchateľ prestrelil dvojité sklenené okno obývacej izby v dome na ulici Kovácsova 346/104, Bratislava - Rusovce vo vlastníctve pani K. J., pričom týmto poškodil aj záclonu a zároveň aj stenu v obývacej izbe. Uvedeným konaním bola pani J. spôsobená škoda vo výške 41,99 EUR. ktorú sa jej Ministerstvo zaviazalo uhradiť, nakoľko znaleckým skúmaním Kriminálneho a expertízneho ústavu Bratislava bolo zistené, že ide o náboje, ktoré sa používajú do služobných zbraní PZ SR. Vzhľadom na to, že v blízkosti sa nachádza Výcvikový priestor, dožiadaním na príslušný útvar bolo zistené, že v tom čase sa konal výcvik v streľbe, pričom sa potvrdila aj zhoda zbraní používaných na výcviku so zbraňou, z ktorej strela prestrelila pani J. okno a záclonu a zavŕtala sa tesne nad sedacou súpravou.
31. Žalobca sa od Ministerstva niekoľkokrát dožadoval poskytnutia informácií, akým prevádzkovým poriadkom je upravené správanie sa vo Výcvikovom priestore, kolaudačného rozhodnutia a znaleckého posudku za účelom zistenia, či Výcvikový priestor spĺňa všetky potrebné bezpečnostné a hygienické opatrenia (viď. Žiadosť 1, Žiadosť 2. Žiadosť 3 a Žiadosť 4). Do dnešného dňa nebol žalobcovi ani jeden z požadovaných dokumentov sprístupnený a domnievame sa, že Ministerstvo týmito dokumentárni ani nedisponuje, pretože v liste č. KM-TO-2016/003304-006 zo dňa 09.06.2016 Ministerstvo uvádza, že ešte len prebiehajú prípravné procesy na obstaranie balistického posudku (dôkaz č. 37) a v liste č. SHNM-
OSNM4-2016/00121 1-009 zo dňa 12.08.2016 (dôkaz č. 46) Ministerstvo uvádza, že v súčasnosti obstaráva znalecký posudok (akustický posudok).
32. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal znalca Doc. Ing. Aloisa Skoupého, CSc. z odboru kriminalistika a balistika zbraní a munície (ďalej len "Znalec") o vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia, či Výcvikový priestor spĺňa bezpečnostné podmienky, aby nedošlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že vo Výcvikovom priestore je vykonávaná streľba
strelivom kalibru 9 mm (náboj 9x19 mm Luger) a kalibru 7,62 mm (náboj 7,62 x 39). Na základe uvedeného znalec stanovil, že náboj 9 mm Luger má maximálny dostrel 2 000 metrov a náboj 7.62x43 používaný pre samopal má maximálny dostrel 2 800 metrov. Pritom dostrel odrazených striel je 1 200 metrov ( náboj 9mm Luger) a 1 680 metrov (náboj 7,62 mm) a odborná literatúra uvádza, že aj odrazená strela má smrtiaci účinok. Znalec v znaleckom posudku, ako odpoveď na prvú otázku uvádza, že Výcvikový priestor nie je strelnicou v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a nespĺňa ani podmienky na prevádzkovanie strelnice podľa citovaného zákona. Nakoľko je to však miesto, kde sa uskutočňuje strelecká príprava, je nevyhnutné na tento priestor aplikovať všetky požiadavky podľa štandardu NATO STANAG 2240. Znalec v ďalších odpovediach na položené otázky uvádza, že Výcvikový priestor nespĺňa bezpečnostné podmienky, aby mimo tohto priestoru nedošlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku, teda môže dôjsť k úniku vystrelenej a odrazenej strely mimo zariadenia Výcvikového priestoru. Znalec zároveň v prílohe č. 1 až 3 znaleckého posudku vymedzil priestor, ktorý môže byť vystrelenými alebo odrazenými strelami ohrozený, pritom z prílohy č. 2 a č. 3 je evidentné, že ohrozený je aj priestor obývanej oblasti. Na poslednú, šiestu otázku, týkajúcu sa situácie zobrazenej na obrázku PI znaleckého posudku, kedy je streľba vykonávaná smerom mimo ochranných valov na budovu označenú červeným krúžkom, na ktorej murive a oknách sa našli stopy po strelách. Znalec vymedzil ohrozený priestor na mape, ktorá je prílohou č. 4 znaleckého posudku. Z uvedenej prílohy vyplýva, že streľba z Výcvikového priestoru vykonávaná smerom na budovu, za ktorou nie je ochranný val priamo ohrozuje obývanú oblasť, v ktorej sa nachádza aj dom pani Kratochvílovej, ktorej strela vletela priamo do obývacej izby.
33. Podľa vyjadrenia veliteľa Útvaru osobitného určenia mjr. S.. Š. H. do zápisnice o výsluchu v trestnej veci ČVS: SKIS-6/BKOK-SV-20I4 (dôkaz č. 22) je "smer samotných striel orientovaný mimo obytnú zónu, do ochranného valu, čím je absolútne vylúčené, aby sa prípadná strela dostala mimo objekt a už vôbec nie do obytnej zóny". Toto tvrdenie nie je v súlade so záverom Znalca a ani s fotodokumentáciou, ktorú prikladáme ako dôkaz podľa ktorej streľba nie je vykonávaná iba do ochranných valov, ale aj na voľne stojace, resp. pohybujúce sa vozidlá, na budovy nekryté ochranným valom, a aj vnútri budov, a to všetko smerom na obytnú oblasť (!).
34. Po oboznámení sa so závermi znaleckého posudku listom zo dňa 24.06.2016 požiadal žalobca Ministerstvo o okamžité pozastavenie vykonávania streleckej prípravy. Spolu s listom predložil žalovanému aj predmetný znalecký posudok. Na uvedený list do dnešného dňa nedostal žiadnu odpoveď a nedošlo ani k zastaveniu streleckej prípravy vo Výcvikovom priestore. Zrealizovanie vyvýšenia ochranných valov v rámci Výcvikového priestoru, ako opatrenie na zmiernenie nežiaducich vplyvov Výcvikového strediska, konštatuje Ministerstvo vo svojom liste zo dňa 25.01.2012 č. PPZ- ÚOU-673-002/2011 (dôkaz č. 52), vo svojom liste zo dňa 16.07.2012 č. PPZ-ÚoU-123-014/2012 adresovanom Doc.
RNDr. Milanovi Ftáčnikovi, CSc. (dôkaz č. 12), liste zo dňa 24.07.2012 č. PPZ-ÚOU-123-017/2012 (dôkaz č. 53), vo svojom liste zo dňa 24.08.2015 c. KM-TO-201 5/003734-006 (dôkaz č. 33) a aj vo svojom liste zo dňa 27.04.2016 č. KM-T0-2016/002577-005 (dôkaz č. 35) napriek tomu, že od roku 2014 Ministerstvo tvrdí, že ide o časovo a finančne veľmi náročný proces. V poslednom z uvedených listov Ministerstvo nakoniec vysvetľuje, že navýšenie ochranných valov bolo zrealizované ešte v roku 2009, a to približne o jeden meter. Sme toho názoru, že uvedeným navýšením nemohlo dôjsť k absolútnej eliminácii možnosti ohrozenia života a zdravia obyvateľov mestskej časti Bratislava - Rusovce. tak ako to Ministerstvo uvádza v liste č. PPZ-ÚOU-123-014/2012 zo dňa 16.07.2012, čo koniec koncov
konštatuje aj Znalec v znaleckom posudku. Závery znaleckého posudku potvrdzuje aj videonahrávka zo dňa 17.08.2015 nahraná na cintoríne v Rusovciach, na ktorej je v 6. sekunde nahrávky počuť cinknutie kovového predmetu o iný kovový predmet. Vzhľadom na to, že približne kilometer od cintorína práve prebiehala strelecká príprava vo Výcvikovom priestore, ktorá je zaznamená na nahrávke, žalobca je ako autor nahrávky presvedčený, že ide o ďalšiu uniknutú strelu z Výcvikového priestoru.
