Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/58/2017

Potvrdené rozhodnutím 31Cob/36/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu, JUDr. Andrea Vyskočová ako členka senátu a JUDr. Božena Husárová ako zastupujúca členka senátu v sporovej veci žalobkyne: Goole s.r.o., IČO: 50 738 411, Karpatské nám. 10A, Bratislava - Rača, zastúpenej: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., Bratislava, proti žalovanému: PP Centrum, spol. s r.o., IČO: 36 233 277, Hlavná 23, Trnava, zastúpenému: JUDr. Peter Sopko, advokát, Trnava, o 8.821,61 € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25 Cb 58/2017-159 z 8. novembra 2018 takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: Tectonic group s.r.o., IČO: 47 379 588, Námestie slobody 3, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: PP Centrum, spol. s r.o., IČO: 36 233 277, Hlavná 23, 917 00 Trnava, právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát, Paulínska 24, 917 01 Trnava, o zaplatenie sumy 8 000,00 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.03.2017, doručenou na súd dňa 21.03.2017 sa domáhal určenia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 8. 000,- eur s ročným úrokom z omeškania 8 % od podania žaloby do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom polyfunkčného domu na ul. Z. XX v I. - stavby so súpisným č. XX stojacej na parcele registra „C" s parcelným č. XXX, druh stavby: XX - Iná budova, popis stavby: polyfunkčný dom, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie I., obec I., okres I. (ďalej ako „Polyfunkčný dom"). Žalovaný a spoločnosť RINCON s.r.o., so sídlom Námestie slobody 3,974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 518 430 (ďalej ako „RINCON") spolu uzavreli tieto zmluvy: 1. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.12.2015 medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou RINCON ako nájomcom, ktorou žalovaný prenechal spoločnosti RINCON do nájmu nebytový priestor v Polyfunkčnom dome, a to obchodný priestor o výmere 98 m2 nachádzajúci sa na prízemí Polyfunkčného domu, v ktorom spoločnosť RINCON prevádzkovala svoju prevádzku „Babičkina cukráreň" (ďalej ako „Priestor cukrárne") (ďalej ako „Zmluva 1"), 2. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.12.2015 medzi žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou RINCON ako nájomcom, ktorou žalovaný prenechal spoločnosti RINCON do nájmu nebytový priestor v Polyfunkčnom dome, a to obchodný priestor o výmere 50 m2 nachádzajúci sa na prízemí Polyfunkčného domu, v ktorom spoločnosť RINCON prevádzkovala svoju prevádzku „Babičkine dobroty" (ďalej ako „Priestor obchodu") (ďalej ako „Zmluva 2"). Pri začatí nájmu oboch priestorov vykonala spoločnosť RINCON rozsiahle stavebné úpravy priestorov potrebné k prevádzkovaniu obchodných prevádzok podľa požiadaviek spoločnosti RINCON ako nájomcu. Žalovaný ešte pred uzavretím Nájomných zmlúv udelil spoločnosti RINCON svoj súhlas s vykonaním stavebných úprav priestorov a ku dňu začatia nájmu jej odovzdal priestory stavebne pripravené na ich vykonanie. Súhlas žalovaného s vykonaním stavebných úprav Priestoru cukrárne bol vpísaný aj do Zmluvy 1, v ktorej si strany pri úprave nájomného (v čl. III. ods. 3a. Zmluvy 1) výslovne dohodli, že ..prvé spoplatnené nájomné je splatné za február 2016. Len vtedy, keď nájomca ZAČNE S ÚPRAVOU PRIESTOROV A S PREUKÁZATEĽNOU VIDITEĽNOU INVESTÍCIOU bude mesiac december 2015 a január 2016

nájomcovi odpustený a vystavená faktúra na 1 euro." Keďže spoločnosť RINCON vykonala viditeľnú stavebnú úpravu a investíciu do Priestoru cukrárne tak, ako sa so žalovaným v Zmluve 1 dohodla, faktúry nájomného za mesiace december 2015 a január 2016 boli vystavené na sumu 1,- €. Prevádzka „Babičkina cukráreň" sa otvorila dňa 05.02.2016, a tak nájomné za február 2016 bolo zaplatené v plnej dohodnutej výške podľa Zmluvy 1. Rovnako v Zmluve 2 bolo stranami špecificky dohodnuté, že „prvé spoplatnené nájomné je splatné od 15. januára sumou 780,- eur s DPH za mesiac január 2016". Skutočné náklady vynaložené spoločnosťou RINCON na stavebné úpravy priestorov dosiahli sumu 15.556,35 € (slovom: pätnásťtisíc päťsto päťdesiatšesť eur a tridsaťpäť centov) (ďalej ako „Skutočné náklady") a zahŕňali náklady na vykonanie stavebných, elektroinštalačných a vodoinštalačných prác vrátane nákladov na obstaranie potrebného materiálu na vykonanie prác a nákladov na obstaranie vnútorného vybavenia Priestorov (napr. zakúpenie nových interiérových dverí). Z vyššie uvedených skutočnosti je zrejmé, že v súvislosti s nájmom priestorov na základe uzavretých nájomných zmlúv spoločnosť RINCON s vedomím a predchádzajúcim súhlasom žalovaného investovala do stavebných úprav priestorov vlastné finančné prostriedky v sume skutočných nákladov, čím zhodnotila priestory žalovaného oproti stavu, v akom ich od žalovaného pri začatí nájmu prevzala. Obe Nájomné zmluvy boli uzatvorené na dobu neurčitú od 05.12.2015 s možnosťou ich ukončenia výpoveďou s výpovednou lehotou 3 mesiace. Dňa 25.08.2016 spoločnosť RINCON písomne vypovedala obe Nájomné zmluvy. Nájom oboch priestorov skončil dňa 30.11.2016. Podľa § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len platí; „Zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci." Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nájomca vykonal so súhlasom prenajímateľa na prenajatej veci zmeny a prenajímateľ sa nezaviazal nájomcovi na náhradu nákladov s tým spojených (hoci dal na vykonanie zmeny veci nájomcovi svoj súhlas), vzniká nájomcovi po skončení nájmu právo požadovať od prenajímateľa protihodnotu toho, o čo nájomca prenajatú vec počas trvania nájomného vzťahu zhodnotil oproti stavu, v akom bola prenajatá vec pred začatím nájmu. Okamihom skončenia nájmu priestorov tak vzniklo spoločnosti RINCON zákonné právo požadovať od žalovaného protihodnotu za zhodnotenie priestorov, ktorej výška sa rovná rozdielu v hodnote priestorov ku dňu skončenia nájmu (teda po vykonaní stavebných úprav) a hodnote, akú mali priestory v čase pri začatí nájmu (ďalej ako „Protihodnota za zhodnotenie"). Dňa 02.03.2017 znalec H.. U. E., P. V. XX, XXX XX I. (znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR pod evidenčným č. 914605 v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie odhad stavebných prác) vykonal obhliadku priestorov za účelom vyhotovenia súkromného znaleckého posudku podľa § 209 Civilného sporového poriadku ( ďalej len . Znalec predbežne určil, že hodnota stavebných prác a dodávok materiálu na úprave priestorov predstavuje približne sumu 8.000,- € (slovom osemtisíc eur). Žalobca znalecký posudok mal doplniť bezodkladne po tom, čo ho obdrží od znalca. Dňa 16.02.2017 spoločnosť RINCON ako postupca zmluvne postúpila svoju pohľadávku na zaplatenie protihodnoty za zhodnotenie na žalobcu ako postupníka. Spoločnosť RINCON oznámila postúpenie žalovanému listom zo dňa 16.02.2017. Od uvedeného dňa je novým veriteľom pohľadávky na zaplatenie protihodnoty za zhodnotenie žalobca, ktorý si podaním tejto žaloby uplatňuje svoje práva voči žalovanému. Dňa 28.03.2017 doručil žalobca zmenu žaloby, kde uviedol, že dňa 15.03.2017 podal žalobca voči žalovanému žalobu o zaplatenie 8.000,- € s príslušenstvom, ktorou sa domáhal zaplatenia protihodnoty za zhodnotenie nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného v sume 8.000,- €. Znaleckým posudkom H.. U. E. č. 73/2017 zo dňa 16.03.2017 bola určená suma zhodnotenia dotknutých nebytových priestorov stavebnými prácami a dodávkami materiálu vo výške 8.821.61 € (zaokrúhlene 8.880,- €). Vzhľadom na súdnym znalcom určenú sumu zhodnotenia nebytových priestorov týmto navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby vo výške žalovaného nároku a vydal nasledovné uznesenie: Súd pripúšťa zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi sumu vo výške 8.821,61 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8% od podania žaloby až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov konania." Keďže k zmene žaloby došlo ešte pred doručením pôvodnej žaloby žalovanému, súd nemusel o zmene žaloby rozhodovať a pokračoval v konaní o zmenenej žalobe (§ 141 Civilného sporového poriadku ( ďalej len .

