Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Pc/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu U.A. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. A. XXX/X, XXX XX T., právne zastúpeného Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., IČO: 50492934, so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej T. H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. XXX, XXX XX P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto

rozhodol:

I. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej súd do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e:

Hnuteľné veci:

- zariadenie obývačky: šatníková skriňa 2 ks, barová skrinka, polica na knihy, konferenčný stolík spolu v cene 100,- Eur, odkladacie skrinky 6 ks v cene 0,- Eur, sedacia súprava - gauč a kreslá 2 ks v cene 50,- Eur,

- zariadenie kuchyne: kuchynská linka a skrinky 4 ks spolu v cene 150,- Eur, sporák značky MORA v cene 0,- Eur, chladnička s mrazničkou značky BEKO v cene 70,- Eur

- práčka značky ELECTROLUX v cene 20,- Eur,

- matrace do manželskej postele 2 ks spolu v cene 20,- Eur, všetko spolu v cene 410,- Eur.

II. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej súd do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e:

Hnuteľné veci:

- zariadenie kuchyne: kuchynský stôl a stoličky 2 ks v cene 0,- Eur,

- mosadzné vázy 2 ks spolu v cene 10,- Eur,

- obývacia stena bledej farby (pôvodne detská izba) v cene 300,- Eur,

- počítač v cene 300,- Eur,

- regál v cene 20,- Eur,

všetko spolu v cene 630,- Eur.

III. Žalobca j e p o v i n n ý vydať žalobkyni mosadzné vázy 2 ks, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 7.560,- Eur, do 15- tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.12.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 15.12.2016 domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva (ďalej len „BSM“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Zvolen rozsudkom sp.zn. 17C/296/2015-27 zo dňa 29.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2015, rozviedol ich manželstvo so žalovanou. Po rozvode manželstva sa so žalovanou nedohodli na vyporiadaní BSM, preto podal žalobu o vyporiadanie BSM na súd. V žalobe špecifikoval predmet BSM, ktorý pozostával len z aktívneho majetku, pasívny majetok patriaci do predmetu BSM na vyporiadanie nezostal, keďže ku dňu zániku manželstva so žalovanou do BSM nepatrili žiadne spoločné záväzky, ani dlhy, ktoré by mali tvoriť predmet vyporiadania BSM. Predmetom aktívneho majetku určeného na vyporiadanie BSM žalobcom bol predovšetkým byt Č.. XX, ktorý sa nachádza na 11. poschodí, vo vchode č. 1 obytného domu súpisné číslo XXX, A. J. Y. M. Q. T., ktorý je postavený na parcele č. 5399 (zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape) so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, a to vo veľkosti 7595/358814 a so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 7595/358814 k pozemku, parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, na ktorej je obytný dom postavený, parc.č. CKN 5399, zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Detva, obec Detva, okres Detva, keď navrhoval pri vyporiadaní vychádzať z hodnoty týchto nehnuteľností v sume 33.800,- Eur v zmysle odborného vyjadrenia Realitnej kancelárie, G.. L. O., zo dňa 31.03.2016. Okrem týchto nehnuteľností žalobca žiadal vyporiadať BSM aj k hnuteľným veciam, a to k zariadeniu obývačky pozostávajúceho zo šatníkovej skrine 2 ks, barovej skrinky, police na knihy, konferenčného stolíka, odkladacích skriniek 6 ks, sedacej súpravy (2 kreslá a gauč), ďalej zo zariadenia kuchyne pozostávajúceho z kuchynskej linky, skriniek 4 ks, sporáka značky MORA, chladničky s mrazničkou značky BEKO, digestora, kuchynského stola a 2 ks kuchynských stoličiek. U hnuteľných vecí zostatkové ceny pre vyporiadanie BSM v žalobe neuviedol. Doplnil ich u niektorých hnuteľných vecí až podaním zo dňa 27.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.03.2017. U šatníkovej skrine 2 ks, barovej skrinky, police na knihy a konferenčného stolíka žiadal vychádzať zo zostatkovej ceny spolu v sume 100,- Eur s tým, že boli zakúpené v roku 1987 v nadobúdacej hodnote 663,87 Eur (20.000,- Sk). Sedacia súprava (gauč a 2 ks kresiel) bola zakúpená v roku 1982 v nadobúdacej hodnote 365,13 Eur (11.000,- Sk), keď u sedacej súpravy žiadal vychádzať zo zostatkovej ceny 50,- Eur, u kuchynskej linky a 4 ks skriniek zo zostatkovej ceny 150,- Eur, keď boli zakúpené v roku 2007 v nadobúdacej hodnote 829,84 Eur (25.000,- Sk). Sporák značky MORA bol zakúpený v roku 2007 v nadobúdacej hodnote 239,59 Eur (7.218,- Sk), jeho zostatková hodnota preto činí 50,- Eur. Chladnička s mrazničkou značky BEKO bola zakúpená v roku 2010 v nadobúdacej hodnote 300,- Eur, jej zostatková hodnota predstavuje sumu 70,- Eur. Digestor bol zakúpený v roku 2007 v nadobúdacej hodnote 40,- Eur, jeho zostatková cena predstavuje čiastku 5,- Eur. Podľa tvrdení v žalobe hnuteľné veci medzi ním a žalovanou nie sú sporné, nakoľko sa dohodli o ich rozdelení bez finančného vyrovnania. Všetky hnuteľné veci okrem kuchynského stola a 2 ks stoličiek navrhol pri vyporiadaní BSM prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Kuchynský stôl a 2 ks stoličiek žiadal prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej. U nehnuteľností navrhol ich predaj a výťažok z predaja po polovici rozdeliť medzi neho a žalovanú. Hnuteľné veci navrhol vyporiadať bez vzájomného finančného vyporiadania. Pri vyporiadaní žiadal zohľadniť však tú skutočnosť, že v rámci exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica pod sp.zn. EX 1236/2009, v ktorej bola vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom voči žalovanej ako povinnej z titulu jej výlučného dlhu uhradil za žalovanú celkovo sumu 8.150,- Eur. Na úhradu tejto pohľadávky s príslušenstvom čerpal 2 spotrebné úvery vo VÚB a.s., Bratislava spolu v celkovej výške 6.600,- Eur, keď tieto čerpal na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 15.12.2009 a zo dňa 14.12.2009. Tiež mal vlastné úspory, z ktorých sumu 1.900,- Eur použil na úhradu pohľadávky s príslušenstvom vymáhanej voči žalovanej v predmetnom exekučnom konaní. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť mu to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, teda čiastku 5.200,- Eur (1/2-ica zo sumy 6.600,- Eur t.j. sumu 3.300,- Eur + sumu 1.900,- Eur).

