Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Premier Consulting EU, s.r.o., so sídlom Hadovská cesta 870, 945 01 Komárno, IČO: 48 231 657, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Moravčík a spol. s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 047 proti žalovanému: PEKÁREŇ ILaS s.r.o., so sídlom Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 47 874 716, zastúpenému JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 37 870 092, o zaplatenie 16.963,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.1.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.943,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16963,43 eur od 26.10.2016 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 16963,43 eur od 26.10.2016 do 24.8.2017 a sumu 40,-eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 24.8.2017 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 16.963,43 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 26.10.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 16.963,43 eur od 26.10.2016 do 24.8.2017, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tak, ako je to uvedené v bodoch 2, 2.1., 2.2., 2.3., 2.4., v bode 3.1. až 3.4..

3. Platobným rozkazom sp. zn. XUp/XXX/XXXX zo dňa 30. augusta 2017 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, čo do istiny ju považuje za predčasnú a čo do zmluvnej pokuty ju považuje za nedôvodnú. Je pravdou, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o dielo č. M. s predmetom, ktorý uviedol žalobca v žalobe, za ktoré dielo sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu podľa bodu 4.1.1 zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy bol však žalobcom „zavedený“ v tom, že druhá časť odmeny bude splatná do 15 dní až po skutočnom poukázaní finančných prostriedkov pôdohospodárskou platobnou agentúrou ako

poskytovateľom nenávratného finančného príspevku po uzatvorení zmluvy t.j. 10.10.2016, na základe ktorej sa poskytovateľ (PPA) zaviazal poskytnúť žalovanému ako prijímateľovi nenávratný finančný príspevok maximálne v sume 94.241,25 eur avšak v priebehu určitej doby čerpania, k čomu ešte nedošlo, takže žalovaný reálne žiadne prostriedky neobdržal. Taktiež bol žalovaný žalobcom informovaný, že čo sa týka nákupu strojnotechnologického vybavenia tento môže realizovať ihneď po podaní žiadosti, no malo to byť až po podpise konkrétnej zmluvy. Tým pádom žalovaný čiastočne investoval do nákupu technológie bez toho, aby mu zo strany PPA bol niečo preplatené vo forme nenávratného finančného príspevku, na základe čoho oslovil žalobcu na spracovanie predmetnej žiadosti, takže podľa názoru žalovaného nie je možnú predčasne požadovať odmenu za dielo, ktoré nie je riadne uskutočnené. Zároveň nesúhlasil s uplatňovanou zmluvnou pokutou, ktorú si žalobca uplatňuje ako sankciu za porušenie zmluvných povinností a pritom si ako sankciu za omeškanie s úhradou uplatňuje aj úroky z omeškania. Má za to, že žalobca od neho duplicitne požaduje plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že žiadnu faktúru zo strany žalobcu na zaplatnenie zmluvnej pokuty vo svojom účtovníctve neeviduje. Celý proces od kedy požiadal žalobcu o vypracovanie žiadosti trval veľmi dlho. Až po vyše roku mu bola schválená žiadosť a uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a doposiaľ žalovaný len investoval bez akéhokoľvek plnenia zo strany poskytovateľa, a preto má za to, že požadovať odmenu za takýchto podmienok je predčasné a v rozpore so zákonom ako aj samotnou zmluvou.