2. Žalovaný k žalobe žalobcu doručil dňa 28.05.2017 písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že žalobca svoj domnelý nárok na zaplatenie sumy 8821,61 € odôvodňuje tým, že spoločnosť RINCON s.r.o.

ako nájomca mal zhodnotiť nebytové priestory, ktoré mal od žalovaného v nájme podľa dvoch zmlúv o nájme nebytových priestorov zo dňa 4.12.2015. Za účelom podloženia svojho tvrdeného nároku predložil znalecký posudok na ohodnotenie stavebných prác. Je zjavné, že žalobca zmiešava, resp. zamieňa dva odlišné právne nároky. V zmysle ustanovenia § 667 ods. 1 OZ, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. V zmysle ustanovenia § 667 ods. 2 OZ, ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobca, resp. spoločnosť RINCON s.r.o. by mal voči žalovanému nárok na náhradu nákladov len v prípade, ak by sa na to zaviazal. Žiadna zo zmlúv takýto záväzok žalovaného neobsahuje. Žalobca síce ním uplatnený nárok slovne označuje ako „protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci", na strane druhej však predložil znalecký posudok, ktorého predmetom je ocenenie stavebných prác a nie ocenenie zhodnotenia nehnuteľnosti. Táto skutočnosť je zrejmá aj z bodu 3.1 posudku, podľa ktorého „či sa jedná o stavebné technické zhodnotenie nebytového priestoru mne ako znalcovi neprináleží vyhodnocovať." Javí sa, že žalobca si je plne vedomý toho, že zmluvy neobsahujú záväzok žalovaného na náhradu spoločnosťou RINCON s.r.o. vynaložených nákladov a preto sa tieto náklady snaží subsumovať pod pojem zhodnotenie nehnuteľnosti. Takéto zhodnotenie však nie je konštatované ani v priloženom znaleckom posudku. Žalovaný popiera zhodnocujúci charakter vynaložených nákladov. Žalovaný súdu predkladá potvrdenie Mesta Trnava zo dňa 17.3.2016, č.k. OSaŽP/4946-14312/2016/UI, adresované spoločnosti RINCON s.r.o. ako nájomcovi, v ktorom je jednoznačne vyjadrené, že „zo strany nového nájomcu prišlo iba k interiérovým úpravám a označeniu cukrárne na sklenenej výplni výkladu.'' Fakt, že vykonané práce sú len kozmetickými úpravami slúžiacimi na prispôsobenie nebytového priestoru na účely podnikateľskej činnosti RINCON s.r.o. („Babičkina cukráreň a Babičkine dobroty") potvrdzuje aj znalecký posudok predložený žalobcom, z ktorého vyplýva, že boli vykonávané práce ako napríklad premiestnenie radiátora, sadrokartónové obklady stien, úprava existujúcej elektroinštalácie pre potreby nájomcu, vymaľovanie a podobne. Takéto práce nie sú zhodnotením nehnuteľnosti, nezvyšujú trhovú hodnotu nehnuteľnosti a sú len prispôsobením jej funkčných súčastí na prevádzku cukrárne. Pôvodný výzor priestorov pred rekonštrukciou priestorov spoločnosťou RINCON s.r.o. je zrejmý z fotografií, ktoré týmto žalovaný prikladá v prílohe a ktoré následne doloží aj vo vyššom rozlíšení. Z fotografií je zjavné, že nebytové priestory boli aj pred ich rekonštrukciou vo veľmi dobrom a zachovalom stave, čo vylučuje ich cenové zhodnotenie po prispôsobení priestorov potrebám RINCON s.r.o.. V pôvodnom stave priestory dokonca mali drevené obklady stien, ktorých hodnota bola nepomerne vyššia, než obloženie stien sadrokartónom. Nemožno prehliadnuť tiež fakt, že len jedna zo zmlúv obsahuje ustanovenie o udelení súhlasu na stavebné úprav priestorov, pričom druhá zo zmlúv takéto úpravy výslovne zakazuje, čo v zmysle § 667 ods. 2 zakladá žalovanému nárok na uvedenie priestorov do pôvodného stavu a vylučuje aj nárok na náhradu za prípadné zhodnotenie nehnuteľnosti. Zo žaloby žalobcu vôbec nie je zrejmé, ktorého z priestorov sa rekonštrukcia týkala, t.j. či priestoru, na ktorého úpravu bol udelený súhlas (a kde by v prípade skutočného zhodnotenia nehnuteľnosti potenciálne mohol vzniknúť nárok na jeho náhradu, alebo priestoru, v ktorom boli takéto úpravy výslovne zakázané (a kde by nárok na zhodnotenie nehnuteľnosti nemohol vzniknúť) a takáto skutočnosť nie je zrejmá ani zo znaleckého posudku. Žaloba žalobcu je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná. Rovnako nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v tej z nájomných zmlúv, ktorou bol spoločnosti RINCON s.r.o. udelený súhlas na stavebné úpravy, bolo dojednané významné zníženie nájomného bez ohľadu na to, či vykonaná rekonštrukcia bude mať charakter zhodnotenia nehnuteľnosti. V zníženom nájomnom boli teda vopred zohľadnené prípadné investície, ktoré by mali zhodnocujúci charakter v zmysle § 667 ods. 1 OZ. Aj v tejto zmluve bolo však v čl. V. ods. 2 dojednané, že nájomca bol povinný priestor uviesť do pôvodného stavu, čo neurobil. O účelovosti postúpenia (fiktívnej) pohľadávky spoločnosti RINCON s.r.o. ako nájomcu na žalobcu svedčí aj skutočnosť, že sama spoločnosť RINCON s.r.o. je voči žalovanému dlžníkom z nezaplateného nájomného vo výške 1800,- € spolu s príslušenstvom, ktorá bola žalovanému priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 60Cb/252/2016. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07.08.2017, kde uviedol, že žalovaný neodôvodnene podsúva súdu názor, že žalobca si v predmetnom konaní zamieňa nárok na náhradu nákladov podľa ustanovenia § 667 ods. 1 druhej vety zák. č. 40/1964 Zb. s nárokom na náhradu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci podľa ustanovenia § 667 ods. 1 poslednej vety OZ. Žalobca si neuplatňuje nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov za stavebné úpravy priestoru cukrárne, ktoré spoločnosť RINCON vykonala ku dňu skončenia nájomného vzťahu so žalovaným, ale si uplatňuje svoj zákonný nárok, ktorú mu vyplýva priamo z textu ustanovenia g 667 ods. 1 poslednej vety bez ohľadu na to, či s jeho vznikom a existenciou prenajímateľ súhlasí alebo nie. Tento nárok vzniká priamo zo zákona každému nájomcovi, ktorý so súhlasom prenajímateľa (ktorý navyše nemusí byť písomný a ani daný vopred, ako sa snaží súd presvedčiť žalovaný) vykoná na prenajatej veci také zmeny, v dôsledku ktorých došlo k zvýšeniu hodnoty veci. Formu na udelenie súhlasu priamo neupravuje, a preto možno súhlas udeliť v akejkoľvek forme. takisto nevyžaduje, aby bol súhlas udelený pred vykonaním zmien. Súhlas môže byť udelený tak počas vykonávania zmien, ako aj po ich skončení. V danom prípade žalobca súdu preukázal, že spoločnosť RINCON s.r.o., ako vtedajší nájomca priestoru cukrárne na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.12.2015 (t j. na základe Zmluvy 1 ako je definovaná v žalobe) mala od žalovaného ako prenajímateľa vopred udelený súhlas na vykonanie stavebných zmien priestoru cukrárne spôsobom dohodnutým medzi zmluvnými stranami. Existenciu tohto súhlasu žalobca preukazuje nielen výslovným znením čl. III ods. 3. a) Zmluvy 1 a faktúrou č. 3016017, ale jeho udelenie vyplýva aj z nasledovného: a) pred realizáciou dohodnutých stavebných úprav priestoru cukrárne sám žalovaný vykonal vypratanie tohto priestoru a zároveň vykonal búracie práce tak, ako sa na to zaviazal v čl. V ods. 1 Zmluvy 1 (v uvedenom ustanovení Zmluvy 1 je v poslednej vete uvedené: „Prenajímateľ vybuduje pánske a dámske soc. zariadenia do 29.01.2016, vykoná vypratanie priestoru a búracie práce podľa dohovoru, dodá nájomcovi cca 100 m2 dlažby do 11.12.2015), žalovaný počas existencie nájomného vzťahu so spoločnosťou RINCON nevyzýval spoločnosť RINCON, aby vykonané stavebné úpravy priestoru cukrárne odstránila alebo priestor navrátila do pôvodného stavu, hoci o ich vykonaní žalovaný jednoznačne vedel; c) Žalovaný počas existencie nájomného vzťahu so spoločnosťou RINCON neodstúpil od uzavretej Zmluvy 1 z dôvodu, že spoločnosť RINCON vykonala akékoľvek stavebné úpravy priestoru cukrárne, resp. z akéhokoľvek iného dôvodu bez jeho súhlasu alebo spôsobom, ktorý nebol medzi nimi dohodnutý; d) pred skončením nájomného vzťahu žalovaný odmietol na výzvu konateľa spoločnosti RINCON priestory cukrárne sprístupniť, čím spoločnosti RINCON reálne znemožnil potenciálne uvedenie priestorov cukrárne do pôvodného stavu (hoci v danom čase to už ani nebolo objektívne možné). Žalovaný vymenil na oboch priestoroch (cukrárne aj obchodu) kľúčové zámky a konateľ spoločnosti RINCON sa napriek asistencii polície dňa 22.11.2016 do priestoru cukrárne už ani nedostal. Vstup bol umožnený až znalcovi Ing. U. E. na základe právoplatného Uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 20.12.2016, spis. zn. 36Cb/171/2016-52, a to za účelom vyhotovenia znaleckého posudku na určenie výšky zhodnotenia priestorov stavebnými prácami, ktoré vykonala spoločnosť RINCON ku dňu skončenia nájmu priestorov; e) od skončenia nájomného vzťahu až do začatia tohto súdneho konania, príp. konania o nariadenie neodkladného opatrenia (vedené na Okresnom súde Trnava, spis. zn. 36Cb/171/2016), žalovaný nevyzval spoločnosť RINCON na navrátenie priestoru cukrárne do pôvodného stavu; f) žalovaný si voči spoločnosti RINCON neuplatnil žiaden nárok na náhradu škody, ktorá mu mala podľa jeho vlastného vyjadrenia vykonaním stavebných úprav priestoru cukrárne vzniknúť. Do dnešného dňa si voči spoločnosti RINCON uplatňuje len nezaplatené nájomné za prenájom priestoru cukrárne za mesiac september 2016 vo výške 1.800,- € spolu s príslušenstvom; g) vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2017 žalovaný na str. 3 uvádza: „Nemožno prehliadnuť tiež fakt, že len jedna zo zmlúv obsahuje ustanovenie o udelení súhlasu na stavebné úpravy priestorov,...", ktorým de facto potvrdzuje udelenie súhlasu žalovaného na vykonanie stavebných úprav v tomto prípade priestoru cukrárne; h) vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.06.2017 žalovaný polemizuje ohľadne zníženia nájomného, pod ktoré sa bezdôvodne snaží subsumovať „investície, ktoré by mali zhodnocujúci charakter v zmysle § 667 ods. 1 OZ", čím de facto pripúšťa zhodnocujúci charakter stavebných úprav priestoru cukrárne. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný vzhľadom na všetky uvedené okolnosti mal vedomosť o tom, že sa v priestore cukrárne budú vykonávať stavebné úpravy a na ich vykonanie udelil spoločnosti RINCON svoj súhlas ešte pred ich vykonaním. Jeho obrana v tomto konaní len preukazuje, že žalovaný mal od počiatku nájomného vzťahu so spoločnosťou RINCON záujem úmyselne sa obohatiť na jej úkor tak, že spoločnosť RINCON vykoná na svoje náklady rekonštrukciu priestoru cukrárne a žalovaný jej za to nevyplatí žiadnu náhradu. Vo svojom vyjadrení sa žalovaný dovoláva aj toho, že obe znenia nájomných zmlúv neobsahujú záväzok žalovaného na úhradu skutočných nákladov za vykonanie zmien priestorov, s čím žalobca súhlasí. Práve z tohto dôvodu žalobca nežaluje náhradu skutočných nákladov vynaložených