35. Ďalším nebezpečným faktorom je, že Výcvikový priestor nie je žiadnym spôsobom strážený ani označený spôsobom primeraným aktivitám, ktoré sa na jeho území uskutočňujú (strelecká príprava a v minulosti aj pyrotechnická činnosť), v plote ktorý ohraničuje areál Výcvikového priestoru je množstvo dier. Po medializácii prípadu pribudol na vstupnej bráne iba nápis "Ministerstvo vnútra SR"'. Keďže areál nie je strážený, ľahko sa môže stať, že do neho vniknú nepovolané osoby, ktoré netušia, že sa tam vykonáva výcvik príslušníkov PZ. najmä strelecká príprava, a teda, že ich život a zdravie sú v ohrození. Veliteľ Útvaru osobitného určenia mjr. S.. Š. H. na pracovnom stretnutí s obyvateľmi Rusoviec dňa 26.03.2015 uviedol, že často dostáva sťažnosti, že sa vo Výcvikovom priestore strieľa aj mimo určeného času výcviku, pričom sa napokon zistí, že nejde o príslušníkov PZ, ktorí by tam vykonávali prípravu, ale o neznáme osoby. Veliteľ ďalej dodal, že 011 nevie, kto do Výcvikového priestoru chodí. Toto vyjadrenie nekorešponduje s vyjadrením veliteľa H. do zápisnice o výsluchu v trestnej veci ČVS: SK1S-6/BKOK- SV-2014 vedenej Odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, Úradu inšpekčnej služby Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, kde uviedol, že "po ukončení výcviku je objekt uzatvorený a riadne zabezpečený proti vniknutiu nepovolaných osôb." Netreba pripomínať, že Ministerstvo ako prevádzkovateľ Výcvikového priestoru zodpovedá za zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do týchto priestorov a za škody, ktoré porušením tejto povinnosti vzniknú. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Ministerstvo si svoju povinnosť neplní, a tým zvyšuje nebezpečenstvo, ktoré plynie z prevádzky Výcvikového priestoru.
36. Dňa 26.03.2015 sa na MU MČ Bratislava - Rusovce uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Ministerstva a vlastníkov pozemkov, na ktorých je Výcvikový priestor vybudovaný. Cieľom bolo získanie predbežného súhlasu vlastníkov na navozenie zeminy na vybudovanie ochranných valov. Na uvedenom stretnutí Ministerstvo okrem iného presviedčalo vlastníkov, že prevádzkovanie Výcvikového priestoru je veľmi výhodné, pretože za nájom im Ministerstvo platí nájomné, a v prípade, že by bol Výcvikový priestor z Rusoviec premiestnený, ostali by im nevyužívané pozemky, ktoré sú navyše kontaminované (!). Ministerstvo teda prevádzkuje Výcvikový priestor na pozemkoch o ktorých má vedomosť, že sú kontaminované a nevykonal žiadne opatrenia na zabránenie poškodzovania životného prostredia a pravdepodobne ani uvedený stav neoznámil príslušným orgánom na ochranu životného prostredia. S poukazom na vyššie uvedené môžeme konštatovať, že prevádzka
Výcvikového priestoru ohrozuje nielen životy, zdravie a majetok osôb, ale aj životné prostredie.
37. Ministerstvo prevzalo Výcvikový priestor od Ministerstva obrany SR v roku 2001, avšak nedisponuje žiadnymi dokladmi (stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia), ani inou dokumentáciou k stavebným
objektom, pretože táto nebola Ministerstvu pri preberaní objektov odovzdaná. Pokiaľ ide o dokumentáciu deklarujúcu splnenie bezpečnostných požiadaviek na Výcvikový priestor, najmä počas vykonávania streleckej prípravy, najmä na zabránenie úniku striel z Výcvikového priestoru, túto Ministerstvo napriek mnohým žiadostiam do dnešného dňa nepredložilo, s odvolávkou na ochranu utajovaných skutočností.
Zarážajúce je, že pokiaľ ide o totožné dokumenty vzťahujúce sa na strediská prípravy príslušníkov PZ SR v Stupave a Bratislave - mestská časť Rača, Ministerstvo uvedenú dokumentáciu žalobcovi poskytlo bez akýchkoľvek obštrukcií. Vo všetkých odpovediach Ministerstva na žiadosti o poskytnutie informácie, na základe akého právneho predpisu Ministerstvo prevádzkuje Výcvikový priestor. Ministerstvo uvádza, že s poukazom na § I ods. 2 písm. 0 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive sa citovaný zákon na prevádzkovanie Výcvikového priestoru nevzťahuje. Ďalej Ministerstvo uvádza, že Výcvikový priestor je využívaný podľa nariadenia ministra vnútra SR č. 76/2004 o zabezpečovaní a vykonávaní streleckej prípravy príslušníkov PZ SR v znení nariadenia ministra vnútra SR č. 28/2010. Je evidentné, že Ministerstvo sa drží teórie, podľa ktorej Výcvikový priestor nie je strelnicou, a preto nemá ani povinnosť zabezpečiť na prevádzku Výcvikového priestoru žiadne doklady preukazujúce jeho bezpečnosť. Takýto názor by bol v rozpore nielen s právnou teóriou, ale aj so zdravým rozumom, pretože ide o priestor, v ktorom sa vykonáva aj strelecká príprava, a preto musí tento priestor nevyhnutne spĺňať isté bezpečnostné opatrenia, tak ako to tvrdí aj Znalec. Navyše, vo vzťahu k strediskám prípravy príslušníkov PZ SR v Stupave a Rači, pri ktorých tiež Ministerstvo uvádza, že ich regulácia nespadá pod zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, touto dokumentáciou Ministerstvo disponuje (prevádzkový poriadok, kolaudačné rozhodnutie, uznesenie Ministerstva vnútra o zriadení strediska prípravy). Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že na webovej stránke Ministerstva v časti "Polícia - Prezídium PZ - Policajný výcvik - Kontakty" nie je žiadna zmienka o Výcvikovom priestore v Rusovciach, na ktorom sa uskutočňuje príprava Útvaru osobitného určenia. Zdá sa. že toto stredisko neexistuje ani formálne.
38. Výcvikový priestor nie je jediným cvičiskom pre príslušníkov PZ SR prevádzkovaným bez potrebných povolení a bez splnenia bezpečnostných opatrení. Ako príklad uvádzame nedostavanú nemocnicu Rázsochy, z ktorej si Útvar osobitného určenia urobil koncom roka 2014 strelnicu. Budova sa nachádza približne 300 metrov od rodinných domov a príslušníci pri cvičení použili vrtuľník a ostré náboje. Napriek tomu, že sám minister vnútra Róbert Kaliňák následne priznal, že streľba nebola v poriadku, mjr. S.. Š. H. ako veliteľ dotknutého útvaru na stretnutí na MÚ MČ Bratislava - Rusovce dňa 26.03.2015 uviedol, že obyvatelia boli vlastne radi, že tam Útvar osobitného určenia strieľal, lebo v ruinách stavby na ich deti číhali nástrahy (zrejme narkomani a dezolátny stav budovy). Ide len o jeden z ďalších prípadov arogancie a bezohľadnosti policajnej moci, ktorý našťastie neskončil žiadnou tragickou udalosťou.