4. Prevedeným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, ktorého predmetom činnosti je aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, administratívne služby a verejné obstarávanie. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou - právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, ktorého predmetom činnosti je maloobchod, veľkoobchod, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, výroba hotových jedál a polotovarov priemyselným spôsobom (konzervovanie) a prevádzkovanie výdajne stravy. Dňa 27.8.2015 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. M.. Táto skutočnosť ani platnosť zmluvy neboli medzi stranami sporu rozporované. Podľa článku 2. bod 2.1 predmetom tejto zmluvy bol záväzok zhotoviteľa vyhotoviť pre objednávateľa Žiadosť o nenávratný finančný prostriedok (ďalej len „NFP“) v rámci podopatrenia 4.2. Podpora pre investície na spracovanie/uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov z Programu rozvoje vidieka Z. XXXXX-XXXX, a to v rámci oblasti 3: Mlynský, pekárenský, pečivárenský a cukrovinársky priemysel. Žalobca ako zhotoviteľ sa v bode 2.1.1 zmluvy zaviazal v prípade potreby vykonať pre objednávateľa aj úkony spojené s procesom verejného obstarávania, ktoré objednávateľ vyhlási v súvislosti so žiadosťou a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi odplatu za podmienok stanovených v zmluve. V článku 3. Zmluvy sa zhotoviteľ sa zaviazal vyhotoviť žiadosť pre účely jej podania na Pôdohospodársku platobnú agentúru v rámci výzvy s tým, že svoje záväzky zo zmluvy si začne plniť po zverejnení výzvy, ak výzva nebola v čase podpisu zmluvy ešte zverejnená, inak po podpise zmluvy a po tom, ako objednávateľ splní svoju povinnosť podľa bodu 4.1.1. zmluvy. V článku 4. Odmena a platobné podmienky sa zmluvné strany dohodli, že za vyhotovenie žiadosti podľa tejto zmluvy je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi odmenu (cenu) pozostávajúcu z: a) odmeny vo výške 996,- eur + DPH, ktorú sa objednávateľ zaviazal zaplatiť do 10 dní od podpisu zmluvy; b) odmeny vo výške 15% z finančného príspevku + DPH, minimálne však 2000,-eur + DPH, ktorú sa objednávateľ zaviazal zaplatiť do 15 dní odo dňa schválenia žiadosti. Zhotoviteľ mal nárok na odmenu podľa tohto bodu zmluvy, len ak dôjde k schváleniu žiadosti. V článku 5. Osobitné dojednania si zmluvné strany pre prípad porušenia povinnosti objednávateľa zaplatiť čo i len časť ktorejkoľvek platby odmeny dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,1% z dlžnej sumy odmeny za každá deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy odmeny. V bode 5.4. článku 5. Zmluvy sa objednávateľ zaviazal okamžite písomne oznámiť zhotoviteľovi skutočnosť, že došlo k schváleniu žiadosti, výšku schválených oprávnených výdavkov, ako aj výšku schváleného finančného príspevku, a zaslať zhotoviteľovi rozhodnutie Agentúry o schválení žiadosti. V prípade, že objednávateľ neoznámi zhotoviteľovi tieto skutočnosti ani do 10 dní od schválenia žiadosti, platí, že oprávnené výdavky a finančný príspevok sú vo výške uvedenej v žiadosti. Podľa bodu 6.1. článku 6. Zmluvy za schválenie žiadosti sa pre účely zmluvy považuje vydanie rozhodnutia agentúry o schválení žiadosti. Podľa bodu 6.2. za finančný príspevok sa pre účely tejto Zmluvy považuje nenávratný finančný príspevok pre projekt objednávateľa, ktorý sa žiadosťou žiada, a ktorého výška bude uvedená v žiadosti. V prípade, že v rozhodnutí agentúry o schválení žiadosti bude uvedená iná výška finančného príspevku ako v žiadosti, platí, že finančný príspevok je pre účely tejto zmluvy vo výške uvedenej v rozhodnutí agentúry o schválení žiadosti. Z Preberacieho protokolu zo dňa 25.9.2015 vyplýva, že

objednávateľ prevzal od zhotoviteľa riadne a včas vypracovanú žiadosť, ktorú zhotoviteľ vypracoval na základe Zmluvy o dielo č. M. zo dňa 27.8.2015, vrátane všetkých príloh, a že zhotoviteľ si splnil voči objednávateľovi riadne a včas všetky záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy k dátumu podpisu tohto protokolu. Zhotoviteľ zároveň oznámil objednávateľovi, že žiadosť je možné podať v súlade s výzvou, v rámci ktorej bola žiadosť v zmysle zmluvy vyhotovená, poštou alebo kuriérom alebo osobne v podateľni PPA v termíne do 29.9.2015. Ani túto skutočnosť žalovaný v priebehu konania nepoprel. Žalovaný počas konania poukázal na to, že bol uzavretý dodatok k zmluve, kde došlo k úprave sumy príspevku poskytnutého žalovanému na základe žalobcom vypracovanej žiadosti na sumu 89.686,93 eur a teda aj žalovaná suma mala vychádzať z tejto sumy. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovanú zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, túto si žalobca u neho doposiaľ neuplatnil, nevyzval ho na jej zaplatenie, nezaslal mu ani faktúru, aby si mohol žalovaný túto zaúčtovať do svojho účtovníctva. Zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne predstavuje 36% ročne a preto žalovaný navrhol, aby súd využil svoje moderačné právo a znížil ju na 9% ročne.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 536 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1, 548 ods. 1, 554 ods. 1, 554 ods. 6, 544 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 1, § 365, 369c, Obchodného zákonníka.

6. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení skutkového právneho stavu dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Považoval za nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného ako objednávateľa objednané dielo spočívajúce vo vypracovaní Žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci podopatrenia 4.2. Podpora pre investície na spracovanie/ uvádzanie na trh a/alebo vývoj poľnohospodárskych výrobkov z Programu rozvoja vidieka Z. XXXX- XXXX a to pre účely jej podania na Pôdohospodárku platobnú agentúru. Toto dielo žalobca vyhotovil riadne a včas o čom svedčí preberací protokol zo dňa 25.9.2015 a zo dňa 22.12.2016 a skutočnosť, že dňa 10.10.2016 došlo medzi Pôdohospodárskou platobnou agentúrou ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom k uzatvoreniu Zmluvy č. XXXPOXXXXXX. Na základe tejto zmluvy sa PPA zaviazala poskytnúť žalovanému na podklade žiadosti vypracovanej žalobcom nenávratný finančný príspevok vo výške 94.241,25 eur, t.j. vo výške, na ktorú bola žalobcom vypracovaná žiadosť. Platobné podmienky boli v zmluve jasne, jednoznačne a zrozumiteľne formulované a to v čl. 4 bod 4.1.. Podľa tohto zmluvného ustanovenia sa žalovaný zaviazal za vyhotovenie diela zaplatiť žalobcovi cenu pozostávajúcu u odmeny vo výške 996,-eur + DPH, ktorá bola splatná do 10 dní od podpisu zmluvy a po schválení žiadosti sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 15% z finančného príspevku + DPH a to do 15 dní odo dňa schválenia žiadosti rozhodnutím PPA. Žiadne zmluvné ustanovenie zmluvy o dielo č. M. zo dňa 27.8.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.8.2015 nehovorí o tom, že by mala byť cena diela žalovaným uhradená až po tom, čo mu Pôdohospodárska platobná agentúra reálne poskytne schválený nenávratný finančný príspevok alebo po tom, čo sa tieto finančné prostriedky dostanú do dispozície žalovaného a žiadne zmluvné ustanovenie nehovorí o nejakej odkladacej podmienky v tomto smere. Naopak, zmluvné strany sa dohodli, že žalobca nemá nárok na dohodnutú odmenu, ak nedôjde k schváleniu ním vypracovanej žiadosti. Preto je súd bez všetkých pochybností presvedčený, že žalobca sa podanou žalobou oprávnene domáha zaplatenia dohodnutej ceny diela. Dohodnutá výška odmeny- ceny diela podľa zmluvy o dielo sa vypočítava z výšky uvedenej v žiadosti a v rozhodnutí PPA a nie zo skutočne vyplatených peňazí žalovanému. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobcom uplatnená výška odmeny nie je správna, lebo má vychádzať zo sumy 89.686,93 eur, na ktorú bol nenávratný príspevok ponížený dodatkom č. 1 zo dňa 3.10.2017 k pôvodnej zmluve o poskytnutí NFP zo dňa 10.10.2016 a nie zo sumy 94.241,25 eur, ktorá mu bola pôvodne schválená a na ktorú bola žalobcom vypracovaná žiadosť. Poukázal na čl. 6 bodu 6.2. zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že za finančný príspevok sa pre účely tejto zmluvy považuje nenávratný finančný príspevok pre projekt objednávateľa, ktorý sa žiadosťou žiada a ktorého výška bude v žiadosti uvedená. V prípade, že v rozhodnutí agentúry o schválenie žiadosti bude uvedená iná výška finančného príspevku ako v žiadosti platí, že finančný príspevok je pre účely tejto zmluvy vo výške uvedenej v rozhodnutí agentúry o schválení žiadosti. Nevychádzal sa teda zo sumy skutočne vyplatenej žalovanému. Žalobca sa teda dôvodne domáha zaplatenia zmluvnej odmeny vo výške 15 % + DPH zo sumy 94.941,25 eur, ktorá bola uvedená v žiadosti vypracovanej pre projekt žalovaného a tak bola aj schválená a na ktorú sumu bola medzi žalovaným a PPA aj uzatvorená dňa 10.10.2016 zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vo výške 94.241,25 eur. Na tomto nič nemení skutočnosť, že zo strany PPA došlo k zníženiu nenávratného príspevku poskytovaného žalovanému na sumu 89.686,93 eur. Súd prvej inštancie teda v časti uplatňovanej istiny žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