v súvislosti s vykonaním zmien v priestore cukrárne, ktorých výška vyčíslená spoločnosťou RINCON v písomnej výzve zo dňa 30.11.2016 je suma vo výške 15.556,35 eur. Naproti tomu žalobca poukazuje na skutočnosť, že znenia nájomných zmlúv ani neobsahujú žiadne ustanovenie, ktorým by zmluvné strany výslovne vylúčili aplikáciu § 667 ods. 1 poslednej vety OZ, hoci pri uzavretí nájomných zmlúv mali slobodu voľby a mohli jeho aplikáciu výslovne vylúčiť (riešenie tejto otázky je štandardnou súčasťou textu nájomných zmlúv). Jednoznačne je tak možné uzavrieť, že zmluvné strany pred uzavretím nájomných zmlúv nevylúčili a ani nemali záujem zmluvne vylúčiť aplikáciu zákonného ustanovenia § 667 ods. 1 poslednej vety v prípade, ak budú ku dňu skončenia nájomného vzťahu splnené zákonné podmienky pre jeho použitie. Len pre spresnenie dodáva, že texty oboch nájomných zmlúv pripravoval a na podpis spoločnosti RINCON predkladal sám žalovaný. Ak sa teda žalovaný dovoláva neurčitosti výkladu niektorého z ich ustanovení, ide o neurčitosť spôsobenú konaním samotného žalovaného a táto nemôže byť pričítaná v neprospech žalobcu. K otázke namietaného znaleckého posudku uvádzame, že žalobca predložil súdnemu znalcovi písomnú žiadosť o vypracovanie znaleckého posudku na určenie výšky zhodnotenia oboch priestorov stavebnými prácami, ktoré vykonala spoločnosť RINCON ku dňu skončenia nájmu priestorov (v znení podľa výroku súdu v Uznesení Okresného súdu Trnava zo dňa 20.12.2016, spis. zn. 36Cb/171/2016-52) a za týmto účelom znalec svoj znalecký posudok aj vypracoval (viď príloha č. 4.1 znaleckého posudku - objednávka). Pokiaľ ide o sporné vyjadrenie znalca máme za to, že z kontextu vyjadrenia znalca len vyplýva, že znalec nie je oprávnenú rozhodnúť o právnej povahe vyčíslenej sumy za stavebné práce, ktorými sa zhodnotili priestory cukrárne t.j. znalec nemôže rozhodnúť, či toto zhodnotenie priestorov cukrárne je možné považovať za zhodnotenie podľa 6 667 ods. 1 poslednej vety alebo nie. Takéto právne posúdenie je úlohou súdu v predmetnom súdnom konaní, o ktoré žalobca podanou žalobou súd žiada. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že vykonané stavebné úpravy priestoru cukrárne nie sú zhodnotením a sú „len" prispôsobením na prevádzku cukrárne. Z okolností, za ktorých sa obe nájomné zmluvy uzatvárali je zrejmé, že žalovaný prenajal spoločností RINCON predmetné priestory s podmienkou, že ich spoločnosť RINCON na svoje náklady kompletne stavebne upraví do dnešnej podoby a následne v nich bude vykonávať svoje podnikateľské aktivity. Podľa dohody zmluvných strán mal byť priestor cukrárne stavebne prerobený zo stavu po vykonaní búracích prác žalovaným (ako je preukázaný na fotografiách predložených žalobcom a nie na fotografii predloženej žalovaným, ktorá nezobrazuje stav priestorov odovzdaných spoločnosti RINCON do užívania ) do dnešného stavu za použitia nového stavebného materiálu vrátane vykonania novej elektroinštalácie, nového kúrenia a osadenia nového vybavenia pevne zabudovaného do priestoru cukrárne, čo objektívne (bez ohľadu na názor žalovaného ) zvyšuje jeho trhovú hodnotu. Stavebné úpravy priestoru je nutné hodnotiť podľa charakteru vykonaných prác, ktoré jednoznačne preukazujú rozsiahlu rekonštrukciu priestoru cukrárne. Spoločnosť RINCON priestory cukrárne žiadnym spôsobom nepoškodila, ako sa snaží naznačiť žalovaný. Naopak, samotní zamestnanci žalovaného vykonávali búracie práce v priestore cukrárne tak, aby neskôr spoločnosť RINCON mohla vykonať všetky stavebné úpravy a zrenovovať ich. Spoločnosť RINCON nikdy netvrdila, že búracie práce vykonávala sama alebo prostredníctvom dodávateľov týchto služieb, zároveň ich vykonanie nikdy nežiadala od žalovaného nahradiť a ani nie sú súčasťou prác ohodnotených znaleckým posudkom. Tieto skutočnosti vyplývajú tak z písomnej výzvy zo dňa 30.11.2016, ako aj zo samotného znaleckého posudku. Za účelom preukázania stavu, v ktorom boli priestory cukrárne odovzdané spoločnosti RINCON pri začatí nájomného vzťahu navrhuje žalobca realizovať výsluch nasledovných svedkov, ktorí sa zúčastňovali na jeho rekonštrukcii: V. D., W. Q., X. D., Q. J., I. S.. Záverom uvádza, znalcom vyčíslené zhodnotenie stavebných prác a dodávok materiálu na úprave nebytového priestoru sa týka len priestoru cukrárne. Keďže skutočné náklady na úpravu priestoru obchodu prenajímaného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.12.2015 (t j. na základe Zmluvy 2 ako je definovaná v žalobe) sa podľa odborného názoru znalca neprejavili v zhodnotení priestoru obchodu. Žalobca si ich úhradu podanou žalobou neuplatňuje. Akákoľvek argumentácia ohľadne priestoru obchodu slúži len na preukázanie tvrdení žalobcu ohľadne udelenia súhlasu žalovaného na vykonanie stavebných úprav priestoru cukrárne. Podaná žaloba je teda jasná, určitá a zrozumiteľná. K súdnemu vymáhaniu pohľadávky žalovaného na úhradu nezaplateného nájomného vo výške 1.800,- € s príslušenstvom uviedol, že spoločnosť RINCON si voči žalovanému uplatnila svoje zákonné právo podľa § 673 OZ, keďže pre prerušenie dodávky vody a kúrenia od 01.10.2016 nebolo možné priestory riadne užívať. Z tohto dôvodu spoločnosť RINCON nebola povinná platiť žalovanému žiadne nájomné za mesiace október a november 2016. Na účely úhrady nájomného za mesiac september 2016 tak slúžila zábezpeka poskytnutá pri začatí nájomného vzťahu. Podľa posledných informácie žalobcu bol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, spis. zn. 60Cb/252/2016-21 dňa 25.01.2017 zrušený a vo veci sa v súčasnosti koná pred príslušným súdom, kde ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Predmetná záležitosť však nie je predmetom tohto