39. Štát a polícia je tu pre ľudí a nie naopak. Štát môže v zmysle Ústavy SR konať len to, čo je dovolené. Ak by sme aj prevádzku Výcvikového priestoru odôvodňovali verejným záujmom, aj ten musí mať isté hranice. Výcvikový priestor leží na prenajatých pozemkoch,
ktorých vlastníkmi sú niektorí obyvatelia Rusoviec. Nájomné za pozemky, na ktorých Výcvikový priestor leží, dosiahlo za rok 2015 sumu 144 163,83 EUR. pričom od roku 2001 do augusta 2016 vrátane, už Ministerstvo zaplatilo vlastníkom za nájom predmetných pozemkov sumu spolu vo výške 1 231 237,36 EUR. Podľa vyjadrení Ministerstva trénuje vo Výcvikovom priestore jediný útvar PZ, a to Útvar osobitného určenia. V minulosti Ministerstvo uvádzalo informáciu, že Útvar osobitného určenia potrebuje cvičiť v sťažených podmienkach, ktoré sú iba v Rusovciach a vo výcvikovom stredisku Lešť. V zmysle vyššie uvedených listov si Ministerstvo na tento účel dokonca nechalo vypracovať analýzu dostupných výcvikových priestorov z pohľadu ich využiteľnosti pre Útvar osobitného určenia. Nakoľko Ministerstvo bližšie nešpecifikovalo, prečo je lokalita v Rusovciach na výcvik Útvaru osobitného určenia najvhodnejšia, týmto žiadame súd, aby Ministerstvu ako
žalovanému uložil povinnosť predložiť predmetnú analýzu dostupných výcvikových priestorov z pohľadu ich využiteľnosti pre jednotlivé špecializácie. V listoch Ministerstva č. KM-T0-2015/003734-006 zo dňa 24.08.2015, č. KM-TO- 2016/002577-005 zo dňa 27.04.2016 a č. SHNM-OSNM4-2016/001311-009 zo dňa 12.08.2016 sa okrem iného uvádza, že počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov boli zrušené všetky streľby, pyrotechnické práce a výcvik s použitím vrtuľníka, po 12.00 hod počas pracovných dní boli zrušené všetky streľby, pyrotechnické práce a výcvik s použitím vrtuľníka, streľby sa obmedzili na 3 streľby týždenne limitované na 120 minút, parciálna časť streleckých zamestnaní sa
presunula do iných výcvikových objektov. Z uvedeného vyplýva, že Ministerstvo uhrádza státisícové nájomné ročne za pozemky, na ktorých cvičí jediný útvar PZ, a to iba v obmedzenom čase a rozsahu. Uhrádzať tak vysoké nájomné sa v tejto situácii javí absolútne nehospodárne. Nevidíme dôvod, prečo by aj zostávajúca časť prípravy Útvaru osobitného určenia nemohla byť presunutá do inej. vhodnejšej lokality.
40. Ochrana pred hlukom, prachom a vibráciami je právom každej fyzickej osoby. Táto ochrana je na najvyššej úrovni zabezpečovaná medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a je poskytovaná ako súčasť ochrany práva súkromného a rodinného života, práva na ochranu výkonu vlastníctva a práva na ochranu zdravia (čl. 10 ods. 2, čl. 11 ods. 1, čl. 31 a 35 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ačl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Na vnútroštátnej úrovni je ochrana poskytovaná predovšetkým ústavnoprávnymi normami (čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1. čl. 21 ods. 1, čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky) a predpismi verejného práva (zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí). Ochranu pred uvedenými imisiami poskytujú na vnútroštátnej úrovni aj predpisy súkromného práva. Najširšiu ochranu proti nim poskytuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len "OZ") najmä svojimi prostriedkami na predchádzanie týmto zásahom, ale i prostriedkami následnej ochrany proti imisiám (napr. v ust. § 127 OZ). Takým prostriedkom ochrany je nepochybne aj žaloba o ochranu osobnosti podľa § t 1 a nasl. OZ.
41. Podľa ust. § 11 OZ má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Výpočet osobnostných práv chránených predmetným ustanovením nie je uzavretý a rozsah ním chránených zložiek osobnosti fyzickej osoby sa neustále vyvíja. K zložkám osobnosti chráneným ustanovením § 11 OZ patrí aj právo na rešpektovanie rodinného života, obydlia i jeho pokojného užívania. Táto ochrana zabezpečuje aj záštitu pred
priamymi a bezprostrednými účinkami imisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravé životné prostredie a celkové blaho fyzických osôb. Podľa § 13 ods. I a 2 OZ má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby bolo upustené od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nejavilo morálne zadosťučinenie podľa predchádzajúcej vety ako postačujúce, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v § 13 ods. 3 OZ taxatívne stanovené dve kritériá, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.
42. K vzniku zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostných práv postačuje, že ide o zásah, ktorý je spôsobilý niektoré z osobnostných práv "len" ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv aj došlo. Pre úspech žaloby nie je teda nutné, aby došlo aj k poškodeniu zdravia fyzickej osoby, ktorá je vystavená imisiám. Postačuje, že tieto imisie sú takej intenzity alebo ich pôsobenie tak dlhodobé, že v ich dôsledku hrozí fyzickej osobe poškodenie zdravia. Zásah do osobnostných práv musí byť neoprávnený, teda musí byť v rozpore s objektívnym právom. V prípade hluku, vibrácií a prašnosti bude zásah neoprávnený vždy, kým tieto imisie prekračujú záväzné hygienické limity. Pravda, zásah môže byť neoprávnený aj v prípade, že hygienické limity sú splnené, no napriek tomu vzhľadom na konkrétne okolnosti sú v rozpore s objektívnym právom (napr. ust. § 127 OZ ods. 1, § 415 a § 420a OZ). Za zásah možno považovať okrem aktívneho konania vo forme imisií aj nečinnosť subjektu, ktorému právne predpisy ukladajú povinnosť aktívneho správania sa v zmysle ochrany obyvateľstva pred hlukom, prachom a vibráciami.
43. Podľa § 127 ods. I OZ sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Vo vzťahu k určeniu, resp. identifikácii oprávneného subjektu, ktorému je poskytovaná v zmysle § 127 ods. 1 OZ ochrana pred obťažovaním nad mieru primeranú pomerom alebo vážnym ohrozovaním výkonu jeho práv treba konštatovať, že z dikcie zákona vyplýva, že nemusí nevyhnutne ísť iba o iného, ďalšieho vlastníka veci a ani to, že tento musí byť bezprostredným susedom rušiteľa.
44. Zo strany žalovaného dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom pôsobením i m i s i í - konkrétne nadmerným pôsobením hluku - ktorý je spôsobovaný prevádzkou Výcvikového priestoru. Zákon bližšie nedefinuje pojem "nad mieru primeranú pomerom*', je potrebné ho vykladať osobitne s ohľadom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. Sme toho názoru, že z dôvodu dlhodobého vystavenia hluku a pôvodu hluku (streľba zo zbraní) bola v prípade žalobcu primeraná miera obťažovania prekročená.
45. Podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na rešpektovanie obydlia nezahŕňa iba právo vzťahujúce sa na skutočné fyzické okolie, ale tiež na pokojné užívanie tohto okolia. Preto porušenia tohto práva sa nevyhnutne neobmedzujú iba na také zrejmé zásahy ako neoprávnený vstup do obydlia, ale môžu tiež vyplývať z nehmatateľných zdrojov, ako je hluk, emisie, zápach alebo iné podobné formy zasahovania. V prípade Moreno Gómez proti Španielsku prejednávanom Európskym súdom pre ľudské práva sa žalobkyňa sťažovala na hluk z diskoték, pričom jej obydlie sa nachádzalo v oblasti určenej na bývanie. Vzhľadom na rozsah imisií - v noci a nad povolenú mieru - a skutočnosti, že zásah trval niekoľko rokov, súd konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru a sťažovateľke priznal aj náhradu nemajetkovej ujmy.