3. Uznesením sp.zn. 14Pc/13/2016-46 zo dňa 24.07.2017 súd vyzval žalovanú podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa vyjadrila k žalobe žalobcu doručenej súdu dňa 15.12.2016 a doplnenej žalobcom súdu dňa 27.03.2017 s tým, že ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení žalovanú poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. V uznesení súd súčasne žalovanú poučil i podľa § 153 CSP, i podľa § 154 CSP, § 149 v zmysle ktorých strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uznesenie bolo žalovanej spolu so žalobou a jej prílohami včítane doplnenia žaloby doručené riadne dňa 29.09.2017. Žalovaná na uznesenie súdu a na doručenú žalobu s prílohami a jej doplnenie v zmysle výzvy uvedenej v predmetnom uznesení nereagovala. Až v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 27.11.2017 a v písomnom podaní zo dňa „18.01.2017“ (správne zo dňa 18.01.2018), ktoré bolo doručené súdu dňa 18.01.2018 sa vyjadrila k žalobe o vyporiadanie BSM. V zásade žiadala v rámci vyporiadania BSM vyporiadať i ďalší majetok podľa nej patriaci do BSM a to byt na A. XXX/X, T. v hodnote 6.000,- Eur, platenie nájomného v byte Y.. M. XXX/X, T. v sume 2.326,- Eur, automatickú práčku v cene 350,- Eur, mrazničku šuplíkovú v cene 300,- Eur, obývaciu stenu tmavú v cene 200,- Eur, 2 ks matrace do manželskej postele v cene 200,- Eur, bicykel v cene 300,- Eur, motocykel značky Babeta v cene 100,- Eur, športový stan v cene 50,- Eur, vázu s motívom draka - porcelán v cene 10,- Eur, vázu hnedú hlinenú, 2 ks tepané mosadzné vázy spolu v cene 15,- Eur, varové nátačky a sušič na vlasy spolu v cene 25,- Eur, vianočné ozdoby na stromček v cene 10,- Eur a fotky detí bez uvedenia hodnoty. Ďalej žiadala vrátiť zlaté šperky špecifikované v podaní zo dňa 18.01.2018 spolu v cene 460,- Eur s tým, že išlo o časť šperkov, ktoré dostala darom od svojich rodičov, a o časť šperkov, ktoré kúpila deťom pochádzajúcim z manželstva ako dar. Pokiaľ ide o byt na A. XXX/X, T. tento žalobca nadobudol počas trvania manželstva za podmienky vyplatenia svojich „súrodencov“ pričom žalobca byt vlastnil v čase rozvodu manželstva. Pokiaľ ide o čiastku 2.326,- Eur požadovanú vyporiadať v rámci BSM, túto zdôvodnila tým, že túto čiastku platila ako „nájomné“ za byt na ul. A. Hlinku 900/1, Detva, kde po rozvode manželstva žalobca býval, pričom ona platila počas 2 rokov „nájomné“ včítane úhrady nedoplatku za teplo, keď spočiatku vynaloženú čiastku uvádzala v sume 2.420,- Eur, neskôr v sume 2.326,- Eur. Počas trvania manželstva so žalobcom kúpili i záhradu, ktorú spolu predali. Vlastnili so žalobcom tiež spolu garáž a motorové vozidlo, ktoré žalobca počas manželstva predal, keď nemala vedomosť komu a za akú cenu.

4. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

5. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva, zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

6. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, ktoré v konaní predložili strany sporu, písomnou svedeckou výpoveďou svedkyne P. F. W. X. XX, sestry žalobcu podľa § 196 ods. 3 CSP, keď zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobca a žalovaná boli manželmi. Manželstvo uzatvorili dňa 26.06.1982. Manželstvo žalobcu a žalovanej zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 17C/296/2015-27 zo dňa 29.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2015. Z manželstva strán pochádzajú dve deti O., A.. XX.XX.XXXX Y. T., A.. XX.XX.XXXX. V čase rozvodu manželstva obidve deti boli už plnoleté, preto rozvodový rozsudok neupravoval už výkon rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva. Návrh na rozvod manželstva podal manžel, teda žalobca. Dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva bolo preberanie rôznych pôžičiek, úverov manželkou, teda žalovanou v rôznych bankách a nebankových spoločnostiach. O dlhoch žalovanej sa žalobca dozvedel až po doručení upovedomenia od exekútorského úradu. Dva roky pred podaním návrhu na rozvod manželstva v roku 2008 bola žalovaná právoplatne odsúdená Okresným súdom Zvolen v konaní sp.zn. 2T/111/2008 pre prečin sprenevery a prečin krádeže na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, pričom jej bol uložený i trest zákazu činnosti vykonávať zamestnanie s hmotnou zodpovednosťou. Zamestnávateľ so žalovanou ako pracovníčkou banky pre konanie, pre ktoré bola neskôr právoplatne odsúdená, koncom roka 2007 rozviazal pracovný pomer. Žalobca už v konaní o rozvod manželstva uvádzal, že po tom, čo sa dozvedel o preberaní úverov a pôžičiek žalovanou, túto dopytoval ohľadne účelu použitia finančných prostriedkov z týchto úverov a pôžičiek. Žalovaná odmietala komunikáciu, nevedel si objasniť na aký účel žalovaná požičiavané finančné prostriedky využívala, pretože nič nezakupovala. Správanie žalovanej malo dopad nielen na majetkové pomery rodiny ale výrazne sa podpísalo aj na jeho zdravotnom stave. Žalovaná v rozvodovom konaní súhlasila s návrhom. Potvrdila skutočnosť, že v zamestnaní mala manko vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), preto z tohto dôvodu si vzala viaceré pôžičky s tým, že tieto splatila vo februári 2015. Súd v rozvodom konaní zhodnotiac príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi dospel k záveru, že príčinou narušenia vzťahov medzi manželmi bolo nezodpovedné správanie sa manželky, teda žalovanej k finančným prostriedkom, čo spôsobilo nefunkčnosť a rozvrátenosť manželstva. Súd z týchto dôvodov manželstvo manželov rozviedol. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 17C/296/2015-27 zo dňa 29.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2015.

10. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 26.06.1982. Zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 17.10.2015, kedy rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo teda zánikom ich manželstva podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. V konaní bolo ďalej súdom zistené, že po rozvode manželstva strán sporu nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, i keď isté rokovania ohľadne vyporiadania BSM medzi nimi prebiehali. Svedčí o tom listina, ktorú v konaní predložil žalobca (č.l. 107 spisu), v zmysle ktorej malo dôjsť k rozdeleniu hnuteľných vecí medzi rozvedenými manželmi patriacimi do BSM po rozvode manželstva. Žalovaná v konaní túto listinu spochybnila, a keďže táto listina nie je podpísaná žalovanou a žalobca neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie existencie dohody o vyporiadaní BSM medzi ním a žalovanou, súd mal za to, že k vyporiadaniu BSM rozvedených manželov po rozvode manželstva nedošlo a to ani k hnuteľným veciam patriacim do masy BSM. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že žalobca do žaloby zahrnul na vyporiadanie i hnuteľné veci patriace do masy BSM. Existenciu prípadnej dohody napokon netvrdil ani v samotnej žalobe. Nakoľko k vyporiadaniu BSM nedošlo dohodou, žalobca podal dňa 15.12.2016 v zmysle § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalobu. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Žalobca podal žalobu o vyporiadanie BSM v lehote 3 rokov od zániku BSM. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 17.10.2015, žaloba na súde bola podaná dňa 15.12.2016. Preto ohľadne vyporiadania BSM nenastala nevyvrátiteľná právna domnienka ohľadne jeho vyporiadania v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

12. Nakoľko v konaní nebolo preukázané uzavretie dohody ohľadne vyporiadania BSM po rozvode manželstva medzi rozvedenými manželmi a po zániku BSM, bolo dôvodné na základe žaloby žalobcu BSM vyporiadať v súdnom konaní.

13. Z ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

16. V konaní bolo súdom nesporne zistené, že žalobca a žalovaná počas trvania manželstva nadobudli do BSM byt Č.. XX, ktorý sa nachádza na 11. poschodí, vo vchode č. 1 obytného domu súpisné číslo XXX A. J. Y. M. Q. T., keď obytný dom je postavený na parcele č. 5399, zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a to vo veľkosti 7595/358814, so spoluvlastníckym podielom tiež vo veľkosti 7595/358814 k pozemku parc.č. CKN 5399, zastavané plochy a nádvoria o výmere 513 m2, ktorých nehnuteľnosti sú zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Detva, obec Detva, okres Detva. Táto skutočnosť vyplynula z čiastočného výpisu N. D. Č.. XXXX pre k.ú. Detva zo dňa 15.12.2016, ktorý predložil v konaní žalobca. Žalobca žalobou žiadal vyporiadať tento nehnuteľný majetok v cene 33.800,- Eur. Počas súdneho konania však tento nehnuteľný majetok rozvedení manželia predali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2017 uzatvorenej medzi nimi ako predávajúcimi a kupujúcimi manželmi G. O. Y. P.. Y. O., E. W. Y.. M. XXX/X, T.. Ohľadne tejto skutočnosti bola predložená žalobcom kúpna zmluva zo dňa 22.02.2017. Nehnuteľnosti boli predané za sumu 37.000,- Eur. Obidvaja rozvedení manželia v konaní potvrdili, že kúpnu cenu z predaja nehnuteľnosti si rozdelili po 1-ici. Nakoľko byt bol počas konania o vyporiadanie BSM rozvedenými manželmi predaný, odpadol skutkový i právny dôvod rozhodovať o vyporiadaní tejto nehnuteľnosti v rámci BSM, keď navyše obidve strany potvrdili, že kúpnu cenu z predaja bytu si rozdelili po 1-ici. Výťažkom z predaja rozvedení manželia získali vyššiu cenu za nehnuteľnosť, než z akej žalobca žiadal vychádzať pri vyporiadaní. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.02.2017 žalobca obdržal kúpnu cenu v sume 18.500,- Eur. Žalovaná obdržala kúpnu cenu 18.500,- Eur.

17. Žalovaná v konaní žiadala vyporiadať ďalšiu nehnuteľnosť byt č. XX nachádzajúci sa v obytnom dome súpisné číslo XXX na 4. poschodí, vo vchode č. 5 na ulici A. Q. T., keď obytný dom je postavený na parcele č. 6174, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu 4014/547050 a s rovnakým spoluvlastníckym podielom k pozemku parc.č. CKN 6174, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.841 m2, ktorého nehnuteľnosti sú zapísané na D. Č.. XXXX pre okres Detva, obec Detva a katastrálne územie Detva, vedenom Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom. Odôvodňovala to tvrdením, že žalobca nadobudol tento byt s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a s príslušným podielom na pozemku počas trvania manželstva, bol jeho vlastníkom ku dňu rozvodu manželstva, pričom ho nadobudol za podmienky vyplatenia svojich „súrodencov“ v čiastke 3.983,27 Eur (120.000,- Sk), čo ona uviedla v prepočte „6.000,- Eur“. Na výplatu boli použité spoločné finančné prostriedky. Žalobca nesúhlasil s vyporiadaním tohto bytu v rámci BSM. Tvrdil, že byt s príslušným podielom na pozemku a s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu nadobudol dedením po svojej matke. Tento byt nadobudla jeho matka na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 413/98 spolu s dodatkom zo dňa 04.06.1999. Zdedil ho po matke, podľa záväzku v dedičskom konaní bol povinný vyplatiť z bytu sestru a neter, čo aj urobil. Výplatu poskytol však nie zo spoločných peňazí, bolo to z peňazí, ktoré mu „dala“ matka. Nesúhlasil preto so zaradením tohto bytu do masy BSM a ani aby suma, ktorá bola vyplácaná z bytu pre jeho sestru a neter bola zohľadnená ako suma vynaložená zo spoločných peňazí patriacich do masy BSM na jeho výlučný majetok.

