Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-112-2018.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/112/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, právne zastúpená JUDr. Jaroslav Čollák, advokát, Advokátska kancelária, Floriánska 19, 040 11 Košice, proti žalovanému N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 553,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.: 20C/70/2016-64 zo dňa 20.decembra 2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 553,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.06.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 553,68 eur s príslušenstvom, pretože dňa 27.09.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o finančnom sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie stavebného sporenia žalovaným. Následne došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, v zmysle ktorej žalovaný ako finančný agent mal nárok na poskytnutie odmeny, pokiaľ splnil produkčné podmienky podľa nábehového plánu a súčasne jeho mesačný príjem nedosiahne sumu 600,-- eur. Nábehový plán je rozdelený na 12 mesiac a nábehová odmena sa vypláca mesačne vo výške rozdielu sumy 600,-- eur a príjmu finančného agenta. Finančný agent je oprávnený nesplniť kritéria pre poskytnutie nábehovej odmeny jedenkrát pre každý finančný produkt počas 12 mesiacov.
3. Žalovaný kritéria na poskytnutie odmeny v prvom až treťom mesiaci nábehového plánu splnil, za čo mu žalobca vyplatil 553,68 eur. Keďže zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla v lehote do 6 mesiacov od jej uzatvorenia, žalobca žiadal vrátiť poskytnutú odmenu.
4. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že žalobca sa domáha vrátenia tzv. nábehovej odmeny poskytnutej žalovanému za 3 mesiace existencie Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. V tom čase mal pre žalobcu žalovaný vykonávať činnosť finančného agenta pre oblasť stavebného sporenia. Zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 27.09.2013. Došlo k uzatvoreniu aj Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny. Žalovaný splnil kritéria pre vyplatenie odmeny 553,68 eur zo strany
žalovaného. V zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny bolo dohodnuté, že v prípade ukončenia Zmluvy o finančnom sprostredkovaní do 6 mesiacov od jej uzatvorenia bez ohľadu na dôvod zániku, je finančný agent povinný poskytnúť odmenu žalobcovi späť. Keďže medzi stranami sporu došlo k ukončeniu platnosti Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, žalobca vyzval žalovaného na vrátenie finančnej čiastky 553,68 eur, avšak bezvýsledne.
5. Prvoinštančný súd vec posúdil jednak podľa ustanovenia § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalej podľa § 652, § 654 ods. 1 a § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka. Skonštatoval, že nábehová odmena nie je províziou v zmysle ustanovení § 659 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale stimulačným prostriedkom, na ktorý je daný nárok jedine za predpokladu splnenia zmluvných podmienok. Pokiaľ teda žalovaný nesplnil podmienky dohodnuté v zmluve a ukončil dobrovoľne zmluvný vzťah so žalobcom, učinil tak nepochybne s vedomím z toho vyplývajúcich následkov vo forme povinnosti vrátenia stimulačných prostriedkov žalobcovi.
6. Prvoinštančný súd o omeškaní rozhodol podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369 ods.2 Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Priznal žalobcovi aj nárok na náhradu úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo žalovanej sumy.
7. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 CSP.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že prvoinštančný súd konal, keď mal vedomosť o právnom zastúpení. Rozsudok bol vydaný dňa 20.12., štyri dni po doručení o právnom zastúpení, ale bol zaslaný až 31.01.2017, preto nevie, čo tak dlho robil rozsudok na Okresnom súde v Poprade, a prečo tak sudca postupoval. Sudca sa priklonil na stranu žalobcu. V odpore uviedol, že v minulosti bol hospitalizovaný, obrana žalovaného sudcu nezaujímala. Je to spravodlivá obrana, a preto bol rozsudok vynesený tak narýchlo, len zaslaný bol neskoro. Keď pracoval ako finančný agent a splnil kritéria na poskytnutie odmeny, má na túto odmenu nárok za prácu, nemôže odmenu vrátiť. Uviedol, že ak by sa tak stalo, je to potom podvod. Sudca sa mal zaoberať aj obranou odporcu, nielen žalobcom. To, že sudca v rozsudku uviedol, že zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 28.02.2014, i keď je v nej uvedený chybný dátum (rok 2013), žalovaný spochybnil, pretože sudca pri uzatváraní tejto dohody nebol prítomný a nemohol vedieť, ako to v skutočnosti bolo. Žiadal, aby sa odvolací súd zaoberal jeho obranou, jeho právnym zastúpením a je nespravodlivé takúto vec prejednávať, keď odmena mu bola vyplatená dôvodne a spravodlivo. Žiadal, aby odvolací súd návrh zamietol.
