Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-91-2017.pdf
PDF · 93.04 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu H. T., T. H., S. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Milan Sivý, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 1116, Poprad, IČO: 37 947 095 proti žalovanému SR - Slovenská správa ciest, so sídlom Bratislava, Miletičova 19, IČO: 00 003 328, korešpondenčná adresa: Kasárenské Námestie 4, Košice, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43.384,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 12C 208/2014-518 zo dňa 21.08.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a náhradu trov stranám nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 43.384 eur spolu s 9% úrokom z omeškania podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parciel XXXX/XX o výmere 749 m2, XXXX/XXX o výmere 657 m2, XXXX/XXX 1336 m2 všetkých zapísané na LV č. XXXX k. ú. R. a je aj vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. XXXX/XXX o výmere 1034 m2 zapísané na LV č. XXXX k. ú. R.. Parcely sú zastavané stavbou žalovaného a sú zabudované do cestného telesa štátnej cesty X/XX H. - H. B.. Tieto parcely nemá možnosť reálne užívať a za obdobie rokov XXXX I. XXXX znaleckým posudkom znalca O.. D. W. mu bola stanovená hodnota nájmu predmetných pozemkov vo výške 43.446,- eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 25.06.2014 spätne za obdobie dvoch rokov, čo spolu predstavuje 730 dní.
2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Podotkol, že je si vedomý rozdielnosti rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobných sporov, keď súdy prípady po právnej stránke posudzujú rôzne , pripúšťajúc argumentáciu bezdôvodného obohatenia, argumentáciu vecných bremien ako aj argumentáciu dobrých mravov. Uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobca sa stal v priebehu roku XXXX I. XXXX výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú pod cestným telesom štátnej cesty X/XX H. - H. B., ktorá bola postavená v XX. rokoch minulého storočia. Postavením cesty vznikol stav, kedy vlastník nehnuteľnosti a to fyzickej osoby bol odlišný od vlastníka stavby. Nebolo preukázané, aby pôvodní vlastníci nehnuteľnosti predmetné pozemky štátu odpredali respektíve, aby došlo k vyvlastneniu pozemkov pod stavbou , prípadne k uzatvoreniu nájomných zmlúv. Takýto stav pretrvával až do zmeny vlastníctva nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Pôvodní vlastníci si voči štátu neuplatnili finančný nárok spojený s užívaním pozemkov a tento finančný nárok si voči žalovanému začal uplatňovať až žalobca
po nadobudnutí vlastníctva pozemkov. Je nepochybné, že žalobca musel mať vedomosť o skutočnosti, že kupované nehnuteľnosti sú zaťažené stavbou na cudzom pozemku. Následne po nadobudnutí vlastníctva sa tak začal domáhať finančnej náhrady. Súd nespochybňuje vlastnícke právo žalobcu ani možné nároky vyplývajúce zo skutočností, že predmet svojho vlastníctva nemôže užívať, ani skutočnosť, že už od roku 2009 vyzýval žalovaného na majetko - právne usporiadanie. Je tiež nepochybné, že žalovaný ešte v roku 2011 prejavil záujem daný právny stav riešiť uzavretím kúpnej zmluvy na odpredaj sporných parciel od žalobcu akceptujúc kúpnu zmluvu, výška, ktorej bola odvedená od návrhu samotného žalobcu. Časová limitácia pridelených finančných prostriedkov žalovaného na úhradu kúpnej ceny napokon viedla k odstúpeniu žalovaného od predĺženého návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy.