V prípade López Ostrá proti Španielsku sťažovateľka namietala, že dym a hluk z továrne na spracovanie odpadu situovanej blízko jej obydlia spôsobili neznesiteľnosť životných podmienok jej rodiny. Potom, ako museli znášať obtiaže spôsobené továrňou viac ako tri roky, sa rodina presťahovala, keď už bolo jasné, že tieto obtiaže nemôžu pokračovať donekonečna a keď im pediater ich dcéry odporučil tak urobiť. Hoci národné orgány uznali, že hluk a zápach mali negatívny účinok na kvalitu života sťažovateľky, argumentovali, že nespôsobovali závažné riziko na zdraví a nedosiahli úroveň závažnosti, čím by boli porušené základné práva sťažovateľky. Súd však rozhodol, že závažné znečistenie životného prostredia môže mať vplyv na blahobyt jednotlivca a brániť mu v užívaní obydlia spôsobom, ktorý má nepriaznivý účinok na súkromný a rodinný život, aj napriek tomu, že neohrozuje jeho zdravie závažným spôsobom. V tomto prípade Súd zistil porušenie článku 8 Dohovoru.''
46. Žalobca si zvolil na bývanie túto lokalitu zámerne, pretože sa nachádzala v tichom prostredí a ponúkala výhody pokojného vidieckeho života. Výcvikový priestor a streleckú prípravu začal intenzívne vnímať okolo roku 2006, v roku 2011 už bol pre neho zvuk streľby neznesiteľný. Žalobca spočiatku evidoval iba občasné strieľanie, ktoré sa postupom času začalo stupňovať, časy strelieb sa predlžovali, zvyšovala sa intenzita, strieľalo sa vo dne, v noci, cez pracovné dni aj sviatky, počas pohrebov, jednoducho neustále. Následkom tohto nadmerného hluku došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu. Len čo začuje výstrely zvýši sa mu tlak a trpí potením v zvýšenej miere. Žalobca badá celkové zhoršenie kvality života, je nervózny, popudlivý a zle spí. V noci začal škrípať zubami, až si musel dať vyrobiť silikónový chránič na zuby. V dôsledku stresového vypätia má prakticky neustále rozličné zdravotné ťažkosti. Kvôli zníženej imunite mal začiatkom roka 2016 problémy s pľúcami, v ďalšom priebehu roka 2016 sa u neho objavili aj gastroenterologické problémy - zápal žalúdka a dvanástnika. Došlo aj k zhoršeniu rodinných vzťahov, hlavne vzťahu s manželkou, ktorú problémy žalobcu veľmi trápia. Po vyhľadaní psychologickej pomoci sa situácia čiastočne zlepšila. Prvé psychologické sedenie absolvoval žalobca v jari roku 2015. V tom roku absolvoval celkovo 25 sedení, pričom poplatky za odbornú pomoc čiastočne hradila zdravotná poisťovňa. Po vyčerpaní počtu čiastočne hradených sedení si žalobca poplatky sa psychoterapeutické stretnutia hradí sám. V roku 2016 absolvoval žalobca ďalších 12 sedení v sume spolu 420,- EUR a za celú doterajšiu psychologickú liečbu vynaložil žalobca spolu už 670,- EUR. Podľa vyjadrenia klinického psychológa je pôvodom žalobcových ťažkostí hluk z Výcvikového priestoru.
Žalobca zároveň stráca záujem o činnosti, ktoré ho predtým napĺňali. Rád chodieval na prechádzky so psom, ani to ho už však v poslednom čase nebaví. Počas priebehu streleckej prípravy sa žalobca snaží hluku uniknúť tým, že často odchádza zo svojho
bydliska kamkoľvek, kde nie je počuť strieľanie - na trhovisko, na prechádzky do prírody, či na psychologické sedenia. V dôsledku produkovania nadmerného hluku z Výcvikového priestoru vníma žalobca posledných desať rokov svojho života ako zničených, nenaplnených a poznačených zdravotnými problémami, nervozitou a zhoršenými vzťahmi. Posledných šesť rokov svojho života venoval žalobca "boju" proti prevádzkovaniu Výcvikového priestoru ako strelnice. Hluk z Výcvikového priestoru prekáža mnohým obyvateľom, títo však majú na jednej strane strach postaviť sa proti policajnej moci a na druhej strane neveria, že by v boji proti prevádzke Výcvikového priestoru boli úspešní. Ďalšia časť obyvateľov Rusoviec, ktorá z prevádzkovania Výcvikového priestoru profituje, z tohto dôvodu, hluk a zablúdené strely prehliada. Pre túto časť obyvateľov žalobca nie je bojovníkom za spravodlivosť, ale človekom, ktorý m pre jeho aktivity opovrhujú.
47. Žalobca rozumie potrebám výcviku Útvaru osobitného určenia, ako aj ostatných útvarov Policajného zboru, je však toho názoru, že existujú aj iné výcvikové strediská, ktoré sú čo do vzdialenosti porovnateľne dostupné 10 a ktoré by v zmysle dokumentácie predloženej Ministerstvom, mali spĺňať aj potrebné bezpečnostné a hygienické požiadavky na ich prevádzku.
48. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä na to, že dlhodobo a vo vysokej intenzite dochádza k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom, k zásahu do jeho zdravia a dôstojnosti, a tiež s poukazom na to, že morálne zadosťučinenie v tomto prípade stráca svoju účinnosť a funkčnosť", žalobca žiada do vydania rozhodnutia o podanej žalobe nariadenie neodkladného opatrenia , nakoľko v dôsledku streleckej prípravy sa žalobca dostáva do stresových situácií, ktoré poškodzujú jeho psychické aj fyzické zdravie. Pociťuje frustráciu z pretrvávania problému a pocitu bezmocnosti pri snahe o jeho vyriešenie. Zároveň sa žalobca obáva uniknutých striel, ktoré ohrozujú aj jeho rodinný dom. Má dôvodnú obavu, že každým dňom. kedy je vo Výcvikovom priestore vykonávaná strelecká príprava, sa zvyšuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy na živote alebo zdraví, čo žalobcovi spôsobuje psychické vypätie. Skutočnosť, že je známy jediný prípad (prestrelené okno na dome pani Kratochvílovej) neznamená, že viac striel alebo odrazených striel z Výcvikového priestoru neuniklo. Preukazuje to videonahrávka zo dňa 17.08.2015 nahraná na cintoríne v Rusovciach, na ktorej je v 6. sekunde nahrávky počuť ako strela cinkla o kovový predmet na cintoríne. Okrem uvedeného dôkazu žalobca predložil aj nezávislý znalecký (balistický) posudok, zo záverov ktorého vyplýva, že prevádzkovanie Výcvikového priestoru je hrozbou pre ľudské životy. Podľa tohto znaleckého posudku sa v priestore ohrozenom streľbou nachádzajú rodinné domy, škola, škôlka, Humanitné centrum na pomoc mentálne postihnutým, cyklistický chodník a ďalšie. Žalobca predložil Ministerstvu znalecký posudok spolu s výzvou na zastavenie vykonávania streleckej prípravy už v júni roku 2016. Ministerstvo na túto výzvu do dnešného dňa nereagovalo a nevyvrátilo ani závery znaleckého posudku. Naopak, Ministerstvo samotné vo svojich listoch žalobcovi oznámilo, že Výcvikový priestor prevádzkuje od roku 2001, ale za túto dobu si balistický posudok na posúdenie bezpečnosti
vykonávania streleckej prípravy vo Výcvikovom priestore nezaobstaralo. Okrem rizika ohrozenia života a zdravia je podľa vyjadrení Ministerstva prítomné aj nebezpečenstvo environmentálnej škody. Napriek vedomosti o všetkých uvedených hrozbách. Ministerstvo Výcvikový priestor ďalej prevádzkuje.
49. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca žiadal aby súd v predmetnej veci vydal rozsudok, ktorým by žalovanému uložil povinnosť v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR, nachádzajúcej sa na Vývojovej ulici v Bratislave - mestská časť Rusovce, zastaviť vykonávanie streleckej prípravy všetkých zložiek Policajného zboru Slovenskej republiky, najmä protiteroristického komanda Lynx Útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru ako i nahradiť nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 Eur a náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 670 Eur.
50. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril na základe písomného podania zo dňa 20.10.2017 v ktorom poukázal na to, že neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde tam. kde je tento zásah výslovne dovolený zákonom. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb. do ktorých osobnosti sa zasahuje, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem. To znamená, že protiprávnosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby nie je daná. pokiaľ pôvodca zásahu plní jemu zákonom stanovenú povinnosť, či využíva zákonné oprávnenia a súčasne nejde o vybočenie z plnenia tejto povinnosti alebo z využitia oprávnení (exces). Podľa § II písrn. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len ..zákon Č. 575/2001 Z. z.") Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre ochranu verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku. Podľa § 2 ods. I písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 171/1993 Z. z.") Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. Streleckú prípravu policajti absolvujú diferencovane podľa povahy služby a v každom ročnom období. Zameraná je predovšetkým na správnu techniku obsluhy zbrane, jej použitia v rôznych situáciách na mieste a za pohybu s taktickými prvkami s ohľadom na vlastnú bezpečnosť a dodržiavanie zásad a pravidiel bezpečnosti pri streľbe. Súčasťou streleckej prípravy je špeciálny výcvik pre ostreľovačov v rámci útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru. Špeciálna taktická príprava je zameraná na prípravu inštruktorov výcviku a veliteľov špecializovaných útvarov Prezídia Policajného zboru a špecializovaných útvarov krajských riaditeľstiev Policajného zboru pre oblasť riadenia výcviku v špeciálnej taktickej príprave, riadenia policajných akcií, operácií, individuálnej a tímovej činnosti. V rámci výcviku sa inštruktori zdokonaľujú v individuálnych činnostiach pri vykonávaní služobných zákrokov a úkonov s racionálnymi postupmi používanými v policajnej praxi od bežnej hliadkovej činnosti po najzložitejšie taktické činnosti pri zatýkaní ozbrojených nebezpečných páchateľov. Na zabezpečenie úloh uložených osobitnými predpismi (predovšetkým zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 171/1993 Z. z.) je nevyhnutná strelecká príprava určených zložiek
príslušníkov Policajného zboru. Areál výcvikového strediska v mestskej časti Bratislava - Rusovce je na tento účel užívaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky od roku 2001.
51. V tejto súvislosti žalovaný taktiež dodáva, že v zmysle princípu lex specialis derogat legi Udierali (kedy má konkrétnejší právny predpis prednosť pred všeobecným), má zákon č. 171/1993 z. prednosť pred Občianskym zákonníkom. Preto osobitný predpis upravujúci ochranu základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, má v zmysle vyššie uvedenej zásady prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ktoré žalobca poukazuje (§ 11 a nasl., $ 127. § 415. § 420a.). Lex specialis teda neruší platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu. Na základe uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci prichádza k rozporu medzi dvoma záujmami, chránenými všeobecne záväznými právnymi predpismi - individuálnymi záujmami fyzických osôb a verejným záujmom, ktorý nad týmito individuálnymi záujmami prevláda. Žalobcom namietané konanie žalovaného by podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, vyjadreného v uznesení sp. zn. l4Co/458/2016-56 zo dňa 21.12.2016, v bode 10. odôvodnenia, mohlo byť v rozpore so zákonom len v prípade, ak by žalobca preukázal ohrozenie žalobcu, iných obyvateľov a žalovaný by neurobil žiadne
opatrenia na zabránenie takémuto ohrozeniu. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k ohrozeniu života alebo zdravia obyvateľov. Vykonané merania v lokalite nepreukázali, že by prišlo k nadmernému hluku. Žalobca vo veci podal viacero sťažností, avšak merania príslušných orgánov nepreukázali, že by dochádzalo k porušeniu práv občanov.
52. Žalobca sa podľa podanej žaloby nestotožňuje s vykonanými meraniami, avšak svoj názor nepodložil žiadnymi dôkazmi. Nepredložil žiaden hodnoverný posudok, ktorý' by preukazoval jeho tvrdenia. Žalovaný ich teda považuje len za vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu, ktorý však nemá oporu v objektívnych skutočnostiach.
53. Pokiaľ ide o samotné ústavné práva, Ústava Slovenskej republiky, ako základný zákon štátu, predpokladá určité obmedzenia základných práv a slobôd za podmienok ustanovených buď samotnou Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: "Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.''" Podľa čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: "Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. " Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: "Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ." Ústava Slovenskej republiky teda predpokladá určité obmedzenia základných práv a slobôd za podmienky, že sa dbá na ich podstatu a zmysel, sledujú ustanovený cieľ, platia rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky a deje sa tak na základe Ústavy Slovenskej republiky alebo na základe zákona. Ich podstatou je zabezpečenie záväzku, ktorý od jednotlivca možno v demokratickom a právnom štáte vyžadovať vo verejnom záujme na riadne fungovanie verejnej moci, v tomto prípade podstatou a zmyslom streleckej prípravy špecializovaných útvarov Prezídia Policajného zboru je plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona č. 171/1993 Z. z. v spojení so zákonom č. 575/2001 Z. z., ktorej cieľom je ochrana základných práv a slobôd, najmä ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.
54. Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby za zákonom stanovených podmienok musia strpieť zásah do svojich práv v rozsahu, ktorý umožňuje všeobecne záväzný právny predpis. Nejde teda o nedovolený zásah do práv občana v prípade, ak konanie subjektu, ktorý do jeho práv zasahuje, je v súlade so zákonom, a teda zasahujúci subjekt plní povinnosti stanovené zákonom, prípadne využíva oprávnenia stanovené zákonom. Na to. aby bol naplnený predpoklad podlá ustanovenia § 11 a nasl. OZ je teda potrebné, aby došlo k excesu, teda prekročeniu zákonného limitu na plnenie zákonom stanovených práv a povinností. tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že v zmysle stanoviska starostu Mestskej časti Bratislava - Rusovce je zrejmé, že žalobca je jediným obyvateľom Mestskej časti Bratislava - Rusovce, ktorý sa domnieva, že dochádza k porušeniu jeho práv. Mestská časť neeviduje sťažnosti ani podnety na riešenie hluku, príp. žalobcom tvrdeného ohrozenia života alebo zdravia obyvateľov Rusoviec.
55. Žalovaný namieta, že upravil výcvik špecializovaných útvarov Prezídia Policajného zboru v prospech obyvateľov Rusoviec nasledovne: -počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov boli zrušené všetky streľby, pyrotechnické práce, výcviky s použitím vrtuľníka,
-po 12.00 hod. počas pracovných dní boli zrušené všetky streľby, pyrotechnické práce, výcviky s použitím vrtuľníka. -v prípadoch hodných osobitného zreteľa (napr. pohreb) sa výcvik na základe žiadosti zástupcov miestneho úradu zrušil, -postupom času sa streľby ďalej obmedzovali na 3 strelby týždenne limitované na 120 minút, parciálna časť streleckých zamestnaní sa presunula do iných výcvikových objektov, -bol pevne stanovený harmonogram výcviku, o ktorom bol informovaný miestny úrad, pristúpilo sa k zasielaniu oznámení miestnemu úradu o vykonávaní výcviku s použitím vrtuľníka, ktoré sú zverejňované, -zmenilo sa umiestnenie záchytných a ochranných zariadení strelnice, rozmiestnenie terčových zariadení tak. aby bola streľba bezpečnejšia. -navýšili sa ochranné valy vo výcvikovom priestore, -vypracoval sa projektový zámer na vybudovanie národného protiteroristického centra, v ktorom sa počítalo s premiestnením výcviku do inej lokality. Žalobca vo veci predložil množstvo dôkazov, žiadosti o sprístupnenie informácií ohľadom výcvikového tábora v Rusovciach a rokovania. Čo sa týka žiadostí o sprístupnenie informácií, : v prípade, ak sa žalobca domnieval, že poskytnuté informácie neboli v dostatočnom rozsahu, príp. ak mal námietky voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, tieto mohol riešiť prostredníctvom podania správnej žaloby. To však žalobca vo veci nevykonal.