16.963,43 eur. K žalovaným namietanej žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokute uviedol, že žiaden právny predpis nevylučuje uplatňovanie zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve pre prípad omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku pri zákonnom úroku z omeškania. S tým istým peňažným plnením a oba tieto nároky možno uplatňovať popri sebe kumulatívne a nie je to v rozpore so zákonom ani v rozpore s dobrými mravmi. Žiadny právny predpis neukladá veriteľovi povinnosť vyzvať dlžníka pred uplatnením nároku na súde podaním žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty alebo vystaviť dlžníkovi faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty a už vôbec nie za účelom, aby si túto mohol dlžník vniesť do účtovníctva. Pokiaľ ide o samotnú výšku zmluvnej pokuty, ktorú si zmluvné strany dohodli v bode 5.1. zmluvy o dielo vo výške 0,1 % za každý deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy odmeny, súd nepovažoval za potrebné v tomto prípade použiť moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka pretože táto so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zmluvnú pokutu žalobca obmedzil od- do a teda sa ďalej nenavyšuje oproti úrokom z omeškania, ktoré bežia až do zaplatenia dlžnej žalovanej pohľadávky zo strany dlžníka - žalovaného. Zároveň súd priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy tak ako to žaloval, pretože táto výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vláda SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia obchodného zákonníka s tým, že takto určená sadzba úroku z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného dlhu. Teda súd priznal žalobcovi tak úroky z omeškania ako aj zmluvnú pokutu počnúc dňom 26.10.2016 a to z dôvodu, že dohodnutá odmena za vykonané dielo bola podľa bodu 4.2.1. zmluvy splatná do 15 dní odo dňa schválenia žiadosti, čo je v zmysle bodu 6.1. zmluvy v lehote do 15 dní odo dňa vydania rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry o schválení žiadosti, ktorú skutočnosť mal povinnosť písomne oznámiť žalovaný žalobcovi. Nakoľko tak žalovaný neurobil, žalobca pri určovaní splatnosti ceny diela vychádzal z dátumu uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí NFP medzi žalovaným a PPA, čo bolo 10.10.2016. Žalobca tak stanovil dátum schválenia žiadosti na deň 10.10.2016 a po uplynutí 15 dňovej lehoty splatnosti si uplatnil úrok z omeškania a zmluvnú pokutu, t.j. počnúc dňom 26.10.2016. Súd žalobcovi takto stanovený deň začatia omeškania žalovaného so splatením peňažného dlhu považoval za správny, keďže je z okolností prípadu zrejmé, že k schváleniu žiadosti muselo dôjsť pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXPOXXXXXX medzi žalovaným a PPA. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 26.10.2016 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu od 26.10.2016 do 24.8.2017, t.j. do dňa podania žaloby na súd. Súd priznal žalobcovi tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur v súlade s ust. § 369c Obchodného zákonníka § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože zmluvný vzťah medzi sporovými stranami vznikol po 1.februári 2013. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 a 262 ods. 1,2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci tak ako ju súd odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdením, že bol uvedený do omylu pri uzatváraní zmluvy o dielo č. M. zo dňa 27.8.2015 tak, ako na to poukazoval už v podanom odpore. Namietal aj skutkové zistenia súdu, ktorý na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že aj dodatkom č. 1 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXPOXXXXXX bola znížená výška nenávratného finančného príspevku, nič to nemení na skutočnosti, že žalobca má nárok na odmenu zo sumy uvedenej v žiadosti, ktorú vypracoval pre žalovaného. Podľa jeho názoru mal súd zohľadniť zníženú sumu priznaného finančného príspevku na základe dodatku č. 1, lebo na znížení výšky finančného príspevku v znení predmetného dodatku nemal nijaký podiel a teda nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že