konania, týka sa spoločnosti RINCON resp. jej právneho nástupcu Vulkano s.r.o., so sídlom Klincová 35,821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, a tak sa žalobca k nej ďalej vyjadrovať nemôže.

4. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.08.2017, ku ktorému žalovaný sa vyjadril a uviedol, že žalobca argumentuje, že jeho zákonný nárok mu vyplýva priamo z textu ustanovenia § 667 ods. 1 poslednej vety OZ. V závere svojho podania upresňuje, že ním uplatnený nárok sa týka výlučne priestoru cukrárne a nie priestoru obchodu. K danému žalovaný uvádza, že nájom priestorov cukrárne sa spravuje Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 4.12.2015, ktorej predmetom je nájom obchodného priestoru o výmere 98 m2 („zmluva“), a preto sa žalovaný v ďalšom bude argumentačne zaoberať len touto zmluvou. Z ustanovenia § 667 ods. 1 posledná veta vyplýva, že nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, má nájomca nárok len ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou a nezaviazal sa na úhradu nákladov. To znamená, že tento nárok nájomcovi nevzniká automaticky zo zákona (ako tvrdí žalobca), ale musí byť splnený predpoklad pre jeho nárokovateľnosť, a to súhlas so zmenou veci. Zmluva v čl. III ods. 3 predpokladala investície RINCON s.r.o. v hodnote do výšky hodnoty dvoch mesačných nájmov, t.j. do sumy 3600,- €, pričom prípadné investície (za predpokladu, ak by boli viditeľné), by boli zohľadnené v zníženom nájomnom 1 €; inak povedané, zmluvou predpokladané investície boli obmedzené len do výšky 3600,- € a ak by boli vykonané a prenajímateľom odsúhlasené, bolo by vykonané zhodnotenie (ak by k zhodnoteniu došlo) kompenzované nie samostatným peňažným nárokom (uplatneným žalobcom v tomto konaní), ale nárokom na dočasne znížené nájomné. Ustanovenie čl. III ods. 3 zmluvy je však potrebné vykladať v súlade s čl. V. ods. 5 zmluvy. Ustanovenie čl. III. ods. 3 zmluvy investície nájomcu predpokladali, avšak boli podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa na vykonanie stavebných úprav prenajatých priestorov. Spoločnosti RINCON s.r.o. ako nájomcovi nikdy žiadny písomný súhlas na vykonanie nehnuteľnosť zhodnocujúcich stavebných úprav udelený nebol. Medzi stranami boli konzultované len kozmetické úpravy spočívajúce v prispôsobení priestoru pre obchodnú činnosť RINCON s.r.o., nemajúce investičný (zhodnocujúci) charakter predpokladaný čl. III ods. 3 zmluvy. Na žiadne podstatné stavebné úpravy, ktoré by malo zhodnocujúci charakter, RINCON s.r.o. nikdy písomný súhlas neobdržal, a preto mu nemohol vzniknúť ani nárok na protihodnotu zhodnotenia veci podľa § 667 ods. 1 posledná veta OZ. Je preto absolútne irelevantnou argumentácia žalobcu, podľa ktorej „žalovaný vzhľadom na všetky uvedené okolnosti mal vedomosť o tom, že sa v priestore cukrárne budú vykonávať stavebné úpravy“, nakoľko takýto súhlas nebol udelený písomne a vopred, ako predpokladala zmluva, a teda spoločnosti RINCON s.r.o. ani hypoteticky nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie protihodnoty zhodnotenia veci. Možno zhrnúť, že strany si síce aplikáciu § 667 ods. 1 nevylúčili, na strane druhej však k jeho naplneniu ani nedošlo pre absenciu predchádzajúceho písomného udeleného súhlasu so stavebnými zmenami. Ak teda RINCON s.r.o. bez súhlasu žalovaného stavebné úpravy vykonal, bol povinný priestor uviesť do skončení nájmu do pôvodného stavu podľa § 667 ods. 2 OZ. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že obsahom žalobcom predloženého znaleckého posudku je ohodnotenie stavebných prác a nie ohodnotenie zhodnotenia priestoru. Opätovne poukazujeme na bod 3.1 posudku, podľa ktorého „či sa jedná o stavebné technické zhodnotenie nebytového priestoru mne ako znalcovi neprináleží vyhodnocovať." Dôvodom, prečo znalcovi takéto vyhodnotenie neprináleží je fakt, že túto úlohu od zadávateľa posudku nedostal. Úlohou znalca bolo podľa objednávky len stanovenie hodnoty stavebných prác a dodaných materiálov. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že by znalec zhodnotenie veci nebol spôsobilý stanoviť, a že by táto úloha prislúchala súdu. Ocenenie zhodnotenia nehnuteľnosti nie je otázkou právnou ale otázkou skutkovou. Otázkou právnou je len posúdenie aplikovateľnosti § 667 ods. 1 posledná veta na prejednávanú vec. Súd nemá kompetenciu ohodnocovať nehnuteľnosti pred vykonaním stavebných prác a po ich vykonaní, a je oprávnený pri rozhodovaní vychádzať len z posudku vyhotoveného znalcom. Znalecký posudok na ohodnotenie zhodnotenia nehnuteľnosti nikdy vyhotovený nebol a preto žalobca doposiaľ nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku, že RINCON s.r.o. prenajatý priestor z hľadiska stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti pred stavebnými úpravami a po vykonaní stavebných úprav nezhodnotil. Všetky spoločnosťou RINCON s.r.o. vykonané stavené úpravy boli len prispôsobením využiteľnosti priestoru pre prevádzkové potreby RINCON s.r.o.. Žalovaný rozporuje skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých: - Mala byť vykonaná nová elektroinštalácia - elektroinštalácia bola pôvodná, bola len upravená o nové napojenia a nové osvetlenie (napríklad bodové svetlá) pre potreby RINCON s.r.o.. Ako dôkaz prekladáme aktuálne fotografie č. 18 a 19, na ktorých je možné vidieť pôvodné rozvádzače z roku 1997. Súčasný nájomca si znovu prispôsobil a zmenil osvetlenie tak, ako ho potrebuje pre svoje prevádzkové potreby, spolu so zvyškom priestoru, o čom predkladáme ako dôkaz fotografie 12-17. Aj s prihliadnutím na zmeny priestoru novým nájomcom je evidentné, že zmeny vykonané