56. Žalobca vo veci žiadal rôzne orgány (miestny úrad. prezidenta SR,...), o stanoviská a riešenie situácie. Vo veci bolo vykonaných viacero meraní, ktorých výsledky žalobca odmieta akceptovať, nakoľko ich výsledky nepotvrdili jeho tvrdenia. Žalobca podal vo veci aj trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté, pričom po podanej sťažnosti prokurátor túto zamietol ako nedôvodnú. Máme za to. že všetky tieto dôkazy svedčia v prospech toho, že žalobca nechce i akceptovať to, že nedochádza k porušovaniu práv jeho, ako ani iných obyvateľov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že za posledné roky nebola vo veci výcvikového priestoru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Rusovciach k podaná sťažnosť, žiadosť ani iné riešenie žiadnym iným obyvateľom tejto mestskej časti.
57. Pojem hluk je subjektívna kategória, ktorá sa však dá objektívne merať. Takéto merania boli I vykonané štátnymi orgánmi, pričom bolo konštatované, že hluk neprekračuje najvyššie prípustné I hladiny hluku. Žalobca preukazuje svoje tvrdenia videonahrávkami, ktoré však žalovaný nepovažuje za vierohodný dôkaz. Videonahrávky nedokazujú aká intenzita hluku v daných miestach v skutočnosti bola, pretože v dnešnej dobe je veľmi ľahké zvukovú stopu upraviť. Aj v prípade vylúčenia úpravy hlasitosti nahrávok, je potrebné poukázať na skutočnosť, že obrazovo zvukové súbory označené ako dôkazy č. I a 2 sú vyhotovené vo formáte AVI, obrazovo zvukový súbor označený ako dôkaz č. 3 je vyhotovený vo formáte 3GP a obrazovo zvukové súbory označené ako dôkazy č. 4 a 5 sú vyhotovené vo formáte M IM. To znamená, že neboli vyhotovované rovnakým zariadením, a preto nie je možné porovnávať intenzitu hluku na jednotlivých nahrávkach. Na intenzitu hluku má tiež vplyv aj to v akom zariadení sa predmetné nahrávky prehrávajú. Z uvedeného dôvodu nie je možné tieto dôkazy považovať za objektívne. Jediné objektívne meranie môžu vykonať orgány na to určené, prípadne znalci v danej problematike. Dva štátne orgány takéto merania hluku nezávisle na sebe aj vykonali - vedúci hygienik MV SR a RUVZ. Okrem toho, dôkaz É. 1 je nahrávaný v bezprostrednej blízkosti streleckého stanovišťa. Tento hluk je možné zachytiť f pri akejkoľvek otvorenej strelnici v takejto blízkosti. Z uvedeného dôvodu tento zvuk nič nepreukazuje a podľa žalovaného nie je použiteľný ako spôsobilý dôkaz pre nariadenie neodkladného opatrenia. K dôkazu č. 3, obsahujúcemu nahrávku vrtuľníka, ktorá
je navyše zostrihaná, žalovaný namieta, že podobnú nahrávku a argument by mohli použiť viacerí obyvatelia MČ Vrakuňa a obce Ivanka pri Dunaji, ktorých obydlia sa nachádzajú: Hradská ul. MČ Vrakuňa, cca 500 m od začiatku pristávacej plochy letiska M. R: Štefánika a Muškátová ul., Ivanka pri Dunaji cca 1500 m od začiatku pristávacej plochy. V týchto lokalitách je navyše oveľa väčšia letecká premávka (pravidelná). Vo výcvikovom priestore Rusovce sa výcvik s vrtuľníkom navyše využíva len sporadicky, nie pravidelne. V Bratislave na viacerých miestach neraz prelietavajú vrtuľníky v blízkosti obydlí. V BA - Petržalke vybudovali v tesnej blízkosti obydlí električkovú trať ľ 0 ktorej obyvatelia nevedeli a vydáva rôzne rušivé zvuky. Rovnaký problém je v okolí viacerých električkových trás v Bratislave. Najmä v okolí rôznych "toční" a odstavných plôch električiek napr. Dúbravka - Pri kríži.
58. Z fotografií ako dôkazného materiálu nevyplýva na akých všetkých miestach boli umiestnené vozidlá použité na výcvik v areáli výcvikového strediska. Tieto vozidlá sa podľa Spotreby a spôsobu výcviku premiestňovali. Žalobca preto vychádza z nesprávneho predpokladu o smere streľby. Na týchto vozidlách sa precvičujú aj taktické prvky s aplikáciou mechanických a pyrotechnických vstupov bez požitia akejkoľvek streľby. Autobus zachytený na jednej z fotografií sa už dokonca ani vo výcvikovom priestore nenachádza. Areál výcvikového strediska je oplotený, riadne uzamknutý a označený, čo dokazuje aj fotografia priložená k článku uverejnenom j v Bratislavských novinách č. 3/2014. V minulosti došlo niekoľkokrát k násilnému odstráneniu tabúľ, ktoré označovali, že areál je využívaný MV SR. V čase, keď tam nie je realizovaný výcvik alebo iné služobné aktivity, nie je možné legálne sa dostať do objektu. V minulosti sa vyskytli prípady, kedy do objektu vnikli neoprávnené osoby. Napriek tomu. pred streleckým zamestnaním, rovnako ako aj no ňom sú vždy vykonávané kontroly príslušných priestorov zamerané na zistenie prítomnosti cudzích osôb. Táto povinnosť je policajtom uložená interným | predpisom. Rovnako interným priestorom je policajtom uložená aj povinnosť, ak by v priebehu [ výkonu strelieb vnikla do areálu nepovolaná osoba, policajti sú povinní na základe pokynov riadiaceho streľby, riadiaceho cvičenia, alebo aj bez pokynu streľbu zastaviť.
59. Znalec nie je zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Okrem uvedeného, tento znalec nie je ani znalcom z odvetvia posudzovania strelníc. Žalovaný dáva do pozornosti, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republike v zozname znalcov eviduje až
šiestich znalcov v odbore strelné zbrane a výbušniny, odvetvie [posudzovanie strelníc. Okrem toho v Českej republike sú v ich zozname najmenej dvaja znalci, ktorí sa špecializujú na posudzovanie strelníc. Znalec vychádzal z predpokladov dodaných žalobcom, ktoré sa však podľa žalovaného nezakladajú na skutočnosti. Znalec sám uvádza, že pri vypracovávaní posudku vychádzal len i z domnienok 11a základe neúplných informácií z niekoľkých fotografií. Ako znalec uvádza v znaleckom posudku, vychádzal z fotodokumentácie dodanej objednávateľom. Fotodokumentácia uvedená v posudku však nie je z celého objektu a dokonca nie je ani aktuálna, preto žalovaný namieta objektivitu znaleckého posudku. Skutočnosť, že znalec nebol priamo na mieste, ale vykonal posudzovanie len 11a základe fotografií a tvrdení žalobcu považuje Žalovaný za neprípustné a teda nezákonné. Okrem uvedeného, znalec v posudku viac krát nesprávne uviedol nielen formálne označenia jednotlivých obrázkov Nakoľko znalec nikdy nebol vo výcvikovom priestore a vychádzal len z neaktuálnych [fotografií, už v obrázku 2, na str. 4 posudku nesprávne stanovil smer streľby na stanovisku označenom v posudku ako strelnica S3, čo je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Smer streľby je jedným zo zásadných prvkov, ktoré sa v znaleckom posudku skúmajú. Znalec nemôže svojvoľne určovať smer streľby na základe domnienok a neaktuálnych materiálov. vyššie uvedených dôvodov je posudok
absolútne vadný, nesprávny a neobjektívny a nepoužiteľný pre právne úkony. Žalovaný namieta znalecký posudok, nakoľko tento je absolútne neobjektívny, vyhotovený na základe nedostatočne zistených podkladov a skutočností a nemajúci oporu v skutočnostiach, podstatných pre zistenie reálneho stavu a posúdenie existencie či neexistencie zásahu do osobných práv žalobcu. V zozname znalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, príp. aj Ministerstva spravodlivosti Českej republiky, je uvedených niekoľko znalcov, ktorí sa zaoberajú posudzovaním strelníc a teda by boli spôsobilí vyhodnotiť reálny stav. Posudok by však neboli ochotní vyhotoviť na základe podkladov predložených žalobcom, bez toho. aby mohli posúdiť situáciu na základe obhliadky priestoru, ktorý posudzujú. Takéto konanie je aj v rozpore s etickým kódexom znalcov, zverejneným na stránke Slovenskej znaleckej komory.
60. Žalovaný taktiež namieta pravdivosť tvrdení žalobcu a to najmä: Tvrdenie o dennej streľbe zo samopalov sa nezakladá na pravde, pretože útvar od 18.1.2016 do 18.1 1.2016 vykonával streleckú prípravu vo výcvikovom priestore Rusovce počas 144 dní, čo je I v priemere 14,4 dňa za mesiac. Smer streľby, ktorým sa vo výcvikovom objekte strieľa, je úplne odlišný od uhla v ktorom je cintorín MČ Rusovce umiestnený vo vzťahu k výcvikovému stredisku. Žalovaný absolútne I vylučuje možnosť, že by na cintorín dopadali strely vystrelené počas výcviku z výcvikového strediska. Žalobca sa snaží poukázať na možnosť ohrozenia zdravia a života. Žalovaný namieta, že za celé obdobie vykonávania streleckej prípravy špecializovaných útvarov Prezídia Policajného zboru nedošlo k žiadnemu incidentu, pri ktorom by došlo poškodeniu zdravia, či už policajta, alebo B občanov. toho žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by merania hluku vykonané štátnymi orgánmi (veci hygienik MV SR a RUVZ) boli neobjektívne alebo nepravdivé. Nepredložil teda žiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval iné skutočnosti, ako tie. ktoré vyplynuli z meraní týchto štátnych orgánov.
61. V časti týkajúcej sa vyjadrenia žalobcovho názoru ohľadom nehospodárneho prevádzkovania výcvikového priestoru, uvádzame, že tieto skutočnosti považujeme v prejednávanej veci za irelevantné, nemajúce vplyv na osobu žalobcu.
62. Žalobcom predložené rôzne zápisnice o rokovaniach a vyjadrenia rôznych orgánov verejnej , správy nepreukazujú žiadne porušenie osobných práv žalobcu, máme za to, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal taký zásah do jeho osobnostných práv, ktorý predpokladajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Žalobu považujeme v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú.
63. Žalobca v žalobnom návrhu poukazuje na ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré majú odôvodňovať existenciu zásahu do jeho osobnostných práv. Máme za to, že žalobca napriek množstvu dôkazov nepreukázal, že došlo k takému zásahu do jeho práv. ktorý by odôvodňoval akékoľvek nároky žalobcu. V tejto časli žaloby uvedené tvrdenia sú len výkladom .am uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov bez toho,
aby žalobca akýmkoľvek spôsobom odôvodnil a najmä preukázal mieru zásahu do jeho práv. Túto 'len tvrdí, avšak nepredložil žiaden hodnoverný a relevantný dokaz na
64. Čo sa týka rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, tieto sa tykajú úplne odlišných skutkových prípadov - hluku z diskoték a dymu a hluku z továrne. Mame za to. že
tieto nie je možné žiadnym spôsobom aplikovať na prejednávanú vec. Oba rozsudky sa tykajú zásahov do práv obyvateľov, vyvolaných inými subjektmi súkromného práva. Okrem toho, .ide o zásahy v nočnom čase, teda týkajúce sa porušenia nočného kľudu. Považujeme oba uvedené rozsudky za irelevantne
65. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- €, pričom nešpecifikoval, akým výpočtom určil danú sumu. Žalobca si taktiež uhradil náhradu škody, a to nasledovne: náklady spojené s liečením (psychologická terapia) vo výške 670,- €, náklady spojené s vyhotovením znaleckého posudku vo výške 264,- €, náklady spojené s uplatnením práv a právom chránených záujmov vo výške 3.918,- € (tieto j súvisia s právnym zastupovaním žalobcu advokátmi). Žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom určil výšku nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci, uviedol len, že túto vníma ako satisfakciu za spôsobenú ujmu a na druhej strane ako sankciu I pre žalovaného, ktorá by ho mala odradiť od pokračovania v protiprávnom konaní. V tejto súvislosti | žalovaný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 232/2010, IJ j v ktorom súd uviedol: "Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy
- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste u čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá j iná fyzická osoba. " Žalobca však v prejednávanej veci nepreukázal vznik a existenciu takéhoto zásahu. Z obsahu celej žaloby vyplýva, že ide len o subjektívne pocity žalobcu, nakoľko žiaden z predložených
dôkazov nepreukazuje žeby názor žalobcu zdieľali iné osoby a to v rovnakej intenzite ako žalobca.
66. Občiansky zákonník rozlišuje nasledovné prostriedky ochrany osobnostných práv: návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba). návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba), návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa jednotlivých okolností konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak si to vyžaduje ich účel). Z návrhu musí byt zrejmé, aký prostriedok právnej ochrany navrhovateľ (žalobca) podáva. Ad 1. Návrh na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnostného práva musí smerovať k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, že sa žiada právne zistenie, že zasahujúci subjekt nie je oprávnený na také zásahy, ako aj tým, že sa usiluje o vydanie zákazu ďalšieho rušenia. Ad 2: Návrh na odstránenie už uskutočnených zásahov má zabezpečiť obnovenie pôvodného stavu, pokiaľ je to ešte vôbec možné. Vzhľadom na charakter porušených práv a charakter zásahov reštitúciu niekedy vôbec nemožno uskutočniť, alebo prichádza do úvahy len v obmedzenom rozsahu; najmä v týchto prípadoch preberá jej funkciu do určitej miery poskytnutie zadosťučinenia. Ad 3: Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.
Neoprávneným nemôže byť ani také konanie subjektu, ktorý žalobca považuje za zasahujúci do jeho práv v prípade, ak tomuto subjektu jeho správanie umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy. Žalobcov nárok na nemajetkovú ujmu teda považujeme za rozporný so zákonom. Čo sa týka náhrady škody, v súvislosti s psychologickou pomocou žalobcu, máme za to. že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným vznikom škody a žalobcom tvrdeným neoprávneným zásahom do jeho práv. Žalobca vyhľadáva psychologickú pomoc na základe vlastných pohnútok, pričom pri takýchto sedeniach uvádza vlastné pocity a dojmy. Máme za to, že ide len o subjektívne posúdenie situácie a teda žalobu v tejto časti považujeme za nedôvodnú. Náhradu nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku považujeme za neopodstatnenú. Znalecký posudok, predložený žalobcom, je neobjektívny, nehodnoverný, nie je vyhotovený znalcom z príslušného odvetvia a zoznamu znalcov. Aj skutočnosť, že žalobca považoval za potrebné zvoliť si osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, nasvedčuje dôveryhodnosť predloženého dôkazu. V tejto časti považujeme nárok žalobcu za absolútne nedôvodný Čo sa týka právneho zastúpenia žalobcu a v tejto súvislosti uplatnených nárokov žalobcu, tieto sú absolútne irelevantné k prejednávanej veci. Žalobca je oprávnený vyhľadať právnu pomoc v akejkoľvek situácií, nie je však dôvod domnievať sa, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky by malo žalobcovi takto uplatnené nároky refundovať titulom náhrady škody. Túto žiadosť považujeme za absurdnú.
67. Petit žalobného návrhu považuje žalovaný v celom rozsahu za nevykonateľný a zmätočný. Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nepozná pojem Policajný zbor Slovenskej republiky, používa len pojem Policajný zbor. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že je nesprávne označený subjekt, ktorý má upustiť od vykonávanie streleckej prípravy. Žalobný petit je zmätočný aj vtom zmysle, že z obsahu podanej žaloby vyplýva nespokojnosť žalobcu s vykonávaním tak cvičení streľby, ako aj cvičení s vrtuľníkom, tieto však nežiada žiadnym spôsobom zakázať, ani z nich neodvodzuje svoje nároky. Na mieste je vykonávaný aj pyrotechnický výcvik, ktorý žalobca "taktiež nenamietal.
68. Žalobca, na základe námietky žalovaného vo vzťahu k zneniu petitu uvedeného v žalobe, v rámci písomného vyjadrenia k stanovisku žalovaného k žalobe zo dňa 21.03.2018 zmenil znenie petitu ohľadom výroku týkajúceho sa určenia povinnosti zastaviť vykonávanie streleckej prípravy zložiek PZSR tak, že žiadal aby súd "Žalovanému zakázal v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR, nachádzajúcej sa na Vývojovej ulici v Bratislave - mestská časť Rusovce vykonávanie streleckej prípravy, ako aj odbornej prípravy s použitím pyrotechniky a vrtuľníka. V ostatnej časti svojho vyjadrenia zotrval na svojich skutkových tvrdeniach.
69. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.03.2018 vo svojom stanovisku zo dňa 24.07.2018 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach bez toho, žeby čo i len čiastočne akceptoval skutočnosti uvádzané žalobcom, naďalej žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
70. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018 na základe návrhu žalobcu súd uznesením pripustil zmenu žaloby v poradí prvom výroku v nasledovnom znení: Žalovanému
sa zakazuje v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR, nachádzajúcej sa na Vývojovej ulici v Bratislave - Mestá časť Rusovce vykonávanie streleckej prípravy, ako aj odbornej prípravy s použitým pyrotechniky a vrtuľníka.
71. Žalobca podal žalobu titulom práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka v rámci ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému smerujúcej k upusteniu od zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy.
72. Súd, vychádzajúc z výsledkov prípravy pojednávania podľa § 167 CSP ako aj z prednesov a návrhov sporových strán v priebehu pojednávania, sa v prvom rade zaoberal otázkou určitosti petitu žaloby vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktorými žalobca odôvodňoval zásah do práva na ochranu osobnosti, nakoľko tvrdené skutkové okolnosti ktorými došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti musia byť v súlade so žalobným návrhom, ktorým je súd viazaný.
73. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa §13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods.2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ods.3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
74. Občiansky zákonník v §11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeruje zásah. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Fyzická osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13 OZ, ak je tu subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba, štát alebo viac osôb. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie (či už úmyselné, alebo z nedbanlivosti) toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti
- na rozdiel od ochrany trestnoprávnej a administratívnoprávnej - je založená na objektívnom princípe. To znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa práva na ochranu osobnosti. Zodpovedný subjekt za svoj neoprávnený zásah zodpovedá, aj keby o ňom nevedel. Ujma, ktorá vznikne osobnosti poškodenej fyzickej osoby, je rovnaká, bez ohľadu na to, či bol zásah spôsobený úmyselne alebo bez zavinenia.
75. Pojem zásahu do práva v zmysle § 13 ods. 1 OZ nemožno vykladať tak, že musí vždy ísť iba o aktívne konanie a nie o pasívne správanie - opomenutie. Naopak, pojem správania či konania môže mať podobu ako aktívneho konania, tak aj pasívneho konania t. j. opomenutie, pretože aj opomenutím môže byť porušená právna či iná povinnosť, aj opomenutím môže byt spôsobená ujma fyzickej osobe, či už majetková alebo nemajetková. Pojem zásah v citovanom ustanovení vyjadruje nepochybne určité správanie, a to či už pasívne alebo aktívne. Pritom je dôležité posúdiť skutočnú ne- oprávnenosť zásahu do práva
na ochranu osobnosti a samozrejme potom aj následky tohto zásahu pre fyzickú osobu. Samotný zásah na vznik zodpovednosti pôvodcu zásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ nestačí. Pokiaľ sa má proti neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo chránené ustanovením § 11 OZ. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ je ďalšia zložka zásahu nevyhnutná na to, aby právo na ochranu osobnosti mohlo byť úspešne uplatnené. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 OZ a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Ide teda o konanie smerujúce proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je v rozpore s objektívnym právom.
77. V prípade porušenia, resp. ohrozenia všeobecných osobnostných práv sa dotknutá osoba môže podľa § 13 ods. 1 OZ domáhať najmä: -upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv (zdržania sa ďalších zásahov), -odstránenia následkov neoprávneného zásahu do svojho práva na ochranu osobnosti, a to najmä obnovením pôvodného stavu alebo -poskytnutia primeraného zadosťučinenia - satisfakcie, a to za predpokladu existencie príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne
spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.
78. Upustenia od zásahov sa môže dotknutá fyzická osoba v prvom rade domáhať zapieracou (negatórna) žalobou, ktorou sa dotknutý subjekt domáha zdržania sa, resp. zákazu určitého konania, ktoré neoprávnene zasahuje do niektorej zložky osobnosti. V žalobách domáhajúcich sa uloženia povinnosti zdržať sa zásahov dotýkajúcich sa osobnosti žalobcu sa však musí presne špecifikovať , akých činov sa má žalovaný zdržať vo vzťahu k zásahom do práva na ochranu osobnosti a následkom ktoré spôsobujú. Iba vo všeobecnosti formulované vyjadrenie, že sa žalovaný má zdržať nestačí, pretože výrok rozsudku sa nemôže týkať iných zásahov, než tých ku ktorým už došlo. Hmotnoprávnou podmienkou žaloby na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 ods. 1 je, aby neoprávnený zásah v dobe podania žaloby trval, príp. aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) uskutočnenia či opakovania do budúcnosti. Z toho vyplýva, že právny prostriedok tohto druhu nemá miesto tam, kde bol už neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby ukončený (dokonaný) a netrval, príp. kde neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti.
79. Aby výrok o povinnosti zdržať sa ďalších zásahov, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana, mal súčasne povahu podkladu pre súdny výkon rozhodnutia resp. exekučné konanie, je potrebné, aby rušivé činy boli vo výroku rozsudku presne popísané. Inak by nebolo možné totožnosť skutku posúdiť. Nestačí, ak má dôjsť k súdnemu výroku rozhodnutia, aby zásah bol individualizovaný len v odôvodnení rozhodnutia. Súd je v tomto smere viazaný žalobným návrhom čo do označenia skutočností, ktorými došlo k zásahu, čo sa dotýkal osobnosti občana. Pretože tu neplatí výnimka zo všeobecných ustanovení Civilného sporového poriadku musí aj tu výrok rozsudku odpovedať na žalobný návrh. t.z., aby rozsudok bol vykonateľný,
musí byť preto rušivý čin alebo činy vo výroku presne popísaný ( Z III.str.205-206, 210; NS ČR sp.zn.28 Cdo 2162/2002).
80. V danom prípade sa žalobca vo všeobecnosti domáhal vyslovenia zákazu vykonávania činností bez toho aby určil do akej miery a akým spôsobom konanie, alebo správanie sa žalovaného zasahuje do jeho osobnostných práv, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko v takomto prípade nie je možné ani ustáliť existenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k nemajetkovej ujme.
81. Podľa § 160 ods.1 CSP súd poskytne stranám poučenie o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 160 ods.2 CSP súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Podľa § 160 ods.3 písm.a) CSP poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1,2 súd nemá ak je stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná alebo jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba , ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V danom prípade žalobca bol v konaní zastúpený advokátom na základe splnomocnenia zo dňa 04.12.2015, ktorý má zákonom požadované právnické vzdelanie a preto súd ho osobitne nepoučoval o procesných právach a povinnostiach, pričom v danom prípade by išlo
o poučenie v hmotnoprávnej rovine, čo je neprípustné s poukazom na zachovanie procesnej zásady rovnosti sporových strán.
82. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 CSP , keďže žalovaný, ktorý bol úspešný v konaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd s poukazom na efektívnosť a hospodárnosť konania mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava 1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 132 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.