3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca od roku XXXX ako vlastník pozemkov, o ktorých mal vedomosť, že sú zastavané cestným telesom, sa nedomáhal vyporiadania neoprávnenej stavby a opätovne ako je to zrejmé aj z iných súdnych konaní evidovaných napríklad pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a XXC XXX/XXXX si voči žalovanému uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj potom, čo mu bol v roku XXXX predložený návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Je možné prisvedčiť tvrdenie žalovaného, že žalobca nepristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez vážnych dôvodov. Kúpna zmluva, pri ktorej bola navrhnutá kúpna cena v súlade s jeho návrhom by vyriešila otázku usporiadania pozemkov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby do budúcna. Do prevodu vlastníctva nehnuteľnosti žalobcovi nič nebránilo domáhať sa svojho práva na finančnú náhradu za predchádzajúce obdobie, čo fakticky realizoval súdnou cestou. Tento si po zmarení uzavretia kúpnej zmluvy opätovne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného konania žalobcu vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke bezdôvodného obohatenia, súd preto kvalifikoval ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, so snahou domôcť sa opakovane finančného plnenia. Na druhej strane uzatváranie kúpnych zmlúv, prípadne zmlúv o urovnanie žalovaným iným pozemkov po neúspešnom rokovaní so žalobcom o uzatvorení kúpnej zmluvy za výhodnejších cenových podmienok, nemožno považovať zo strany žalovaného za konanie v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu. Súd zároveň konštatuje odôvodnenosť námietky premlčania časti nároku vznesenej žalovaným a to za dobu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pre uplynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, ak by bol v konaní úspešný. Žalobca minimálne od roku 2009, kedy si po prvýkrát uplatnil pohľadávku od žalovaného, mal vedomosť o osobe, ktorá sa obohatila a zo znaleckého posudku z roku XXXX aj o výške bezdôvodného obohatenia. Taktiež poukázal súd prvej inštancie, že námietku žalovaného, že cesta X/XX slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby, nemožno vziať do úvahy, pretože otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu je ústavným právom vlastníka. Vzhľadom k uplatneniu iných argumentov súdom , tento neuznal obranu žalovaného odkazom na príslušné ustanovenia Zákona č. 330/1991 Zb. Žalovanému k pozemkom nevzniklo právo vecného bremena akéhokoľvek druhu ani právo obdobné. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že náhradu trov súd nepriznal stranám, pretože žalobca v konaní nebol úspešným a úspešný žalovaný náhradu trov konania si neuplatnil.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Žalobca konštatoval, že práve svojim konaním žalovaný už po stavbe cestného telesa nesplnil základné povinnosti uložené mu v stavebnom konaní a v tomto smere, že si nevyporiadal vlastnícke vzťahy pozemkov pod zastavanými cestnými telesami, dlhodobo a nečinne zneužíval stav v tom smere, že využíval predmetné cesty a spravoval cesty, ktoré boli postavené na pozemkoch vo vlastníctve úplne iných tretích osôb. Dôvodnosť návrhu žalobca vidí v tom, že na jeho pozemku v jeho vlastníctve je umiestnená komunikácia vo vlastníctve žalovaného, pričom takéto nútene obmedzenie vlastníckeho práva nie je možné podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky v súkromnom práve bez primeranej náhrady tak, ako to upravuje článok 20 ods. 4 Ústavy SR. Ďalej žalobca poukázal, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie sa odkloňuje od ustálenej právnej praxe odvolacích ako aj dovolacích súdov, pričom poukázal na rôzne rozsudky, napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 33Obo 882/2006 zo dňa 24.06.2008, v zmysle odôvodnenia ktorého je zrejmá tá skutočnosť, že podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákona, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Taktiež argumentácia žalovaného, že situáciu nezavinil je irelavantná, pretože zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom vzniku nie je protiprávnym úkonom obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je len to, že stav obohatenia vznikol. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky č. 4 ÚS 554/2012-35 uverejnený v Bulletine č. 4/2013, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/94/2011 zo dňa 07.07.2011 O ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal aj na rôzne rozsudky Krajského súdu Prešov i Okresného súdu Poprad. Poukázal aj na
ustálené stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia Krajského súdu Prešov, ktoré sa touto otázkou zaoberalo dňa 10.01.2013 ako aj na to, že napadnuté rozhodnutie súdu je aj v rozpore so samotnou praxou na vyporiadanie majetko - právneho vzťahu medzi žalovaným a inými subjektmi. Má za to, že rozhodnutie súdu šikanóznym spôsobom tresce žalobcu, že si dovolil požiadať o komplexne vyporiadanie majetkových vzťahov t.j. majetkoprávne vyporiadanie prevodu vlastníctva, ako aj na vydanie bezdôvodného obohatenia. Považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za neurčité, nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a vydané v rozpore s platnou právnou úpravou ako aj zisteným skutkových stavom a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, a aby podľa § 391 ods. 1 písm. c) CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli zodpovedané zo strany žalovaného, a ktorými by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Poukázal, že žalobca odkúpil pozemky od predchádzajúcich vlastníkov už zastavané komunikáciou, a teda kupoval nehnuteľnosť, ktorej rozsah užívania bol zásadne, a to dlhodobo predurčený existujúcou stavbou komunikácie. Hodnota takto zastavaného pozemku a rozsah jeho užívania boli preto zásadne limitované už existujúcou stavbou komunikácie a žalobca na rozdiel od vlastníka pozemku v čase výstavby cesty nadobudol pozemok s obmedzeným rozsahom práv. Poukázal, že v priebehu konania žalovaný ešte v novembri 2011, takmer 3 roky pred podaním žaloby, žalobcovi predložil návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy na odkúpenie zastavaných pozemkov a ponúkol žalobcovi cenu vo výške určenej znaleckým posudkom, ktorý si dal vypracovať žalobca. Podmieňovanie uzavretia kúpnej zmluvy podmienkou právoplatného ukončenia iného súdneho sporu je podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietnutým návrhom a považuje sa za nový návrh druhej strany. Poukázal na túto skutočnosť reagujúc na to, že žalobca oznámil žalovanému, že kúpnu zmluvu uzatvorí po právoplatnom skončení súdneho sporu vedenom na Okresnom súde H. pod sp. zn. XXC/XXX/ XXXX. Žalobca tak nezdôvodnil relevantne, prečo si takúto kládol podmienku navyše v čase, keď nebol, respektíve nemohol mu byť známy výsledok - rozsudok v súdnom spore ani čas do právoplatného jeho ukončenia. Poukázal, že teda nie žalovaný, ale žalobca zmaril uzatvorenie kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného bolo len dôsledkom odmietnutia zo strany žalobcu a pre toto konanie má ten význam, že nie žalovaný, ale žalobca zmaril uzatvorenie kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok sa odkláňa od ustálenej súdnej praxe a predložil niektoré rozhodnutia krajských a okresných súdov k tomu žalovaný uvádzal, že v priebehu konania takisto doložil rozhodnutia súdov, ktoré sú založené v spise, a ktoré v obdobnom prípade rozhodli inak a vec neposudzovali ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný preto má za to, že pred podaním žaloby konal tak, aby predišiel súdnemu sporu, a že k súdnemu sporu došlo práve z dôvodu správania sa žalobcu, pretože žalobca spôsobil tento stav, keď neuzatvoril kúpnu zmluvu v čase keď žalovaný mal uvoľnené finančné prostriedky na tento účel. Konanie žalobcu preto možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný má stále snahu vysporiadať vlastnícke vzťahy so žalobcom. Predložil žalobcovi návrh kúpnej zmluvy avšak z dôvodu, že opätovne mu boli pridelené finančné prostriedky na majetkoprávne vyporiadanie so žalobcom. Žiadal preto, aby odvolací súd ako vecne správny potvrdil.
6. Predložil súdu aj návrh kúpnej zmluvy.
7. K uvedenému vyjadreniu sa žalobca nevyjadril.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencie vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, Zák. č.160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“ platný od 01.07.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p., (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.
12. Odvolací súd konštatuje, že je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcu. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, nakoľko dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnených vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu dokiaľ uplatneným jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca k popretiu iného základného práva a slobody. Rovnaká rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva slobody. V súdnej praxi sa uplatnil názor konkurencie dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne. Vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Je však zrejmé z obsahu preskúmavaného spisu, že žalobca odkúpil parcely zastavané cestným telesom s priľahlým zatrávnením, ktoré boli vyčlenené geometrickým plánom, pričom žalobca vedel, že pozemky sú zastavané cestnými telesami. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a zo strany žalovaného sa tak nejedná o šikanózny výkon práv za účelom bezdôvodného obohatenia. Je teda zrejmé ,na čo opätovne poukazuje odvolací súd, že ak žalobcom kúpené novovytvorené parcely v čase kúpy už boli dlhodobo zastavané cestným telesom , tento stav musel byť žalobcovi známy. Musí mu byť známy aj z iných odvolacích konaní, prebiehajúcich na Krajskom súde v Prešove (napr. 10Co/73/2016, pričom ide o totožný nárok žalobcu, len za iné časové obdobie, taktiež 7Co/123/2016 ako aj iné), podľa ktorých je konanie žalobcu voči žalovanej šikanózne, v rozpore s dobrými mravmi a daná situácia nasvedčuje že dochádza k zneužitiu práva zo strany žalobcu.
13. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.
14. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných dôvodoch na nich odkazuje.
15. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.
16. Za takéhoto stavu sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti o trovách konania vecne správnym, pretože žalobca v konaní úspech nemal a úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatňoval. Preto správne súd rozhodol, ak vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
17. Ani v odvolacom konaní úspešný žalobca ako odvolateľ nebol. Žalovanému trovy nevznikli a preto aj odvolací súd vyslovil, v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté uznesením rozhodnutím odvolacieho senátu Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).