podpisovanie dodatku so zníženou sumou je zjavne výsledkom nejakej aktivity žalovaného v agentúre v tom smere, že má záujem znížiť celkovú výšku oprávnených výdavkov na realizáciu projektu.... Namietal aj právne posúdenie súdu prvej inštancie v tom, že žalobca má nárok na odmenu vo výške 15 % poskytnutého finančného príspevku bez ohľadu na to, či žalovanému bol aj finančný príspevok poskytnutá. Trval na tom, že sa jedná o nedokončené dielo podľa zmluvy o dielo a dielo bude dokončené až po vyplatení príspevku žalovanému. Žalobcovi vyplatil odmenu vo výške 996,- eur + DPH podľa bodu 4.1. zmluvy o dielo a je len logické, že ďalšiu časť odmeny by dostal po poukázaní finančného príspevku žalovanému od PPA. Ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal platnosťou zmluvy o dielo a jej náležitosťami. Trval na tom, že nedošlo k platne uzatvorenej zmluve o dielo s poukazom na § 536 Obchodného zákonníka, lebo predmetom zmluvy o dielo je konkrétna vec a konkrétne kritérium pre odlíšenie zmluvy o dielo ako samostatného a typického

zmluvného typu od iných inominátnych zmlúv obsiahnutých v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku je samotné vykonanie činnosti (dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku a to hmotne zachyteného. Tento výsledok, ktorý sa de lege lata označuje „predmet diela“ (§ 554 ods. 1 prvá veta) môže byť predovšetkým vec (§ 119 ale aj iný hmotne zachytený výsledok inej činnosti (§ 556), (komentár k Obchodnéhomu zákonníku 4 vydanie 2013, Mária Patakyová a kol.). Vzhľadom na uvedené je zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi konania neplatná, keďže nespĺňa zákonné náležitosti pre jej platnosť a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú si žalobcu uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému. Nesúhlasil ani s posúdením výšky zmluvnej pokuty, ktorá je na úrovni 36 % ročne. Podľa jeho názoru mal súd využiť svoje moderačné právo a znížiť výšku pokuty, pretože ak je dnes úroková sadzba Európskej centrálne banky na úrovni 0 % tak úrok vo výške 36 % rozhodne nemožno považovať za primeraný. Poukázal na ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepoužíva právnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo rozhodol tak, že žalobu žalobcu zo dňa 24.8.2017 zamieta a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu a k odvolacím námietkam uviedol, že žalovaný v odvolaní spochybňuje vykonané dielo a dokonca tvrdí, že zmluva o dielo je neplatná. Na druhej strane mu nebránilo nič v tom, aby prevzal od žalobcu vykonané dielo a toto použil vo svoj prospech a že na základe tohto diela mu bol schválený nenávratný finančný príspevok, teda prísľub príslušnej štátnej agentúry, že mu agentúra preplatí jeho aktivity, ktoré boli v žiadosti presne popísané. Žalovaný prevzal od žalobcu plnenie vo svoj prospech bez toho, aby kedykoľvek namietal čokoľvek v súvislosti s týmto plnením a až vtedy, ak mal za toto plnenie žalobcovi zaplatiť, začal popierať všetko okolo tejto zmluvy. Predtým nenamietal neplatnosť zmluvy o dielo, nenamietal, že bol uvedený do omylu a nenamietal ani výšku odmenu, ktorú ma za dielo zaplatiť. Tieto námietky vzniesol až pred súdom, keď si žalobca voči nemu uplatnil to, čo mu zo zmluvy patrí. Poukázal na to, že zmluva o dielo obsahuje všetky zákonne náležitosti (vrátane tých podstatných). Obe strany sporu vedeli, čo je predmetnom zmluvy, čoho nezvratným dôkazom je skutočnosť, že konkrétne dielo žalobca vyhotovil a žalovaný toto dielo bez akýchkoľvek výhrad prijal. V súdnom konaní dokonca platnosť zmluvy ani nenamietal. Dokonca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu, že pre žalovaného vyhotoví žiadosť o nenávratný finančný príspevok. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považuje za nesporné. Uviedol, že súd dostatočne sa s touto otázkou rozsudku vysporiadal, keď uviedol, že „medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, dielo bolo vykonané riadne a včas a tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.