spoločnosťou RINCON s.r.o. nemali žiaden zhodnocujúci charakter. - Malo byť vyhotovené nové kúrenie

- žiadne nové kúrenie spoločnosťou RINCON s.r.o. vyhotovené nebolo a vykurovací systém bol v čase odovzdania priestoru nájomcovi plne funkčný. Vymenené a premiestnené boli len radiátory. Rozvody a trubky zostali pôvodné. Pokiaľ ide o nové radiátory, tieto zabezpečoval na svoje náklady žalovaný (o čom predkladáme daňové doklady) a nie žalobca, pričom RINCON s.r.o. nové radiátory vyžadoval z estetického hľadiska. - Malo byť osadené nové vybavenie pevne zabudované do priestoru - žalobca neuvádza, o aké vybavenie by malo ísť. Už vôbec nie je z jeho vyjadrenia zrejmé, že toto vybavenie by malo mať akýkoľvek zhodnocujúci charakter. Každopádne však žalovaný tvrdí, že žiadne nové a pevne zabudované zariadenie v prenajatom priestore po skončení nájmu nezostalo a nemáme o žiadnom takomto zariadení vedomosť. Poslednou úpravou z augusta 2016 bol priestor pre výrobu zmrzliny. Uvedené žalovaný navrhuje preukázať svedkami (označenými v závere tohto vyjadrenia); zamestnancami, sádrokartonistami a dokladmi o nákupe materiálu. - Mal žalovaný vykonávať búracie práce - s výnimkou sociálnych zariadení, akéhokoľvek a všetky búracie práce vykonával žalobca. Inak žalovaný vykonal len vypratanie priestoru (stoly, stoličky, výčapné zariadenia, barový pult, chladničky, drobný inventár). Bez vedomia žalovaného RINCON s.r.o. strhol drevené obklady stien a drevený podhľad. Žalovaný dokonca na vlastné náklady pre prevádzkové účely RINCON s.r.o. zabezpečil aj materiál v podobe dlažby. RINCON s.r.o. túto dlažbu dokonca znehodnotil nedodržaním pracovných postupov a z bezbariérového vstupu vytvoril bariérový vstup tým, že novú dlažbu kládol na pôvodnú dlažbu. Ako dôkaz predložili fotografiu č. 17. Žalovaný dopĺňa, že žalobca prenajatý priestor po zániku nájmu odovzdal nevrátený do pôvodného stavu a poškodený. Poškodením bolo napríklad sklo predného výkladu, ktoré musel žalovaný vymeniť o čom predložil ako dôkaz fotografie č. 8-11 a faktúru. RINCON s.r.o. žalovanému prisľúbil, že priestor uvedie do pôvodného stavu a rozbité predné sklo výkladu dá vymeniť, nikdy sa tak však nestalo, hoci žalovaný dokonca spoločnosti RINCON s.r.o. označil stavebnú spoločnosť, ktorá takúto výmenu vie zrealizovať. Ako je zrejmé z ustanovenia čl. V ods. 1 zmluvy, vybudovanie pánskych a dámskych sociálnych zariadení ako zhodnocujúce stavebné práce vykonal žalovaný a nie RINCON s.r.o.. Taktiež z predmetného ustanovenia je zrejmé, že spoločnosti RINCON s.r.o. dodal dlažbu žalovaný. Uvedené ustanovenie len potvrdzuje, že nekozmetické stavebné úpravy ako je vybudovanie sociálnych zariadení zabezpečil žalovaný ako prenajímateľ, pričom RINCON s.r.o. vykonal len nezhodnocujúce kozmetické úpravy existujúcich funkčných súčastí a príslušenstva priestoru. Žalobca uvádza, že žalovaný počas nájomného vzťahu žalobcu nevyzýval na odstránenie stavebných úprav a navrátenie priestoru do pôvodného stavu. Na takéto výzvy nebol žiaden dôvod, nakoľko žalovaný si bol vedomý povinnosti nájomcu na uvedenie priestoru do pôvodného stavu po skončení nájmu. Bez ohľadu na uvedené, každopádne nezaslanie výzvy na odstránenie stavebných úprav nezakladá žiaden súhlas žalovaného s ich vykonaním. Nemožno prehliadnuť, že i v prípade, ak by mala absencia výzvy predstavovať udelenie súhlasu, stalo by sa tak až po stavebných úpravách a nie vopred, čo v zmysle čl. V ods. 5 zmluvy vylučuje akékoľvek nároky žalobcu. Žalobca argumentuje, že žalovaný od nájomnej zmluvy neodstúpil pre vykonanie nepovolených úprav stavebného priestoru. Žalovaný uvádza, že odstúpenie od zmluvy je právom a nie povinnosťou žalovaného. Fakt, že žalovaný od zmluvy neodstúpil, nemožno vyložiť ako jeho súhlas s vykonanými stavebnými úpravami. Žalobca argumentuje, že žalovaný doposiaľ nevyzval žalobcu na navrátenie priestoru do pôvodného stavu. Žalovaný uvádza, že žalobcovi zo zmluvy ani zo zákona nevyplýva povinnosť vyzývať žalobcu ako nájomcu na navrátenie priestoru do pôvodného stavu. Túto povinnosť má žalobca zakotvenú v zmluve aj bez potreby predchádzajúcej výzvy žalovaného. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že na odstránenie stavebných úprav žalobcu nevyzýval z dôvodu, že tieto stavebné úpravy odstránil nový nájomca pri prispôsobovaní si priestory pre jeho prevádzkové potreby. Žalobca argumentuje, že žalovaný si doposiaľ voči žalobcovi neuplatnil nárok na náhradu škody. Žalovanému nie je zrejmá akákoľvek súvislosť s nárokom uplatneným v tomto konaní ani žiadny vecný význam. To, či žalovanému vznikla škoda, a či sa rozhodne si ju uplatňovať, je opätovne výlučne na rozhodnutí žalovaného. V konaní navrhuje vypočuť svedkov: - Q. B., R. XX, O., konateľ spoločnosti PROTOS PRODUCTIONS, spol. s.r.o. Hradné údolie 9/A, 811 01 Bratislava (nájomca priestoru, ktorý priestor užíval bezprostredne pred RINCON s.r.o.), W. P., Z. Z., X. O., bytom Z. XX, I., G. O., K. Q., O. Q., H. K., P. K., G. I., K. S., G. B., F. B., E. Q.. Záverom poukázal na skutočnosti nasvedčujúce možnej nečestnosti podnikania Q. Q., ako bývalého konateľa RINCON s.r.o. (nájomcu) a súčasného konateľa žalobcu. Žalovaný voči spoločnosti RINCON s.r.o. ako pôvodnému nájomcovi eviduje peňažnú pohľadávku. Po vydaní platobného rozkazu voči spoločnosti RINCON s.r.o. bola táto zlúčená s inými zadlženými spoločnosťami a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Vulkano s.r.o., IČO: 36015407, čím za účasti Q. Q. mala táto zmena za následok definitívnu nevymožiteľnosť pohľadávky žalovaného. Medzi časom však spoločnosť RINCON s.r.o. stihla postúpiť svoju neexistujúcu pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, za účelom jej ďalšieho súdneho vymáhania prostredníctvom