18. Na základe vykonaného dokazovania súdom bolo v konaní nepochybne ustálené, že byt č. XX nachádzajúci sa na 4. poschodí vo vchode č. 5 obytného domu súpisné číslo XXX A. J.. A. Q. T., s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu a s príslušným podielom k pozemku, na ktorom je obytný dom postavený parc.č. CKN 6174, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.841 m2, nepatrí do masy BSM. Podľa výpisu z D. Č.. XXXX pre k.ú. Detva, obec Detva, okres Detva, ktorý predložil v konaní žalobca, výlučným vlastníkom v celosti predmetného bytu je žalobca, keď je spoluvlastníkom 4014/547050 i príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a pozemku. Tento byt žalobca nadobudol dedením po svojej matke U.D. H., A.. XX.XX.XXXX, A. W. A. XXX/X, T., ktorá zomrela dňa 01.09.2004. Svedčí o tom Osvedčenie o dedičstve vydané v dedičskej veci po nebohej matke žalobcu sp.zn. 16D/941/2004 (Dnot 178/2004) zo dňa 21.02.2005 Okresného súdu Zvolen, ktoré bolo vydané notárkou Mgr. Darinou Beranovou, ako súdnou komisárkou so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 25/15 na základe poverenia Okresného súdu Zvolen. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňom 09.03.2005. Žalobca nadobudol túto nehnuteľnosť s povinnosťou výplaty protihodnoty spoludedičského podielu spoludedičke T. C. v sume 1.303,71 Eur (39.275,50 Sk) a s povinnosťou výplaty protihodnoty spoludedičského podielu spoludedičke P. F. vo výške 2.074,62 Eur (62.500,- Sk). Povinnosť na výplatu sa zaviazal na 6 mesiacov. Vyplýva to z predloženého osvedčenia o dedičstve žalobcom sp.zn. 16D/941/2004 zo dňa 21.02.2005. Žalobca ustupujúcim spoludedičkám výplatu i poskytol a to dňa 08.09.2005, a to pre P. F. v čiastke 2.074,62 Eur (62.500,- Sk) a pre T. C. v sume 1.303,71 Eur (39.275,50 Sk). Žalobca predložil o tom doklady o výplate (č.l. 90 spisu) vo forme ústrižku peňažnej poštovej poukážky pošty T. - X. Č.. XXXX Y. XXXX, obidvoch zo dňa 08.09.2005. Nakoľko žalobca preukázateľne predmetný byt získal dedičstvom, tento byt nebolo možné vzhľadom na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka zaradiť do masy BSM. Tento byt nepatrí do masy BSM na vyporiadanie. Pokiaľ ide o čiastku, ktorú žalobca vyplatil pre ustupujúce dedičky spolu v sume 3.378,33 Eur (101.775,50 Sk) ani túto čiastku, hoci došlo k jej výplate za trvania manželstva dňa 08.09.2005 nebolo možné zohľadniť ako spoločné finančné prostriedky vynaložené na výlučný majetok žalobcu. Tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania rozvedení manželia počas manželstva nikdy spoločne nehospodárili, mali oddelené financie. Žalobca v konaní tvrdil, že na vyplatenie spoludedičiek použil finančné prostriedky získané od svojej matky, ktorá predala rodičovský dom približne za sumu tak ako uvádzala žalovaná v konaní 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Žalovaná však tvrdila, že tieto finančné prostriedky boli rozdelené tak, že matka žalobcu si ponechala z týchto finančných prostriedkov polovicu a žalobca dostal polovicu. Tieto finančné prostriedky potom neúspešne žalobca investoval, a preto na výplatu spoludedičiek mohol použiť len spoločné finančné prostriedky, ktoré získal úsporami. Tieto skutočnosti však v konaní neboli žalovanou podporené žiadnym dôkazom. Naopak žalobca v konaní preukázal výpoveďou svedkyne, svojej sestry P. F., že z predaja starorodičovského domu získal finančný obnos približne v sume 3.120,23 Eur (94.000,- Sk), ktoré finančné prostriedky tak ako vyplynulo ďalej z výpovede tejto svedkyne použil na výplatu spoludedičiek. Pokiaľ žalobca tieto finančné prostriedky i investoval, a to do spoločnosti AGW spol. s r.o., Košice na základe dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 20.06.2001 a zo dňa 04.09.2001 spolu v čiastke 3.153,42 Eur (95.000,- Sk), o čom predložil dôkazy v podobe dvoch zmlúv o pôžičke zo dňa 20.06.2001 a zo dňa 04.09.2001 a v podobe príjmových pokladničných dokladov zo dňa 20.06.2001 a zo dňa 04.09.2001 vystavených touto spoločnosťou, tieto finančné prostriedky investoval a boli mu touto spoločnosťou vyplatené dňa 28.12.2001 spolu v čiastke 3.372,62 Eur (101.603,50 Sk), keď tak preukázal, že z výlučných finančných prostriedkov mal tieto v potrebnom rozsahu na vyplatenie spoludedičiek z dedičstva po svojej matke v čiastke 3.378,33 Eur (101.775,50 Sk). Preto sumu použitú žalobcom na výplatu spoludedičiek dedičstva súd nezohľadnil pri vyporiadaní BSM. Čistý rozdiel v týchto dvoch sumách je zanedbateľný.

19. V priebehu súdneho konania súd za súhlasu strán sporu ustálil, že do masy BSM patria na vyporiadanie hnuteľné veci v dohodnutých stranami sporu cenách: kuchynská linka a skrinky 4 ks spolu v cene 150,- Eur, sporák značky MORA v cene 0,- Eur, chladnička s mrazničkou značky BEKO v cene 70,- Eur, kuchynský stôl a 2 ks stoličky spolu v cene 0,- Eur, za súhlasu strán digestor bol vyradený z masy BSM, ďalej práčka značky ELECTROLUX v cene 20,- Eur, 2 ks matrace do manželskej postele spolu v cene 20,- Eur, 2 ks mosadzné vázy, každá v cene po 5,- Eur, obývacia stena bledej farby (pôvodne detská izba) v cene 300,- Eur, počítač v cene 300,- Eur a regál v cene 20,- Eur. Športový stan, varové nátačky a sušič na vlasy, vianočné ozdoby na stromček a fotky detí za súhlasu strán sporu boli vyradené z vyporiadania masy BSM. Žalobca žiadal do masy BSM okrem toho čo uviedol v žalobe doplniť pokiaľ ide o hnuteľné veci do vyporiadania masy BSM ešte i obývaciu stenu bledej farby, počítač a regál, s čím žalovaná súhlasila, na cenách pre vyporiadanie u týchto hnuteľných vecí sa strany sporu tiež dohodli.