9. K odvolaniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že spochybňuje včasnosť podania odvolania žalovaným. Podanie neobsahuje odvolacie dôvody a odvolací návrh. Argumentácia žalovaného je zmätočná, vychádza výlučne z osobných a subjektívnych pocitov žalovaného. Žalobca uviedol, že na ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní sa so žalovaným dohodli ku dňu 28.02.2014, bez ohľadu na dátum uvedený pri podpise. Podpisom takejto dohody strany prejavili súhlas. Ukončenie spolupráce inicioval samotný žalovaný listom zo dňa 18.02.2014, doručeným žalobcovi dňa 24.02.2014, nakoľko zo zdravotných dôvodov sa už viac nemohol venovať práci finančného agenta. V logickej časovej nadväznosti následne bola uzatvorená aj Dohoda o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Podmienky vzniku nároku žalobcu boli jednoznačne formulované v zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorú žalovaný je povinný vrátiť, pretože nesplnil podmienky vyplývajúce z tejto zmluvy, keď ukončil zmluvný vzťah skôr, ako uplynula šesťmesačná lehota od uzatvorenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Keďže tieto okolnosti nastali, je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť celú poskytnutú odmenu vo výške 553,68 eur.
10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že žalobca je opätovne zastúpený ďalším advokátom a to JUDr. Čollákom, pričom uviedol, že už v minulosti žalobca mal iných zástupcov. Odvolanie podal včas. Uviedol, že Civilný sporový poriadok nepredpisuje formu, akou je potrebné podávať odvolanie, konkrétne aké vety, aké slová, koľko riadkov, koľko viet a akých viet je potrebné písať do odvolania, odvolanie má obsahovať to, čoho sa odvolateľ domáha. Zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku, že odmena mu bola vyplatená zákonne a nie je dôvod, aby túto odmenu vracal, pretože zmluvnú spoluprácu ukončil zo zdravotných dôvodov. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
11. K vyjadreniu žalovaného zaujal písomné stanovisko žalobca v duplike a uviedol, že riadne je splnomocnený na zastupovanie žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čollák. Namietal obsah odvolania a náležitosti odvolania, odvolanie je útočné, písané voči žalobcovi, avšak obsahovo nevyvracia správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Žalobca zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich prednesoch.
12. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.
13. Naviac je potrebné zo strany odvolacieho súdu len pre ozrejmenie a pre jednoznačnosť vo vzťahu k prijatým záverom uvedeným v tomto rozsudku uviesť, že strany sporu uzavreli Zmluvu o finančnom sprostredkovaní. Účelom tejto zmluvy bolo to, že žalovaný bude vykonávať funkciu finančného agenta žalobcu osobne v mene poisťovne a na jej účet tak, že bude vyhľadávať potencionálnych klientov, bude uzatvárať štandardné poistné zmluvy alebo bude vykonávať presne stanovenú činnosť dohodnutú v zmluve o finančnom sprostredkovaní. Zmluva o finančnom sprostredkovaní bola uzatvorená dňa 19.09.2013, na ktorú nadväzovala Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny, ktorá zmluva bola uzatvorená dňa 27.09.2013. V zmysle zmluvy žalovanému v súvislosti s vykonávaním funkcie finančného agenta pre žalobcu patrí nábehová odmena presne stanovená v tejto zmluve. Okrem iného strany sporu v Zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny sa dohodli, že finančný agent je povinný vrátiť nábehovú odmenu v plnej výške 100 % v prípade, ak do uplynutia šiesteho sledovaného mesiaca dôjde k zániku zmluvy o finančnom sprostredkovaní, a to bez ohľadu na dôvod zániku zmluvy.