“ Zmluva bola teda platne dojednaná a platné sú aj všetky jej ustanovenia vrátane dohody o zmluvnej pokute. K odvolacej námietke, že súd mal do úvahy zobrať zníženú sumu priznaného finančného príspevku, ktorý bol oproti zmluve o NFP od PPA znížený dodatkom č. 1 k zmluve z NFP a že žalobca má nárok na odmenu 15 % z finančného príspevku po jeho znížení a poukázaní uviedol, že s takýmto názorom nesúhlasí, lebo žalobca má nárok na odmenu 15 % z finančného príspevku bez ohľadu na to, či mu žalovanému bol finančný príspevok vyplatený. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že sa jedná o nedokončené dielo, ktoré bude dokončené až po vyplatení príspevku žalovanému. Poukázal na bod 4.1.2. zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že nárok a splatnosť uplatnenej odmeny nastáva vydaním rozhodnutia agentúry o schválení žiadosti (bod 6.1. zmluvy o dielo). Moment poukázania finančného príspevku žalovanému zo strany PPA nemá vo vzťahu ku platnej odmene žiadny význam. Súd sa s touto otázkou jasne vysporiadal. Taktiež čo sa týka spôsobu výpočtu odmeny, tento bol v bode 6.2. zmluvy o dielo jasne dohodnutý a tento závisel výlučne na výške schváleného príspevku, resp. výške príspevku uvedeného v žiadosti o NFP nie od výšky skutočne vyplateného príspevku. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že bol žalobcom uvedený do omylu, keď bol informovaný, že nákup strojnotechnologického vybavenia môže realizovať hneď po podaní žiadosti, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Argumenty žalovaného považuje za zavádzajúce a ničím nepodložené a nepravdivé. Žalobca vo všeobecnosti informuje svojich klientov o podmienke a čerpaní dotácie vyplývajúcich z predpisov vydaný ministerstvami a agentúrou (PPA). Tak tomu bolo nepochybne aj v danom prípade. K namietanej výške zmluvnej pokuty, ktorú považuje za neprimeranú, neurčitú a neplatnú uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Zmluvná pokuta má preventívny charakter a zabezpečí v danom prípade povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu diela. V danom prípade ide o nepochybne najvýznamnejšiu povinnosť objednávateľa v rámci záväzkových vzťahov zo zmluvy o dielo. Hodnota tejto povinnosti tiež nie je zanedbateľná. Žalobca zo žalovanej sumy odviedol takmer 3.000,- eur na

DPH a ďalšiu obdobnú sumu na dane z príjmov, ktoré si žalovaný samozrejme na druhej strane uplatnil ako svoje daňové výdavky. Súhlasil s názorom súdu, že nepovažoval za potrebné v tomto prípade použiť moderačné právo, pretože zmluvná pokuta v danom prípade so zreteľom na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ďalej uviedol, že úroková sadzba Európskej centrálne banky, nie je údajom, ktorý by mal vplyv na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je výlučne záväzkový zabezpečovací inštitút súkromného práva a jej dojednanie závisí od vôle zmluvných strán, pričom za limitujúce faktory zákon stanovil primeranosť zmluvnej pokuty, hodnote a významu zabezpečenej povinnosti, nie úrokovej sadzbe. Zdôraznil, že ide o zmluvnú pokutu (vo výške 01 % denne t.j. 36 % ročne) nie o úrok 36 % ako uviedol žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.”), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379. § 380 ods. 1. 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné potvrdiť.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

13. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli, a ktoré boli preukázané.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením a v celom rozsahu poukazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o vyhovení žalobe a trovách konania. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod sa odkloniť od záveru súdu prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 ako vecne správny.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, 262 ods. 1 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania pretože bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. O výške a náhrade trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .