Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-32-2018.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. skrátený názov VÚB, a.s. Mlynské Nivy 1, Bratislava - Ružinov, 829 90, zast. advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o. Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. cesta XX, XXX XX T. o zaplatenie sumy 826,66 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou došlou na tunajší súd dňa 7. 6. 2018 domáhal zaplatenia sumy 826,66 Eur s prísl. na tom základe, že ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. a to v zmysle projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18. 9 2013 Zmluvu o pôžičke, ev. č. 6157693, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku 2 000,- Eur. Podľa Zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 82,82 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky 2 981,52 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej Zmluvy sumu 2 057,17 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť však sumu 2 823,22 Eur s tým, že uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Okrem toho si uplatnil aj sumu vo výške 60,61 Eur, sú to náklady, ktoré im vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Celkovo teda má žalovaný uhradiť na istine sumu 2 823,22 Eur + náklady na vymáhanie 60,61 Eur a to odpočítali prijaté úhrady vo výške 2 057,17 Eur, teda ostáva uhradiť sumu 826,66 Eur.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s tým, že poukázala na to, že v Zmluve o pôžičke zo dňa 18. 9. 2013 je uvedená úroková sadzba vo výške 32 %, čo je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázala na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s tým, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu so spotrebiteľskými úvermi v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdnobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu potom tiež vyplýva, že stanovené kritériá majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného navýšenia) vysledovať hranicu max. 20 %. Žalovaná tiež poukázala na to, že ročná úroková sadzba vo výške 32 % je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa priemerných úrokových sadzieb z úverov, poskytovaných v eurách rezidentom eurozóny pre spotrebiteľské a ostatné úvery so splatnosťou od 1 - 5 rokov v mesiaci 9/2013 bola vo výške 11,28
%. Stanovená úroková sadzba je teda neprimeraná, odporujúca dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie KS Prešov 17Co 26/2015 s tým, že pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bánk. Žalobca vo svojom vyjadrení, došlom na tunajší súd dňa 31.8. 2018 uviedol, že úroková sadzba je v zmluve zreteľne vyjadrená. V čase podpisu zmluvy sa úroková sadzba bánk a pobočiek zahraničných bánk, za ktorú poskytla finančné prostriedky pohybovala na úrovni 11,28 % a úroková sadzba v zmysle zmluvy o pôžičke bola vo výške 32 %. Majú za to, že nejde o uplatnenie úrokovej sadzby v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu nepovažujú dohodnutú výšku úrokov v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.
3. Súd z notárskej zápisnice N3283/2017, spísanej v sídle VÚB, a.s. notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka a obchodná spoločnosť VÚB Leasing, a.s uzatvorili dňa 11. 12. 2017 projekt rozdelenia zlúčením medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. ako zanikajúcou spoločnosťou a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnickými spoločnosťami. Z bodu 3.4 uvedenej zmluvy potom vyplýva, že po účinnosti rozdelenia bude VÚB a.s. pokračovať prevádzkovaním ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej existujúcej bankovej licencie.
4. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej u žalobcu ohľadom predmetnej pôžičky potom vyplýva, že žalovaná celkovo uhradila sumu 2 057,17 Eur a má uhradiť na splátkach ešte sumu 2 823,22 Eur, na pokutách 136,17 Eur a na MP3 sumu 60,61 Eur.
5. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding oznámila žalovanej dňa 26. 8. 2015, že nakoľko dlžné splátky neuhradila v stanovenej lehote tak sa dlh stal splatným v celom rozsahu naraz.
6. Súd zo žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 1104573 zo dňa 18. 9 2013 zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako s dlžníkom uvedenú pôžičku, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička 2 000, Eur. Bola stanovená fixná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 % a priemerná RPMN 20,83 %.
7. Súd z predžalobnej upomienky zo dňa 27. 6. 2015 zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding oznámila žalovanej, že má nedoplatok na splátkach vo výške 389,80 Eur a pokiaľ ho neuhradí do 5. 8. 2015, budú oprávnení úver zosplatniť. Žalobca vo svojom podaní, došlom na tunajší súd dňa 31. 4. 2016 uviedol, že žalovanému oznámili listinou, označenou ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26. 8. 2015 s tým, že uvedená listina bola zasielaná obyčajnou poštou, nakoľko žalovanému bola pred zosplatnením doručená výzva aj s doručenkou, v ktorej bol o tejto skutočnosti oboznámený.
8. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže nebola predložená doručenka k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Ďalej uviedla, že neuhradené splátky, zročné od uzavretia zmluvy do 7. 6. 2015 sú už premlčané.
9. Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, platného v rozhodnom čase, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) hore citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) hore citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r) a y) a § 10 ods. 1.
12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, platného v rozhodnom čase, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobných prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná ako dlžník uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. žiadosť a zmluvu o poskytovaní pôžičky č. 1104573 dňa 18. 9. 2013. Na základe tejto zmluvy bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2 000,- Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli stanovené na 981,52 Eur, RPMN a ročná úroková sadzba bolo stanovené na výšku 32 %. Priemerná hodnota RPMN 20,83 %. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 26. 8. 2015, keďže žalovaná neuhradila dlžné splátky v stanovenej lehote tak, ako to bolo uvedené v predžalobnej upomienke. Z prehľadu splátok a úhrad tiež vyplýva, že žalovaná celkovo zaplatila sumu 2 057,17Eur, čo nakoniec uviedla aj samotná žalovaná a takisto žalobca. Súd skúmal, či stanovená fixná ročná úroková sadzba vo výške 32 % nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to namietala žalovaná. Tak žalovaná ako aj žalobca vo svojich vyjadreniach uviedli, že v rozhodnom čase, teda v čase podpisu zmluvy sa úroková sadzba bánk a pobočiek zahraničných bánk, za ktoré boli poskytované finančné prostriedky v obdobných prípadoch pohybovala na úrovni 11,28 %. Táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná. V zmluve o pôžičke bola stanovená úroková sadzba vo výške 32 %, čo takisto medzi stranami nebolo sporné. Súd zisťoval, či v tomto prípade v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka takto stanovená odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Neprimeranou odplatou a teda odplatou, ktorá odporuje dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania, ktorá je obvyklá a to najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súd ja takisto toho názoru, že pri nebankových subjektoch sú taktiež súčasťou finančného trhu vzhľadom na vyššiu mieru rizika sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však vo výške 284 % tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Výška zmluvných úrokov tak v tomto prípade je neprijateľná a teda odporuje dobrým mravom. Úroky sú teda neplatné v celom rozsahu. Nakoľko úroky neboli dohodnuté platne a vzhľadom na to, že toto ustanovenie vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a s prihliadnutím na ustanovenie § 11 ods. 1 pís. a) tohto zákona, súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 2 000,- Eur, čo takisto nebolo medzi stranami sporné a v skutočnosti vrátila viac 2 057,17 Eur, čo takisto nebolo medzi stranami sporné, súd žalobu žalobcu zamietol.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalovaný, súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).