žalobcu, pričom svojich záväzkov (vrátane záväzku voči žalovanému) sa spoločnosť RINCON s.r.o. de facto zbavila. Žalovaný sa Q. Q., ako aj spoločnosti RINCON s.r.o. pokúšal doručovať viaceré listové zásielky a uplatňovať si svoje peňažné nároky, avšak bez úspechu. Vychádzajúc z verejne dostupných zdrojov informácií, na osobu Q. Q. bol dokonca vyhlásený konkurz a jeho majetok je predmetom dražby. Žalovaný má za to, že konanie Q. Q. ako konateľa žalobcu a bývalého konateľa RINCON s.r.o. môže nasvedčovať jeho snahe nevysporiadavať záväzky spoločností, ktorých je alebo bol štatutárom a naopak vyvíja snahu naďalej si zachovať a vymáhať neexistujúce a sporné pohľadávky. Takéto počínanie Q. Q. podľa nášho názoru spochybňuje jeho celkovú dôveryhodnosť, vrátane dôveryhodnosti jeho vyjadrení v tomto spore. Po vykonaní dokazovania navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť.

5. Na pojednávaní dňa 08.11.2018 advokát žalobcu, uviedol, že sa pridržiava žaloby, zmeny žaloby ako aj doterajších vyjadrení v danej veci, medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.12.2015 a taktiež druhá zmluva o nájme priestorov z toho istého dňa, predmetom ktorej bolo poskytnutie resp. prenájom nebytových priestorov zo strany žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu. Pri začatí nájmu právny predchodca žalobcu vykonal v prenajatých nehnuteľnostiach rozsiahle stavebné úpravy, z dôvodu prevádzok týchto obchodných priestorov na podnikateľskú činnosť. Žalovaný ešte pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov dal právnemu predchodcovi žalobcu povolenie na tieto stavebné úpravy, táto skutočnosť je uvedená aj v článku 3 ods. 3 v jednej z nájomných zmlúv, kde sa zmluvné strany dohodli, v zmluve kde bol prenajatý priestor na nultom nadzemnom podlaží na Z. ulici XX v I.. Je to zmluva, kde bol nebytový priestor prenajatý za účelom prevádzkovania cukrárne, takže v tom predmetnom čl. 3 ods. 3 tejto nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úprave splatnosti nájomného z dovetkom, že k takejto úprave dôjde, keď právny predchodca žalobcu ako nájomník začne s úpravou týchto priestorov a preukáže túto investíciu v ten konkrétny mesiac, teda december 2015 a január 2016. Vzhľadom na uvedené má za to, že úprava týchto nehnuteľností bola medzi zmluvnými stranami jasne dohodnutá. Pokiaľ žalovaný uvádza vo svojich vyjadreniach a poukazuje pritom na čl. V ods. 5 nájomnej zmluvy, že právny predchodca žalobcu potreboval písomný súhlas na stavebné úpravy, oni majú za to, že tento článok 5 ods. 5 zmluvy sa práve týchto prejedávaných vecí netýka, nakoľko odporuje skôr citovanému článku, v ktorom sa zmluvné strany jasne dohodli na prerábke predmetných nehnuteľností. Má za to, že tento čl. 5 ods. 5 zmluvy by mohol byť aplikovaný na ďalšie stavebné úpravy, ak by sa také vykonávali. Poukázal aj na skutočnosť, že skutočné stavebné úpravy dosiahli sumu vo výške 15 536,35 eur, avšak žalobca resp. jeho právny predchodca si nechali vypracovať znalecký posudok, kde nezávislý znalec odhadol zvýšenie ceny tejto nehnuteľnosti na sumu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalobca svoj nárok odôvodňuje tak z nájomnej zmluvy, ako aj z ust. § 667 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca po skončení nájmu požadovať protihodnotu toho o čo sa zvýšila hodnota tej konkrétnej veci. Bolo v záujme právneho predchodcu žalobcu aj žalobcu vec mimosúdne urovnať, taktiež právny predchodca žalobcu žalovaného vyzýval, aby mu umožnil prístup dať nehnuteľnosti do podvodného stavu, žalovaný nereagoval na návrhy na mimosúdnu dohodu a taktiež neumožnil prístup ešte právnemu predchodcovi žalobcu do tejto nehnuteľnosti, vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca nemá inú možnosť, ako uplatniť svoju nároky prostredníctvom súdu.

6. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu žalobcu navrhuje zamietnuť v celom rozsahu a to z dôvodov, že žalobca nepreukázal, že by zhodnotil nebytový priestor, tak ako uvádza v žalobe, tvrdí, že úpravy, ktoré žalobca vykonával boli len zanedbateľné a kozmetického charakteru, čo bolo doložené aj vo vyjadrení Mestského úradu v Trnave zo dňa 17.03.2016, kde je uvedené, že v rámci úprav prišlo zo strany nového nájomcu iba k interiérovým úpravám a označenie cukrárne na sklenej výplni výkladu, taktiež poukázal na to, že časť úprav, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval, zabezpečoval sám žalovaný alebo na tieto úpravy sám dodal materiál, čo bolo doložené príslušnými faktúrami a čo vyplýva aj zo zmluvy o nájme nebytových priestorovo o výmere 98 m2, do súdneho spisu boli založené aj fotografie nebytového priestoru pred jeho odovzdaním právnemu predchodcovi žalobcu, z ktorých je zrejmé, že nebytový priestor bol už v t. č. vo veľmi dobrom stave a je vylúčené, aby tými úpravami, ktoré boli vykonané, došlo k ich zhodnoteniu. Činnosti, akými sú napr. výmena radiátorov, osadenie sadrokartónov, osadenie dlažby, ktorú dodal sám žalovaný, nie sú spôsobilé vyvolať zvýšenie trhovej ceny nebytového priestoru. Znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva žalobca vyčísľuje len žalobcom tvrdené vykonané stavebné činnosti, pričom sám znalec výslovne uvádza, že mu neprislúcha zaoberať sa vyčíslením zhodnotenia týchto priestorov. Žalobca až do tohto štádia nepredložil žiadny znalecký posudok, kde by úlohou znalca bolo porovnať trhovú hodnotu nebytového priestoru pred vykonaním

úprav a po vykonaní týchto úprav, z čoho vyvodzuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, čo zakladá bez ďalšieho vykonávania dokazovania dôvod na zamietnutie jeho žaloby už na tomto pojednávaní. Okrem toho dodáva, že právny predchodca žalobcu ako aj žalobca sú podnikateľskými subjektami a preto sú povinné akékoľvek pohľadávky alebo záväzky účtovať, žalobca ako aj jeho právny predchodca žalobcu nepreukázali, že by takúto pohľadávku viedli v účtovníctve, na podporu ich tvrdenia navrhuje vykonať dokazovanie a to vyžiadaním si kontrolných výkazov za obdobie r. 2016-2017 z Daňového úradu Banská Bystrica, ako aj účtovníctva od právneho predchodcu žalobcu za toto obdobie r. 2016-2017, sú presvedčení, že žalobca takúto pohľadávku do účtovníctva nezahrnul, aby sa tak vyhol daňovej povinnosti a podľa ich názoru tak urobil z dôvodu, že sám mal o takejto pohľadávke pochybnosti, žalobcom uplatnenú pohľadávku vo svojom účtovníctve neuvádza ani žalovaný, nakoľko ju neuznáva od samého počiatku, preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

7. Na pojednávaní konateľ žalovaného uviedol, že on priestory prenajal a advokát protistrany navrhoval, že dal súhlas, on súhlas nedal, len s tým, že ak to bude viditeľné, podľa čl. 3 zmluvy prvé spoplatnené nájomné je splatné za február 2016 len vtedy, ak nájomník začne s úpravou priestorov, bude mesiac december 2015 a január 2016 nájomníkovi odpustené nájomné a vystavená faktúra na 1 eur, vlastne tie peniaze dal do toho on. Ďalej sa odvoláva na čl. 5 nájomnej zmluvy - nájomca sa zaväzuje nevykonať bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa úpravy prenajatých priestorov a po ukončení nájmu má priestor vrátiť do pôvodného stavu. Žiadnu faktúru ani nedostal, takže pohľadávku ani nevidel.

8. Sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 C.s.p. konštatovala, že v prejednávanej veci, zo skutkových tvrdení strán sporu považuje za nesporné medzi stranami uzatvorenie nájomných zmlúv a vykonanie úprav v nebytových priestorov, za sporné skutkové tvrdenia súd určuje zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Podľa predbežného právneho názoru súdu v nebytových priestorov, označených ako priestor cukrárne, bol daný súhlas na úpravu nehnuteľnosti, ale nebolo doteraz preukázané, že išlo o stavebné úpravy, ktoré zhodnotili nehnuteľnosť, tak aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalovanú sumu.

9. Advokát žalobcu, uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádza, že nedošlo k zhodnoteniu predmetných priestorov, on opätovne poukazuje na znalecký posudok, vyjadrenie žalovaného ohľadne skutočnosti, že ide o stanovenie hodnoty stavebných prác a dodávok materiálov považuje za zavádzajúce, nakoľko ak došlo k vykonaniu určitej hodnoty prác a došlo k dodávkam určitých materiálov a tá nehnuteľnosť bola reálne zrekonštruovaná, hodnota nehnuteľnosti nemohla logicky klesnúť, hodnota tej nehnuteľnosti sa zvýšila. Má za to, že zvýšila sa práve o sumu, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Dovoľuje si opätovne poukázať na skutočnosť, že reálne právny predchodca žalobcu do nehnuteľnosti investoval viac ako 15 000,- eur, pokiaľ žalovaný uvádza nejak, že ten nájom bol dohodnutý, že to vlastne on investoval svoje peniaze a že to právny predchodca žalobcu iba prerábal, tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a považuje ich za irelevantné. Právny predchodca žalobcu zaplatil to nájomné vo výške 1 eur, tam bola riadne vystavená faktúra a bola riadne uhradená. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že to, čo uvádza žalovaný nemá žiadny vplyv na nárok žalobcu, ktorý si v tomto konaní uplatňuje podľa cit. ust. § 667 ods. 1 OZ, takže žalobca predložil riadne vypracovaný znalecký posudok, predložil dodávkové listy, faktúry, všetky potrebné skutočnosti, ktoré jeho nárok riadne odôvodňujú, pokiaľ žalovaný sám citoval ustanovenie nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej bol právny predchodca žalobcu povinný vrátiť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, dovoľuje si uviesť, že bolo v jeho záujme tieto nehnuteľnosti do pôvodného stavu navrátiť. Tieto skutočnosti preukazujú výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti, trestné oznámenie, ktoré je súčasťou spisu, kde došlo medzi žalobcom a žalovaným ku konfliktom, právnemu predchodcovi žalobcu nebolo umožnené žalovaným vrátiť nehnuteľnosti do pôvodného stavu v zmysle zmluvy. Pokiaľ právny zástupca žalovaného spochybňuje účtovanie tejto pohľadávky a navrhuje, aby DÚ predložil účtovníctvo žalobcu ako aj jeho právneho predchodcu, toto považuje za absolútne špekulatívne, dovoľuje si uviesť, že žalobca svoj návrh uplatňuje v civilnom konaní, nejde o daňovú kontrolu, táto skutočnosť nemá absolútny vplyv na toto konanie, preto nepovažuje za dôležité, aby došlo k predloženiu účtovníctva zo strany žalobcu ani jeho právneho predchodcu. Má za to, že žalobca svoj nárok dôkazmi predloženými listinami v celom rozsahu preukázal, už len z logiky vyplýva, že ak je nehnuteľnosť zrekonštruovaná, dochádza k zvýšeniu jej hodnoty a práve túto hodnotu stanovil znalec a práve túto hodnotu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Na otázku súdu, ak hovoríte o rekonštrukcii nehnuteľnosti, viete predložiť stavebný projekt a povolenie na rekonštrukciu nehnuteľnosti, odpovedal advokát žalobcu: Toto slovo som zovšeobecnil, myslel som tým stavebné úpravy. Nemám projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie. V tomto štádiu nemáme návrhy na dokazovanie.

10. Advokát žalovaného uviedol, že žalobca si neustále zamieňa tvrdené vložené investície so zhodnotením nehnuteľnosti, pre účely posudzovania zhodnotenia nehnuteľnosti je irelevantná výška reálne vložených investícii, argumentácia žalobcu, že v dôsledku toho, že nejaké úpravy boli vykonané, by mala logicky cenu nehnuteľností zvýšiť, považuje len za jeho tvrdenia, ktoré rozporuje a ktoré nie sú riadne preukázané. Návrhy na dokazovanie uvádza dopyt na DÚ Banská Bystrica a dopyt na právneho predchodcu žalobcu za účelom vyžiadania sú účtovníctva. Na výsluchu svedkov netrvá v tomto štádiu.

11. Sudkyňa oboznámila prítomných, že navrhované dokazovanie nevykoná, nakoľko je v tomto konaní irelevantné.

12. Podľa § 3 ods. 1,2,3,4 Zákona č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").(2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

13. Podľa § § 667 ods. 1,2 (1) zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. (2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

14. Strany uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa Zákona č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov a zmluve v čl. VI bod 2. sa dohodli, že v otázkach, ktoré nie sú výslovne zmluvne upravené sa zmluvné strany budú riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Keďže zmluva a ani Zákon č. 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov nerieši všetky práva a povinnosti strán, súd pri posudzovaní veci postupoval v súlade s ustanoveniami OZ. Zmluva o nájme obsahuje podstatné náležitosti a je platná.

15. Až v replike žalobca konkretizoval, že žaloba sa týka len priestoru „cukrárne“ o výmere 98 m2, preto sa súd zaoberal len zmluvou o nájme v žalobe označenej ako „Zmluva 1“. V tejto zmluve v čl. III 3. a) veta štvrtá je uvedené : „ Prvé spoplatnené nájomné je splatné za Február 2016. Len vtedy, keď nájomník začne s úpravou priestorov a s preukázateľnou viditeľnou investíciou bude mesiac december 2015 a Január 2016 nájomníkovi odpustený a vystavená faktúra na 1 euro.“ Z logického výkladu tohto ustanovenia zmluvy vyplýva, že prenajímateľ - žalovaný sa zaviazal znížiť nájomcovi nájomné za 2 mesiace, ak začne z úpravami prenajatej veci, teda s úpravami veci bol uzrozumený a súhlasil s nimi. Dokonca v ďalšom ustanovení zmluvy v čl. V bod 1. veta druhá je uvedené: „Prenajímateľ vybuduje panske a dámske soc. zariadenie do 29.01.2016, vykoná vypratanie priestoru a búracie práce podľa dohovoru, dodá nájomcovi cca 100 m2 dlažby do 11.12.2015.“ Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaný dodal žalobcovi dlažbu a je logické, že za účelom jej položenia na podlahu, čo je tiež úprava veci, s ktorou tým žalovaný prejavil súhlas. Je teda možné skonštatovať, že žalovaný ako prenajímateľ prejavil v zmluve súhlas s vykonaním úprav prenajatej veci tak, aby mohla slúžiť na podnikateľské aktivity žalobcu. Je to zrejmé aj z toho, že žalovaný skutočne znížil žalobcovi nájomné za prvé dva mesiace trvania nájmu nebytových priestorov na 1,- euro. Formu na udelenie súhlasu priamo neupravuje, a preto možno súhlas udeliť v akejkoľvek forme. takisto nevyžaduje, aby bol súhlas udelený pred vykonaním zmien.