20. Ďalšie hnuteľné veci, ktoré žiadala žalovaná zaradiť do masy BSM, mraznička šuplíková, obývacia stena tmavá zakúpená z OTP banky za 1,- Eur, bicykel, motocykel Babeta, tieto hnuteľné veci na základe ustálenia stavu po vykonanom dokazovaní neboli súdom zaradené do masy BSM, keďže mraznička šuplíková bola spotrebovaná počas trvania manželstva, táto v čase rozvodu manželstva ako vec neexistovala, žalovaná tvrdila, že bola predaná asi v roku 2010, žalobca tvrdil, že bola ako nefunkčná zlikvidovaná v roku 2013, nebolo tak sporné však, že táto ku dňu zániku manželstva rozvodom ako vec neexistovala, preto ju nebolo možné zaradiť na vyporiadanie do masy BSM, bicykel tak ako zhodne potvrdili obidve strany sporu bol dar pre dcéru, preto nebol zaradený do masy BSM, obdobne váza z motívom draka bola darom pre dcéru od sestry žalovanej, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, preto táto hnuteľná vec nebola zaradená do masy BSM, váza hnedá hlinená bola podľa vyjadrenia žalovanej darom pri príležitosti jej 40-tich narodenín od vedúcej a nakoľko teda išlo o dar, nebola zaradená do masy BSM, a to všetko s prihliadnutím na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o motocykel Babeta, žalovaná tento žiadala zaradiť do masy BSM, žaloba tvrdil, že motocykel Babeta nadobudol pred uzavretím manželstva za finančné prostriedky, ktoré mal pred uzavretím manželstva uložené na vkladnej knižke a pochádzali jednak z daru od matky a jednak išlo o jeho nasporené finančné zdroje pred uzavretím manželstva. Ďalej tvrdil, že na zakúpenie motocykla Babeta vybral v mesiaci október 1979, teda pred uzavretím manželstva z vkladnej knižky finančnú čiastku v tom čase 995,82 Eur (30.000,- Sk), z ktorej sumy časť použil na zakúpenie motocykla Babeta. O tomto svojom tvrdení predložil vkladnú knižku Slovenskej štátnej sporiteľne, miestna pobočka v Detve na meno U. H., T. Č.. XXX, číslo vkladového účtu XX-XXXXXX-X. Že motocykel Babeta žalobca nadobudol pred uzavretím manželstva vyplynulo aj zo svedeckej výpovede jeho sestry P. F., ktorá vo výpovedi potvrdila, že tento zakúpil žalobca pred uzavretím manželstva z úspor, ktoré mal na vkladnej knižke. Žalovaná nepredlžila žiadne dôkazy o nadobudnutí motocykla Babeta do BSM, preto na základe dôkazov, ktoré predložil a označil na vykonanie žalobca súd ustálil, že motocykel značky Babeta nepatrí do masy BSM. Napokon nebola preukázaná ani existencia tejto veci ku dňu zániku manželstva strán sporu. Zlaté šperky, ktoré žalovaná označila vo svojom podaní zo dňa „18.01.2017“ doručenom súdu dňa 18.01.2018, a ktoré žiadala v rámci konania o vyporiadanie BSM od žalobcu vydať tiež nebolo dôvodné zaradiť do masy BSM, pretože žalovaná v konaní potvrdila, že časť z nich predstavuje dar pre ňu samu od jej rodičov a časť z nich predstavuje dar pre deti. Veci získané darom pre žalovanú a darom pre deti strán sporu nepredstavujú majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vylučuje to ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Nárok na ich vydanie preto tiež nepatrí do vyporiadania BSM. Napokon sporné medzi stranami bolo aj zaradenie do masy BSM obývacej steny tmavej, ktorá bola nadobudnutá za trvania manželstva kúpou z OTP banka, vtedajšieho zamestnávateľa žalovanej, od ktorého žalovaná túto zakúpila za cenu 1,- Eur. V konaní výsluchom strany potvrdili nadobudnutie tejto veci takým spôsobom a za takú cenu ako uviedla žalovaná, teda táto obývacia stena tmavá bola nadobudnutá za trvania manželstva kúpou za cenu 1,- Eur, avšak v konaní medzi stranami bola sporná existencia tejto veci ku dňu zániku BSM. Žalobca tvrdil, že obývacia stena bola umiestnená v pivničných priestoroch v byte, ktorý bol predaný počas konania o vyporiadanie BSM. Žalovaná v konaní tvrdila, že táto obývacia stena sa nachádza v byte, ktorý užíva v súčasnosti žalobca na J.. A. Q. T., čo žalobca v konaní poprel. Skutkové tvrdenia strán ohľadne tejto obývacej steny pokiaľ ide o jej existenciu boli sporné, na preukázanie tvrdení žiadna zo strán nepredložila dôkazy. Nakoľko túto obývaciu stenu žiadala zaradiť do masy BSM žalovaná, bola povinná uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia o existencii tejto veci a o nachádzaní sa tejto veci u žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení neoznačila žiadne dôkazy, preto súd pre nepreukázanie existencie tejto veci ku dňu zániku BSM túto vec do masy BSM na vyporiadanie nezaradil.

21. Sporné medzi stranami bolo i zaradenie zariadenia obývačky do masy BSM pozostávajúceho zo šatníkovej skrine 2 ks, barovej skrinky, police na knihy, konferenčného stolíka, odkladacích skriniek 6 ks a sedacej súpravy (gauč a 2 kreslá). Žalobca najskôr v konaní tvrdil, že toto zariadenie obývačky patrí do masy BSM, že bolo nadobudnuté kúpou za trvania manželstva. Toto zariadenie obývačky určil na vyporiadanie i v samotnej žalobe, ktorú podal na súde dňa 15.12.2016. Až na štvrtom pojednávaní vo veci dňa 15.03.2018 a po dvoch predchádzajúcich vyjadreniach žalobca zmenil svoje tvrdenie. Sám poprel svoje skutkové tvrdenie ohľadne zariadenia obývačky do BSM, keď začal tvrdiť, že toto nepatrí do masy BSM, pretože síce bolo nadobudnuté kúpou počas trvania manželstva, ale za finančné prostriedky, ktoré získal od svojej matky pred uzavretím manželstva, pričom tieto boli čerpané z vkladnej knižky, ktorú v konaní predložil k vyjadreniu podanému elektronicky dňa 02.02.2018. Poukázal na to, že z tejto vkladnej knižky č. XX/XXXXXX-X vedenej Slovenskej štátnou sporiteľnou, miestnou pobočkou v Detve na jeho meno boli dňa 12.10.1979 čerpané finančné prostriedky v sume 995,82 Eur (30.000,- Sk), keď časť z týchto bola použitá na zakúpenie aj zariadenia obývačky. Žalovaná toto tvrdenie poprela, tvrdila, že toto zariadenie obývačky patrí do masy BSM a že bolo zakúpené počas trvania manželstva na mladomanželskú pôžičku. Súd zmenu tvrdení žalobcu o tom, že toto zariadenie obývačky nepatrí do masy BSM vyhodnotil ako účelové tvrdenie. Javí sa málo byť pravdepodobné a nelogické, aby žalobca vybral finančné prostriedky na zakúpenie zariadenia obývačky pred uzavretím manželstva dňa 12.10.1979 zo svojej vkladnej knižky kde mal úspory, či už darom od matky alebo ním inak usporené finančné prostriedky pred uzavretím manželstva, a práve tieto finančné prostriedky použil na kúpu zariadenia obývačky počas trvania manželstva v roku 1982 (sedacia súprava) a v roku 1987 (ostatné zariadenie). Súd podotýka, že manželstvo bolo uzatvorené až dňa 26.06.1982. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o nákupe tohto zariadenia obývačky, nepredložil dôkaz o nadobúdacej cene, ani roku nadobudnutia. Tiež je nehodnoverné zmenené tvrdenie v tomto ohľade, ak sám žalobca v žalobe žiadal tento majetok vyporiadať v rámci BSM a následne s odstupom času vyše roka od podania samotnej žaloby a po prejednaní tejto položky ako nespornej medzi stranami, že patrí do masy BSM a nespornej aj ohľadne ceny pre vyporiadanie BSM tento sám začal popierať tieto svoje skutkové tvrdenia a vyvracať ich dôkazmi. V tomto smere sa javí byť aj účelové tvrdenie vo výpovedi svedkyne P. F., sestry žalobcu. Za týchto skutkových okolností potom súd uzatvára, že aj tieto hnuteľné veci pozostávajúce zo zariadenia obývačky patria do masy BSM a to v dohodnutej cene medzi stranami spolu v sume 150,- Eur, konkrétne za šatníkovú skriňu 2 ks, barovú skrinku, policu na knihy, konferenčný stolík spolu v cene 100,- Eur, odkladacie skrinky 6 ks v cene 0,- Eur a sedacej súpravy v cene 50,- Eur. Napokon jeho tvrdenie nekorešponduje s výpoveďou svedkyne P. F. a to ohľadne času nadobudnutia zariadenia obývačky. V prospech záveru súdu svedčí i listinný dôkaz (č.l. 107 spisu), ktorý predložil v konaní žalobca a je návrhom na rozdelenie hnuteľných vecí po rozvode manželstva, pričom obsahuje aj predmetné zariadenie obývačky.