14. Nebolo sporné, že žalovaný požiadal o ukončenie zmluvného vzťahu so žalobcom zo zdravotných dôvodov. Bola uzatvorená Dohoda o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 19.09.2013, keď zmluvné strany sa dohodli na ukončení platnosti a účinnosti Zmluvy o finančnom sprostredkovaní k 28.02.2014. Je pravdou tak, ako to uviedol aj prvoinštančný súd a ako to namietal aj žalovaný, že táto dohoda je datovaná dňa 28.februára 2013. Je zrejmé, že pri písaní tohto dátumu došlo k omylu, pretože všetky úkony pred uzatvorením tejto dohody boli vykonané v roku 2014 a k dohode o ukončení zmluvného vzťahu došlo k 28.02.2014, teda mylný rok v dátume o ukončení zmluvného vzťahu nemá vplyv na platnosť tejto Dohody o ukončení zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Nakoniec, obe zmluvné strany potvrdili ukončenie zmluvného vzťahu zo zdravotných dôvodov žalovaného k 28.02.2014.
15. Je jednoznačné tak, ako to zistil nakoniec aj prvoinštančný súd, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo v čase, keď plynul šiesty mesiac existencie Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Posledný, šiesty mesiac, plynul od 19.02.2014 do 18.03.2014. Z uvedeného preto vyplýva, že zmluvné strany ukončili zmluvný vzťah v čase pred uplynutím šiestich mesiacov od uzatvorenia Zmluvy o finančnom sprostredkovaní dňa 28.02.2014 dohodou, a preto v zmysle záväzku, ktorý vzájomne strany mali uzatvorený v Zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny a to konkrétne podľa čl. VII., bod 1, písm. a), odsek III., nastala skutočnosť, ktorá predpokladá 100 % vrátenie poskytnutej nábehovej odmeny vo výške 553,68 eur v prospech žalobcu.
16. Keďže žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani potom, čo ho žalobca na úhradu nábehovej odmeny vyzval, správne postupoval prvoinštančný súd, keď na návrh žalobcu žalobe vyhovel.
17. Súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 20.12.2016. V tom čase žalovaný bol riadne informovaný o termíne pojednávania potom, čo predchádzajúce pojednávanie dňa 08.11.2016 pre jeho neprítomnosť bolo odročené. Predvolanie na pojednávanie na 20.12.2016 žalovaný prevzal dňa 12.12.2016 osobne na poštovom úrade. Následne doručil do podateľne súdu osobne podanie z 15.decembra 2016 dňa 16.12.2016, ktorým konštatuje prevzatie predvolania na pojednávanie na 20.12.2016 o 08.30 hod.. Uviedol, že sa pojednávania nezúčastní z dôvodu právneho zastúpenia jeho osoby. V tomto podaní žalovaný nežiadal ani odročiť pojednávanie, neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý malo byť prvoinštančné pojednávanie odročené (§ 183 CSP), do termínu pojednávania (a ani v odvolacom konaní) žalovaný neuviedol, kto ho v tejto veci mieni právne zastupovať, a preto správne prvoinštančný súd vo veci konal a rozhodol.
18. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania nepreukázal žiadne také okolnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok žalobcom. Naopak, žalobca v rámci procesného útoku predložil súdu všetky relevantné dôkazy svedčiace o dôvodnosti jeho nároku a uniesol dôkazné bremeno. Žalovaný len na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy. Správne rozhodol súd na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 CSP).
19. Preto odvolacie námietky žalovaného odvolací súd vo vzťahu k vykonanému dokazovanie pred prvoinštančným súdom k zisteniu skutkového stavu, k právnemu posúdeniu veci považoval za správne. Preto odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. Ostatné odvolacie námietky vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu sú právne bezvýznamné.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o tejto výške podľa § 262 ods. 2 CSP bude rozhodnuté prvoinštančným súdom.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.