16. V čl. V bod 5 zmluvy je uvedené: „Nájomca sa zaväzuje nevykonať bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa stavebné úpravy prenajatých priestorov. Nájomca môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak prenajímateľ dal predchádzajúci

písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady.“ Žalobca okrem písomnej zmluvy nepredložil a ani netvrdil existenciu iného písomného súhlasu so zmenou veci a nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz o existencii záväzku žalovaného nahradiť náklady žalobcu na zmenu veci. Súd teda dospel k záveru, že zo zmluvy vyplýva súhlas žalovaného s určitou zmenou veci, ktoré nebola písomne konkretizovaná, a na základe ktorej žalovaný odpustil žalobcovi nájom za dva mesiace. V čl. V bod 5. sa zároveň strany dohodli, že nájomca môže požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou na veci len v prípade, ak prenajímateľ dal predchádzajúci písomný súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť tieto náklady a keďže takýto záväzok žalovaného nebol v konaní preukázaný a ani tvrdený, súd dospel k záveru, že žalobca nie je oprávnený žiadať náhradu akýchkoľvek nákladov vynaložených na zmenu veci.

17. Keďže žalovaný sa nezaviazal nahradiť žalobcovi náhradu nákladov na zmenu veci, môže žalobca žiadať len ako bývalý nájomca po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Zvýšenie hodnoty veci je možné zistiť porovnaním hodnoty veci pred úpravami a hodnoty veci po vykonaní úprav. Žalobca síce takéto zhodnotenie tvrdil, ale nepredložil k svojmu tvrdeniu žiadny relevantný dôkaz a ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať. Žalobcom predložený Znalecký posudok znalca H.. U. E. č. 73/2017 nie je takýmto dôkazom. Znalec v posudku stanovil všeobecnú hodnotu stavebných prác a dodávok materiálov realizovaných na úprave nebytového priestoru pre účely objednávateľa

- RINCON s.r.o. v stavbe s.č. XX, na pozemku parc. č. XXX, kat. úz. I., tak ako mal v posudku uvedenú úlohu od objednávateľa. Sám znalec v posudku uvádza, že či sa jedná o stavebné technické zhodnotenie nebytového priestoru jemu ako znalcovi neprináleží vyhodnocovať. Treba uviesť, že ide o technické zhodnotenie, ktoré znalec v posudku nevyhodnocoval podľa jeho vyjadrenia. Totiž ako znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác má oprávnenie vykonať určenie hodnoty nehnuteľnosti pred vykonaním určitých stavebných prác a po ich vykonaní. Takúto úlohu mu však nikto nezadal. Znalec uvádza v posudku čo bolo predmetom stavebných úprav:

- vyhotovenie predsadenej sádrokartónovej steny po obvode priestoru, vyhotovenie sádrokartónových podhľadov na jestvujúci drevený nosný rošt, úprava elektroinštalácie pre potreby prevádzkovania priestoru žalobcom, úprava ústredného kúrenia, vymaľovanie priestorov, vyhotovenie keramických obkladov, najmä v miestnosti zázemia, položenie keramickej dlažby, vyspravenie nerovnosti podkladu pod keramickú dlažbu, montáž dvoch obložkových zárubní. Vymenované práce nie sú práce, ktoré by mali predstavovať novú hodnotu - technické zhodnotenie budovy, ide o práce, ktorými boli nahradené už i predtým na nehnuteľnosti existujúce stavebné úpravy ako obklad stien a podhľadov, elektroinštalácia, dlažba, ústredné kúrenie, preto by zrejme nespôsobili zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Veľkú časť určenej hodnoty prác a dodávok v posudku sú práve práce, ktoré ako také nie sú zhodnotením budovy. Z tohto dôvodu súd nemohol prisvedčiť názoru žalobcu, že práve hodnota prác a dodávok stanovená v znaleckom posudku je výškou zhodnotenia nehnuteľnosti. Naopak, súd musel dať za pravdu názoru žalovaného, že prenajatý priestor sa zrejme z hľadiska stanovenia trhovej ceny nehnuteľnosti pred stavebnými úpravami a po vykonaní stavebných úprav nezhodnotil. Všetky spoločnosťou RINCON s.r.o. vykonané stavené úpravy boli len prispôsobením využiteľnosti priestoru pre prevádzkové potreby RINCON s.r.o.. Takéto práce nie sú zhodnotením nehnuteľnosti, nezvyšujú trhovú hodnotu nehnuteľnosti a sú len prispôsobením jej funkčných súčastí na prevádzku cukrárne. Nebytové priestory boli aj pred ich rekonštrukciou funkčné a v dobrom a zachovalom stave, čo vylučuje ich cenové zhodnotenie po prispôsobení priestorov potrebám RINCON s.r.o.. V pôvodnom stave priestory dokonca mali drevené obklady stien, ktorých hodnota bola nepomerne vyššia, než obloženie stien sadrokartónom. Pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti však druh obloženia stien nemusí vôbec znamenať rozdielnu výslednú hodnotu nehnuteľnosti. Je tiež potrebné uviesť, že zo spisového materiálu vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal vybudovať sociálne zariadenia, ktoré by mohli znamenať technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ale tieto úpravy vykonal žalovaný a nie žalobca ( čo zhodne uviedli strany), i keď z fotografií vyplýva, že aj pred úpravami tam nejaké sociálne zariadenie existovalo. Tiež žalovaný dodal materiál na niektoré úpravy žalobcu ako napríklad dlažbu, radiátory. V konaní nebolo preukázané, že by sa na nehnuteľnosti vykonávali práce, ktoré vyžadujú stavebné povolenie a projekt stavby, teda aj z toho je zrejmé, že nešlo o stavebné úpravy, ktoré by mali znamenať technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré by sa prejavili v zmene hodnoty nehnuteľnosti.

18. Určiť hodnotu nehnuteľnosti sú oprávnené len osoby, ktoré majú na to odborné znalosti a sú súdnymi znalcami. Zvýšenie hodnoty veci je možné zistiť porovnaním hodnoty veci pred úpravami a hodnoty veci po vykonaní úprav, teda súd by mohol žalobe vyhovieť len v prípade existencie znaleckého posudku, v ktorom by bola určená hodnota nehnuteľnosti pred úpravami vykonanými žalobcom a

hodnota nehnuteľnosti po vykonaných úpravách nehnuteľnosti. V prípade, že by tieto úpravy spôsobili zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti, žalobca by mal nárok na náhradu tohto zhodnotenia. Takýto dôkaz nebol v konaní žalobcom predložený na preukázanie jeho tvrdení a ani nebolo navrhnuté vykonanie takéhoto dokazovania. Preto súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a z týchto dôvodov žalobu zamietol.

19. Je tiež potrebné uviesť, že žalovaný už vykonal určitú kompenzáciu nákladov žalobcu na úpravy nehnuteľnosti a to tým, že žalobcovi odpustil nájomné za dva mesiace a priznaním náhrady zhodnotenia do výšky dvojmesačného nájomného by bolo duplicitnou náhradou. Takže i v prípade preukázania zhodnotenia nehnuteľnosti by sa súd musel zaoberať aj touto skutočnosťou.

20. Súd nevykonal navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí boli pri vykonávaní úprav žalobcom, nakoľko pre rozhodnutie vo veci takéto dokazovanie nebolo potrebné, nakoľko vykonanie úprav a prác žalobcom na nehnuteľnosti nebolo medzi stranami sporné. Tiež súd nevykonal navrhované dokazovanie na preukázanie, či žalobca vedie pohľadávku, ktorá je predmetom konania v účtovníctve, nakoľko by takéto zistenie nemalo vplyv na rozhodnutie súdu vo veci.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, tak že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď žalovaný bol v konaní neúspešný v rozsahu 100 % a úspešný v rozsahu 0 % a tak čistý úspech predstavuje 100 %. Súd nezistil vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa pre iné rozhodnutie o náhrade trov konania a ich existenciu ani strany netvrdili. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).