22. Ďalej v konaní bolo súdom nevyhnutné sa vysporiadať so sumou 1.801,09 Eur (po úprave žalovanou zo sumy 2.326,- Eur na sumu 1.801,9 Eur), ktorú sumu žalovaná vynaložila z výlučných finančných svojich prostriedkov po rozvode manželstva na platby spojené s užívaním bytu na adrese A. M. XXX/ X, T., keď tvrdila, že v tomto byte nebývala a byt neužívala od augusta 2015. Tieto platby vynakladala za žalobcu, ktorý podľa jej tvrdení v byte v období keď platila tieto úhrady býval. Predložila čestné prehlásenie svojej sestry U. C., W. Q. A. G.Ľ. XX zo dňa 19.01.2018 z ktorého vyplýva, že žalovaná od augusta 2015 do apríla 2017 bývala u nej v rodinnom dome na adrese Q. A. G. XX a platila jej za prenájom izby mesačne 100,- Eur. Na preukázanie výšky platieb žalovaná predložila sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01.10.2015 do 31.07.2017 od Stavebného bytového družstva Zvolen, ktorá bola vyhotovená dňa 22.02.2018. Žalobca v konaní neuznal tento nárok. Byt neužíval od 03.08.2015, kedy sa prihlásil k trvalému pobytu na adrese A. XXX/X, T., teda do bytu, ktorý zdedil po svojej matke. Napriek tomu, že v byte nebýval, podieľal sa tiež na úhradách za byt, keď platil úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za január, február až marec 2017, čo uhradil v čiastke 191,96 Eur, keď platil aj inkaso v byte za štvrtý štvrťrok roku 2015, za rok 2016 a za prvý štvrťrok roku 2017, keď v tomto vynaložil z výlučných prostriedkov čiastku 256,78 Eur. Svoje tvrdenia dokladal platbami o úhradách. Za uvedené obdobie celkovo vynaložil z výlučných finančných prostriedkov sumu 448,74 Eur, keď v rámci vyporiadania BSM žiadal zohľadniť polovicu z tejto sumy na úkor žalovanej a to vo výške 224,37 Eur. Z vykonaného dokazovania v konaní vyplynulo, že predmetné platby tak žalovaná, ako i žalobca vynaložili z výlučných finančných prostriedkov po rozvode manželstva. Že išlo o výlučné finančné prostriedky každého z rozvedených manželov, táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Tiež v konaní bolo nesporné, že v byte po tom, čo manželia ukončili spolužitie dňa 03.08.2015 zostali veci obidvoch manželov. Platby, ktoré rozvedení manželia žiadali v konaní o vyporiadanie BSM zohľadniť v súvislosti s bytom na adrese Y.. M. XXX/X súviseli s užívaním bytu v období, keď manželia už spolu nežili, a neboli tiež manželmi. Preto tieto platby súd nezohľadnil v konaní o vyporiadanie BSM. Ak niektorý z manželov byt v posudzovanom období užíval na úkor druhého manžela bez toho, že by sa primerane podieľal na zabezpečovaní platieb spojených s užívaním bytu včítane inkasa, zakladá to iný nárok, ktorým je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa zásad uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tento nárok však nepatrí do BSM.

23. Spoločné záväzky strany sporu ku dňu zániku BSM nemali.

24. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

25. Na základe uvedených skutkových zistení potom súd ustálil, že do hrubej masy BSM, ktorá je súčasne i čistou masou BSM patrí majetok v celkovej hodnote 1.040,- Eur (hnuteľné veci v hodnote 1.040,- Eur). Nehnuteľný majetok na vyporiadanie nezostal, byt bol počas súdneho konania predaný, výťažok z predaja si rozdelili rozvedení manželia po polovici. Tiež nezostal žiaden pasívny majetok. Pri hnuteľných veciach, u ktorých súd ustálil, že patria do masy BSM strany ustálili aj cenu týchto hnuteľných vecí na vyporiadanie, ktorá zostala nespornou. V týchto nesporných cenách súd potom zaradil hnuteľné veci do masy BSM na vyporiadanie. Hnuteľné veci medzi rozvedenými manželmi súd vyporiadal podľa návrhu strán, keď na vyporiadaní sa zhodli. Vyporiadanie bolo uskutočnené prikázaním hnuteľných vecí tomu z rozvedených manželov, ktorý hnuteľné veci po rozvode manželstva užíva s výnimkou 2 ks mosadzných váz, ktoré sú v užívaní žalobcu, avšak strany sa zhodli na prikázaní žalovanej. Preto súd u týchto mosadzných váz rozhodol aj o povinnosti žalobcu vydať tieto mosadzné vázy žalovanej. Vzhľadom na prikázanie hnuteľných vecí u žalobcu sú prikázané hnuteľné veci spolu v cene 410,- Eur, u žalovanej spolu v cene 630,- Eur, čo predstavuje masu BSM v hodnote 1.040,- Eur, ktorá je hrubou i čistou masou BSM.

26. Žalobca v súdnom konaní napokon žiadal zohľadniť pri vyporiadaní finančné prostriedky v sume 5.200,- Eur a v sume 2.250,- Eur. Zdôvodnil to tým, že voči žalovanej ako povinnej bolo vedené exekučné konanie súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica v rámci exekúcie, ktorej vedenej pod sp.zn. EX 1236/2009 uhradil výlučný dlh žalovanej ako povinnej v sume 8.150,- Eur. Žalovaná ako zamestnankyňa OTP banky odcudzila v banke finančnú čiastku 7.966,54 Eur (240.000,- Sk), keď z tejto čiastky v roku 2008 uhradila OTP banke čiastku 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), zvyšná táto časť bola vymáhaná v rámci exekučného konania. Na uhradenie tohto dlhu žalovanej čerpal dva spotrebné úvery, a to každý v čiastke 3.300,- Eur. Úverové prostriedky z týchto úverov použil na vyplatenie dlhu žalovanej u súdneho exekútora. Navyše mal výlučné finančné prostriedky v sume 1.900,- Eur, ktoré tiež použil na zaplatenie dlhu žalovanej v exekučnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti požadoval, aby pri vyporiadaní bola zohľadnená jedna polovica zo sumy 6.600,- Eur úverových prostriedkov a celá suma 1.900,- Eur, čo predstavuje spolu sumu 5.200,- Eur (3.300,- Eur + 1.900,- Eur). Žalovaná v konaní najskôr uznala tento nárok žalobcu, nenamietala ním tieto tvrdené skutočnosti. Neskôr mala za to, že by táto suma nemala byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM, pretože dlh bol uhradený pred rozvodom manželstva a teda ku dňu zániku manželstva jej dlh neexistoval.

27. Žalobca v konaní predložil ohľadne tejto čiastky dôkazy a to Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2009 na základe ktorej mu bol poskytnutý VÚB banka, a.s., Bratislava spotrebný úver v sume 3.300,- Eur a na základe ďalšej Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2009 ďalší úver od VÚB, a.s., Bratislava v sume 3.300,- Eur. Ako dlžník v zmluvách je uvedený jedine žalobca. Podľa príjmového pokladničného dokladu číslo neuvedené zo dňa 16.12.2009 žalobca dňa 16.12.2009 uhradil v exekučnom konaní sp.zn. EX 1236/09 čiastku 8.150,- Eur Exekútorskému úradu JUDr. Mário Mičák, súdny exekútor Banská Bystrica. Žalobca ďalej v konaní uvádzal, že spotrebné úvery vyplatil počas trvania manželstva v čiastke 6.600,- Eur s príslušenstvom a to tak, že so žalovanou mali vo vlastníctve v režime BSM záhradu, ktorú predali, keď kúpna cena z predaja tejto záhrady bola použitá na splatenie čiastky 6.600,- Eur s príslušenstvom na tieto dva spotrebné úvery. Ohľadne sumy 1.900,- Eur doplnil skutkové tvrdenia tak, že túto sumu si požičal od svojej sestry, ktorá túto skutočnosť potvrdila. Žalovaná tieto skutočnosti nenamietala, súd ich preto vyhodnotil ako nesporné. Nakoľko v konaní žalobca preukázal tvrdené skutočnosti, súd mal za to, že je dôvodné čiastku 5.200,- Eur zohľadniť pri vyporiadaní BSM ako sumu, ktorá bola vynaložená zo spoločného majetku na ostatný majetok žalovanej, na jej dlh. Na splatenie úverových prostriedkov žalobca použil výnos z predaja záhrady, ktorá bola v režime BSM, teda spoločné finančné prostriedky boli v konečnom dôsledku použité na úhradu výlučného dlhu žalovanej, na úhradu úverových prostriedkov bola použitá čiastka 6.600,- Eur z predaja záhrady, z čoho jedna polovica predstavuje sumu 3.300,- Eur, ktorú sumu súd zohľadnil ako sumu zo spoločného na výlučný majetok žalovanej. V konečnom dôsledku suma získaná z predaja záhrady bola použitá cez úhradu úverových prostriedkov na úhradu výlučného dlhu žalovanej v exekučnom konaní. Záhrada nesporne patrila do BSM, teda na polovicu z týchto finančných prostriedkov mal nárok žalobca. Preto túto sumu v čiastke 3.300,- Eur súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil. Nie je významná v tomto ohľade obrana žalovanej v tom, že k úhrade spotrebných úverov a jej dlhu došlo za trvania manželstva. Právne významné je to, z akých finančných prostriedkov boli tieto úvery uhradené, a na aký účel tieto finančné prostriedky z úverov slúžili. Pokiaľ ide o zohľadnenie ďalšej čiastky 1.900,- Eur, ktorú žalobca použil na úhradu dlhu žalovanej v exekučnom konaní, jej zohľadnenie žalovaná v konaní nerozporovala, a preto ako na nespornú skutočnosť súd pri vyporiadaní túto čiastku v celom rozsahu zohľadnil. Spolu zohľadnená čiastka predstavuje sumu 5.200,- Eur (3.300,- Eur + 1.900,- Eur).

28. Napokon žalobca v konaní žiadal zohľadniť pri vyporiadaní aj ďalšiu sumu 2.250,- Eur ako sumu vynaloženú zo spoločného na výlučný dlh žalovanej. Žalobca zdôvodnil tento nárok tým, že ich dcéra žijúca v Prahe na požiadavku žalovanej si vzala úver, ktoré úverové prostriedky poskytla žalovanej ako svojej matke. Žalovaná mu ničím nezdôvodnila kde finančné prostriedky a na aký účel použila. Na to aby dcéra mohla splatiť tieto úverové prostriedky bola predaná garáž v roku 2010, ktorá bola v režime BSM. Z predaja tejto garáže boli získané finančné prostriedky v čiastke 4.500,- Eur, keď táto suma bola ním použitá na vyplatenie dlhu dcéry, ktorá si vzala úver na požiadavku žalovanej a úverové prostriedky z tohto úveru žalovanej i poskytla. Úverové prostriedky, ktoré poskytla dcéra žalovanej táto použila jemu na neznámy účel, pričom v zásade boli splatené z predaja garáže, teda z kúpnej ceny získanej za garáž, keď garáž bola predaná za kúpnu cenu 4.650,- Eur, a z tejto sumy čiastka 4.500,- Eur bola použitá na splatenie dcérinho úveru. Polovicu z tejto čiastky, t.j. sumu 2.250,- Eur žiadal zohľadniť pri vyporiadaní ako to, čo zo spoločného bolo vynaložené na výlučný dlh žalovanej. Žalovaná tieto skutkové okolnosti nepopierala, avšak nesúhlasila so zohľadnením čiastky 2.250,- Eur pri vyporiadaní. Dôvod nesúhlasu neobjasnila žiadnymi inými skutkovými tvrdeniami, a v konečnom dôsledku súhlasila s tvrdeniami žalobcu. Žalobca napokon svoje tvrdenia aj preukázal predloženými listinami (č.l. 82-83 spisu). I keď obidvaja rozvedení manželia zhodne potvrdili, že garáž bola obstaraná za finančné prostriedky, ktoré žalobca mal pred uzavretím manželstva na vkladnej knižke, v konaní bola nesporná aj tá skutočnosť, že garáž bola nadobudnutá za trvania manželstva a za trvania manželstva ako spoločný majetok bola predaná v roku 2010 obidvoma manželmi. Bola tak predaná ako majetok z BSM. Na základe týchto skutočností potom súd zohľadnil pri vyporiadaní čiastku 2.250,- Eur ako majetok zo spoločného na ostatný majetok žalovanej, resp. na jej dlh.

29. Vyporiadanie BSM súd uskutočnil podľa § 150 Občianskeho zákonníka. V konaní sa pri vyporiadaní neodchýlil od zásady rovnosti podielov manželov na nadobudnutí spoločného majetku. V zásade žalobca pri vyporiadaní počas konania žiadal vychádzať z tejto zásady rovnosti podielov. Odrážalo sa to v navrhovanom spôsobe vyporiadania BSM a zohľadnenia výšky požadovaných nárokov. Až podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.05.2018 poukázal a zdokladoval neúmerné zaťaženie žalovanej počas trvania manželstva rôznymi pôžičkami a úvermi či už od bankových, alebo nebankových subjektov. Úverové zaťaženie bolo zdokladované od roku 2006. Od tohto obdobia žalovaná si požičiavala úverové prostriedky v rôznej výške od bankových i nebankových subjektov. Podľa tvrdení žalobcu v OTP banke si zobrala úver 663,88 Eur v tom čase 20.000,- Sk, v SLSP si vzala úver vo výške 663,88 Eur v tom čase v prepočte 20.000,- Sk, v Poštovej banke si vzala 2 úvery, jeden dňa 21.08.2006 vo výške 663,88 Eur v tom čase 20.000,- Sk a dňa 25.07.2007 ďalší vo výške 663,88 Eur, čo predstavovalo sumu 20.000,- Sk. Dňa 28.03.2007 si vzala vo VÚB banke úver 3.319,39 Eur v tom čase 100.000,- Sk. Úvery čerpala i z nebankových spoločností Pohotovosť dňa 28.03.2008 v čiastke 331,94 Eur, čo predstavovalo sumu 10.000,- Sk, ďalej od spoločnosti Provident dňa 11.05.2007 sumu 398,33 Eur, čo v tom čase predstavovalo čiastku 12.000,- Sk, od spoločnosti Provident si vzala i ďalšiu pôžičku vo výške 600,- Eur dňa 17.12.2009, dňa 11.07.2007 požiadala o úver od GE Money vo výške 3.319,39 Eur, čo v prepočte predstavovalo sumu 100.000,- Sk, od tejto spoločnosti si opakovane vzala úver v čiastke 3.319,39 Eur v tom čase 100.000,- Sk dňa 07.12.2007. Úvery nesplácala riadne, keď bola upomínaná týmito veriteľmi na úhradu dlhov. On nemal vedomosť o týchto úveroch a pôžičkách žalovanej, a žalovaná mu neskôr, keď sa o nich dozvedel, ani nezdôvodnila účel použitia finančných prostriedkov. Žalovaná tieto tvrdené skutočnosti žalobcom nenamietala, v konaní tvrdila, že úverové prostriedky čerpala za účelom využitia jednak v rodine na financovanie potrieb detí a jednak na refinancovanie úveru, keď jeden úver splácala druhým úverom. Všetky úvery boli z jej strany splatené počas manželstva, čo potvrdil i žalobca, nikdy spolu finančne nehospodárili. Žalobca v konaní netvrdil, že sa podieľal na úhrade týchto vymenovaných dlhov, i keď so žalovanou boli manželmi. Úverové zaťaženie žalovanej bolo zdokladované od roku 2006, pričom žalobca v konaní nepreukázal a v zásade ani netvrdil, že by niektorá vec, ktorú súd vyporiadaval v rámci BSM bola nadobudnutá osobitne len jeho pričinením a teda aby súd mohol ohľadne tejto veci vyporiadať BSM tak, aby bola prikázaná jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom pokiaľ ide o túto vec vyporiadať, čo je právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 537/2012 zo dňa 13.03.2013. Žalobca tiež potvrdil, že žalovaná v roku 2008 odišla za prácou do Rakúska, kde po dobu 10 mesiacov zarobila čiastku 11.200,- Eur, pričom tieto finančné prostriedky použila na úhradu svojich dlžôb. Je pravdou, že niektoré dlhy pomáhal žalovanej splácať, a to aj tie, splácanie ktorých žiadal zohľadniť v konaní, avšak keďže manželia spolu finančne nehospodárili, a väčšinu dlhov žalovaná uhradila zo svojho zárobku, keď ku dňu rozvodu manželstva všetky dlhy boli uhradené, i napriek nesúhlasu súdu so správaním sa žalovanej (neúmerné finančné zaťaženie, manko) súd sa od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní neodklonil. Splácanie dlhov žalovanej za pomoci žalobcu napokon súd v koaní zohľadnil tak, ako tento žiadal. Predaj spoločného majetku na úhradu dlhov žalovanej bol v BSM zohľadnený.

30. Vzhľadom na vyššie skutočnosti žalobcovi pri vyporiadaní súd prikázal hnuteľné veci v hodnote 410,- Eur, žalovanej hnuteľné veci v hodnote 630,- Eur. Hodnota hrubej a súčasne i čistej masy BSM je 1.040,- Eur, z toho polovica predstavuje sumu 520,- Eur. Vzhľadom na spôsob vyporiadania ohľadne hnuteľných vecí potom na výplatu za hnuteľné veci prináleží žalovanej čiastka pre žalobcu 110,- Eur, keď ohľadne hnuteľných vecí každý z manželov musí mať prikázanú hodnotu 520,- Eur. Vzhľadom však na zohľadnené sumy na úkor žalovanej 5.200,- Eur a 2.250,- Eur, žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi tieto sumy spolu v čiastke 7.450,- Eur. Na vyporiadanie žalobcovi tak prináleží suma zo strany žalovanej v celkovej výške 7.560,- Eur. Túto sumu je žalovaná povinná žalobcovi vyplatiť na vyrovnanie z vyporiadania BSM. Lehotu na výplatu súd určil do 15 dní, keďže žalovaná preukázateľne z predaja bytu obdržala polovicu kúpnej ceny, čo predstavuje čiastku 18.500,- Eur. Disponuje tak finančnými prostriedkami na výplatu žalobcu na vyrovnanie z vyporiadania BSM. Túto lehotu na výplatu 15 dní súd považoval za primeranú vzhľadom na výšku obnosu, ktorý je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť na úplné vyrovnanie jeho podielu z majetku patriaceho do BSM.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní o vyporiadanie BSM žiadna zo strán nemá úspech vo veci. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, preto žalobcom v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné rozumieť nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Preto tu zásada úspechu a neúspechu v konaní neplatí, a preto v konaní o vyporiadaní BSM strán sporu bolo dôvodné o trovách konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V zmysle tohto zákonného ustanovenia potom súd rozhodol o trovách konania strán sporu tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nebol tak žiaden procesný dôvod aplikovať rozhodnutie o trovách konania iným spôsobom.

32. Na záver súd ešte dodáva, že po právoplatnom skončení konania strany sporu budú podliehať poplatkovému konaniu za vyporiadanie BSM.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).

Nakoľko sa strany sporu, právny zástupca žalobkyne po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať voči rozsudku odvolanie, toto právo im preto už nepatrí. Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.